Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3Csp/350/2017

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 2982658, zastúpená Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. W. F. X. X N.. XXa., XXXX N., M., zastúpený JUDr. Gejza Sidó, advokát, so sídlom Malá 13, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 42 289 572, o zaplatenie sumy 1.532,37 Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd n e m á p r á v o m o c vec prejednať.

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Na tunajšom súde sa medzi stranami vedie spor o zaplatenie sumy 1.532,37 Eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd Veľký Krtíš vydal dňa 18. 12. 2017 platobný rozkaz, č. k. -80, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.532,37 Eur istiny s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Vzhľadom na to, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd uznesením zo dňa 20. 03. 2018 č. k. -100 platobný rozkaz zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 04. 2018.

2. Žalovaný vo svojich podaniach zo dňa 17. 08. 2020 a opakovane zo dňa 04. 05. 2021 namietol nedostatok právomoci tunajšieho súdu. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal právomoc konajúceho súdu podľa , ani podľa a to najmä z dôvodu, že má trvalý pobyt v Maďarsku a mal ho aj v čase podania žaloby na súd, preto žiadny slovenský súd nemá právomoc konať. Tvrdil, že žiadna medzinárodná zmluva alebo nariadenie EÚ nezakladá právomoc slovenského súdu na prejednanie predmetnej veci. Nakoľko je štátnym občanom Maďarska a má bydlisko na území Maďarska, súd preto zo zákona zisťuje, či je v danej veci aplikovateľné nariadenie Brusel I bis. Predmetom sporu síce nie je pohľadávka spadajúca do vecnej pôsobnosti nariadenia Brusel I bis, ale splnená je podmienka časovej pôsobnosti, keďže konanie bolo začaté po tom, čo sa nariadenie Brusel I bis v členských štátoch EÚ začalo uplatňovať (t. j. po 10. 01. 2015). Na základe uvedeného je medzinárodnú právomoc súdu v danej veci potrebné posudzovať podľa nariadenia Brusel I bis. Všeobecným kritériom podľa čl. 4 nariadenia je, že osobu možno žalovať na území členského štátu, v ktorom má bydlisko. V danom prípade je nesporné, že má bydlisko na území Maďarska. Všeobecné určenie právomoci je základom systému a osobitné právomoci uvedené v nariadení sa uplatnia len ako odchýlky od základnej zásady. Vždy sa však musia vykladať reštriktívne, t. j. len v rozsahu výslovne upravených možností. Podľa všeobecného kritéria bolo teda možné ho žalovať na súde v Maďarsku. Preto súd musí skúmať, či boli splnené podmienky na to, aby ho žalobca žaloval pred súdom Slovenskej republiky podľa ďalších kritérií upravených v nariadení. Vzhľadom na predmet sporu však nie sú splnené kritériá výlučných právomocí uvedené v čl. 24 nariadenia Brusel I bis. Autonómne od vyjadrenia žalobcu, ktorý tvrdí, že

je daná právomoc tunajšieho súdu podľa čl. 7 bod 2 nariadenia Brusel I bis, súd sa musí zaoberať, či nie je daná právomoc súdu podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia Brusel I bis. Z Článku 2 bod 1 Nariadenia č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) vyplýva, že „Na účely tohto nariadenia pojem škoda označuje každý následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu (negotiorum gestio) alebo z predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo).“ Mimozmluvná zodpovednosť zahŕňa všetky nároky, ktoré smerujú k uplatneniu jeho zodpovednosti a ktoré nesúvisia so zmluvou alebo so zmluvnými nárokmi v zmysle čl. 7 nariadenia. V danom prípade na území Slovenskej republiky nedošlo k skutočnosti zakladajúcej nárok z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu (negotiorum gestio) ani z predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo). Miestom vzniku nároku žalobcu nie je územie Slovenskej republiky ako miesto, kde by došlo k finančnému plneniu záväzkov, ak by neporušil svoju zákonnú povinnosť mať poistené motorové vozidlo. V judikatúre Súdneho dvora je daný výklad miesta vzniku škody, t.j. aj miesta vzniku nároku z bezdôvodného obohatenia. Miesto vzniku škody (nároku z bezdôvodného obohatenia) podľa komunitárneho práva nie je možné chápať ako miesto, kde žalobca pocítil finančnú ujmu v dôsledku toho, že mal porušiť svoje povinnosti. V danom prípade je miesto, kde došlo k skutočnosti, alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na bezdôvodné obohatenie, miesto, kde sa zdržiava, teda Maďarsko. Je nesporné, že bydliskom žalovaného v čase podania žaloby bolo a k dnešnému dňu je Maďarsko. Je preto zrejmé, že Slovenská republika nie je miestom, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného vyplýva, že ak by sa na danú vec malo aplikovať ustanovenie čl. 7 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, nedošlo by k založeniu právomoci slovenských súdov. Preto navrhuje, aby súd vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci s poukazom na a konanie zastavil pre neodstrániteľnú prekážku konania a to nedostatok právomoci súdov SR v danej veci konať.

3. Žalobca nesúhlasil s námietkou žalovaného. Zdôraznil, že jeho nárok voči žalovanému je nárokom na náhradu plnenia, ktoré za neho plnil poškodenému. Poskytol totiž z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“), na základe čoho má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa na náhradu toho, čo za neho plnil ( . Nárok uplatnený v tomto konaní tak nepredstavuje nárok na náhradu škody, vyplývajúcej z dopravnej nehody, ku ktorej došlo na území Maďarska, ale nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré bolo vyplatené žalobcom poškodenému. Až táto skutočnosť (vyplatenie poistného plnenia z poistného garančného fondu) založila nárok, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatnil a preto je zrejmé, že skutočnosť zakladajúca uplatnený nárok je vyplatenie poistného plnenia z poistného garančného fondu, pričom k tomuto plneniu došlo na území Slovenskej republiky, čím došlo k naplneniu čl. 7 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ustanovenia požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho, čo za neho žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach nie je možné v prebiehajúcom konaní na vec aplikovať, nakoľko nariadenie upravuje iný spôsob založenia právomoci súdov - a to v čl. 7 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach - na základe ktorého majú právomoc vo veci konať súdy Slovenskej republiky, nakoľko ku skutočnosti, ktorá zakladá uplatnený nárok došlo na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalobca opakovane poukazuje na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . veľký senát občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky, vo svojom rozhodnutí sp. zn. z 08.10.2014. predstavuje originálny nárok, ktorý vznikol vyplatením peňažných prostriedkov z poistného garančného fondu, a teda je nepochybné, že nárok vznikol na území Slovenskej republiky. Žalobca má za to, že právomoc slovenského súdu je v prejednávanej veci založená čl. 7 bod 2. Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach nakoľko skutočnosť, ktorá predstavuje vznik uplatneného nároku je vyplatenie finančných prostriedkov z poistného garančného fondu, a teda skutočnosť, ktorá tento nárok zakladá sa stala na území Slovenskej republiky.

4. Podľa ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či súd splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).

5. Podľa ustanovenia , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

6. Podľa oddielu 4 článku 18 bodu 2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

7. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ), osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

8. Podľa čl. 7 bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ), osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.

9. Podľa oddielu 8 článku 28 bodu 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

10. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona a nariadenia. V konaní bolo preukázané, že bydlisko žalovaného je na území Maďarskej republiky. Rovnako mal súd preukázané, že škoda bola spôsobená vozidlom žalovaného v Budapešti v Maďarsku. Podľa ustálenej judikatúry platí, že pojem „miesto, kde došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok“ sa týka miesta, kde k príčinnej udalosti (vedúcej k škode) došlo a taktiež miesta, kde vznikla škoda. Súdny dvor v prípade Bierr proti Mines de Potasse d.Alsace objasnil, že toto miesto zahŕňa jednak a) miesto, kde nastala škoda a zároveň aj b) miesto, kde došlo k udalosti, ktorá viedla k vzniku škody. Z uvedeného jasne vyplýva, že ku škodovej udalosti došlo na území Maďarska.

11. Súd má za to, že žalovaný jasne vyjadril nesúhlas s tým, aby Okresný súd Veľký Krtíš ďalej vo veci konal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v zmysle č.l. 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v spojení s vyhlásil, že nemá právomoc vec prejednať a konanie zastavil.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca, keďže žalobu podal na súde, ktorý nemá právomoc v spore konať. Preto súd podľa ustanovenia rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 2 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.