Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cb-75-2023.pdf
PDF · 163.28 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/75/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu Slovenská republika konajúca prostredníctvom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, so sídlom J. Jiskru 249/6, Zvolen, IČO: 30 794 536 proti žalovanému Špecializovaný liečebný ústav Marína, štátny podnik, so sídlom Sládkovičova 311/3, Kováčová, IČO: 00 165 476, právne zastúpeným Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, IČO: 50 492 934, o zaplatenie 566.770,36 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 566.770,36 Eur od 01. 04. 2022 do 08. 04. 2022 z a s t a v u j e .
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou na upomínací súd zo dňa 03. 05. 2023 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 566.770,36 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 01. 04. 2022 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že uznesením č. 178 z 31. 03. 2020 vláda Slovenskej republiky schválila „Návrh podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov“ a súčasne uložila ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny „pripraviť a realizovať projekt na podporu udržania zamestnanosti v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov“. Na základe uvedeného bol prijatý Národný projekt Prvá pomoc, operačný program: Ľudské zdroje, s časom realizácie od 13. 03. 2020 do 30. 06. 2021. Cieľom tohto návrhu bolo prijatie rámca podpory na zmiernenie dopadov vyhlásenej mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 na zamestnanosť a trh práce prostredníctvom finančnej kompenzácie pre zamestnávateľov, resp. samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, resp. tak museli urobiť z dôvodu ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu tržieb alebo výpadku subdodávateľov. Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bol s účinnosťou od 17. 04. 2020 vydaný Postup pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci Projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 3B, schváleného na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov. Uvedeným dokumentom bol stanovený jednotný postup pri poskytovaní príspevku zamestnávateľským subjektom na úhradu náhrady mzdy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Podľa tohto postupu úrady vykonávali len kontrolu formálnej správnosti žiadosti
(overovali, či je žiadosť po formálnej stránke kompletná), neboli povinné overovať údaje, uvedené v žiadosti a na základe výnimky udelenej Ministerstvom financií SR neboli povinné vykonávať ani administratívnu finančnú kontrolu v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Informácie o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ boli pravidelne zverejňované na stránke „pomahameludom.sk“, zriadenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to formou „Oznámenia o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“, v rámci ktorého boli realizované 4 opatrenia. Oznámenia boli priebežne aktualizované. Od začiatku realizácie projektu „Prvá pomoc“ bolo v každom oznámení pri opatrení č. 3 uvedené, že oprávneným žiadateľom je zamestnávateľ (okrem subjektov verejnej správy), vrátane SZČO, ktorá je zamestnávateľom. Pri opatrení č. 3 bolo súčasne v texte zvýraznené, že neoprávneným žiadateľom sú subjekty verejnej správy (oznámenie zo dňa 23. 04. 2020 a 14. 05. 2020).
1. Vzhľadom na čo najvyššiu efektívnosť spracovávania jednotlivých žiadostí a vzhľadom na zabezpečenie bezodkladného vyplatenia finančných príspevkov na podporu udržania zamestnanosti a podporu samostatne zárobkovo činných osôb v období situácie spôsobenej nákazou COVID-19, čo vyplýva zo samotnej podstaty projektu „Prvá pomoc“, boli úrady v zmysle postupu Ústredia PSVR pri preberaní jednotlivých žiadostí povinné vykonávať len kontrolu formálnej správnosti prijatej žiadosti, t. j. overovali, či je žiadosť kompletná v súlade s podmienkami zverejneného oznámenia. Súčasťou formálnej kontroly nebolo overovanie pravdivosti údajov, uvedených v žiadosti, resp. v prílohe „Výkaz pre priznanie príspevku“.
1. Upozornenie, že všetky údaje, uvádzané žiadateľom o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ môžu byť predmetom následných kontrol, bolo uvedené aj v Uznesení vlády SR č. 178/2020 z 31. 03. 2020 a vo všetkých „Oznámeniach o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“.
1. Dňa 13. 05. 2020 bola do elektronickej schránky žalobcu doručená Žiadosť žalovaného zo dňa 25. 05. 2020 „o poskytnutie paušálneho príspevku na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb pre zamestnávateľov alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom, zasiahnutého mimoriadnou situáciou – Realizácia v zmysle opatrenia č. 3B“. V prílohe žiadosti bol doložený „Výkaz pre priznanie finančného príspevku – opatrenie č. 3B“ za mesiac marec 2020 vo výške požadovaného príspevku 17.217,70 Eur. Po vykonaní kontroly formálnej správnosti žiadosti a výkazu uzatvoril dňa 18. 05. 2020 žalobca so žalovaným Dohodu č. 20/33/54E/1526 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 3B podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dňa 02. 12. 2020 Dodatok č. 1 k Dohode. Na základe predložených výkazov pre priznanie finančného príspevku – opatrenie č. 3B boli žalovanému v zmysle Dohody č. 20/33/54E/1526 zo dňa 18. 05. 2020 a Dodatku č. l k Dohode č. 20/33/54E/1526 zo dňa 02. 12. 2020 vyplatené žalobcom finančné príspevky, a to dňa 20. 05. 2020 za mesiac marec 2020 suma 17.217,70 Eur, dňa 26. 05. 2020 za mesiac apríl 2020 suma 60.250,14 Eur, dňa 25. 06. 2020 za mesiac máj 2020 suma 52.745,60 Eur, dňa 13. 01. 2021 za mesiac október 2020 suma 35.640,- Eur, dňa 13. 01. 2021 za mesiac november 2020 suma 35.100,- Eur, dňa 08. 02. 2021 za mesiac december 2020 suma 65.225,50 Eur, dňa 19. 03. 2021 za mesiac január 2021 suma 76.671,93 Eur, dňa 30. 03. 2021 za mesiac február 2021 suma 64.215,90 Eur, dňa 22. 04. 2021 za mesiac marec 2021 suma 62.713,89 Eur, dňa 05. 05. 2021 za mesiac apríl 2021 suma 53.760,- Eur a dňa 23. 06. 2021 za mesiac máj 2021 suma 43.230,- Eur. Celkovo tak žalobca žalovanému vyplatil finančný príspevok vo výške 566.770,36 Eur.
1. Dňa 16. 12. 2021 bola žalobcovi doručená e-mailom žiadosť námestníčky sekcie služieb zamestnanosti na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny A. B. C. D. o pozastavenie vyplácania finančných príspevkov v rámci projektu „Prvá pomoc“ v prípade 4 subjektov, v zozname ktorých bol uvedený aj žalovaný. Na základe kontrolných zistení Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a na základe skutočnosti, že v zmysle Uznesenia vlády SR č. 178/2020 zo dňa 31. 03. 2020 a v zmysle „Oznámenia o možnosti predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ je oprávneným žiadateľom výhradne zamestnávateľ, ktorý nie je subjektom verejnej správy, zaslal žalobca žalovanému dňa 08. 03. 2022 výzvu na vrátenie neoprávnene poskytnutého finančného príspevku v celkovej výške 566.770,36 Eur z dôvodu, že nespĺňa podmienku oprávnenosti na jeho poskytnutie, keďže sa nachádza v zozname subjektov verejnej správy,
v dôsledku čoho žalobca považuje predmetnú dohodu za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka.
1. Žalovaný dňa 08. 04. 2022 doručil žalobcovi odpoveď na jeho výzvu na vrátenie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“, v ktorej uviedol, že výzve žalobcu nevyhovie. Dôvodom je, že žalobca bol povinný pred uzatvorením dohody skontrolovať, či je žalovaný oprávnený na prijatie príspevku, naviac zo samotného označenia žalovaného je zrejmé, že ako štátny podnik je subjektom verejnej správy, a preto mal žalobca jeho žiadosť ihneď zamietnuť. Výzvu na vrátenie finančného príspevku považoval žalovaný za nezákonnú a nedôvodnú. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že žalovaný bez akýchkoľvek pochybností bol neoprávneným žiadateľom o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 3B a nespĺňal podmienku oprávnenosti na jeho poskytnutie, stanovenú uznesením vlády SR č. 178/2020 zo dňa 31. 03. 2020. Túto skutočnosť žalobca zistil z Registra subjektov verejnej správy až 17. 12. 2021 na podnet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17. 12. 2021. Žalobca sa v dobrej viere spoliehal na to, že žalovaný je oboznámený s verejne uvedenými podmienkami pre poskytnutie predmetného finančného príspevku. Žalobca má za to, že v dôsledku následne zisteného omylu je uzatvorená Dohoda č. 20/33/54E/1526 v znení jej Dodatku č. 1 podľa § 40a, § 49a Občianskeho zákonníka neplatná a žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 457 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to vo výške poskytnutého finančného príspevku (566.770,36 Eur) a to i s príslušenstvom 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 01. 04. 2022 do zaplatenia. K žalobnému návrhu žalobca pripojil Národný projekt Prvá pomoc, Operačný program, Postup pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci Projektu „Prvá pomoc“ – Opatrenie č. 3B, Oznámenia zo dňa 23. 04. 2020 a 14. 05. 2020, Žiadosť žalovaného spolu s výkazom pre priznanie finančného príspevku, výpisy z účtu žalobcu o poukázaní jednotlivých súm, výzvu na vrátenie neoprávnene poskytnutého finančného príspevku adresovanú žalovanému, odpoveď žalovaného.
1. Upomínací súd vydal dňa 16. 05. 2023 platobný rozkaz pod sp. zn. 16Up/770/2023, ktorým zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej istiny s príslušenstvom. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V ňom poukázal, že žalobca oprel svoj nárok o neplatnosť Dohody č. 20/33/54E/1526 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18. 05. 2020 s odkazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. S daným skutkovým stavom ani jeho právnym posúdením nesúhlasil. Poukázal, že ako štátny podnik neuviedol do omylu úrad konajúci v mene žalobcu ohľadom svojej právnej formy, a teda subjektu žiadateľa o príspevok, nakoľko v texte žiadosti, ako i samotnej dohody uzavretej s úradom, bol celý jeho názov vrátane š.p. a v osobitnej kolónke aj uvedená právna forma - štátny podnik. Označenie štátny podnik žalovaným nebol z jeho strany zatajený, ale naopak, bol v kompletnej predzmluvnej i zmluvnej dokumentácii, podkladoch ním predkladaných a opakovane ním uvádzaný. Poukázal pritom na obsah Žiadosti o poskytnutie príspevku na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca pre zamestnávateľa zasiahnutého mimoriadnou situáciou, kde v záhlaví o žiadateľovi sa uvádza právnická osoba názov: Špecializovaný liečebný ústav Marína, štátny podnik; právna forma: štátny podnik. Rovnako Dohoda č.20/33/54E/1526 zo dňa 15. 05. 2020 obsahuje v označení strán dohody zamestnávateľa ako „Špecializovaný liečebný ústav Marína, štátny podnik.“ I z označenia IČO a aj predmetu činnosti – ostatná zdravotná starostlivosť sa dalo zistiť, že žiadateľ je štátnym podnikom. Rovnako z obsahu čestného vyhlásenia v bode 5. žiadosti neboli žalovaným uvádzané žiadne nepravdivé skutočnosti, ako ani v texte samotnej dohody o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc - Opatrenie č.1) v bode VI. Rovnako v čestnom vyhlásení žalovaný ako zamestnávateľ čestne vyhlásil, že s poukazom na ustanovenie § 70 zákona NR SR č. 5/2004 Z. z., ktorý definuje podmienky pre poskytnutie príspevku podľa tohto zákona alebo príspevku v rámci projektu alebo programu žiadateľovi, ktorým je právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom, má: a) splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu, b) má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, c) nebola mu uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok, d) nemá voči úradu splatné finančné záväzky, e) nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu, f) nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru, g) nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú
z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu. Rovnako žalovaný vyhlásil, že vypláca svojim zamestnancom mzdu, nežiada o príspevok na zamestnancov vo výpovednej dobe ani poberajúcich dávku sociálneho zabezpečenia, nežiada o príspevok zamestnancom, ktorým je poskytovaný iný príspevok v rámci aktívnych opatrení na trhu práce z úradu, nežiada o príspevok na zamestnancov s dňom nástupu do práce 02. 03. 2020 a neskôr, že dva kalendárne mesiace neskončí pracovný pomer so zamestnancami, že je subjektom, ktorý vznikol a začal prevádzkovať činnosť najneskôr k 01. 02. 2020 a že nie je voči nemu nárokované vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie. Tieto konkrétne skutočnosti ako subjekt príjemcu príspevku čestne vyhlásil. Na overenie pravdivosti týchto konkrétnych vyhlásení bola viazaná aj možnosť následnej kontroly úradom, viď bod III. bod 3 dohody, zároveň aj možnosť úradu vyžadovať vrátenie neoprávnene prijatých príspevkov podľa bodu III. bod 4, 5 dohody. K skončeniu dohody podľa čl. VIII. nedošlo ani dohodou ani odstúpením od nej, pričom jej účinnosť skončila splnením záväzkov. Nikdy v priebehu dohody, ktoré trvalo od mája 2020 do júna 2021 nebolo zo strany úradu žalovanému vytknuté neoprávnené čerpanie alebo iné porušenie dohody.
1. Žalovaný svoju právnu formu správne od počiatku v listinných podkladoch uviedol, úrad od podania žiadosti mohol žiadosť ihneď zamietnuť a dohodu a jej dodatok neuzavrieť, čo však neurobil, na základe čoho sa na základe platne a účinne uzavretej zmluvy obojstranne plnilo. Dohoda bola rovnako zverejnená aj v Centrálnom registri zmlúv dňa 18. 05. 2020, čím sa dňom 19. 05. 2020 zavŕšilo jej platné a účinné uzavretie. Žalobca počnúc od mája 2020 žalovanému poskytoval dohodnuté príspevky a žalovaný priebežne predkladal dokumentáciu, plnil podmienky dohody ohľadom udržania zamestnanosti a trvania pracovných pomerov pre 115 zamestnancov a iné podmienky dohody. Cieľom podmienok uzavretej dohody bolo udržať pracovné pomery a mzdy zamestnancom tým, že žalobca poskytne zamestnávateľovi príspevok na mzdu každému zamestnancovi.
1. Ak by žalovaný príspevok v danom období nebol získal, pracovné miesta by počas dlhého trvania COVID-19 pandémie a mnohých obmedzujúcich opatrení, nemožnosťou vykonávať svoju činnosť neudržal a buď by došlo k prepúšťaniu, znižovaniu pracovných úväzkov alebo k iným negatívnym opatreniam s vplyvom na zamestnancov a na chod samotných liečebných kúpeľov. Žalovaný v dobrej viere v oprávnenosť čerpania peňažných prostriedkov na základe platnej dohody pokračoval vo fungovaní kúpeľov, udržaním miezd zamestnancov a podobne. Spätné vrátenie žalovanej sumy štátu by bolo pre žalovaného v terajšej situácii likvidačné. Tak ako žalobca je štát i žalovaný je štátny podnik založený na účely plnenia verejnoprospešných služieb v oblasti liečebníctva, a preto žalovaný má záujem zachovať funkčnosť podniku, zachovať stav zamestnanosti potrebný pre riadnu prevádzku žalovaného. Súčasne poukázal, že počas trvania dohody so žalobcom sa kontinuálne deklarovalo aj vytvorenie schém pomoci pre štátne podniky, ale neskôr žiadna schéma nebola vytvorená a až dodatočne po 3 rokoch štát tvrdí, že sme nemali na žiadne príspevky právny nárok. Uvedený postup považujeme za konanie proti dobrým mravom, kde výkon takýchto práv nepožíva ochranu.
1. Ak aj došlo k uzavretiu dohody s neoprávneným subjektom na strane príjemcu, podstatné zavinenie vzniklo na strane úradu. Z potvrdzujúceho e-mailu, ktorý úrad poslal žalovanému po prijatí žiadosti vyplývalo, že dohoda bude so žalovaným uzavretá po kontrole splnenia podmienok. Úrad bol jednoznačne povinný vopred pred podpisom dohody podrobiť kontrole všetky predpoklady na strane subjektu žiadateľa a či sú splnené podstatné podmienky. Nesprávnym postupom skôr uviedol do omylu žalovaného v tom, že na príspevok má nárok a že je jeho žiadosť oprávnená. V tomto smere poukázal žalovaný i na § 19 ods. 6 zákona NR SR č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, v zmysle ktorého Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. Žalovaný ako štátny podnik účinnosť prijatých príspevkov dodržal tým, že ich plne použil na určený účel
- na úhrady mzdových nákladov na zamestnancov. Povinnosti riadneho hospodára pritom nedodržal štát prostredníctvom svojho Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen. Žalovaný poukázal i na samotný text Opatrenia upravujúceho podmienky, kde sa uvádza: “Zamestnanec úradu práce vykoná kontrolu formálnej správnosti žiadosti, overí či je žiadosť kompletná v súlade s podmienkami tohto oznámenia.“ V texte dokumentu Postup pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sa na strane 6 uvádza:
“Úrad vykoná kontrolu formálnej správnosti prijatej žiadosti (overí, či je žiadosť kompletná v súlade s podmienkami zverejneného oznámenia). Súčasťou formálnej kontroly správnosti predloženej žiadosti nie je overovanie údajov uvedených v časti čestné vyhlásenie. Úrad na základe výnimky udelenej Ministerstvom financií SR nevykonáva administratívnu finančnú kontrolu v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Ďalej na strane 8 tohto dokumentu sa uvádza: „V prípade, ak žiadateľ nie je oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné žiadosť štandardným spôsobom písomne zamietnuť z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok na poskytnutie príspevku.“ V dokumente Národný projekt - Prvá pomoc sa na stranách 13, 14, 15 uvádza: “Úrady práce zabezpečujú najmä realizáciu nástrojov AOTP: - prijímanie a kontrolu žiadostí o poskytnutie NFP od právnických osôb, fyzických osôb a zamestnávateľov; - vypracovávanie a uzatváranie dohôd o poskytnutí NFP uzatváraných medzi úradom a žiadateľom o NFP; - vykonávanie kontroly v rozsahu pôsobnosti vymedzenej osobitnými právnymi predpismi; - vyplácanie NFP, spracovávanie podkladov pre ŽoP; - priebežné sledovanie pokroku národného projektu; - publicitu a informovanosť o národnom projekte v súlade s manuálom pre informovanie a komunikáciu pre prijímateľov v rámci EŠIF OP ĽZ.“ Žalovaný mal za to, že predložené dokumenty ukladali úradu povinnosť kontrolovať formálne podstatné náležitosti žiadosti, vrátane oprávnenosti subjektu byť žiadateľom o príspevok. Skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení žiadateľa sa totiž netýkali typu a právnej formy subjektu žiadateľa, teda mohli byť dodatočne preskúmavané a kontrolované, avšak nie samotný typ subjektu žiadateľa, ktorý bol zrejmý od počiatku konania. Ak sa žalobca okrem iného dôkazne opiera o e-mail zo dňa 13. 05. 2020 od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny adresovaný riaditeľom okresným úradov v tom znení, že sa majú prijímať všetky žiadosti bez výhrad... tieto pokyny v ňom uvedené podľa názoru žalovaného nesvedčia o riadnom hospodárení s prostriedkami štátu alebo Európskej únie. Riadny hospodár vždy najprv preskúma podmienky nároku a až potom nárok, ak vznikol, ho vyplatí, a nie naopak, až po vyplatení by sa 3 roky neskôr spätne dovolával vrátenia údajne neoprávnených príspevkov. Žalobca písomne žiadosť nezamietol, či už z nedbanlivosti alebo nevedomosti, a to ani dodatočne počas trvania dohody neurobil, žalovaný má za to, že po zániku dohody sa účinne nemôže dovolávať relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Rovnako mal za to, že i v prípade, že by dohoda uzavretá s úradom bola neplatná, chýba predpoklad na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia, na ktorý žalobca poukazuje v závere žaloby, nakoľko nevznikol nový záväzok na vrátenie prijatých plnení z neplatnej zmluvy. Vznik bezdôvodného obohatenia sa spája súčasne so vznikom záväzku, na základe ktorého je ten, kto sa obohatil, povinný vydať predmet obohatenia a zároveň ten, na úkor koho sa tak stalo, je oprávnený požadovať vydanie všetkého, o čo sa povinný obohatil. Bezdôvodným obohatením je plnenie z neplatného právneho úkonu, pričom však danú dohodu za relatívne neplatný úkon žalovaný nepovažuje. Poukázal i na odborný komentár k danému ustanoveniu § 49a Občianskeho zákonníka, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že predmetné ustanovenie nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Ospravedlniteľnosť omylu podrobne rozpracoval aj Najvyšší súd ČR, podľa ktorého o ospravedlniteľný omyl nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si rozhodné právne skutočnosti. O ospravedlniteľný omyl teda nepôjde vtedy, „měla-li jednající, a omylu se pak dovolávající osoba, možnost se takovému omylu vyhnout vlastní pečlivostí při seznání skutečností pro uskutečnění právního úkonu rozhodujících. Nelze totiž akceptovat možnost, že by se bylo lze účinně dovolat neplatnosti pro omyl podle ustanovení § 49a OZ za situace, kdy by omylu se dovolávající osoba zanedbala pro ni ve věci objektivně existující možnost přesvědčit se o pravém stavu věci, a bez příčiny se ve svém úsudku nechala mylně ovlivnit případnými dojmy, náznaky řešení, resp. hypotézami o vlastnostech předmětu zamýšleného právního úkonu.“ V tomto smere žalovaný poukázal, že konajúca osoba musí konať s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, aby sa omylu vyhla. Osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je povinná si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Právnym následkom dovolania sa neplatnosti právneho úkonu je skutočnosť, že prejavujúca osoba, ktorá sa dovolala neplatnosti, je povinná poskytnúť osobe - zmluvnému partnerovi, ktorý dôveroval v platnosť právneho úkonu prejavu, nárok na náhradu škody. Náhrada škody má reparovať stav tak, aby dôverujúca zmluvná strana bola v takom postavení, v akom by bola, keby nebola dôverovala v platnosť prejavu vôle. Žalovaný poukázal, že by mu škoda vznikla tým, že ak by mu bol nárok v plnej výške priznaný a príspevky by museli byť následne vrátené, nebude mať už možnosť spätne prijať opatrenia na udržanie
chodu podniku, ktoré by uskutočnil počas pandémie, ak by príspevky na zamestnancov neboli postupne od mája 2020 do júna 2021 obdržané. Žalobca bol teda nielen oprávnený, ale i povinný si vopred zistiť, o aký subjekt žiadateľa sa jedná a či je subjekt oprávnený na prijatie príspevku a v prípade, ak tak neurobil riadne a včas, nie je oprávnený sa dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu Dohody č. 20/33/54E/1526 a jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daný.
1. Po odpore žalovaného bol spis postúpený na Okresný súd Zvolen. Na základe úprav v CSP účinných od 01. 06. 2023 a 01. 07. 2023, následne Okresný súd Zvolen postúpil vec kauzálne príslušnému súdu podľa § 22 písm. c) CSP s odkazom na § 40 a § 471c CSP a to Okresnému súdu Banská Bystrica. Strany voči uvedenému postupu nenamietali. Následne žalobca pre objasnenie procesu a okolností uzatvorenia predmetnej dohody medzi žalobcom a žalovaným navrhol vypočuť svedkyňu E. F. G., ktorej účasť na pojednávaní zabezpečí.
1. Žalovaný pred pojednávaním vo veci samej doručil dňa 04. 03. 2024 podanie, v ktorom podal doplňujúce okolnosti súvisiace s podaním predmetnej žiadosti doručenej žalobcovi dňa 13. 05. 2020. Poukázal, že profesijné združenie Asociácia slovenských kúpeľov, ktorá zastupuje záujmy jej členov, ktorého je i členom žalovaný, odporučila kúpeľom požiadať o dotácie cez daný projekt. Všetky kúpeľné podniky na Slovensku požiadali o túto formu pomoci. Žalovaný tak učinil z dôvodu, že pri nedostatku príjmov si nemohol dovoliť prepustiť odborný personál, a preto hľadal formy a financie na udržanie zamestnanosti. Ministerstvo zdravotníctva SR pritom nevydalo vlastnú schému pomoci špeciálne pre liečebné kúpele, pričom štát ani iným spôsobom nekompenzoval ich príjmy. Naopak, pomohol len súkromným kúpeľom a nie štátnym. Zároveň poukázal na dôvody, pre ktoré podal predmetnú žiadosť žalobcovi a to, že v prípade prepustenia zamestnancov bol by dodatočne problém ich späť získať po pandémii, na meniace sa kritériá priznania príspevku, pričom išlo o jedinú možnosť, ako udržať v pracovnom pomere svojich zamestnancov, keďže iné formy pomoci od štátu neboli. O pomoc požiadali všetky kúpele na odporučenie Asociácie slovenských kúpeľov. Prijatú pandemickú pomoc žalovaný vrátil vo väčšom rozsahu štátu tým, že platil odvody, dane za zamestnancov, ktorým vďaka tejto pomoci udržal pracovné pomery počas pandémie. Rovnako dozorná rada žiadala žalovaného, aby hľadal riešenie na preklenutie časového obdobia trvania koronakrízy. V prípade nepodania žiadosti, by sa vedenie podniku dostalo do konfliktu s odbormi. Vedenie preto prisľúbilo, že sa bude snažiť využiť všetky dostupné formy štátnej pomoci pre tento prípad obmedzenia činnosti organizácie. Následne žalovaný uviedol, že daný postup štátu, s odstupom niekoľko rokov, ktorým žiada vrátiť späť poskytnuté príspevky , je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale je i diskriminačný, keďže 20 % akcií v ostatných slovenských kúpeľoch vlastní VŠZP a teda aj ostatné kúpele sú sčasti v podstate štátne, a voči iným si štát tento nárok neuplatnil. Žiadosť o poskytnutie tohto príspevku sa vybavovala telefonicky, resp. elektronicky, pričom sám žalobca elektronicky potvrdil žalovanému, že po kontrole splnenia podmienok bude podpísaná dohoda o poskytnutí finančného príspevku. Príspevok bude vyplatený do niekoľkých dní po doručení podpísanej dohody príslušnému úradu práce. O výške poskytnutého príspevku zašle oznámenie. Žiadosti spracúva žalobca v poradí, v akom prišli. Spracovanie prijatých žiadostí môže v závislosti od ich množstva trvať aj niekoľko dní. Zároveň poďakoval žalobca za pochopenie. Žalovaný zaslal predmetnú žiadosť žalobcovi, žalobca mal vykonať kontrolu splnenia podmienok pred uzavretím dohody, pričom v záhlaví každého e-mailu i v ďalších listinných dôkazoch je zrejmá forma žiadateľa, ktorá sa premietla i do dohody medzi ním a žalobcom. Žalobca dohodu pripravil, následne ju riaditeľ žalovaného podpísal osobne na úrade. Na základe uvedených skutočností žalovaný mal za to, že splnil podmienky pre prijatie príspevku a dohodu považoval za platnú a účinnú. I v čase, keď žalobca začal požadovať vrátenie uvedenej pomoci, žalovaný rokoval s ministrom zdravotníctva, ako i s predsedom vlády, ktorý im prisľuboval opakovane pomoc a riešenie, ktoré sa následne nezrealizovalo. Zápis z riešenia situácie zamestnanosti u žalovaného zo dňa 08. 04. 2020, rovnako v podaní zo dňa 06. 02. 2024 žalovaný poukázal i na správu NKÚ k systému poskytovania štátnej pomoci zo dňa 07. 07. 2023, v ktorom vládu upozorňoval na potrebu dodržiavania princípu rovnakého zaobchádzania a v závere vzniesol i námietku premlčania nároku. Žalovaný pritom vychádzal z toho, že premlčacia lehota začala plynúť momentom uzavretia relatívne neplatného právneho úkonu. Dohoda sa pritom uzavrela dňa 18. 05. 2020 a subjektívna premlčacia lehota žalobcovi uplynula skôr, než podal žalobu na tunajší súd dňom 03. 05. 2023.
1. Na pojednávaní vo veci samej strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach zatiaľ učinených v konaní, pričom žalobca mal za to, že žalobu podal riadne a včas, keďže až dňa 17. 12. 2021 sa dozvedel o tej skutočnosti, že žalovaný bol neoprávneným subjektom pre poskytnutie daného finančného
príspevku v programe Prvá pomoc. V daný deň bolo oznámené žalobcovi z ústredia povinnosť zistiť, ktoré subjekty, ktorým boli poskytnuté príspevky, sú neoprávnenou osobou a teda sú subjektami verejného práva a to na príslušnej stránke štatistického úradu. Až týmto dňom zistil, že žalovaný je subjektom verejného práva.
1. Na pojednávaní súd vypočul i svedkyňu, navrhnutú žalobcom, E. F. G., ktorá u žalobcu pôsobila i v danom čase až do dnešného dňa ako vedúca oddelenia aktívnych opatrení na trhu práce. Jej predmetom náplne bolo koordinovanie, riadenie a usmerňovanie zamestnancov u žalobcu, ich kontrola, ako i podpisovanie finančnej kontroly pri vyplácaní finančných príspevkov, ktoré následne podpisoval aj veľký riaditeľ úradu. Svedkyňa potvrdila prijatie žiadosti od žalovaného dňom 13. 05. 2022, pričom k danému dňu už bolo doručených cca 1599 žiadostí, ktoré vybavovali 15 zamestnanci žalobcu, pričom týmto vypomáhali i zamestnanci iných oddelení. Títo pracovníci preberali žiadosti, ktoré prichádzali e-mailom, poštou, ako i osobne a následne rozdeľovali zamestnancom oddelenia aktívnych opatrení na trhu práce. Zamestnanci postupovali podľa príslušných oznámení doručených im z ústredia pod označením Oznámenie o možnosti predkladania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“, operačný program ľudské zdroje, na základe ktorej metodiky vykonávali len formálnu kontrolu týchto žiadostí, t. j. úplnosť vypísania žiadostí a v prípade nevypísanej kolónky bolo ich povinnosťou oslovovať žiadateľov pre ich doplnenie. Následne po kontrole žiadostí vypracovávali dohody a platobné poukazy. Z ministerstva, ako i z ústredia boli usmerňovaní v tom smere, že majú čo najrýchlejšie spracovať žiadosti, o čom museli dennodenne hlásiť počty vybavených vecí. Podľa tejto metodiky neoprávneným žiadateľom boli subjekty verejnej správy, pričom svedkyňa potvrdila skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe, že z ústredia, ako i z ministerstva boli v čase pred prijatím žiadostí zo strany žalovaného usmernení v tom smere, že nie je potrebné vykonávať kontroly v štatistickom registri o tom, či daný žiadateľ nie je subjektom verejnej správy. Boli uistení v tom, že samotný žiadateľ si nesie zodpovednosť za úplnosť a pravdivosť skutočností uvádzaných v ním predložených dokladoch vrátane čestného vyhlásenia a nesie i prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť za ich nepravdivosť. Uvedené vyplynulo z viacerých video-konferenčných porád, ktoré svedkyňa citovala, ako 07. 04. 2020, 22. 04. 2020, 17. 04. 2020 a podobne. Svedkyňa potvrdila tú skutočnosť, že až dňa 16. 12. 2021 bol žalobca usmernený v tom smere, že má kontrolovať žiadateľov v spojitosti s tým, či sa nejedná o subjekt verejnej správy. V prípade, že takýmto subjektom boli vyplatené príspevky, má sa ich vyplácanie zastaviť a tieto sa následne budú od nich vymáhať. Svedočného sa svedkyňa vzdala.
1. Právny zástupca žalovaného sa k svedeckej výpovedi vyjadril v tom smere, že pokyny dané na diskusnom fóre sú pre posúdenie danej veci irelevantné, boli stanovené podmienky štátom v Národnom projekte – Prvá pomoc, pričom v samotných dokladoch vrátane Postupu pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zaslané ústredím práce sociálnych vecí a rodiny na strane 6 tohto dokumentu, mal úrad vykonať kontrolu formálnej správnosti prijatej žiadosti, pričom súčasťou formálnej kontroly správnosti nie je overovanie údajov uvedených v časti čestné vyhlásenie. Úrad rovnako na základe výnimky udelenej Ministerstvom financií SR nevykonáva administratívnu finančnú kontrolu podľa zákona 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnako na strane 8 právna zástupkyňa žalovaného poukázala, že žiadosti je nevyhnutné spracovávať postupne v poradí, v akom boli doručené na úrad. V prípade, ak žiadateľ nie je oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné žiadosť štandardným spôsobom písomne zamietnuť z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok na poskytnutie príspevku. Z tohto dôvodila skutočnosti uvádzané v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, že žalobca, ako orgán štátu pozná legislatívu a v rámci odbornosti mal vykonať kontrolu formy žiadateľov, či spĺňajú podmienky pre vyplatenie príspevku v rámci daného projektu Prvá pomoc. Ak tak neurobil, resp. vykonal kontrolu nedôsledne, nemôže sa domáhať relatívnej neplatnosti dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vrátane dodatku k nemu. Právny zástupca žalobcu na margo týchto tvrdení poukázal, že v danom období nebol u žalobcu interný doklad, ktorý by bol všeobecne záväzný a ktorý by upravoval úkony, ktoré majú vykonávať úrady pri posudzovaní predmetných žiadostí podaných žiadateľmi v rámci projektu „Prvá pomoc“ na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov schváleného vládou SR uznesením 178 zo dňa 31. 03. 2020, Opatrenie č. 3B. Keďže strany nenavrhli vo veci doplniť dokazovanie vo veci samej, súd následne vyniesol uznesenie, ktorým dokazovanie ukončil a odročil pojednávanie za účelom verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 25. 04. 2024.
1. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z., za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad.
1. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
1. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje. Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.
1. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
1. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
1. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
1. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
1. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
1. Medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že uznesením č. 178 z 31. 03. 2020 vláda Slovenskej republiky schválila návrh podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov. Na základe uvedeného uznesenia zároveň uložila vláda ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pripraviť a realizovať projekt na podporu udržania zamestnanosti v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením následkov. Bol prijatý národný projekt“ Prvá pomoc,“ operačný program: Ľudské zdroje, s časom realizácie od 13. 03. 2020 do 30. 06. 2021. Nespornou skutočnosťou bolo i to, že Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bol s účinnosťou od 17. 04. 2020 vydaný Postup pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci
projektu „Prvá pomoc“ – opatrenie č. 3B, ktorým dokumentom bol stanovený jednotný postup pri poskytovaní príspevku zamestnávateľským subjektom na úhradu náhrady mzdy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa. Tak, ako tvrdil žalovaný, v rámci tohto postupu pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplývajú základné informácie, ako oprávnené obdobie, maximálna výška pomoci, oprávnené výdavky, kto má nárok na príspevok, v ktorom sa jasne uvádza, že zamestnávatelia (okrem subjektov verejnej správy) s odkazom i na webovú stránku slovakstatistics.sk uvedená na strane 4 tohto dokumentu - viď dole pod č. 1 a SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi, ktorí v čase vyhlásenej MS udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti, sú oprávnenými žiadateľmi. Následne v uvedenom dokumente je presne popísané, ako sa predkladá žiadosť o poskytnutie príspevku, čo je prílohou žiadosti, ako sa posiela žiadosť a výkaz, pričom na strane 8 predmetného dokumentu vyplýva, že sa žiadosti spracúvajú postupne v poradí, v akom boli doručené na úrad a v prípade, ak žiadateľ nie je oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné žiadosť štandardným spôsobom písomne zamietnuť z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok na poskytnutie príspevku. Následne sa v uvedenom dokumente nachádza usmernenie k uzavretiu dohody o poskytnutí príspevku. Dohoda pritom mala nadobudnúť platnosť dňom jej podpísania oboma účastníkmi dohody a účinnosť dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv. V ISSZ sa následne vyhotoví oznámenie o poskytnutí príspevku za príslušné obdobie, ktoré sa zašle žiadateľovi a vyhotoví sa štandardným spôsobom platobný poukaz. Pri evidovaní sa malo postupovať podľa aktuálnej metodiky typovania APTP § 54e dohoda + vyúčtovanie, ktorá je zverejnená na diskusnom fóre a na intranete.
1. Nespornou skutočnosťou bolo, že na základe žiadosti o poskytnutie paušálneho príspevku na úhradu časti mzdových nákladov zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb pre zamestnávateľa alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom zasiahnutého mimoriadnou situáciou, ktorú zaslal žalovaný žalobcovi dňa 13. 05. 2020 vrátane príloh vyžadujúcich sa k žiadosti, bola následne uzavretá dňa 18. 05. 2020 dohoda č. 20/33/54E/1526, na základe ktorej sa poskytol žalovanému mesačne príspevok na úhradu časti mzdových nákladov zamestnancov, na základe a podľa výkazu pre priznanie príspevku vo výške uvedenej v článku IV. bod 1, 2 po dobu uvedenú v článku V. bod 1 a záväzok zamestnávateľa udržať pracovné miesta zamestnancov 2 kalendárne mesiace nasledujúce po kalendárnom mesiaci, za ktorý bol príspevok zo strany úradu poskytovaný. K predmetnej dohode bol uzavretý i Dodatok č. 1 dňa 02. 12. 2020, ktorým upravili niektoré ustanovenia pôvodnej dohody a oprávnené obdobie rozšírili až do 31. 12. 2021.
1. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že na základe takto uzavretej dohody medzi žalobcom a žalovaným žalobca žalovanému do 30. 06. 2021 vyplatil finančný príspevok vo výške 566.770,36 Eur.
1. Žalobca v konaní tvrdil, že dňa 16. 12. 2021 bola žalobcovi doručená e-mailom žiadosť námestníčky sekcie služieb zamestnanosti na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny A. B. C. D. o pozastavenie vyplácania finančných príspevkov v rámci projektu „Prvá pomoc“ v prípade 4 subjektov, medzi ktorými bol i žalovaný. Žalobca z tohto dôvodu zaslal žalovanému výzvu zo dňa 08. 03. 2022 na vrátenie neoprávnene poskytnutého finančného príspevku v celkovej výške 566,770,36 Eur z dôvodu, že nespĺňa podmienku oprávnenosti na jeho poskytnutie, keďže sa nachádza v zozname subjektov verejnej správy a v dôsledku čoho žalobca považuje dohodu za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka. Rovnako nespornou skutočnosťou bolo, že dňa 08. 04. 2022 žalovaný doručil žalobcovi odpoveď na predmetnú výzvu, v ktorej mu uviedol, že výzve nevyhovie. Zároveň zaujal stanovisko k namietanej relatívnej neplatnosti predmetnej dohody.
1. Keďže žalovaný popieral nárok na vrátenie finančného príspevku, žalobca podal voči žalovanému žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia aj s príslušenstvom.
1. Spornou otázkou v danej veci je to, či uzavretá dohoda medzi žalobcom a žalovaným dňa 18. 05. 2020 vrátane jej Dodatku č. 1 zo dňa 02. 12. 2020 je relatívne neplatná tak, ako to tvrdil žalobca odkazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka. Po zodpovedaní tejto otázky je potrebné následne posúdiť, či žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške tak, ako ho žalobca uplatnil v žalobe. Rovnako sa súd musí vysporiadať i s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným v konaní.
1. Uvedenú dohodu vrátane Dodatku č. 1 strany sporu uzavreli v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ,v spojení s ustanovením § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.. Obchodný zákonník ako taký neupravuje neplatnosť právnych úkonov, a preto je potrebné na ne aplikovať úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa dožaduje žalobca znamená, že právny úkon je platný, pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený, sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Zákon preto, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti, možno tak urobiť i žalobou podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť tohto úkonu. Uvedené vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 136/2009 zo dňa 20. 10. 2010.
1. Právny úkon ako taký musí spĺňať všetky zákonom ustanovené náležitosti, ich nesplnenie je dôsledkom postihnutia právneho úkonu rôznymi právnymi následkami. Jedným z takýchto následkov je i neplatnosť právneho úkonu, a to relatívna a absolútna neplatnosť. Tak, ako súd už uviedol, právny úkon je platný dovtedy, kým sa oprávnená osoba nedovolá jej neplatnosti. Zákon však vylučuje možnosť dovolania sa neplatnosti právneho úkonu tomu, kto neplatnosť spôsobil. Následné rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu má len deklaratórny účinok, keďže neplatnosť už spôsobuje samo dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu. Relatívna neplatnosť právnych úkonov je generálne pre súkromné právo Slovenskej republiky upravená v ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka, v ktorom sú taxatívne vymenované relatívne dôvody neplatnosti právnych úkonov. O relatívnu neplatnosť v obchodnom práve ide vždy vtedy, ak je jej dôvod ustanovený na ochranu len niektorého účastníka obchodnoprávneho vzťahu. Domáhať sa relatívnej neplatnosti môže len ten, koho záujmy boli dôvodom neplatnosti dotknuté. V ostatných prípadoch – ak sa neplatnosti nedovolá oprávnený subjekt – je k neplatnosti právneho úkonu nevyhnutné, aby išlo o neplatnosť absolútnu podľa generálnych ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. naplnením ustanovených dôvodov absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník však nevylučuje použitie ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, na ktorý sa odvoláva i žalobca v tomto konaní. Podľa tohto ustanovenia právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
1. Žalobca sa v konaní dovolával relatívnej neplatnosti uzavretej dohody so žalobcom vrátane jej Dodatku č. 1, a to z dôvodu, že nespĺňal podmienku oprávnenosti subjektu na poskytnutie finančného príspevku, keďže dodatočnou kontrolou bolo zistené, že v zozname subjektov verejnej správy je žalovaný zapísaný ako subjekt verejnej správy. Uvedené je následne v rozpore s Oznámením č. 3/2020/ §54PP účinného od 17. 04. 2020, v ktorom sa uvádza, že neoprávneným žiadateľom sú subjekty verejnej správy. Subjekty verejnej správy sú právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy v súlade s európskou metodikou SA2010 ustanovenou nariadením EP a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. 05. 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtoch v Európskej únií, teda aj obchodné spoločnosti, ktorých vlastníkom alebo zriaďovateľom je štát. Žalobca tvrdil, že predmetné oznámenie v čase podania žiadosti žalovaného bolo zverejnené na stránke H. a bolo prístupné pre všetkých žiadateľov. Túto skutočnosť pri podávaní žiadosti žalovaný opomenul, čím úrad uviedol do omylu, že je oprávnený žiadateľ a oprávnený prijímateľ štátnej pomoci. Žalobca pritom nerozporoval ustanovenia predmetnej dohody, rovnako ako ani žalovaný. Žalovaný žalobcu do omylu podľa jeho tvrdenia neuviedol, keďže ohľadom jeho právnej formy, a teda ohľadne subjektu žiadateľa o príspevok v čase podania žiadosti, ako i uzavretia samotnej dohody uzavretej s úradom, bol žalobca oboznámený o tom, že sa jedná o štátny podnik. V obsahu čestného vyhlásenia v bode 5 žiadosti rovnako neboli uvedené zo strany žalovaného nepravdivé skutočnosti, rovnako ani v texte samotnej dohody, keďže v čestnom prehlásení pravdivo prehlásil o všetkých podmienkach stanovených v § 70 zákona 5/2004 Z. z. Súčasťou tohto čestného vyhlásenia boli teda iné skutočnosti, než
vyhlásenie žalovaného o jeho právnej forme, resp. o tom, že sa jedná o subjekt verejnej správy, ktorý mal byť podľa Národného projektu – Prvá pomoc s ďalšími súvisiacimi dokumentami vydanými za účelom realizácie tohto projektu vyňatý z poskytnutia tohto finančného príspevku. Žalovaný svoju právnu formu od počiatku v listinných podkladoch uviedol, a preto úrad mohol a mal žiadosť žalovaného ihneď zamietnuť, dohodu neuzavrieť a finančný príspevok neposkytnúť. Uvedené vyplýva zo všetkých dokladov, ktoré predložil žalobca do súdneho spisu a najmä z dokumentu - Postup pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, kde na strane 8 tohto dokumentu je jednoznačne uvedené, že v prípade, ak žiadateľ nie je oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné žiadosť štandardným spôsobom písomne zamietnuť z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok na poskytnutie príspevku. Žalobca tak neučinil a dohodu o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu Prvá pomoc – opatrenie č. 3B žalovanému poskytol v zmysle uzavretej dohody a jej dodatku. Žalovaný pritom výšku poskytnutého finančného príspevku nerozporoval. Predložené dokumenty žalobcom v konaní podľa neho ukladali úradu povinnosť kontrolovať formálne podstatné náležitosti žiadosti vrátane oprávnenosti subjektu byť žiadateľom o príspevok. Riadny hospodár pritom vždy najprv preskúma podmienky nároku a až potom nárok, ak vznikol, ho vyplatí, a nie naopak, že po vyplatení skúma podmienky pre jeho priznanie a vyplatenie. Mal preto, za to, že po zániku dohody sa žalobca už nemôže účinne dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorej žiada od žalovaného vrátiť vyplatený finančný príspevok. Poukázal i na komentár k ustanoveniu § 49a Občianskeho zákonníka, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Takisto poukázal i na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, kedy možno považovať omyl za ospravedlniteľný, čo žalobca nepreukázal.
1. Ohľadne posudzovania žiadostí žiadateľov bola vypočutá v konaní i svedkyňa E. F. G., ktorá potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 28. 03. 2024 skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe, ako i o to, že zamestnanci žalobcu boli usmerňovaní v tom smere, že majú vykonať len formálnu kontrolu správnosti podaných žiadostí a nebolo ich povinnosťou kontrolovať i prípadný zápis žiadateľov v registri subjektov verejnej správy. Súdu potvrdila, že takéto usmernenie dostali až dňom 16. 12. 2021, na základe čoho bol daný pokyn k pozastaveniu výplaty finančných príspevkov a to i žalovanému.
1. Na základe vyjadrení strán sporu, ako i svedkyne mal súd za to, že žalobca sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu Dohody č. 20/33/54E/1526 zo dňa 18. 05. 2020 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 02. 12. 2020 nedovolal, čím súd posúdil uvedený právny úkon od začiatku platným a účinným. Súd len konštatuje, že ku dňu rozhodnutia tohto súdu uvedená dohoda vrátane dodatku zanikla a to uplynutím doby. Súd odôvodňuje túto skutočnosť nasledovne:
1. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je subjektom verejnej správy. Rovnako nie je sporné, že od podanej žiadosti cez všetky e-mailové komunikácie, cez ustanovenia dohody uzavretej medzi žalovaným a žalobcom uvádzal žalovaný svoju právnu formu tak, ako je zapísaná v príslušnom registri. Nespornou skutočnosťou bolo i to, že v dokumentoch, ktoré predložil žalobca súdu, konkrétne i v dokumente Postup pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zaslané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny žalobcovi a schválené generálnym riaditeľom s účinnosťou od 17. 04. 2020 je na strane 4 tohto dokumentu uvedené, kto má nárok na príspevok. Boli ním zamestnávatelia a SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi, ktorí v čase vyhlásenej MS udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzky okrem subjektov verejnej správy. Pri tejto časti je odkaz na webovú stránku, kde sa nachádza zoznam subjektov verejnej správy. Na strane 8 tohto dokumentu súd opakovane uvádza, že v prípade, ak žiadateľ nie je oprávnený v rámci tohto opatrenia, je potrebné žiadosť štandardným spôsobom písomne zamietnuť z dôvodu nesplnenia stanovených podmienok na poskytnutie príspevku. Súd mal teda za to, že žalobca v rámci daného projektu Prvá pomoc na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov schváleného vládou uznesením č. 178 zo dňa 31. 03. 2020 opatrenie č. 3B mal presne daný postup z ústredia, ktorý bol povinný dodržiavať pri prijímaní žiadostí, ich spracovaní, uzatváraní dohôd a platobných poukazov. V uvedenom dokumente je jasne citované, že neoprávneným žiadateľom projektu sú subjekty verejnej správy. Subjekty verejnej správy sú právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií, ktoré sú zaradené v sektore verejnej správy v súlade s európskou metodikou... Potom v spojení s týmto ustanovením na strane 8 tohto
dokumentu je jednoznačne citované, že takéto žiadosti podané žiadateľom, aj keď sú úplné, je potrebné štandardným spôsobom písomne zamietnuť. V danom prípade tak žalobca neučinil a aj napriek tomuto záväznému postupu uzavrel so žalovaným Dohodu o poskytnutí finančného príspevku pod č. 20/33/54E/1526 dňa 18. 05. 2020, ktoré znenie dohody následne upravil Dodatkom k tejto dohode zo dňa 02. 12. 2020. Potom žalobca, ktorý sa označil za osobu, ktorá sa omylu dovoláva, nebola zbavená povinnosti si sama podľa okolností konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, teda o oprávnenom žiadateľovi, ktoré považovala potom táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, čo jej vyplývalo i z uvedeného metodického pokynu vyššie citovaného a doručeného zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Tak ako vyplynulo z tvrdenia žalobcu, ako i svedkyne, žalobca v danom prípade nedostatočne vykonal formálnu správnosť žiadosti, neoveril si, či žiadateľ nie je subjektom verejnej správy, čo vyplynulo už i z jeho označenia na všetkých dokumentoch, ktoré žalobcovi pre poskytnutie tohto príspevku v rámci daného projektu poskytol, mal a mohol overiť tieto údaje o žiadateľovi, a ak žiadateľ nespĺňal tieto podmienky, bol povinný žiadosť štandardným spôsobom písomne zamietnuť. Súd má teda za to, že ak si žalobca tieto povinnosti aj napriek danej situácii a pokynom ústredia nesplnil, nemožno jeho konanie považovať za konanie v omyle tak, ako to má na mysli ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka. Rovnako nejde ani o ospravedlniteľný omyl, keďže žalobca si mohol a ako štátny orgán mal zistiť dôležité skutočnosti pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúce, čo neučinil. Žalobca mal sám v Pokynoch zo strany ústredia uvedený odkaz na webovú stránku, kde je uvedený zoznam subjektov verejnej správy, a teda už v čase podanej žiadosti mohol zistiť, že žalovaný je subjektom verejnej správy, a teda je neoprávneným žiadateľom projektu. Rovnako súd konštatuje tak, ako uvádzal žalovaný, že žalovaný uviedol vo všetkých dokumentoch pravdivé tvrdenia, ktoré by mohli byť i predmetom následnej kontroly a prípadného vrátenia finančného príspevku v prípade ich nepravdivosti. I na základe tejto skutočnosti mal súd za to, že nárok žalobcu vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena ohľadne relatívnej neplatnosti dohody uzavretej so žalobcom je nárok v žalobe uplatnený, nedôvodný. Súd preto žalobu zamietol, avšak vzhľadom k zmene uplatňovaného nároku žalobcom v časti príslušenstva súd konanie zastavil tak, ako to súd uviedol vo výroku I. tohto rozhodnutia.
1. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. O ich výške súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo, alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnej skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.