Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/7/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v exekučnej veci oprávneného L., proti povinnej W., o vymoženie 70 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -16 zo dňa 18. júna 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Odvolanie oprávneného proti výroku II. o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil exekúciu a vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 88,09 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že poverením zo dňa 30.11.2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom č. k. I. zo dňa 5.2.2014. Podaním, doručeným súdu dňa 2.4.2019, exekútor súdu oznámil, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz a žiadal exekúciu zastaviť s poukazom na ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom k tomu, že na majetok povinnej bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 28.8.2018 vyhlásený konkurz, súd prvej inštancie podľa exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov odmenu za výkon exekučnej činnosti spolu vo výške 88,09 eur. Súd právne odôvodnil rozhodnutie poukazom na ustanovenia , ., , , Exekučného poriadku, , , o konkurze a reštrukturalizácii, , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na nadobudnutie účinnosti o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 1.4.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Dňa 8.4.2020 mu bolo doručené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzva na úhradu trov starej exekúcie, v zmysle ktorého bola predmetná exekúcia zastavená z dôvodu podľa a zároveň bol vyzvaný na úhradu trov exekúcie vo výške 42 eur. Nakoľko z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné exekučné konanie bolo už raz zastavené v zmysle , nie je možné opätovne uznesením predmetnú exekúciu zastaviť a opätovne oprávneného zaviazať na trovy exekučného konania. Z týchto dôvodov oprávnený odvolaciemu súdu navrhoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

3. V písomnom vyjadrení k odvolaniu súdny exekútor uviedol, že predmetné exekučné konanie bolo začaté podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V Obchodnom vestníku bolo dňa 5.9.2018 zverejnené uznesenie o vyhlásení konkurzu v oddlžení č. XXOdK/XXX/XXXX vydané Okresným súdom Trenčín. Účinok zverejnenia nastal dňa 5.9.2018 a tento deň by mal byť aj deň, kedy sa stará exekúcia zastavila zo zákona. Nakoľko však účinnosť zákona je dňa 1.1.2020, tak v súlade s princípom zákazu retroaktivity, princípom okamžitej aplikability a princípom zachovania účinkov procesných úkonov bola stará exekúcia zastavená ku dňu účinnosti zákona, teda ku dňu 1.1.2020. Preto bolo vydané dňa 7.4.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Upovedomenie bolo doručené súdu dňa 8.7.2020. V tejto starej exekúcii súd od 1.1.2020 nemá právomoc rozhodovať o zatavení starej exekúcie podľa dôvodov zastavenia taxatívne vymenovaných v . Preto pri nedostatku právomoci súd nemohol vydať rozhodnutie o zastavení exekúcie. zasiahol do rozhodovacej právomoci súdov tým, že upravil zastavenie starej exekúcie zo zákona. Preto je na mieste úvaha, či zákonodarná moc nezasiahla do súdnej moci nedovoleným spôsobom. K tejto téme sa už vyjadril aj ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach so záverom, že zákon ako celok nie je ústavne nesúladný. S týmto názorom možno podľa súdneho exekútora súhlasiť, nakoľko zákon nezávislému súdu ponecháva možnosť posledného slova, a teda ingerenciou súdu možno dosiahnuť zastavenie starej exekúcie alebo aj jej nezastavenie. Exekútor je toho názoru, že súd nemal právomoc v tejto exekučnej veci rozhodnúť o zastavení exekúcie, nakoľko táto už bola zastavená zo zákona. Dodal, že tento názor zastáva napriek tomu, že náhrada trov exekúcie bude nižšia ako priznal súd (a aj k tejto nízkej výške možno mať výhrady).

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. ako vecne správne potvrdiť podľa .

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa , o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

8. Oprávnený v podanom odvolaní zastával názor, že postup pri ukončovaní starých exekúcii bol delegovaný na súdnych exekútorov a pokiaľ došlo k zastaveniu tejto exekúcie zo zákona dňa 1.1.2020 na základe , nebolo možné zastaviť konanie, ktoré už bolo zastavené.

9. Podľa , na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

11. Podľa , rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

12. V predmetnej veci bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinnej zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 5.9.2018. Zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku sa považuje konkurz za vyhlásený. V zmysle ustanovenia , , ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení takéhoto konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka podliehajúca konkurzu. Odvolací súd má za to, že ak nastal dôvod na zastavenie exekúcie pred nadobudnutím účinnosti , nemožno dospieť k takému výkladu, že exekúcia bola zastavená vznikom dôvodu na jej zastavenie. Takýto výklad (rešpektujúc ustanovenie časť vety za bodkočiarkou ) by v tomto prípade znamenal, že exekúcia sa zastavila dňa 5.9.2018 (deň vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej), teda v čase, keď ešte nebol účinný. To by sa však priečilo zákazu retroaktivity, ktorá je v právnom štáte neprípustná. Treba preto pristúpiť k takému výkladu, že dôvod na zastavenie exekúcie (vyhlásenie konkurzu na majetok povinného) podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý nastal pred účinnosťou , sa nijako neruší ani nemodifikuje nadobudnutím účinnosti . Exekúcia sa teda nezastavuje ex lege (spôsobom ustanoveným , v čase vzniku dôvodu nejestvujúcim), ale nutné je jej zastavenie rozhodnutím súdu. 13. Uvedený výklad (o potrebe rozhodnúť o zastavení exekúcie súdom, pokiaľ dôvod na jej zastavenie nastal pred účinnosťou ) podporuje aj text , ktorý moment zastavenia ex lege starej exekúcie neviaže na nadobudnutie účinnosti (tak ako pri iných dôvodoch podľa ), ale na moment vzniku dôvodu na jeho zastavenie. Pokiaľ súdny exekútor uviedol, že v prípade konkurzu vyhláseného predo dňom účinnosti sa exekúcia zastavuje dňom jeho účinnosti (1.1.2020), odvolací súd uvádza, že pre tento záver nejestvuje žiadna opora v zákone. Ustanovenie práve naopak stanovuje, že stará exekúcia sa nezastavuje dňom účinnosti , ale vznikom dôvodu na jej zastavenie.

14. Dôvodová správa k zdôrazňuje, že upravuje dôvody pre zastavenie starej exekúcie, k zastaveniu ktorej dochádza priamo zo zákona. Tieto dôvody sú stále len komplementárne k dôvodom pre zastavenie starej exekúcie podľa "bežných" procesných pravidiel tak, ako ich vymedzuje Exekučný poriadok. Ustanovenie upravuje možnosť subsidiárneho použitia Exekučného poriadku, pokiaľ tento zákon neupravuje inak. To znamená, že ustanovenia nebránia súdu zastaviť starú exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017), resp. rozhodnúť o iných otázkach, ktoré v priebehu "starého" exekučného konania nastanú. Dôvodová správa teda uľahčuje odpoveď na otázku, či konštruuje výlučný postup na zastavovanie starých exekúcií, alebo či je ponechaný priestor pre aplikáciu ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 (s vedomím, že táto pochybnosť bola nastolená samotným zákonodarcom, keď podľa Exekučného poriadku postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon). Odmietnutie výlučného postupu zastavovania starých exekúcií prostredníctvom zodpovedá aj racionálnej úvahe - akceptovaním tohto postupu by nemohla byť odo dňa účinnosti už napr. zastavená stará exekúcia, ak sa zistí, že rozhodnutie (exekučný titul) sa dosiaľ nestalo vykonateľným ( Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017) - takáto exekúcia, hoci vedená proti esenciálnym princípom exekučného konania, by nemohla byť zastavená, nakoľko takýto dôvod zastavenia nekonštruuje. Pri výklade právnych predpisov sa musí rešpektovať téza o racionálnom zákonodarcovi. V intenciách tejto veci teda nie je prijateľný názor, že by zákonodarca účinnosťou chcel úplne vylúčiť prípady zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017.

15. Napokon, ak by bol súd rozhodol o zastavení exekúcie bezprostredne („bez zbytočného odkladu“

- zákona o konkurze a reštrukturalizácii) po vyhlásení konkurzu na majetok povinnej (t. j. ak by súd rozhodol ešte v roku 2018 alebo 2019, teda pred nadobudnutím účinnosti ), bolo by zrejmé, že exekúcia bola zastavená rozhodnutím súdu a nadobudnutie účinnosti by na to nemalo nijaký vplyv. Takto je však potrebné postupovať aj v prípade, ak rozhodnutie o zastavení exekúcie nebolo (hoci malo byť) vydané pred účinnosťou , ak dôvod na zastavenie exekúcie nastal pred účinnosťou . Nemožno totiž rozdielne pristupovať k skutkovo totožným predmetom konania len preto, že v jednom prípade súd vydal rozhodnutie bezodkladne a v druhom prípade až po dlhšom čase (nie z viny účastníkov konania).

16. Pre úplnosť odvolací súd ešte dodáva, že v preskúmavanej veci nedošlo k zastaveniu exekúcie podľa ex lege ani z dôvodov podľa , keďže rozhodná doba 5 rokov neuplynula. Rozhodná doba ( ) plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V danom prípade poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 8.12.2016, teda rozhodná doba 5 rokov by uplynula až dňa 8.12.2021.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že exekúciu bolo potrebné zastaviť súdnym rozhodnutím z dôvodov podľa Exekučného poriadku v spojení s , , preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.

18. Pokiaľ oprávnený namietal, že mu nemôže byť uložená povinnosť znova platiť trovy konania, na ktorých zaplatenie už bol vyzvaný súdnym exekútorom v upovedomení o zastavení starej exekúcie, je potrebné uviesť, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie, vydané súdnym exekútorom dňa 7.4.2020, je v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu neplatné resp. nulitné (nemalo byť vydané, keďže nenastal dôvod zastavenia exekúcie podľa ), teda oprávnenému z tohto upovedomenia nevznikli žiadne povinnosti. Oprávnený je povinný zaplatiť trovy exekúcie len na základe napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie v spojení s týmto uznesením odvolacieho súdu.

19. Vzhľadom k tomu, že oprávnený v odvolaní namietal okrem iného aj povinnosť zaplatiť trovy exekúcie, odvolací súd podľa obsahu považoval jeho odvolanie aj za odvolanie proti výroku II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

20. K tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná do 30.6.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa ( ) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - ). Procesná úprava účinná od 1.7.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom ( ), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa ( ). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým , teraz ), avšak kým do 30.6.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 1.7.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný ( v spojení s Exekučného poriadku).

21. To však neznamená, že je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie . V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku ( Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie ( druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - ) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora

- ). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s ) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov

nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa .

23. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.6.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

24. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie . Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku v spojení s ). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle odmietnuť.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).