Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/131/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne A. B., bytom v C., D. C.XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská č. 21, proti žalovanej A. E. C., bytom v F., G. C. XX, zastúpenej Bauer s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom v F., H. C. XX, F., o zaplatenie 72.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.3.2023 č.k. -792 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 72.000,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 15.1.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol, žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a vyslovil, že konanie neprerušuje.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 22.7.2013 kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaná ako predávajúca zaviazala odpredať žalobkyni byt č. XX I. J. F. C. XX K. F. a žalobkyňa jej uhradila dohodnutú kúpnu cenu v sume 72.000,- eur. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaná listom zo dňa 26.7.2013 odstúpila od predmetnej kúpnopredajnej zmluvy, v dôsledku čoho správa katastra rozhodnutím zo dňa 19.8.2013 návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne do katastra zamietla.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní výsluchom strán sporu, svedkov a listinami dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný v podstatnej časti.

5. Za nespornú súd považoval skutočnosť, že žalobkyňa dňa 2.7.2013 uskutočnila peňažný vklad vo výške 72.000,- eur v prospech účtu žalovanej, čo vyplynulo z potvrdenia ČSOB a.s. Bratislava, a to na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod horeuvedeného bytu. Súd za nepreukázané považoval v konaní tvrdenie žalovanej, že peňažné prostriedky vložené na jej účet bola peňažná pôžička zo strany otca žalobkyne na kúpu bytu od svedka L. a predmetný byt mal slúžiť na zabezpečenie dlhov svedka L. voči otcovi žalobkyne. Na základe predložených dokladov je zrejmé, že

platba bola uskutočnená v prospech účtu žalovanej s poznámkou kúpa bytu a nie pôžička na kúpu bytu. Poskytnutie pôžičky nepotvrdili lani v konaní vypočutí svedkovia a ani samotná žalobkyňa.

6. Rovnako tak mal súd za preukázané z výpisov hovorov, ktoré nepotvrdili ústnu dohodu medzi žalovanou a svedkom B. o pôžičke peňazí a následne dohodnutom spôsobe ich vrátenia svedkovi. Samotné uznesenie Obvodného oddelenia policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Košiciach, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie za zločin podvodu voči žalovanej, podľa jeho názoru neobsahuje odôvodnenie, v zmysle ktorého došlo k vráteniu finančných prostriedkov zo strany žalovanej žalobkyni. Súd mal teda za to, že žalovaná v konaní nepreukázala, že na základe neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.2013 vrátila žalobkyni sumu 72.000,- eur, ktorá bola vložená na účet titulom kúpnej ceny, preto súd zaviazal žalovanú vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Zároveň súd konštatoval, že samotný výpis z účtu žalovanej, že nemala dostatok finančných prostriedkov na kúpu bytu nepreukazuje, že žalovaná nemohla mať finančné prostriedky na kúpu bytu od inej osoby, ako od otca žalobkyne. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalovanou v konaní oboznámením záznamu videokamier ČSOB, nakoľko záznam videokamier bol podrobne fotograficky dokumentovaný v trestnom konaní s presnými časovými záznamami.

7. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil jej súd povinnosť zaplatiť žalobkyni aj príslušný úrok z omeškania. Keďže žalovanej bola žaloba doručená 13.1.2016 do omeškania sa dostala až dňom 15.1.2016, preto až od uvedeného dňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne.

8. Z uvedených dôvodov preto v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. majúc za to, že žalobkyňa mala v konaní nepatrný neúspech a to v časti príslušenstva, preto priznal žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.

10. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

11. Rozsudok považuje za nesprávny, nakoľko súd nevykonal všetky dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. V odvolaní namietala, že nikdy nepodpísala kúpnu zmluvu zo dňa 22.7.2013 dňa 2.7.2013 a takáto zmluva ani súdu žalobkyňou predložená nikdy nebola. Suma 72.000,- eur nebola nikdy kúpnou cenou pre absenciu kúpnej zmluvy ku dňu 2.7.2013, pričom za svojvoľný považuje záver súdu prvej inštancie, že z poznámky vkladu sumy 72.000,- eur je poznámka kúpa bytu a teda, že byt kupuje práve žalovaná. Skutočný dôvod tohto vkladu žalovaná v konaní opakovane objasnila, čo preukazuje aj kúpna zmluva zo dňa 1.7.2013 so svedkom M. L..

13. Ďalej namietala, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu a obsahu premlčaný, pričom súd prvej inštancie aplikoval hmotné právo na zistený skutkový stav takým spôsobom, že poprel účel a význam hneď niekoľkých zákonných ustanovení . Súd neprihliadol na ňou riadne a včas vznesenú námietku premlčania a prihliadol na žalobkyňou oneskorene a nesprávne uplatnený nárok v trestnom konaní. Žalovaná namieta právne závery súdu prvej inštancie vyjadrené v napadnutom rozsudku, ktorý bol viazaný právnym názorom Krajského súdu v Košiciach vyjadreným v jeho zrušujúcom uznesení .

14. Uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že uzavrela dňa 22.7.2013 so žalobkyňou kúpnu zmluvu. Žalobkyňa nevykonala totiž nikdy ani len fyzickú obhliadku bytu, nejednala s ňou o cene bytu a nezaujímala sa reálne kto je jeho skutočným vlastníkom a síce dňa 2.7.2013 poukázala na jej účet sumu 72.000,- eur, ktorý podľa jej tvrdenia mal predstavovať kúpnu cenu bytu. Žalobkyňa vôbec nemohla mať reálny záujem byt kúpiť. Nie je teda správny skutkový záver rozsudku, že by sama mala zámer kúpiť byt, pričom ozrejmila, že v sume 72.000,- eur, ktorá jej bola zaplatená žalobkyňou sa nejednalo o kúpnu cenu do budúcna za byt, ale o pôžičku na kúpu toho istého bytu od jeho skutočného vlastníka. Uvádza, že rozhodnutím správy katastra bol návrh na vklad titulom kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou a žalobkyňou zamietnutý z dôvodu, že ako predávajúca nebola evidovaná ako vlastníčka bytu tohto

bytu. Je zrejmé, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.2013 so žalobkyňou ako kupujúcou nenadobudla vlastníctvo k predmetu prevodu, keďže odstúpila spolu s vlastníkom bytu od kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2013. Trvá na tom, že sumu 72.000,- eur vrátila žalobkyni prostredníctvom svedka N. F. a jej otca O. B. z dôvodu, že plnenie dostala len ona. Jej samotnej z titulu neplatnej kúpnej zmluvy právo na vrátenie plnenia vlastníckeho práva nemohlo vzniknúť, pretože k žiadnemu plneniu voči žalobkyni nedošlo ani nemohlo dôjsť, pretože nikdy nebola vlastníčkou bytu a tiež nikdy žalobkyni nič neplnila a teda žalobkyňa by sa voči nej nemohla domáhať námietky premlčania nie z dôvodu nepremlčateľnosti vlastníckeho práva, ale z dôvodu nedostatku synalagmatického plnenia účastníkov zmluvného vzťahu. Právne závery napadnutého rozsudku sú preto arbitrárne, svojvoľné a nezákonné, pretože ust. upravuje povinnosti účastníkov, ktorí si navzájom plnili na základe neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Ustanovenie je však použiteľné len tam, kde podľa zmluvy každá zo zmluvných strán niečo obdržala, takže je povinná druhej zmluvnej strane neplatnej, či zrušenej zmluvy vrátiť to, čo obdržala. Aplikácia tohto ustanovenia teda neprichádza do úvahy, nakoľko vo vzťahu k žalobkyni nič neplnila a teda nemožno hovoriť o vzájomnej povinnosti na vrátenie plnení. Medzi nimi teda nevzniklo synalagmatický záväzok v zmysle ust. .

15. Rozsudok považuje za arbitrárny z dôvodu, že oproti pôvodnému rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje dostatočnú a vysvetľujúcu argumentáciu odklonu od skutkových záverov a právneho posúdenia, a to v otázke riadneho a včasného uplatnenia náhrady škody v trestnom konaní a tiež v otázke premlčania nároku žalobkyne.

16. V zmysle ust. žalobkyni začala plynúť dňa 20.8.2013 subjektívna premlčacia lehota na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a táto uplynula ku dňu 21.8.2015. Žalobkyňa sa rozhodla dňa 30.8.2013 podať voči nej trestné oznámenie, z ktorého nevyplýva riadne a včasné uplatnenie náhrady škody voči nej a toto samo o sebe neprerušuje plynutie dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula 21.8.2013. Uvedené podľa jej názoru nevyplýva ani zo zápisnice o trestom oznámení – doplnenie trestného oznámenia zo dňa 20.9.2013, ani z doplnenia zo dňa 5.11.2013. V uvedenom čase nemala postavenie obvinenej a nie je zrejmé, akým titulom si uplatňovala žalobkyňa nároky a voči komu. Žalobkyňa svoj nárok v trestnom konaní doplnila nie 14.10.2015, ale až dňa 20.10.2015, kedy si vo vzťahu k nej uplatnila nárok. Žalobkyňa však zjavne to vykonala až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a pre uvedené svedčí aj skutočnosť, že žaloba v civilnom konaní bola podaná dňa 15.10.2015. Riadne a včas vzniesla v konaní námietku premlčania, na ktorú odmietol dať súd prvej inštancie v rozsudku relevantnú zákonnú odpoveď.

17. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd v napadnutom vyhovujúcom výroku rozsudok ako vecne správny potvrdil.

18. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

19. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak vychádzal z názoru, že žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou dňa 22.7.2013 vyplatila jej kúpnu cenu 72.000,- eur a ďalej zo zistenia, že nárok žalobkyne nie je premlčaný, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu s príslušenstvom. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkov ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

20. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu premlčaný a súd neprihliadol na riadne a včas vznesenú námietku premlčania.

21. V prejednávanej veci žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia – zaplatenej kúpnej ceny. Z vykonaného dokazovania a to listinnými dôkazmi – trestným oznámením, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 20.9.2013, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 5.11.2013, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 28.2.2014 a upresnenie uplatnenej náhrady škody zo dňa 14.10.2015

v trestnom konaní vedenom proti žalovanej, žalobkyňa v týchto podaniach uviedla, že uplatňuje nárok na náhradu škody voči žalovanej, pričom výšku škody niekoľkokrát špecifikovala (v sume 72.000,- eur) a uviedla aj dôvody uplatnenia vzniku škody (vyplatila žalovanej kúpnu cenu, ktorá na ňu nepreviedla vlastnícke právo k bytu). Je nesporné, že žalobkyňa svoj nárok uplatnila v lehote určenej v ust. teda do skončenia vyšetrovania.

22. Je teda nesporné, že žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody uplatnila riadne v trestnom konaní, to znamená bolo zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške požaduje náhradu škody, teda nemožno považovať za správny názor žalovanej, že žalobkyňa si uplatnila náhradu škody bez uvedených zákonom stanovených náležitostí.

23. Podľa , ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

24. Je nesporné, že žalovaná písomným podaním odstúpila od uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.2013 a odstúpenie od zmluvy oznámila katastrálnemu úradu písomne dňa 31.7.2013. Je teda nesporné, že zmluva bola zrušená, preto každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal ( ).

25. Podľa je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. V citovanom zákonnom ustanovení sa upravuje okrem spôsobu i rozsah povinností účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy vrátením vzájomného plnenia a uplatní sa v prípade, že na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy si obe strany plnili. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je zmluva kúpna, kedy práva a povinnosti obidvoch účastníkov zmluvy sú vzájomne podmienené a rovnako tak sú vzájomne podmienené i nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak je ich zmluva neplatná alebo bola zrušená. Obidve zmluvné strany sú zároveň povinným i oprávneným v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením podľa neplatnej či zrušenej zmluvy. Ide o ich synalagmatické práva v zmysle ust. , podľa ktorého ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. Rozdiel oproti je v tom, že ak ide o vrátenie plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy, nie je synalagmatický vzťah založený zmluvou, ako je tomu v , ale vyplýva priamo zo zákona (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. ).

27. Z hľadiska aplikácie ust. , nie je teda rozhodujúce, že sa prevod vlastníctva práve z dôvodu neplatnosti zmluvy neuskutočnil a žalobkyňa tak vlastníctvo k bytu podľa zmluvy platne nenadobudla a nie je rozhodujúca ani tá okolnosť, či sa už kupujúci fakticky ujal držby veci (napr. vo forme zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti) či nie. Ustanovenie , ktorého zmyslom je zachovanie rovnováhy práv obidvoch zmluvných strán neplatné, či neskoršie zrušenie zmluvy, dopadá na všetky prípady, kde synalagmatický vzťah vznikol zo zákona.

28. Z uvedeného vyplýva, že v prípade neplatnej či zrušenej kúpnej zmluvy podlieha vyporiadaniu bezdôvodného obohatenia zmluvných účastníkov režimu a 107 ods. 3 bez ohľadu na to, či na základe tejto zmluvy bolo predávajúcim prevedené vlastnícke právo či držba veci. Aplikácia sa teda logicky neodvíja ani od skutočnosti, či už niektorý z účastníkov neplatnej, či zrušenej zmluvy svoju reštitučnú povinnosť v zmysle splnil či nie.

29. V tejto súvislosti nemožno súhlasiť s názorom žalovanej v odvolaní, že z titulu „neplatnej kúpnej zmluvy“ v zmysle právo na vrátenie plnenia „vlastnícke právo“ nemohlo vzniknúť, pretože k žiadnemu plneniu voči žalobkyni nedošlo a ani nemohlo dôjsť, pretože žalovaná nikdy nebola vlastníčka bytu. Správne preto postupoval súd prvej inštancie ak neprihliadol na žalovanou vznesenú námietku premlčania v zmysle ust. .

30. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach a v nesprávnom právnom posúdení veci, preto

odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

31. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore v danom prípade žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

32. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).