Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19CoE-7-2021.pdf
PDF · 89.33 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/7/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v exekučnej veci oprávneného L., proti povinnej W., o vymoženie 70 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5Er/961/2016-16 zo dňa 18. júna 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .
Odvolanie oprávneného proti výroku II. o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil exekúciu a vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 88,09 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že poverením zo dňa 30.11.2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom č. k. I. zo dňa 5.2.2014. Podaním, doručeným súdu dňa 2.4.2019, exekútor súdu oznámil, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz a žiadal exekúciu zastaviť s poukazom na ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom k tomu, že na majetok povinnej bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40OdK/296/2018 zo dňa 28.8.2018 vyhlásený konkurz, súd prvej inštancie podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 196 Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov odmenu za výkon exekučnej činnosti spolu vo výške 88,09 eur. Súd právne odôvodnil rozhodnutie poukazom na ustanovenia § 243h ods. 1, § 57 ods. 2., § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, § 167f ods. 1, ods. 2, § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 14, § 15, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na nadobudnutie účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 1.4.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Dňa 8.4.2020 mu bolo doručené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzva na úhradu trov starej exekúcie, v zmysle ktorého bola predmetná exekúcia zastavená z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK a zároveň bol vyzvaný na úhradu trov exekúcie vo výške 42 eur. Nakoľko z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné exekučné konanie bolo už raz zastavené v zmysle ZoUNEK, nie je možné opätovne uznesením predmetnú exekúciu zastaviť a opätovne oprávneného zaviazať na trovy exekučného konania. Z týchto dôvodov oprávnený odvolaciemu súdu navrhoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.
3. V písomnom vyjadrení k odvolaniu súdny exekútor uviedol, že predmetné exekučné konanie bolo začaté podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V Obchodnom vestníku bolo dňa 5.9.2018 zverejnené uznesenie o vyhlásení konkurzu v oddlžení č. XXOdK/XXX/XXXX vydané Okresným súdom Trenčín. Účinok zverejnenia nastal dňa 5.9.2018 a tento deň by mal byť aj deň, kedy sa stará exekúcia zastavila zo zákona. Nakoľko však účinnosť zákona (ZoUNEK) je dňa 1.1.2020, tak v súlade s princípom zákazu retroaktivity, princípom okamžitej aplikability a princípom zachovania účinkov procesných úkonov bola stará exekúcia zastavená ku dňu účinnosti zákona, teda ku dňu 1.1.2020. Preto bolo vydané dňa 7.4.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Upovedomenie bolo doručené súdu dňa 8.7.2020. V tejto starej exekúcii súd od 1.1.2020 nemá právomoc rozhodovať o zatavení starej exekúcie podľa dôvodov zastavenia taxatívne vymenovaných v § 2 ZoUNEK. Preto pri nedostatku právomoci súd nemohol vydať rozhodnutie o zastavení exekúcie. Zákon č. 233/2019 Z. z. (ZoUNEK) zasiahol do rozhodovacej právomoci súdov tým, že upravil zastavenie starej exekúcie zo zákona. Preto je na mieste úvaha, či zákonodarná moc nezasiahla do súdnej moci nedovoleným spôsobom. K tejto téme sa už vyjadril aj ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach so záverom, že zákon ako celok nie je ústavne nesúladný. S týmto názorom možno podľa súdneho exekútora súhlasiť, nakoľko zákon nezávislému súdu ponecháva možnosť posledného slova, a teda ingerenciou súdu možno dosiahnuť zastavenie starej exekúcie alebo aj jej nezastavenie. Exekútor je toho názoru, že súd nemal právomoc v tejto exekučnej veci rozhodnúť o zastavení exekúcie, nakoľko táto už bola zastavená zo zákona. Dodal, že tento názor zastáva napriek tomu, že náhrada trov exekúcie bude nižšia ako priznal súd (a aj k tejto nízkej výške možno mať výhrady).
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 167f ods. 1, ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
8. Oprávnený v podanom odvolaní zastával názor, že postup pri ukončovaní starých exekúcii bol zákonom č. 233/2019 Z. z. (ZoUNEK) delegovaný na súdnych exekútorov a pokiaľ došlo k zastaveniu tejto exekúcie zo zákona dňa 1.1.2020 na základe ZoUNEK, nebolo možné zastaviť konanie, ktoré už bolo zastavené.
9. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
11. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
12. V predmetnej veci bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinnej zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 5.9.2018. Zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku sa považuje konkurz za vyhlásený. V zmysle ustanovenia § 167f ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z., ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení takéhoto konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka podliehajúca konkurzu. Odvolací súd má za to, že ak nastal dôvod na zastavenie exekúcie pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, nemožno dospieť k takému výkladu, že exekúcia bola zastavená vznikom dôvodu na jej zastavenie. Takýto výklad (rešpektujúc ustanovenie § 2 ods. 1 písm. d/ časť vety za bodkočiarkou ZoUNEK) by v tomto prípade znamenal, že exekúcia sa zastavila dňa 5.9.2018 (deň vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej), teda v čase, keď ZoUNEK ešte nebol účinný. To by sa však priečilo zákazu retroaktivity, ktorá je v právnom štáte neprípustná. Treba preto pristúpiť k takému výkladu, že dôvod na zastavenie exekúcie (vyhlásenie konkurzu na majetok povinného) podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý nastal pred účinnosťou ZoUNEK, sa nijako neruší ani nemodifikuje nadobudnutím účinnosti ZoUNEK. Exekúcia sa teda nezastavuje ex lege (spôsobom ustanoveným ZoUNEK, v čase vzniku dôvodu nejestvujúcim), ale nutné je jej zastavenie rozhodnutím súdu. 13. Uvedený výklad (o potrebe rozhodnúť o zastavení exekúcie súdom, pokiaľ dôvod na jej zastavenie nastal pred účinnosťou ZoUNEK) podporuje aj text § 2 ods. 1 písm. d) ZoUNEK, ktorý moment zastavenia ex lege starej exekúcie neviaže na nadobudnutie účinnosti ZoUNEK (tak ako pri iných dôvodoch podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK), ale na moment vzniku dôvodu na jeho zastavenie. Pokiaľ súdny exekútor uviedol, že v prípade konkurzu vyhláseného predo dňom účinnosti ZoUNEK sa exekúcia zastavuje dňom jeho účinnosti (1.1.2020), odvolací súd uvádza, že pre tento záver nejestvuje žiadna opora v zákone. Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. d) ZoUNEK práve naopak stanovuje, že stará exekúcia sa nezastavuje dňom účinnosti ZoUNEK, ale vznikom dôvodu na jej zastavenie.
14. Dôvodová správa k ZoUNEK zdôrazňuje, že § 2 ods. 1 upravuje dôvody pre zastavenie starej exekúcie, k zastaveniu ktorej dochádza priamo zo zákona. Tieto dôvody sú stále len komplementárne k dôvodom pre zastavenie starej exekúcie podľa "bežných" procesných pravidiel tak, ako ich vymedzuje Exekučný poriadok. Ustanovenie § 10 ZoUNEK upravuje možnosť subsidiárneho použitia Exekučného poriadku, pokiaľ tento zákon neupravuje inak. To znamená, že ustanovenia ZoUNEK nebránia súdu zastaviť starú exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017), resp. rozhodnúť o iných otázkach, ktoré v priebehu "starého" exekučného konania nastanú. Dôvodová správa teda uľahčuje odpoveď na otázku, či ZoUNEK konštruuje výlučný postup na zastavovanie starých exekúcií, alebo či je ponechaný priestor pre aplikáciu ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 (s vedomím, že táto pochybnosť bola nastolená samotným zákonodarcom, keď podľa § 233a Exekučného poriadku postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon). Odmietnutie výlučného postupu zastavovania starých exekúcií prostredníctvom ZoUNEK zodpovedá aj racionálnej úvahe - akceptovaním tohto postupu by nemohla byť odo dňa účinnosti ZoUNEK už napr. zastavená stará exekúcia, ak sa zistí, že rozhodnutie (exekučný titul) sa dosiaľ nestalo vykonateľným (§ 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017) - takáto exekúcia, hoci vedená proti esenciálnym princípom exekučného konania, by nemohla byť zastavená, nakoľko ZoUNEK takýto dôvod zastavenia nekonštruuje. Pri výklade právnych predpisov sa musí rešpektovať téza o racionálnom zákonodarcovi. V intenciách tejto veci teda nie je prijateľný názor, že by zákonodarca účinnosťou ZoUNEK chcel úplne vylúčiť prípady zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017.
15. Napokon, ak by bol súd rozhodol o zastavení exekúcie bezprostredne („bez zbytočného odkladu“
- § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) po vyhlásení konkurzu na majetok povinnej (t. j. ak by súd rozhodol ešte v roku 2018 alebo 2019, teda pred nadobudnutím účinnosti ZoUNEK), bolo by zrejmé, že exekúcia bola zastavená rozhodnutím súdu a nadobudnutie účinnosti ZoUNEK by na to nemalo nijaký vplyv. Takto je však potrebné postupovať aj v prípade, ak rozhodnutie o zastavení exekúcie nebolo (hoci malo byť) vydané pred účinnosťou ZoUNEK, ak dôvod na zastavenie exekúcie nastal pred účinnosťou ZoUNEK. Nemožno totiž rozdielne pristupovať k skutkovo totožným predmetom konania len preto, že v jednom prípade súd vydal rozhodnutie bezodkladne a v druhom prípade až po dlhšom čase (nie z viny účastníkov konania).
16. Pre úplnosť odvolací súd ešte dodáva, že v preskúmavanej veci nedošlo k zastaveniu exekúcie podľa ZoUNEK ex lege ani z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, keďže rozhodná doba 5 rokov neuplynula. Rozhodná doba (§ 3 ZoUNEK) plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V danom prípade poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 8.12.2016, teda rozhodná doba 5 rokov by uplynula až dňa 8.12.2021.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že exekúciu bolo potrebné zastaviť súdnym rozhodnutím z dôvodov podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 1, ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.
18. Pokiaľ oprávnený namietal, že mu nemôže byť uložená povinnosť znova platiť trovy konania, na ktorých zaplatenie už bol vyzvaný súdnym exekútorom v upovedomení o zastavení starej exekúcie, je potrebné uviesť, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie, vydané súdnym exekútorom dňa 7.4.2020, je v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu neplatné resp. nulitné (nemalo byť vydané, keďže nenastal dôvod zastavenia exekúcie podľa ZoUNEK), teda oprávnenému z tohto upovedomenia nevznikli žiadne povinnosti. Oprávnený je povinný zaplatiť trovy exekúcie len na základe napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie v spojení s týmto uznesením odvolacieho súdu.
19. Vzhľadom k tomu, že oprávnený v odvolaní namietal okrem iného aj povinnosť zaplatiť trovy exekúcie, odvolací súd podľa obsahu považoval jeho odvolanie aj za odvolanie proti výroku II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
20. K tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná do 30.6.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 1.7.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.6.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 1.7.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
21. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
22. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.
23. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.6.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
24. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).