Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-159-2020.pdf
PDF · 95.09 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/159/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Y. Z., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y., K. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod. sp. zn. EX 16779/14, o vymoženie 1.755,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.05.2019, č. k. 38Er/1764/2014-17, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným vo forme zápisnice dňa 24.03.2014 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie svojej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 05034/12 zo dňa 11.11.2013. Dňa 27.05.2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Dňa 03.02.2016 postúpil súdny exekútor súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v ktorom oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie citoval ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1 až 4 a 6 a § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že vzhľadom na znenie týchto ustanovení je povinný preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a to v prípade, ak 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonane exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo na niektorú z týchto podmienok prihliadnuté, t. j. na neprijateľnú zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Ďalej zistil, že exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 05034/12 zo dňa 11.11.2013. Oprávnený s povinnou uzavreli dňa 15.12.2010 Zmluvu o úvere č. 901300445, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 700,- eur. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 13 oprávnený s povinnou uzavreli Dohodu o vyplnení zmenky za účelom
zabezpečenia nárokov oprávneného z predmetnej Zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie posúdil tento vzťah ako spotrebiteľský, keďže povinná bola v zmluve označená rodným číslom, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ. Ďalej zistil, že súčasťou súdneho spisu nie je Rozhodcovská zmluva s osobitne dojednanou rozhodcovskou doložku, a teda nemohol posúdiť prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené mal za preukázané len toľko, že vlastný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinnou je vzťahom spotrebiteľským a že zmluvné strany uzavreli dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej mal oprávnený vyplniť vlastnú zmenku, nároky z ktorej boli predmetom rozhodcovského konania. Takéto doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie nepovažoval súd prvej inštancie za dostatočné, mal za to, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o pokračovaní v exekúcii a preto exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal na to, že dňa 15.12.2010 uzavrel s povinnou Zmluvu o úvere č. 901300445, na základe ktorej jej poskytol úver na výkon zamestnania. Podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch takúto zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže tento zákon za spotrebiteľa považuje len osobu, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa oprávneného je teda dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky skutočne použila. Oprávnený pri poskytovaní úveru vychádzal z vyhlásenia povinnej, pričom povinná toto svoje vyhlásenie potvrdil svojím podpisom na zmluve. Povinnej nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, ak zmluvu o úvere uzatvorila za účelom výkonu jej zamestnania. V prípade oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Zároveň predložil súdu ako dôkaz žiadosť povinnej o poskytnutie úveru, v ktorej vyhlásila, že finančné prostriedky žiada na výkon zamestnania a dodatok k zmluve o úvere, v ktorom povinná uviedla, že finančné prostriedky použije na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu zamestnania. Keďže dlžník nemienil použiť poskytnuté finančné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je podľa oprávneného spotrebiteľom a vzájomný vzťah medzi účastníkmi konania je obchodnoprávny.
5. Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi ním a povinnou ako spotrebiteľského.
12. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 15.12.2010 Zmluvu o úvere č. 901300445, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 700,- eur. Povinná
ako dlžníčka v zmluve prehlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon zamestnania. Oprávnený spolu s podaným odvolaním predložil súdu aj Žiadosť o úver, podľa ktorej povinná od 02.08.2010 do 30.06.2011 pracovala ako upratovačka na Základnej škole Ľ. Podjavorinskej 1, 040 11 Košice - Luník IX. Zároveň predložil súdu Dodatok k Zmluve o úvere zo dňa 15.12.2010, v ktorom povinná vyhlásila, že poskytnuté finančné prostriedky použije na „nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu zamestnania“ a zaviazala sa, že poskytnuté finančné prostriedky použije výlučne na uvedený účel.
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.03.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná - nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy), nemohla vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
18. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Povinná predmetnou Zmluvou o úvere síce vyhlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon zamestnania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov, resp. spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon povolania, avšak v prípade, ak Zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania (zamestnania), ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie (zamestnanie) povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním (zamestnaním) uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade pochybností, či
ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie. Z predloženej zmluvy o úvere však tieto skutočnosti nie sú zrejmé.
19. Oprávnený až spolu s podaným odvolaním predložil súdu aj Dodatok k Zmluve o úvere, kde povinná vyhlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na „nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu zamestnania“. Zároveň z dodatočne predloženej Žiadosti o úver vyplýva, že povinná v čase jej podania pracovala ako upratovačka na základnej škole. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, vychádzajúc z charakteru vykonávanej práce, ako čerpanie poskytnutého úveru (na nákup výpočtovej techniky), súviselo s výkonom zamestnania povinnej (upratovačka).
20. Navyše, ak by aj súd pripustil vyňatie poskytnutého úveru spod režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, právny vzťah medzi oprávneným a povinnou stále podlieha režimu spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci nie je sporné, že oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý predmetnú zmluvu o úvere s povinnou uzatváral, je dodávateľom služby - poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom, čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinná pri uzatváraní Zmluvy o úvere vystupovala ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že by konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zmluva o úvere bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený bežne používal v rámci svojej obchodnej činnosti - poskytovania úverov.
21. Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je teda zmluvou spotrebiteľskou, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili „Zmluva o úvere“, pretože podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú.
22. Pre účely preskúmavanej veci je navyše potrebné uviesť, že v posudzovanom prípade nebola exekučnému súdu predložená rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd vo veci konal a vydal rozhodcovský rozsudok č. SR 05034/12, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní.
23. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
24. V posudzovanom prípade však oprávnený v priebehu celého konania nepredložil tak súdu prvej inštancie, ako ani odvolaciemu súdu rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci. Exekučný súd teda nemohol preskúmať, či predložený rozhodcovský rozsudok
je spôsobilým exekučným titulom, čo je závažný nedostatok podmienky konania, pre ktorý je potrebné toto konanie ako také zastaviť.
25. Súd prvej inštancie teda v konaní postupoval správne, ak aj s ohľadom na vyššie uvedené dôvody predmetnú exekúciu zastavil, z ktorého dôvodu odvolací súd jeho uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).