Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoKR/41/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Eleny Kúšovej, v právnej veci žalobcu: NEXT TRAVEL, so sídlom Rue. Ribat, IMM. BEN OTHMEN, 4000 Sousse-Tunisie, práv. zast.: TIMAR & partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štúrova 42, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k.s., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, zapísaná v zozname správcov, vedenom MS SR pod č. S 1673, správca úpadcu: Medina Tours, s.r.o., v konkurze, so sídlom Hlavná 918/2, 924 23 Galanta, IČO: 35 766 085, práv. zast.: Antol s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 14, 902 01, Pezinok, o určenie popretej pohľadávky vo výške 556.074,89 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -144 zo dňa 03.09.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -144 zo dňa 03.09.2018 potvrdzuje.

II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom opierajúc sa o ustanovenia , , , , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), zamietol žalobu žalobcu o určenie popretej pohľadávky vo výške 556.074,89 Eur, ktorú si uplatnil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok dňa 02.04.2014.

1.1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný správca pohľadávku žalobcu v celom rozsahu poprel čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, v celkovej výške 556.074,89 Eur z nasledovných popieracích dôvodov: (a) z účtovníctva úpadcu zistil, úpadca evidoval rezervnú položku vo forme záväzku voči spoločnosti NEXT TRAVEL v sume 604.882,86 Eur, vytvorenú z dôvodu, že veriteľ dodávky služieb poskytnutých úpadcovi nevyfakturoval, a teda sa faktúry v účtovníctve nenachádzali. Až momentom doručenia súhrnnej prihlášky pohľadávok je možné zo strany úpadcu tieto zaevidovať a doúčtovať svoje plnenia voči vyfakturovaným dodávkam. (b) dožiadanou súčinnosťou konateľky úpadcu a účtovnej spoločnosti úpadcu zistil, že úpadca uhrádzal formou preddavkov sumy rádovo v desiatkach tisíc Eur na účet veriteľa s tým, že za roky 2011, 2012, 2013 boli veriteľovi formou garancií - preddavkov vyplatené finančné prostriedky v celkovej výške 681.000,- Eur. Tieto sumy neboli v účtovníctve zaúčtované oproti dokladu - faktúre z tohto dôvodu úpadca evidoval rezervnú položku v uvedenej sume. (c) má za to, že prihlásené pohľadávky spoločnosti NEXT TRAVEL boli v celom rozsahu uhradené formou garančných preddavkových platieb, ako to vyplýva z účtovníctva a vyjadrení dotknutých osôb.

Popierací prejav správcu zo dňa 26.05.2014 žalobca obdržal dňa 09.06.2014.

1.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Poukázal na to, že povinnosťou súdu v konaní o určenie popretej pohľadávky je posúdiť správnosť a opodstatnenosť úkonu správcu. Povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosť) v incidenčnom konaní nie je suplovať správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky s poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - navrhovateľ uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (odporcovi) a v ktorom by predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu ( ), ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené.

1.3. Žalobca podľa právneho názoru súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno, ktorého zaťažuje, a to bremeno tvrdenia, že pohľadávka existuje z dôvodov a naviac v rozsahu ako to uviedol v prihláške. Dôvodnosť a správnosť popieracieho prejavu správcu v konaní nebola spochybnená. Neboli preukázané tvrdenia žalobcu, že prihlásená pohľadávka zo strany úpadcu nebola uspokojená. Konajúci súd poukázal na to, že úpadca vo svojom účtovníctve evidoval rezervnú položku v prospech žalobcu, nebola spochybnená ich spolupráca, avšak žalobca nepreukázal, že by poskytol služby nad rámec sumy rezervnej položky. Ani argument, že výška rezervnej položky (za činnosť žalobcom vykonávanú, ale nefakturovanú riadne iba zálohami) nie je argumentom v prospech žalobcu, nakoľko ten vystavoval faktúry na zaplatenie. Samotný fakt, že položky v účtovníctve zostali v priereze niekoľko rokov otvorené je len na ťarchu žalobcu, ktorý si svoju povinnosť vystaviť faktúry nesplnil. Skutočnosť, že zálohy museli byť riadne zúčtované, čo vylučovala skutočnosť otvorených položiek v priebehu viacerých rokov potvrdzuje aj svedecká výpoveď svedkyne pani O., ktorá viedla administráciu dokladov - faktúr úpadcu. Svedkyňa viedla, že nedoplatky sa uhrádzali v nasledujúcom roku. Tento postup potvrdila aj konateľka úpadcu pani Kohútova a to, že finančné vysporiadanie sa udialo v nasledujúcom roku. V zmysle zisteného skutkového stavu žalobca nepreukázal vznik žalovaného nároku ani skutočnosť, že by zálohové platby vyplatené žalobcovi boli započítané s inými nárokmi. Túto nepresnosť malo odstrániť spárovanie všetkých platieb učinených úpadcom od roku 2007, čo vzhľadom k stavu účtovníctva súd vyhodnotil ako nehospodárne bez vypovedanej schopnosti k nároku žalobcu. Započítanie zostatku sumy v rámci saldo konta korešponduje s predloženými nárokmi uplatnenými žalobcom. V tejto súvislosti súd nepožadoval, aby žalobca vykonal negatívne dokazovanie, teda že plnenie neobdržal, čo by bolo v rozpore s „procesnou rovnosťou zbraní strán sporu“ nakoľko je zrejmé, že žalobcovi bolo preddavkovo uhrádzané, teda plnenie prijal, avšak samotný žalobca nepreukázal ako s týmto plnením naložil, v prospech ktorých faktúr. Preto ani nebolo preukázané, že by predložené faktúry spolu s prihláškou zostali neuhradené, nakoľko preddavky boli spotrebované / započítané na iné faktúry žalobcu. V tejto súvislosti súd nad rámec úvah súvisiacich priamo s konaním podotýka, že samotný konateľ žalobcu bol spoločníkom úpadcu, a teda pri rešpektovaní správania sa riadneho hospodára mal vedomosť/ mal mať vedomosť o vedení účtovníctva úpadcu, sám pôsobil v cestovnom ruchu, resp. spôsobu vedenia účtovníctva, tým sa takáto obrana javí byť účelová a súd v konečnom rozhodovaní na ňu neprihliadal. Na uvedenom základe žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca z odvolacieho dôvodu podľa , , , (ďalej aj „“). Napadnutému rozsudku vytýkal inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov a porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. V odvolacej argumentácii uviedol, že k popretiu pohľadávky podľa názoru žalobcu došlo výlučne z dôvodu záveru správcu, že rezerva evidovaná v účtovníctve úpadcu pokrýva pohľadávku žalobcu a prihlásená pohľadávka žalobcu bola uhradená preddavkovo. Podľa žalobcu tak popierací dôvod spočíva v spornosti účtovnej evidencie dlžníka, čo nie je relevantným popierajúcim prejavom. Poukázal na to, že obchodná spolupráca žalobcu a úpadcu trvala približne 10 rokov. Žalobca poskytoval úpadcovi služby, za ktoré mu úpadca uhrádzal preddavkové platby, tieto sa následne zúčtovávali po ukončení kalendárneho roka (resp. v určitom čase platby neuhradil, nakoľko sa prednostne uhrádzali iní veritelia úpadcu čo spôsobilo dlh na záväzkoch voči žalobcovi). Faktúry uvedené v prihláške nie sú kryté zálohovými platbami. Žalobca zotrval na tvrdení, že prihlásená pohľadávka uhradená nebola. Mal za to, že zálohové platby, ktoré sú hradené bez VS alebo

časovej súvislosti s vystavenými faktúrami je potrebné považovať za úhrady podľa § 330 ods. 3 ObchZ, t.j. za úhradu najskôr splatného záväzku. V konaní nebolo preukázané, že by úpadca určil, že zálohové platby, na ktoré sa odvoláva sa majú uhradiť na faktúry uvedené v prihláške. Navyše správca v popretí iba uviedol, že vyplatené preddavky postačujú na zaplatenie pohľadávky a nie, že by aj reálne právnym úkonom tieto zálohové platby spojil s faktúrami žalobcu, a tak došlo k ich zániku zaplatením. Pohľadávky sú v účtovníctve úpadcu stále vedené ako neuhradené. Zo saldokonta k 02.04.2014, predloženého žalovaným vyplýva, že úpadca nezúčtoval zálohové platby za 3 roky (2011, 2012, 2013), v dôsledku čoho je podľa žalobcu správnosť údajov účtovníctva sporná, nemôže byť smerodajná pre skutkové vyhodnotenie sporných tvrdení a popierací prejav žalovaného neobstojí. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo riadne doručené nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (

- v spojení s ) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či popierajúci prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí a pod.). Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by správcovi ukladalo povinnosť jednoznačne formulovať dôvod a rozsah popretia pohľadávky, ale kladie správcovi za úlohu preskúmať pohľadávku a v prípade, že existujú pochybnosti, ukladá mu povinnosť takú pohľadávku poprieť. Teda zákon predpokladá, že pokiaľ existuje pochybnosť o prihlásenej pohľadávke, správca má nielen možnosť, ale naopak, povinnosť takú pohľadávku poprieť. Dôsledné preskúmanie každej prihlásenej pohľadávky a výsledok tohto prieskumu, ktorý sa odrazí buď v zistení alebo naopak v popretí pohľadávky správcom, patrí v zmysle k jeho základným povinnostiam. V prípade popretia pohľadávky správcom je potom na veriteľovi, aby sa určenia pohľadávky domáhal súdnou cestou, v zákonnej lehote. Dôkazné bremeno leží na žalobcovi, t.j. veriteľovi pohľadávky, ktorý má pred súdom preukázať, že pohľadávka je nesporná. V tomto kontexte je dokonca nepodstatné, či dôvody, pre ktoré bola pohľadávka popretá boli správne alebo nie.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie a v ňom založeného popieracieho prejavu správcu (č.l. 42) vyplýva, že správca popretie založil na spornosti prihlásenej pohľadávky, ktorá podľa účtovníctva úpadcu bola preddavkovo uhradená.

9. V zmysle ust. , má správca povinnosť dôkladne preskúmať každú prihlásenú pohľadávku. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

10. V popieracom prejave žalovaný správca uviedol, že faktúry priložené k prihláške neboli doložené žiadnou písomnou zmluvou, ktorá by odôvodňovala ich vystavenie a z ich textu vyplýva, že boli vystavené z dôvodu zabezpečovania ubytovania klientov. Správca ďalej poukazoval na úhradu prihlásenej pohľadávky z preddavkov, čomu zodpovedá i rezervná položka účtovníctva úpadcu. Správca tým existenciu pohľadávky žalobcu považoval za spornú z hmotnoprávneho hľadiska. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu, že popierací prejav správcu bol založený výlučne na nedostatkoch v účtovníctve úpadcu.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym hodnotením súdu prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania obsahom listín založených v spise ako aj výsluchom svedkov vyplýva, že úpadca preddavkovými platbami dlhodobo uhrádzal záväzky za služby poskytnuté mu žalobcom. Žalobcovi na zálohových platbách za roky 2011 až 2003 uhradil celkom 681.000 Eur. Úpadca eviduje v účtovníctve rezervnú položku v sume celkom 604.882,86 Eur v prospech žalobcu, pričom tieto úhrady neboli v účtovníctve zaúčtované oproti dokladu (faktúre od žalobcu). Žalobca nepreukázal, že úhrady v označenej výške, ktorému mu zo strany úpadcu boli preddavkovo uhradené, nepokrývajú plnenia za služby, ktoré si uplatnil súhrnnou prihláškou. Žalobca nepreukázal, že preddavkové úhrady, ktoré prijal a ich prijatie nepopieral, predstavovali plnenia za iné poskytnuté služby, respektíve za iné obdobie, než obdobie, ku ktorým sa viažu faktúry uvedené v prihláške, a že by tieto preddavky v celej výške žalobca žalovanému už skôr riadne vyúčtoval doručenými faktúrami. Žalobca tak nepreukázal, že by preddavky nepokrývali sumu prihlásenej pohľadávky. Skutočnosť, že pohľadávka žalobcu zostala neuhradená nevyplýva ani z výpovedí svedkov, a to konateľky žalovaného a účtovníčky žalovaného, ktorá vykonávala realizáciu platieb. Konateľka žalovaného, ako svedkyňa súdu uviedla, že podkladom pre spoluprácu žalobcu a úpadcu boli menné zoznamy tzv. rooming listy. Išlo o menné zoznamy klientov úpadcu, ktorí sa zúčastňovali pobytov v Tunisku. Na základe objemu menných zoznamoch boli kontrolované aj odpočty z poskytnutých záloh. Svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru zo strany žalobcu neboli vystavované faktúry a všetko sa odohrávalo len na základe rooming listov. Komunikovalo sa mailom, ktorým sa potvrdzovali jednotlivé objemy. Uviedla, že zálohy boli vyplácané vopred, v tranžiach podľa garančných zmlúv, ktoré boli pred kontrahované. Ak došlo k zmenšeniu objemu garančných smú platby sa nikdy nevracali, započítavali sa na ďalšie obdobie, párovali sa po sezóne. Skutočnosť, že úpadca uhrádzal žalobcovi za služby platby preddavkovo potvrdila aj výpoveď účtovníčky úpadcu. Táto svedkyňa uviedla, že sa zasielali rooming listy, na základe ktorých sa potom odsúhlasovala úhrada faktúry s jej započítaním so zálohami. Používal sa k tomu špeciálny program, ktorý tieto dokumenty generoval.

12. V rámci vykonaného dokazovania sa súd prvej inštancie správne zameral na hodnotenie, či pohľadávka žalobcu vykazuje znaky jasného a určitého plnenia poskytnutého úpadcovi, o ktorom je možné prijať nepochybný záver, že nielenže nedošlo k jeho úhrade, ale že jeho úhradu žalobca nemohol dosiahnuť ani z preddavkových platieb, ktoré mu zo strany úpadcu boli preukázateľne poskytnuté a keďže ich žalobca nevyúčtoval, úpadca o nich vo svojom účtovníctve účtoval rezervnú položku. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že tvrdenia a dôkazy žalobcu produkované v procesnom útoku neboli spôsobilé spochybniť ani iným spôsobom vyvrátiť dôvodnosť a opodstatnenosť popieracieho prejavu správcu. Žalobca nespochybnil tvrdenia žalovaného o preddavkových úhradách, ani výpovede svedkov v tvrdení, že zálohové platby sa úpadcovi nevracali ani v prípade, ak došlo k zmenšeniu objemu poskytnutých služieb oproti rozsahu poskytnutých preddavkov. Žalobca nepreukázal ako a v prospech ktorých faktúr s týmto plnením naložil.

13. Žalobca i podľa záveru odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že úhrady prijaté od úpadcu preddavkovo, s ktorými disponuje a ktorých prijatie nepoprel, nepostačujú na úhradu ním prihlásenej pohľadávky. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ žalobca disponuje preddavkovými úhradami, potom je následné vystavenie faktúry po spárovaní s faktúrou len vecou deklarovania zániku pohľadávky v účtovnej evidencii. K samotnej úhrade faktúry už nedochádza, keďže fakturovaná služba bola hradená preddavkovo.

14. V odvolacom konaní nebolo preukázané naplnenie žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov.

15. Odvolací súd, s poukazom na zistený skutkový stav konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdzuje ako vecne správny.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že úspešnému žalovanému, nárok na náhradu nepriznal, nakoľko si tento nárok neuplatnil a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).