Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ek/36/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. A., práv. zast.: Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, proti povinnému: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX E., práv. zast.: JUDr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom kancelárie Hlavná 1221, 952 01 Vráble, o vymoženie 9.021,06 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Balaškóa, so sídlom exekútorského úradu Komárňanská 100, 947 01 Hurbanovo, o návrhu povinného na prerušenie exekučného konania, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na prerušenie exekučného konania z a m i e t a.

II. Oprávnenej náhradu trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.12.2023 domáhala od povinného vymoženia 9.021,06 Eur s prísl. na základe exekučných titulov - uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. -820 zo dňa 17.05.2023 a uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. -907 zo dňa 13.11.2023.

2. Na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí bolo dňa 15.01.2024 vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Balaškóovi, so sídlom exekútorského úradu Komárňanská 100, 947 01 Hurbanovo.

3. Dňa 26.02.2024 bol súdu doručený návrh povinného na prerušenie exekučného konania podľa (ďalej len „“), v ktorom uviedol, že dňa 15. 05.2023 podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, t.j. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. -783 zo dňa 15.02.2023. Dovolaním bol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v konaní, v ktorom bolo vydané aj uznesenie o výške náhrady trov konania ako exekučný titul použitý v tomto exekučnom konaní. Dovolaním bol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu, teda tak vo výroku vo veci samej, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania. Pokiaľ by dovolací súd podanému dovolaniu vyhovel a rozsudok zmenil alebo zrušil, vrátane jeho výroku o nároku na náhradu trov konania, nadväzujúce rozhodnutie o výške náhrady trov konania by stratilo podklad. Bez právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie končí, teda aj bez právoplatného rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania, nemôže ďalej platiť a musí byť zrušené aj nadväzujúce rozhodnutie súdu o výške náhrady trov konania, ktoré je v tomto prípade exekučným titulom. Náhrada trov konania v takom prípade nemôže byť ďalej vymáhaná. Zmena alebo zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej, vrátane rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, na základe podaného dovolania, je takou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti rozhodnutia súdu o výške náhrady trov konania ako exekučného titulu. Uvedená skutočnosť je právne relevantnou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu, na základe ktorej je dôvodné zastavenie exekúcie v celom rozsahu na základe

ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Je tak zrejmé, že v dovolacom konaní sa rieši otázka, ktorá má zásadný význam pre exekučné konanie a preto je daný dôvod na prerušenie exekučného konania. Podľa výsledkov skončeného súdneho konania bude môcť následne exekučný súd postupovať a rozhodovať v exekučnom konaní.

4. K návrhu povinného sa vyjadrila aj oprávnená, ktorá uviedla, že „....nesúhlasí s prerušením exekučného konania a návrh považuje za neodôvodnený a účelový s cieľom predĺžiť exekučné konanie ako i prípadne zmariť vymáhanie pohľadávky oprávnenej. Oprávnená poukazuje na skutočnosť, že o dovolaní povinného nebolo do dnešného dňa dovolacím súdom rozhodnuté a nárok na vymáhanú pohľadávku nezanikol, pričom dovolací súd ani po predbežnom preskúmaní dovolania neodložil právoplatnosť/vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.... Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Rovnako exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Úlohou exekučného konania je teda nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. V danom prípade bol súdu predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania v prospech oprávnenej. Povinný však súdu nepredložil žiadne!! rozhodnutie, ktorý ho tejto povinnosti zbavuje (či už rozhodnutie o odklade vykonateľnosti alebo právoplatnosti odvolacieho súdu, rozsudok Najvyššieho súdu SR, etc.). Nakoľko samotné dovolanie nemá suspenzívny účinok na exekučné konanie, resp. nespôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu a nebráni ani jeho vymáhateľnosti, oprávnená navrhuje nevyhovieť návrhu povinného na prerušenie konania“. Oprávnená si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov za svoje vyjadrenie k návrhu povinného.

5. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

7. K návrhu povinného súd uvádza, že len samotným podaním dovolania súdne rozhodnutie nezaniklo a naďalej je právoplatné a vykonateľné. Ak chcel povinný zabrániť vykonaniu exekúcie, resp. pozastaviť jej výkon, nestačilo len podať dovolanie. Táto samotná skutočnosť v súvislosti s podaním návrhu na prerušenie konania je nepostačujúca, exekučný titul je právoplatný a vykonateľný, t.j. možno na nárok v ňom judikovaný viesť exekúciu. Len samotné podanie dovolania na tomto závere nič nemení. Povinný mal možnosť požiadať o odklad vykonateľnosti rozhodnutia, pričom z podaného dovolania, ktoré povinný priložil k návrhu na prerušenie exekučného konania vyplýva, že povinný ním zároveň o odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia nepožiadal. V zmysle ustanovenia môže vykonateľnosť rozhodnutia dovolací súd (Najvyšší súd SR) odložiť len ak bol podaný návrh na odklad vykonateľnosti a sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Najvyšší súd bez návrhu podľa súčasnej právnej úpravy vykonateľnosť rozhodnutia nemôže (výnimkou je ex lege odklad rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, čo však nie je tento prípad), preto ak povinný nepodal návrh na odklad vykonateľnosti, rozhodnutie je naďalej vykonateľné.

8. Na druhej strane však súd poukazuje aj na to, že aj keby bol odklad vykonateľnosti povolený, samo o sebe to ešte neznamená, že exekučný titul bude zrušený a teda že možno dospieť k záveru, že dovolacie konanie dopadne v prospech povinného. Odklad vykonateľnosti môže len predznamenávať, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, resp. na podklade ktorého vznikol nárok oprávneného na náhradu trov, môže byť v dovolacom konaní zrušené, prípadne aj zmenené. V rovine exekučného konania by následkom povolenia odkladu vykonateľnosti exekučného titulu (vysloveného v konaní pred dovolacím súdom) mal byť odklad exekúcie v zmysle 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o ktorom rozhoduje exekútor vydaním upovedomenia o odklade exekúcie.

9. Na základe uvedeného teda súd konštatuje, že samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiu súdu samo o sebe v exekučnom konaní (t. j. už vo vykonávacom konaní, ktoré prebieha na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia) nie je dôvodom

na prerušenie exekúcie. Zrušenie exekučného titulu síce predstavuje obligatórny dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, avšak v danom prípade doteraz k zrušeniu exekučného titulu neprišlo, pričom zákon rovnakú právnu silu smerujúcu k zastaveniu exekúcie nepriznáva „len“ potenciálnej hrozbe zrušenia exekučného titulu. V prípade ak zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, vykonanie takéhoto úkonu nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá ex offo odklad vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. nepredstavuje dôvod pre ktorý by sa v exekúcii nemohlo pokračovať. V tomto exekučnom konaní je podkladom pre vykonanie exekúcie vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol zrušený, pričom exekučný súd nepreskúmava vecnú správnosť exekučného titulu. Z rozhodnutí Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ) ale najmä z rozhodovacej činnosti exekučného súdu vyplýva, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nie je okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Ak teda podanie dovolania nebráni ďalšiemu vymáhaniu exekučného titulu, nie je potom možné konštatovať, že bráni pokračovaniu v exekúcii a túto je nutné prerušiť.

10 Exekučný súd nemôže prejudikovať, či po rozhodnutí dovolacieho súdu skutočne dôjde k zrušeniu predmetného rozhodnutia. V čase rozhodovania exekučného súdu o prerušení konania je exekučný titul vykonateľný a podľa názoru súdu nie je daný žiadny zákonný dôvod na nepokračovanie v exekúcii. Súd preto uzatvára, že za daného skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zrušený, pričom na „zrušenie“ exekučného titulu ako ani na nepokračovanie v konaní nepostačuje tvrdenie povinného o podaní mimoriadneho opravného prostriedku, súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Súd preto konštatuje, že na prerušenie vedenia exekúcie neboli splnené a povinným preukázané zákonné podmienky, pričom má za to, že konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku nie je v rámci exekučného konania takým konaním, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a to najmä a opäť s poukazom na to, že k právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu už došlo.

11. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

12. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

13. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

14. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

15. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

16. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

17. Podľa v znení (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. O trovách oprávneného rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že mu ich náhradu nepriznal, nakoľko oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov len v prípade, ak mu vznikli v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, čo nie je tento prípad. O trovách povinného súd nerozhodoval, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.