Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-1-2019.pdf
PDF · 134.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobkyne: W. I., bytom A., A. XXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Radoslavom Sotákom, AK so sídlom Michalovce, Nám. Slobody 7, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 11. 2018, č.: PO/BEZ/2018/5998, O-591/2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 15. 11. 2018, č.: PO/BEZ/2018/5998, O-591/2018, žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 17. 09. 2018, č. k.: 196/18/O, ktorým bola žalobkyni podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod l zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o inšpekcii práce) uložená pokuta vo výške 2 000 eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní), spočívajúce v tom, že žalobkyňa ako zamestnávateľ porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 15. 05. 2018 o 11.03 hod. využívala závislú prácu fyzickej osoby W. I., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce pri predaji tovaru na prevádzke Pohostinstvo Nacina Ves 225 a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov).
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u žalobkyne bola dňa 15. 05. 2018 na uvedenej prevádzke vykonaná inšpekcia práce, zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, pri ktorej bolo zistené porušenie tak, ako bolo vyššie špecifikované. Inšpekciou bol zistený jeden nedostatok, ktorý bol zadokumentovaný v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 31. 05. 2018 č.: IKO-180-3-2.4/P-E28-18, ktorý bol v ten istý deň prerokovaný so žalobkyňou ako fyzickou osobou, podnikateľkou. K jej vyjadreniu zaujal stanovisko inšpektor práce v dodatku k protokolu zo dňa 18. 06. 2018. Vychádzajúc z poznatkov získaných počas inšpekcie práce správny orgán prvého stupňa začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za uvedený správny delikt. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobkyni doručené dňa 17. 08. 2018 a táto sa k nemu vyjadrila listom zo dňa 18. 08. 2018. Po preskúmaní a zhodnotení zisteného skutkového stavu bolo vo veci dňa 17. 09. 2018
vydané rozhodnutie, špecifikované v bode 1 odôvodnenia rozsudku, ktorým bola žalobkyni uložená predmetná pokuta. Na základe žalobkyňou podaného odvolania proti citovanému rozhodnutiu Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami. Po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého spisového materiálu dospel žalovaný k záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že zo strany účastníčky konania došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej jej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Poukázal na obsah vykonaných dôkazov, najmä zápisnice o podaní informácie zo dňa 15. 05. 2018, spísanej s W. I. - osobou, prítomnou na predmetnom pracovisku, do ktorej uviedla, že v predmetnej prevádzke je od cca 10:15 hod. za kamarátku, majiteľku a sesternicu v jednej osobe, ktorá ju zaučila, vydáva tovar, predáva a blokuje, pričom s ňou nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, zastupuje ju kým príde, nedohodli sa na žiadnej odmene, zástera je jej, v čase príchodu kontroly nablokovala tovar, prevzala hotovosť, ako aj pokladničného dokladu a výpisu z registra Sociálnej poisťovne. Žalovaný považoval uvedenú zápisnicu za zákonný dôkaz, pretože vypočúvaná osoba bola pred podaním informácie riadne poučená a svoje vyjadrenie potvrdila vlastnoručným podpisom. Všetky skutočnosti uviedla spontánne, bez dohody na obsahu vyjadrenia s účastníčkou konania.
3. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa nedôvodnosti a nezákonnosti predmetného konania žalovaný uviedol, že správnym orgánom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania žalobkyňou a zároveň poukázal na úlohy inšpekcie práce, v nadväznosti na plnenie ktorých je táto oprávnená vyvodzovať zodpovednosť za porušovanie predpisov. Konštatoval, že v danom prípade boli splnené podmienky pre uloženie sankcie, keďže došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania porušením zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Podľa jeho názoru bol skutkový stav dostatočne zistený a tento vychádzal zo spoľahlivo vykonaného dokazovania, ktorým bolo spáchanie predmetného správneho deliktu preukázané. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že menovaná pre ňu nevykonávala závislú prácu v zmysle definície podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, pretože uvedené vyplýva zo zápisnice o podaní vysvetlenia tejto fyzickej osoby zo dňa 15. 05. 2018. Poukázal tiež na to, že v danom prípade neboli splnené podmienky stanovené v § 2a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v zmysle ktorého by nešlo o nelegálnu prácu, ak by pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonával prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo bol žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Pokiaľ by šlo o jednorazovú výpomoc, mala žalobkyňa možnosť uzavrieť s ňou dohodu o vykonaní pracovnej činnosti alebo inú zmluvu, ktorou by preukázal výpomoc zo strany menovanej. Zdôraznil, že v danom prípade nešlo o namietané obmedzenie osobnej slobody menovanej osoby v zmysle Trestného zákona, pretože táto bola inšpektorom práce iba napomenutá, aby počas spisovania zápisnice nedvíhala telefón. Konštatoval, že žalobkyňa v konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili, resp. vyvrátili zistené porušenie povinností. Do pozornosti dal inštitút objektívnej zodpovednosti, pre vznik ktorej nie je podstatné, či k pochybeniu.
4. Citujúc ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce zdôraznil, že za daných okolností je inšpektorát práce povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, akonáhle bolo zistené spáchanie predmetného správneho deliktu. Poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa uložením sankcie sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, túto považoval za primeranú s tým, že táto bude citeľná v majetkovej sfére žalobkyne a zároveň ju odradí od ďalšieho nezákonného konania v ďalšom období. Táto bola uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby. Príslušné zákonné ustanovenia neumožňujú správnemu orgánu upustiť od potrestania za predmetný správny delikt, ale výslovne ukladajú povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania a neumožňujú prihliadať na motív, následky, ani dodatočné odstránenie tohto nedostatku inak, ako pri stanovení výške sankcie. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý vo veci žalobcu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého aktu a v jeho odôvodnení. Argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a tento nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
5. Včas elektronicky podanou správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 03. 01. 2019, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutia považovala za
nezákonné z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie vecí, že tieto sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Konštatovala, že žalovaný nereagoval na základné a podstatné dôvody jej odvolania, podaného proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Nevyjadril sa k námietke, týkajúcej sa absencie znakov závislosti predmetnej práce W.. I., t. j. pokynov žalobkyne na výkon práce. Správny orgán prvého stupňa nevykonal dokazovanie na preverenie jej tvrdení ohľadne dôvodu prítomnosti menovanej na jej prevádzke, k údajným pokynom na prácu, ktoré skutočnosti podľa jej názoru majú na posúdenie veci rozhodujúci vplyv. V tejto súvislosti zdôraznila, že ak W.. I. uviedla, že vykonávala na jej prevádzke nejaké práce, činila tak bez jej pokynu, pričom pokiaľ ide o jej vyjadrenie, že ona jej ukázala, ako blokovať a predávať tovar, urobila tak preto, že ju hodlala v budúcnosti zamestnať, čo sa aj stalo dňa 18. 05. 2018, pretože ona sama je čiastočne invalidná a z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu jej bolo lekárom odporučené zdržiavať sa mimo priestoru, kde sa fajčí. V uvedený deň ju požiadala iba o výpomoc v rámci rodiny počas doručenia tovaru na prevádzku, tejto nedala žiadne pokyny na výkon práce, neurčila jej pracovný čas, nedohodla sa s ňou na odmene, ani ju nežiadala o výkon práce v jej mene. Jej samotná prítomnosť na prevádzke preto nemohla napĺňať znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný sa podľa jej názoru nevysporiadal ani s jej tvrdením, že ak správny orgán poukazuje na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, pri takomto jeho výklade by každý zamestnávateľ bol sankcionovaný za výkon práce akejkoľvek osoby v jeho prevádzke bez jeho pokynov na výkon práce, čo považovala za absurdné. Zároveň poukázala na nezákonnosť výsluchu W.. I., ktorá bola obmedzená na osobnej slobode, keď nemohla prijať telefonický hovor od jej syna, ani nikomu telefonovať, pretože jej to bolo zakázané pracovníkom kontroly správneho orgánu bez opory v právnom predpise, čo potvrdil sám žalovaný. Takýto jeho postup spochybňuje kontrolu ako aj jej samotné výsledky, ktoré sú vzhľadom na uvedené pre správny orgán nepoužiteľné. Poukázala tiež na to, že správny orgán okrem nezákonného výsluchu W.. I. nevykonal žiadny iný dôkaz a ani nezískal žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil jej tvrdenia. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom musí byť rozpoznateľné, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nedôvodné, mylné alebo nesprávne, resp. vyvrátené. Z napadnutého rozhodnutia však tieto skutočnosti nevyplývajú.
6. V písomnom vyjadrení zo dňa 19. 02. 2019, doručenom súdu dňa 22. 02. 2019 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že inšpektormi práce zabezpečené dôkazy, najmä protokol (bod 10 odôvodnenia rozsudku) a zápisnica o podaní informácie W.. I. (bod 13 odôvodnenia rozsudku) spôsobom jednoznačne vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa v rozhodujúcom čase kontroly, t. j. 15. 05. 2018 o 11.03 hod. v predmetnej prevádzke porušila zákaz nelegálneho zamestnávania spôsobom, špecifikovaným v bode 1 odôvodnenia rozsudku. Zopakoval argumentáciu, obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s tým, že žalobné dôvody korešpondujú s dôvodmi žalobkyňou podaného odvolania. K námietke absencie znaku závislej práce - pokynov zamestnávateľa uviedol, že tento nie je možné chápať iba ako priame pokyny zamestnávateľa na každý jediný úkon zamestnanca, pri ktorom musí byť zamestnávateľ na pracovisku prítomný, ale ako určenie toho, čo a v akom rozsahu je potrebné vykonať. Dotknutá fyzická osoba pracovala na pracovisku žalobkyne osobne, vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, podľa jej pokynov, v jej mene, v čase ňou určenom. To, či zamestnávateľ konkrétne určí rozsah pracovného času v zmysle Zákonníka práce nie je podľa jeho názoru pre posúdenie znakov závislej práce irelevantné, pretože ak by zamestnávateľ založil pracovnoprávny vzťah na základe dohody o vykonávaní práce, rozsah pracovného času by nebol povinný určiť. Žalovaný zastáva názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je z neho zrejmé, ktoré skutkové okolnosti boli podkladom pre jeho vydanie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení získaných dôkazov, aj ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Rovnako z neho vyplýva, ako sa vysporiadal s námietkami žalobkyne v podanom odvolaní a ako ich vyhodnotil. Preto jeho rozhodnutie zodpovedá ustanoveniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala nesprávnosť skutkových zistení správneho orgánu prvého stupňa, ani tieto nevyvrátila. Zopakoval aj svoju argumentáciu v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou za spáchanie predmetného správneho deliktu s tým, že žalobkyňa nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by ju zbavili zodpovednosti za jeho spáchanie, resp. žeby ho nespáchala a zotrval aj na argumentácii, týkajúcej sa nezákonnosti výsluchu menovanej fyzickej osoby, premietnutého do zápisnice o podaní informácie o jej prítomnosti na predmetnom pracovisku.
Za rovnako dostatočne odôvodnenú považoval aj výšku uloženej pokuty s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu, za akceptácie kritérií vyplývajúcich z § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Vo veci konajúce správne orgány sa v procese rozhodovania riadili zásadami správneho trestania a v ich postupe neboli zistené také pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
7. V replike zo dňa 04. 03. 2019 žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácii obsiahnutej v podanej správnej žalobe.
8. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je.
9. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 15. 05. 2018 bola na základe podnetu zo dňa 30. 04. 2018, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa zamestnáva na čierno brigádnikov a nevydáva bloky o nákupe, na prevádzke žalobkyne - Pohostinstvo Nacina Ves 225 vykonaná inšpekcia práce, zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
10. O výsledku inšpekcie práce bol dňa 31. 05. 2018 pod č.: IKO-180-3-2.4/P-E28-18, vyhotovený protokol, z ktorého vyplýva, že dňa 15. 05. 2018 o 11.03 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na predmetnom pracovisku kontrolovaného subjektu, kde pre zamestnávateľa vykonávala závislú prácu W. I., s ktorou žalobkyňa nemala uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Tým porušila zákaz nelegálneho zamestnávania, čo je v rozpore s ust. § 3 ods. 2, v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Činnosť uvedenej osoby spočívala v predaji tovaru na prevádzke Pohostinstvo Nacina Ves 225.
11. K citovanému protokolu, ktorý bol so žalobkyňou prerokovaný dňa 31. 05. 2018, sa žalobkyňa vyjadrila podaním zo dňa 05. 06. 2018, v ktorom uviedla, že v deň kontroly otvárala prevádzku o 10:00 hod., pričom na túto s ňou prišla aj jej sesternica W. I., kde asi po 15 minútach ona dostala astmatický záchvat a preto musela ísť na pľúcne oddelenie. Keďže v dopoludňajších hodinách mal byť na uvedenú prevádzku doručený tovar, poprosila sesternicu, aby na prevádzke počkala, kým tovar doručia. V žiadnom prípade nemala úmysel nelegálne zamestnávať sesternicu, pretože táto bola v prevádzke iba do času, kým sa nevráti od lekára. Ak W. I. uviedla, že jej ukázala ako blokovať, predávať tovar, urobila tak preto, že ju hodlala v budúcnosti zamestnať, čo sa aj stalo dňa 18. 05. 2018, pretože ona sama je čiastočne invalidná a z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu jej bolo lekárom odporučené zdržiavať sa mimo priestoru, kde sa fajčí. V uvedený deň ju požiadala iba o výpomoc v rámci rodiny počas doručenia tovaru na prevádzku, tejto nedala žiadne pokyny na výkon práce, preto jej samotná prítomnosť na prevádzke nemohla napĺňať znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
12. Na základe písomného vyjadrenia žalobkyne k protokolu bol dňa 18. 06. 2018 vypracovaný Dodatok č. 1 k tomuto protokolu, ktorý bol žalobkyni riadne doručený a z obsahu ktorého vyplýva, že inšpektor práce po posúdení vyjadrenia žalobkyne k predmetnému protokolu zotrval na zistených nedostatkoch a porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobkyňou. Poukázal na to, že v uvedenom vzťahu vystupuje jedna zo strán ako tá, ktorá prideľuje prácu a druhá strana ako tá, ktorá prácu musí vykonať. V uvedenom prípade W. I. predávala tovar zamestnávateľa, v jeho priestoroch, v jeho mene (v čase kontroly vydávala pokladničný doklad, účtovala, prijímala hotovosť za tovar), nakoľko zamestnávateľ má na danú činnosť živnostenské oprávnenie, na jeho zodpovednosť, v pracovnom čase podľa otváracej doby a v danom prípade si podľa liečebného režimu žalobkyne a na jej ekonomický úžitok. Vo vzťahu predavačka a zamestnávateľ nemožno hovoriť o svojvôli pri rozhodovaní, kedy, kde, čo, akým spôsobom a za akú sumu môže predavačka predať. V takom prípade nejde o rovnosť medzi stranami.
13. Do zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej s W. I. dňa 15. 05. 2018 o 11:08 hod. táto uviedla, že na prevádzke Pohostinstvo Nacina Ves 225 je dňa 15. 05. 2018 za kamarátku, majiteľku a sesternicu v jednej osobe W. I., že ide o jej prevádzku, je tam od cca 10:15 hod., vydáva tovar, predáva a blokuje na registračnej pokladni s tým, že ona jej povedala, ako to tam chodí a zaučila ju. Uviedla tiež, že s ňou nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, že je to jej sesternica, túto zastupuje kým príde, na odmene za prácu sa nedohodli, zástera, ktorú
nosí je žalobkyne. V čase príchodu kontroly nablokovala tovar a prevzala hotovosť. Z uvedenej zápisnice zároveň vyplýva, že menovaná podala vysvetlenie po predchádzajúcom poučení v zmysle jej textu a túto na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísala.
14. Súčasťou administratívneho spisu je aj výpis z informačného systému Sociálnej poisťovne zo dňa 29. 09. 2018, z ktorého vyplýva, že W. I. bola do poistenia prihlásená žalobkyňou dňa 17. 05. 2018, ako aj videozáznam o priebehu výkonu predmetnej inšpekcie dňa 15. 05. 2018, ktorého obsah korešponduje s obsahom citovaného protokolu i odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
15. Žalobkyni bolo oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za predmetný správny delikt listom zo dňa 06. 08. 2018, ktorý jej bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia i spôsobu ich zisťovania, na predloženie, resp. doplnenie dôkazov doručený dňa 17. 08. 2018.
16. V písomnom vyjadrení zo dňa 18. 08. 2018 k oznámeniu o začatí správneho konania žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácii, obsiahnutej v jej vyjadrení k protokolu (bod 11 odôvodnenia rozsudku). Zároveň poukázala na to, že jej sesternica počas výkonu inšpekcie nemohla ani prijať telefonický hovor od syna a nemohla ani nikomu telefonovať, nakoľko jej to bolo zakázané pracovníkmi kontroly správneho orgánu bez opory v právnom predpise, ktorý postup spochybňuje kontrolu aj jej samotné výsledky. Vzhľadom na uvedené žiadala správne konanie zastaviť, pretože k nelegálnemu zamestnávaniu nedošlo.
17. Následne bolo Inšpektorátom práce Košice dňa 17. 09. 2018 pod č.: 196/18/O vydané rozhodnutie, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 2 000 eur za spáchanie predmetného správneho deliktu tak, ako bol už vyššie (v bode 1 odôvodnenia rozsudku) špecifikovaný. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia po opise zisteného skutkového stavu (zhodne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) citujúc príslušné zákonné ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní konštatoval, že na základe zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby W. I. na pracovisku žalobkyne aj z videozáznamu z výkonu inšpekcie je zrejmé, že na prevádzke sa žiadna iná osoba, ktorá by tam pracovala, nenachádzala a rovnako z vyjadrenia zamestnankyne bolo zrejmé, že na výkon týchto prác bola zaučená zamestnávateľom. Menovaná skutočnosti, vyplývajúce z uvedenej zápisnice, uviedla dobrovoľne a po poučení o následkoch podania nepravdivej informácie, pričom dôležité je, že ich uviedla spontánne, bez možnosti dohody na obsahu so žalobkyňou. Zdôraznil, že predmetná práca, ktorú menovaná vykonávala, mala charakter závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. bola vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, ktorý definoval a konkretizoval, osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a na jeho zodpovednosť, v stanovenom čase (v prevádzkových hodinách). Správny orgán prvého stupňa považoval skutkový stav za náležite zistený a preukázaný a pri ukladaní pokuty zohľadňoval všetky kritériá, vyplývajúce zo zákona o inšpekcii práce. Prihliadol na to, že dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa, nakoľko ich porušenie môže mať závažné sociálne dopady (napr. v prípade pracovného úrazu) a ohrozenie zamestnanca pri absencii úrazového poistenia, t. j. že išlo o závažné porušenie povinnosti, že žalobkyňa zamestnávala len 2 zamestnancov, takže vyššia pokuta by mohla výrazne negatívne ovplyvniť jej podnikanie, že nelegálne zamestnávanie sa týkalo iba 1 osoby. V prospech žalobkyne bola pričítaná skutočnosť, že u nej išlo o prvé takéto porušenie a že protiprávny stav trval iba krátku dobu. Preto jej bola uložená pokuta v minimálnej výške. Správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že pri ukladaní pokuty postupoval v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v súlade so zásadou materiálnej rovnosti a rešpektoval kontinuitu práva a rozhodovania so zohľadnení jej funkcií (preventívnej i represívnej).
18. O odvolaní žalobkyne zo dňa 03. 10. 2018, podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
19. Na pojednávaní dňa 30. 06. 2021 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej správnej žalobe z dôvodov, obsiahnutých v jej písomnom vyhotovení majúc za to, že táto bola podaná opodstatnene. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné s poukazom predovšetkým na nezákonnosť dôkazu
- výsluchu W. I., ktorá bola obmedzená na svojej osobnej slobody bez akejkoľvek opory v zákone. Jeho nezákonnosť spočíva aj v absencii znakov závislej práce, ktorú menovaná v predmetnej prevádzke
vykonávala. Preto zastáva názor, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov, ako aj z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. Zároveň žiadal priznať právo na úplnú náhradu trov konania.
20. Zástupca žalovaného zotrval na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené, v zmysle ktorého navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní bolo jednoznačne preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania žalobkyňou. Reagujúc na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že zápisnica o podaní informácie o dôvode prítomnosti W. I. na predmetnom pracovisku žalobkyne bola vyhotovená potom, čo menovaná bola v zmysle platnej právnej úpravy riadne poučená a toto poučenie i obsah svojho vyjadrenia potvrdila vlastnoručným podpisom. Dostatočne bolo podľa jeho názoru preukázané aj naplnenie znakov závislej práce a nelegálneho zamestnávania.
21. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
22. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
23. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3, fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
24. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ cit. zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomeru podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
26. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení.
27. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 cit. zákona inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch alebo viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
28. Podľa ods. 6 cit. zák. ustanovenia inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a/ 1. bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
29. Podľa 21 ods. 3 citovaného zákona na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
30. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
31. Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
32. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
33. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
34. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
35. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
36. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V zmysle ustálenej judikatúry nie je povinnosťou správneho orgánu a ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Vychádzajúc z uvedeného napadnuté rozhodnutie žalovaného nepovažoval správny súd za nepreskúmateľné.
37. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jej odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobkyňa spáchala predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t. j. že dňa 15. 05. 2018 o 11.03 hod. využívala závislú prácu fyzickej osoby W. I., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce pri predaji tovaru na prevádzke Pohostinstvo Nacina Ves 225 a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov). Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobkyne a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicou o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku, spísanou v uvedený deň s menovanou osobou, videozáznamom o priebehu výkonu inšpekcie a ďalšími listinami, obsiahnutými v administratívnom spise, z ktorých nepochybne vyplýva, že táto osoba vykonávala pre žalobkyňu ním špecifikovanú prácu v uvedený deň už od 10:15 hod., t. j. aj v čase inšpekcie práce, bez akejkoľvek zmluvy, uzavretej v zmysle Zákonníka práce.
38. V danom prípade neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 2a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v zmysle ktorého by nešlo o nelegálnu prácu, ak by pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonával prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý
je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo bol žiakom alebo študentom do 26 rokov veku, ktoré podmienky v danom prípade tiež splnené neboli, ktorou skutočnosťou sa žalovaný, vychádzajúc z argumentácie žalobkyne, pri posudzovaní predmetnej veci tiež zaoberal.
39. Námietku žalobkyne, že zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku je nezákonným dôkazom z dôvodu obmedzenia osobnej slobody menovanej osoby bez opory v zákone považoval správny súd za neopodstatnenú. Zápisnica zo dňa 15. 05. 2018 o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku spísaná v uvedený deň s W. I. bola vyhotovená v zmysle platnej právnej úpravy v rámci výkonu inšpekcie práce. Uvedená osoba bola pred podaním vysvetlenia riadne poučená o jej právach a povinnostiach, táto bola požiadaná o vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti na pracovisku, ktorý ako to vyplýva z jej obsahu, spontánne, bez dohody so žalobkyňou vysvetlila a po oboznámení sa s jej obsahom na znak súhlasu s týmto zápisnicu aj vlastnoručne podpísala, bez akýchkoľvek pripomienok. Z obsahu administratívneho spisu, najmä z videozáznamu z predmetnej inšpekcie práce nepochybne vyplýva, že W. I. žiadnym spôsobom nebola pri podávaní vysvetlenia obmedzená na svojej osobnej slobode v zmysle námietky žalobkyne, pretože táto bola prítomným inšpektorom práce počas podania vysvetlenia iba upozornená na to, že telefonáty môže uskutočniť po podaní vysvetlenia z dôvodu, aby nebol rušený jeho priebeh.
40. Za irelevantnú považoval správny súd aj argumentáciu žalobkyne, týkajúcu sa nenaplnenia znakov závislej práce v danom prípade (najmä absencia vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, pokynu zamestnávateľa a ďalšie, žalobkyňou citované iba vo všeobecnosti), pretože uvedené nepochybne vyplýva z vyjadrenia W. I. v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku (bod 13 odôvodnenia rozsudku) tak, ako sa to primeraným spôsobom premietlo aj do odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov. Pokiaľ by menovaná fyzická osoba bola ňou zaučená z dôvodu, že ju mala v budúcnosti zamestnať, tejto nič nebránilo v tom, aby túto skutočnosť v rámci svojho vyjadrenia uviedla. Navyše, ak účelom jej prítomnosti na predmetnom pracovisku žalobkyne malo byť iba prevzatie tovaru, ktorý mal byť v čase neprítomnosti žalobkyne na prevádzku dodaný, táto by v tejto prevádzke nevykonávala činnosti ako predavačka, t. j. činnosti, ktoré vyplynuli z jej vyjadrenia i videozáznamu (predaj tovaru, blokovanie, prijímanie hotovosti za predaný tovar). Vychádzajúc z uvedeného správny súd považoval túto argumentáciu žalobkyne za účelovú.
41. Správny súd považoval za relevantný výklad objektívnej zodpovednosti vo veci konajúcimi správnymi orgánmi tak, ako bol premietnutý v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že objektívna zodpovednosť je okrem iných aj pri predmetnom správnom delikte daná už tým, že k porušeniu povinnosti došlo bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. V danom prípade dôkazy, obsiahnuté v administratívnom spise boli dostatočným podkladom pre vyvodenie záveru o zodpovednosti žalobkyne za spáchanie predmetného správneho deliktu, preto nebolo potrebné žalobkyňu s Adrianou Bičejovou konfrontovať ani vykonávať ďalšie dôkazy.
42. V danom prípade aj výška uloženej pokuty zodpovedá príslušným citovaným zákonným ustanoveniam. Vo veci konajúce správne orgány pri určení jej výšky vyhodnotili všetky kritériá, uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Za priťažujúcu okolnosť považovali to, že išlo o závažné porušenie základných povinností zamestnávateľa, ktoré mohlo mať za následok závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia zamestnanca pri absencii úrazového poistenia. V prospech žalobcu bolo vyhodnotené predovšetkým to a že išlo o porušenie týkajúce sa jedného zamestnanca, že z jeho strany išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a toto porušenie trvalo krátky čas. Zohľadnený bol aj účel, ktorý má sankcia splniť na úseku všeobecnej generálnej prevencie, ktorý nespočíva len v účinku postihu voči žalobcovi, ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností a tento účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa. Výška uloženej sankcie teda nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel. Podľa názoru súdu správna úvaha správnych orgánov v tomto smere nevybočila z medzí a rámca platnej právnej úpravy a uložená sankcia je závažnosti a povahe skutku primeraná, táto bola uložená na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia (2 000 - 200 000 eur) so zohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich okolností. Sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ktorý sa na toto odôvodnenie odvolal.
43. V tomto prípade boli dodržané všetky zásady správneho trestania. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom.
44. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobkyne jednomyseľne ( § 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).