Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ B. O., bytom B. XXXX/XX, XXX XX O. - V., 2/ Y. I. F., bytom Q. XX, XXX XX D., W. republika K., 3/ O. U., bytom I. E. XXXX/XX, XXX XX O. - S. B., 4/ V. S., bytom W. XXXX, XXX XX W. I., 5/ H. U. X. S., bytom Q. XX bU XXX XX Z., E. republika, 6/ F. B., bytom K. XXXX, XXX XX K. G., 7/ Q. U. W Y., bytom G. 6, XXXX F., O. kráľovstvo, 8/ X. V., bytom G. XXXX, XXX XX D., E. republika, 9/ Z. Q. X., bytom B. I. XX, XXX XX Z., E. republika, 10/ Y. S., bytom Na vyhlídce č.p. XXX/XX, Z. I., XXX XX I., okr. S., E. republika, 11/ X. Q. B. B, bytom O. 2, XXXX J., O. kráľovstvo, 12/ C. Q. J. M, bytom Y. W. W. XXX, boîte XX, XXXX O., O. kráľovstvo,všetci právne zastúpení: Kolíková & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 441, so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, IČO: 31 780 270, právne zastúpený Mgr. Peter Mačaj, advokát so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 42 192 889, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2021, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/ XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

III. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IV. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

VI. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

VII. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

VIII. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

IX. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

X. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

XI. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

XII. Z r u š u j e s a rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019 a vec s a v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

XIII. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 15.07.2020 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu B. O., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX- XXXX-X/XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. .

2. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu Y. I. F., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/ XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. .

3. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu O. U., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/ XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn.

4. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu V. S., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/ XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. .

5. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu H. X. S., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie

žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/ XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. .

6. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu F. B., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/ XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. .

7. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu Q. U. W Y., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/ XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. .

8. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu X. V., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/ XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. .

9. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu Z. Q. X., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/ XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. .

10. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu Y. S., ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/ XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. .

11. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu X. Q. B. B, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/ XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. .

12. Dňa 15.07.2020 bola správnemu súdu doručená správna žaloba vo veci správneho trestania žalobcu C. Q. J. M, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi č. XXX-XXXX-X/ XXXX zo dňa 13.09.2019. Vec bola na správnom súde zapísaná pod sp. zn. .

13. Žalobcovia boli vyššie uvedenými rozhodnutiami o priestupku Obvodného banského úradu v Prievidzi podľa ustanovenia o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) uznaní vinnými z priestupku podľa ustanovenia o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), ktorého sa dopustili tým, že dňa 28.11.2018 v čase cca 05:45 hod. neoprávnene vnikli cez koľajisko železničnej vlečky do areálu Bane K., J. XXX/XX, XXX XX K., organizácie Z. bane V., a.s., následne kovovým rebríkom uchyteným na stene vyšli na strechu šachetnej budovy a odtiaľ na ťažnú vežu Južnej skipovej jamy, t. j. na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť a kam je vstup zakázaný, kde zotrvávali až do 10:48 hod., za čo im bola v priestupkovom konaní - každému osobitne - podľa ustanovenia a nasl. uložená podľa ustanovenia pokuta vo výške 1.650 Eur a súčasne podľa ustanovenia povinnosť uhradiť štátu trovy

spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 Eur v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetných rozhodnutí.

14. S poukazom na to, že napadnuté rozhodnutia boli vydané tým istým správnym orgánom, že každý zo žalobcov bol uznaný za vinného z toho istého priestupku na základe tých istých skutkových okolností (totožnosť tzv. skutkovej vety), každému zo žalobcov bola uložená pokuta v rovnakej výške v podstate s takmer totožným odôvodnením správnych orgánov a s poukazom na žiadosť právneho zástupcu žalobcov o spojenie vecí, rozhodol správny súd uznesením č.k. -68 zo dňa 19.01.2021 o spojení vecí vedených pred ním pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. na spoločné konanie s tým, že po spojení budú ďalej vedené pod sp. zn. .

Stručný priebeh administratívnych konaní

15. Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne uznesením ČVS: S.-XX/X-VYS- TN-XXXX zo dňa 27.03.2019 trestnú vec týkajúcu sa zločinu všeobecného ohrozenia podľa k na tom skutkovom základe, že X. V., X. Q. B. B., C. Q. J., H. U. X. S., Y. I. F., Z. Q. X., Y. S., Q. U. W Y., V. S., O. U., F. B., B. O., Y. Q., Q. B. a Q.. U.. R. Z., U.. v čase o 05.45 hod. dňa 28.11.2018 neoprávnene vnikli cez koľajisko železničnej vlečky do objektu Bane K. v K., J. XX, kovovým rebríkom uchyteným na stene vyšli na strechu šachtovej budovy, odkiaľ po kovovom schodisku vystúpali na vrchol Južnej ťažnej veže Bane K. v ktorej sa nachádza točivý stroj, lanovnice a laná, snímacie zariadenia na kontrolu chodu stroja a výšku hladiny nádob s uhlím, keď toto zistili pracovníci Bane K., z bezpečnostných dôvodov museli okamžite odstaviť stroj, čo vyplýva z predpisu Úprava Slovenského banského úradu číslo 5/1983, aby nedošlo k ohrozeniu života ľudí a k poškodeniu stroja, zastavením stroja došlo k ohrozeniu 342 pracovníkov bane, ktorí sa nachádzali v podzemí bane K., následne za nimi na Južnú ťažnú vežu vystúpal Ing. W. V., ktorý ich upozornil, že svojím konaním ohrozujú zdravie a životy viac ako 200 ľudí v podzemí bane K. a požiadal ich, aby opustili ťažnú vežu, páchatelia aj napriek upozorneniu naďalej zotrvali na ťažnej veži bane K., následne k nim vystúpal na Južnú ťažnú vežu policajný vyjednávač, ktorý ich upozornil, že svojím konaním zabránili v prevádzke ťažnej veže, v dôsledku čoho sa v podzemí hromadia plyny, ktoré sa môžu kedykoľvek vznietiť, čím sú bezprostredne ohrození na životoch pracovníci bane K., až po zásahu policajného vyjednávača upustili od konania a opustili ťažnú vežu, pričom svojím konaním spôsobili Hornonitrianskym baniam V., a.s. (Z., a.s.) škodu vo výške 78,151,37 Eur, postúpil Obvodnému banskému úradu v Prievidzi, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o priestupok podľa o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

16. Na Obvodný banský úrad v Prievidzi bol spis postúpený dňa 18.04.2019.

17. Prípisom zo dňa 07.05.2019 správny orgán oznámil žalobcom začatie konania o priestupku a predvolal ich na prejednanie priestupku, nakoľko po preštudovaní ktorého správny orgán zistil, že mohlo dôjsť k spáchaniu priestupku podľa Uvedeného priestupku sa dopustí ten, kto vnikne neoprávnene do banského diela alebo na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť alebo činnosť vykonávaná banským spôsobom alebo na poddolované územie, kam je vstup zakázaný, alebo neoprávnene vnikne do uzatvoreného starého banského diela, kam je vstup zakázaný.

18. K záveru o podozrení zo spáchania uvedeného priestupku správny orgán dospel preto, že v priestore, kam žalobcovia - aktivisti hnutia Greenpeace - vnikli, sa nachádza technologické zariadenie (ťažná veža), slúžiace na vykonávanie banskej činnosti. Na konštrukcii ťažnej veže sa smú pohybovať len osoby, ktoré tam vykonávajú pracovnú činnosť, tieto musia byť poverené organizáciou na výkon pracovnej činnosti, musia byť riadne vyškolené, preskúšané buď komisiou organizácie alebo komisiou banského úradu, musia byť preukázateľne oboznámené s prevádzkovou dokumentáciou, musia mať potrebnú odbornú prax a musia byť v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu s organizáciou. Zdržiavanie sa v tomto priestore môže byť pre osoby bez príslušnej odbornej kvalifikácie a praxe príčinou vzniku závažného úrazu, prípadne smrteľného úrazu.

19. B. O. na ústnom pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by prekonal akúkoľvek prekážku alebo videl akékoľvek upozornenie o zakázanom vstupe. Súčasne sa vyjadril, že správny orgán považuje za zaujatý.

20. V. S. na ústnom pojednávaní uviedol, že nevidel žiadne značky zákazu vstupu. Ďalej odmietol vypovedať z dôvodu nedôvery k správnemu orgánu.

21. Hanna Q. X. na ústnom pojednávaní uviedla, že nevidela žiadne symboly alebo značky, ktoré by zakazovali vstup do priestorov. Tieto symboly alebo značky nevidela ani pri vstupe ani v rámci priestorov areálu bane. Namietla zaujatosť správneho orgánu.

22. Rosa I. F. na ústnom pojednávaní uviedla, že nevidela žiadne symboly ani výstražné znamenia, ktoré by zakazovali vstup do priestorov, ani pri vchode a ani v rámci celej oblasti. Ďalej odmietla vypovedať a súčasne vyjadrila nedôveru správnemu orgánu z dôvodu možnej zaujatosti.

23. Ina U. X. S. na ústnom pojednávaní uviedla, že nevidela pri vstupe žiadne zákazové symboly ani značky, ktoré by uvádzali, že vstup do priestoru je zakázaný. Ako pri vstupe do priestoru tak ani v rámci priestoru nevidela žiadne zákazové značky. Ďalej odmietla vypovedať pre podozrenie zo zaujatosti správneho orgánu.

24. Jacobs Q. B. B na ústnom pojednávaní uviedla, že si je vedomá, že je obvinená z priestupku. Nebolo jej jasné, že vstup do priestorov je zakázaný. Ďalej odmietla vypovedať pre nedôveru k správnemu orgánu.

25. Gabriel B. na ústnom pojednávaní uviedol, že si nie je vedomý vstupu na územie, kam je vstup zakázaný, a to z dôvodu, že pri vstupe do areálu a pri vstupe na vežu nevidel žiadne zákazové tabule. Ďalej odmietol vypovedať pre nedôveru k správnemu orgánu.

26. Jana V. na ústnom pojednávaní uviedla, že sa necíti vinná zo spáchania priestupku, pretože nevidela žiadne tabule so zákazom vstupu. Ďalej odmietla vypovedať pre nedôveru k správnemu orgánu.

27. Merijn U. W Y. na ústnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka priestorov, odkiaľ vstupovali do priestorov bane, tak mu vo chvíli, keď vstupoval, nebolo jasné, že vstup do týchto priestorov je zakázaný. A tiež, keď už bol v rámci priestoru, tak mu nebolo jasné, že je vstup na nejakú budovu alebo konštrukciu v rámci tohto priestoru zakázaný. Ďalej odmietol vypovedať.

28. Radek S. na ústnom pojednávaní uviedol, že si nie je vedomý, že by pri vstupe do areálu videl nejakú tabuľu, ktorá by zakazovala vstup, rovnako ani pri pobyte v areáli bane.

29. Barbora U. na ústnom pojednávaní uviedla, že si nie je vedomá spáchania priestupku neoprávneného vniknutia na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť a kam je vstup zakázaný, pretože pri vstupe do areálu ani po ceste k ťažnej veži, nevidela žiadne označenie zákazu vstupu. Ďalej odmietla vypovedať z dôvodu nedôvery k pracovníkom správneho orgánu.

30. Waregne Q. J. M sa z ústneho pojednávania písomne ospravedlnila. V písomnom podaní uviedla, že v priestore bane sa nenachádzala žiadna brána ani žiadne označenia, ktoré by uvádzali, že vstup je zakázaný. V rámci priestorov videla niekoľko pracovníkov, ktorí sa na nich dívali, ale nič nepovedali. Tvárili sa, akoby ich ich prítomnosť nezaujímala. Nemala v úmysle nikomu ublížiť ani nič poškodiť. Jej cieľom bolo pokojne prejaviť svoj názor na znečistenie životného prostredia. Vyjadrila pochybnosti o nezaujatosti pracovníkov správneho orgánu.

31. Dňa 07.06.2019 zástupcovia Obvodného banského úradu v Prievidzi vykonali neohlásenú inšpekciu v spoločnosti Hornonitrianske bane V., a.s. - Baňa K., za účelom preverenia trasy vstupu aktivistov Greenpeace na územie, kde sa vykonáva banská činnosť, ktorí následne obsadili Južnú (skipovú) ťažnú vežu. V čase inšpekcie bola na koľajovej vlečke vo vzdialenosti cca 5 metrov pred vstupom do areálu Z., a.s. osadená mierne skorodovaná biela tabuľa s čiernou číslicou „20“ a pod ňou bola žltá tabuľa s nápisom „Zákaz vstupu!“ Tieto boli jasne a zreteľne viditeľné z telesa koľajovej vlečky a z jej bezprostredného okolia. Na vstupe do areálu bola vybudovaná diaľkovo ovládaná dvojkrídlová brána,

ktorá tam v čase vniknutia aktivistov Greenpeace nebola. Na šachetnej budove Južnej (skipovej) jamy, vo vzdialenosti cca 50 cm od požiarneho rebríka, stavebne zabudovaného k stene šachetnej budovy, na plechových dverách označených „Úpravňa“, bola zreteľne umiestnená výstražná tabuľka „Nepovolaným vstup zakázaný“, doplnená piktogramom.

32. Prípisom zo dňa 19.07.2019 oznámil správny orgán právnemu zástupcovi žalobcov možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

33. Právny zástupca žalobcov doručil do administratívnych konaní vyjadrenie žalobcov. Uviedli, že skutková podstata priestupku predpokladá vniknutie do takého priestoru, resp. na také územie, kam je vstup zakázaný. Pokiaľ by každé neoprávnené vniknutie na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť, malo byť priestupkom, neobsahovala by skutková podstata predmetného priestupku aj dôvetok o zákaze vstupu. Náležité zistenie skutkového stavu v priestupkovom konaní preto vyžaduje ustálenie okolností, či obvinení z priestupku vstupom do areálu Bane K. porušili zákaz vstupu. Skutočnosť, že na určité územie je zakázaný vstup, sa má možnosť verejnosť dozvedieť najmä tým, že na hraniciach takého územia sú určité prekážky zamedzujúce vstup (plot, brána, strážna služba, strážne psy, pásky a pod.) alebo sú na nej umiestnené značky znázorňujúce zákaz vstupu. Uvedené je podľa žalobcov odrazené v povinnosti prevádzkovateľa baní v zmysle vyhlášky č. zabezpečiť ohradenie, resp. iné zabezpečenie proti vstupu nepovolaným osobám a v zmysle tejto vyhlášky sa musí vyznačiť zákaz vstupu na bezpečnostných tabuľkách pri všetkých vchodoch, prístupoch a cestách k nim. Z administratívneho spisu podľa žalobcov zatiaľ nevyplýva, že na hraniciach areálu Bane K. v mieste, kde mali vniknúť obvinení z priestupku, v čase spáchania skutku existovali také prekážky či zákazové tabule. Do areálu Bane K. je umiestnená jediná tabuľka a to tak, že nápis na nej nie je ani v zornom uhle osoby vstupujúcej cez predmetný vstup do bane v smere z vyšliapaného chodníka a ktorá je svojim umiestnením a natočením určená výlučne do areálu prichádzajúcim koľajovým vozidlám, resp. osobám, ktoré kráčajú po koľaji, pričom táto tabuľka je v zlom technickom stave podstatne zhoršujúcom čitateľnosť tam uvedeného nápisu. Miesto, ktorým mali obvinení z priestupku vniknúť do areálu Bane K., v čase skutku nebolo chránené žiadnou bránou či bezpečnostnou službou. Na tomto mieste došlo až k dodatočnému dobudovaniu novej brány, ktorá zabraňuje vstupu nepovolaným osobám, pričom objekt má tiež v súčasnosti strážiť spoločnosť Z. W., s.r.o. Podľa žalobcov zo spisu vyplýva, že sám prevádzkovateľ Bane K. považoval svoje predchádzajúce opatrenia zamerané na dodržiavanie zákazu vstupu do svojich priestorov za nedostatočné a preto pristúpil k dobudovaniu novej vstupnej brány a najatiu strážnej služby. Z verejne prístupnej ulice až k tzv. zadnej železničnej vlečke vedie vyšliapaný chodník, čo značí, že tento je verejnosťou aktívne využívaný. Idúc po tomto chodníku je možné dostať sa až, v čase skutku nechránenému a voľnému, vchodu do Bane K.. Po celom obvode oplotenia, ktoré vedie popri tomto chodníku (približne 280 metrov), sa nenachádza žiadna tabuľa upozorňujúca na skutočnosť, že za plotom sa nachádza územie, na ktorom sa vykonáva banská činnosť, kam je vstup zakázaný. Žalovaní zdôraznili, že na skutočnosť zákazu vstupu neboli nikdy upozornení žiadnym zo zamestnancov a takéto upozornenie ani nevyplýva z administratívneho spisu. K preukázaniu zákazu vstupu predložil svedok Ing. Y. X. fotografiu, ktorá má znázorňovať zákaz vstupu na strechu šachetnej budovy. Na tejto fotografii sú síce zachytené určité piktogram, tieto sa však nachádzajú výlučne na dverách budovy označenej ako tzv. ÚPRAVŇA, cez ktoré však obvinení z priestupku podľa skutkovej vety priestupku neprešli, teda zákaz na dverách neporušili a do budovy nevošli. Požiarny rebrík nebol v čase spáchania skutku označený žiadnym zákazom vstupu.

34. Žalobcovia vo svojom vyjadrení taktiež navrhli vykonanie znaleckého dokazovania k bezpečnostným opatreniam prevádzkovateľa bane v čase spáchania skutku. Okrem toho zotrvali na využití práva klásť svedkom otázky, ktoré nemohli realizovať v čase prípravného konania v rámci trestného konania a preto navrhli opätovný výsluch svedkov, ktorých výsluch bude podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu.

35. Obvodný banský úrad v Prievidzi následne dňa 13.09.2019 vydal rozhodnutia

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur B. za spáchanie priestupku podľa ;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur V. S. za spáchanie priestupku podľa ;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur Z. Q. X. za spáchanie priestupku podľa ;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur F. B. za spáchanie priestupku podľa ;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur X. V. za spáchanie priestupku podľa ;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur Y. I. F. za spáchanie priestupku podľa ;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur H. U. X. S. za spáchanie priestupku podľa ;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur X. Q. B. B za spáchanie priestupku podľa ;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur Q. U. W Y. za spáchanie priestupku podľa ;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur Y. S. za spáchanie priestupku podľa ;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur O. U. za spáchanie priestupku podľa ;

- č. XXX-XXXX-X/XXXX o uložení pokuty vo výške 1.650,- Eur C. Q. J. M za spáchanie priestupku podľa

36. Všetkých žalobcov uznal za vinných zo spáchania priestupku podľa v podstate na tom istom skutkovom základe, t.j. že dňa 28.11.2018 v čase cca o 05:45 hod. neoprávnene vnikli cez koľajisko železničnej vlečky do areálu Bane K. organizácie Hornonitrianske bane V., a.s., následne kovovým rebríkom uchyteným na stene vyšli na strechu šachetnej budovy a odtiaľ na ťažnú vežu južnej (skipovej) jamy, t.j. na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť a kam je vstup zakázaný, kde zotrvali až do 10:48 hod. Každému zo žalobcov uložil prvostupňový správny orgán pokutu vo výške 1.650,- Eur a povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur.

37. Obvodný banský úrad v Prievidzi v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí reagoval aj na obsah vyjadrení právneho zástupcu žalobcov, ktoré boli podané do správneho konania. Ako vyplýva zo znenia ustanovenia , zákonodarca tým, že do znenia skutkovej podstaty vložil slová „kam je vstup zakázaný“, určil, že do banských diel, na územie, kde sa vykonáva banská činnosť, resp. činnosť vykonávaná banským spôsobom, je zo zákona vstup zakázaný. V čase spáchania priestupku bol areál Bane K. dostatočne oplotený, označený, strážený bezpečnostnou službou. Na kontrolovaný oficiálny vstup osôb do objektu slúžila osobná vrátnica na J. ceste v K., so stálou bezpečnostnou službou. Stálu bezpečnostnú službu pre organizáciu Z., a.s. dlhodobo vykonáva spoločnosť Z. W., s.r.o. a bola vykonávaná aj v čase spáchania priestupku. Tvrdenie, že došlo k zmene skutkového stavu a k najatiu strážnej služby až po spáchaní priestupku, je nepravdivé. Okrem toho je všeobecne známe, že do priemyselných areálov platí zákaz vstupu nepovoleným osobám, z dôvodu zaistenia ich bezpečnosti a bezpečnosti zamestnancov a prevádzky priemyselného podniku. Miesto, kadiaľ do areálu Bane K. vnikli osoby obvinených z priestupku, je mylne obvinenými deklarovaný ako „vstup do areálu Bane K.“. Tento priestor nie je oficiálny vstup do areálu Bane K., ale slúži výhradne ako železničná dráha - vlečka, kde je v zmysle príslušných ustanovení , o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vylúčená chôdza nezúčastnených osôb. Dobudovaním brány na železničnej vlečke organizácia Z., a.s. znížila možnosť opakovaného vniknutia nepovolaných osôb do priemyselného areálu Bane K..

38. Správny orgán pripomenul, že aj z vyjadrení obvinených z priestupku vyplýva, že išli približne 280 m vedľa oploteného areálu a potom cez chýbajúcu bránu vnikli do areálu Bane K.. Už len skutočnosť, že areál bol oplotený, je dostatočný argument na to, aby nepovolané osoby nenarušili integritu oploteného územia. Samotné oplotenie územia evidentne naznačuje, že je do danej lokality z nejakého dôvodu zakázaný vstup nepovolaným osobám. O niekoľkoročnom umiestnení značky označujúcej zákaz vstupu zo strany železničnej vlečky do areálu Bane K. svedčí aj jej čiastočná degradácia poveternostnými vplyvmi, avšak značka je stále čitateľná a zrozumiteľná. O mieste jej umiestnenia nie je pochybnosť, nakoľko aj právny zástupca obvinených z priestupku poskytol fotografickú dokumentáciu s jej umiestnením a taktiež Obvodný banský úrad v Prievidzi poskytol právnemu zástupcovi žalobcov fotografickú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé umiestnenie zákazovej značky na železničnej vlečke.

39. Tvrdenie právneho zástupcu o tom, že žiadna z osôb obvinených z priestupku nebola nikým upozorňovaná, nie je podľa prvostupňového správneho orgánu pravdivé, čo je zdokumentované vo vyšetrovacom spise polície. Svedčia o tom výpovede niektorých zamestnancov Z., a.s., napr. H.. Y. E., H. X., Ing. W. V. a aj úradný záznam vyjednávacieho tímu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne.

40. Značky so zákazom vstupu, umiestnené na dverách úpravne, vzhľadom k ich umiestneniu v tesnej blízkosti požiarneho rebríka, možno chápať ako spoločné označenie zákazu vstupu do úpravne a aj na požiarny rebrík. Aj keby v tesnej blízkosti požiarneho rebríka neboli žiadne tabuľky so zákazom vstupu, tak osoby obvinené z priestupku sa neoprávnene nachádzali v areáli Bane K., do ktorého majú nepovolané osoby vstup zakázaný.

41. Zamestnanci organizácie Z., a.s., ktorí sú oprávnení pohybovať sa v takýchto priestoroch musia byť pravidelne preškolovaní a preskúšavaní z príslušných bezpečnostných predpisov, čo osoby obvinené z priestupku nespĺňali a svojím konaním sa vystavili nebezpečenstvu a mohli spôsobiť ujmu na zdraví.

42. Podľa názoru správneho orgánu nie je potrebné do konania prizvať znalca z odboru baníctvo, ani z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, z dôvodu, že osoby obvinené z priestupku neboli a nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s organizáciou Z., a.s. a v jej priestoroch sa nachádzali protiprávne. Ustanovenia právnych predpisov týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa vzťahujú na zamestnávateľov, zamestnancov, resp. osoby v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu.

43. Obvodný banský úrad zdôraznil, že v priestupkovom konaní prísne dodržal jemu prislúchajúcu vecnú príslušnosť, prejednával len spáchanie priestupku podľa a neprejednával prípadné porušenia príslušných ustanovení , o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyšetrovací spis Policajného zboru nie je jediný, ale je jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia. Správny orgán nevidí dôvod na ustanovenie znalca, nakoľko počas konaní o priestupku sa nevyskytla žiadna dôležitá skutočnosť alebo otázka dôležitá pre vydanie rozhodnutia, ktorá by nebola odborne zodpovedaná.

44. Pri určení výšky sankcie Obvodný banský úrad v Prievidzi prihliadal na

- závažnosť protispoločenského konania (ohrozenie zamestnancov úseku banskej dopravy Ing. Y. E., p. H. X., ktorí vykonávali týždennú prehliadku jamy),

- použitie ľstivého spôsobu na obsadenie ťažnej veže Južnej (skipovej) jamy (uvedením zamestnancov organizácie Z., a.s. do omylu, podľa výpovede Ing. Y. E. v Zápisnici o výsluchu svedka, na liste č. XXX vyšetrovacieho spisu Polície číslo ČVS: S.-XX/X-VYS-TN-XXXX z 18.04.2019, cit.: „Pýtal som sa ich, kto sú a čo sú a kto im to dovolil, Kto o nich vie. Odpovedali, že to majú schválené od vedenia, že vedenie o nich vie, a že tam idú vykonávať nejaké pozorovanie či meranie, niečo v tom zmysle. A že aby sme sa neobávali a že sú tam oficiálne...“, podľa výpovede v Zápisnici o výsluchu svedka Igora X. na druhej strane listu č. XXX vyšetrovacieho spisu Polície číslo ČVS: S.-XX/X-VYS-TN-XXXX z 18.04.2019, cit.: „A vtedy som videl dvoch ľudí na schodoch (pozn. na ťažnej veži Južnej (skipovej) jamy), na ktorých ja som zastal, lebo som ich zbadal, a opýtal som sa ich, čo tam robia. Oni mi povedali, že „nič, veď vedenie o nás vie“, jednalo sa o jedného muža, a tá druhá osoba neviem, čo to bolo, či žena či muž, ale mali kukly a čapice, a bola tma.“ a ako vyplýva aj z výpovede vedúceho úseku banskej dopravy Milana Z. v Zápisnici o výsluchu svedka, tak on žiadnym cudzím osobám nepovolil vstup na ťažnú vežu),

- dĺžku trvania páchania priestupku (od cca 05:45 hod. do cca 10:48 hod.),

- zotrvávanie na mieste páchaného priestupku aj napriek výzvam na upustenie od páchania priestupku a na opustenie miesta páchania priestupku (napriek vysvetľovaniu Ing. W. V. a vyjednávacieho tímu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Trenčíne),

- spáchanie priestupku organizovanou skupinou 12 aktivistov Greenpeace,

- spáchanie priestupku na viacerých osobách (priame ohrozenie zamestnancov úseku banskej dopravy Ing. Y. E., p. Igor X., ktorí vykonávali týždennú prehliadku jamy)

- skutočnosť, že zo strany obvinených z priestupku nešlo o spontánne porušenie ustanovenia , ale o vopred pripravovanú a plánovanú akciu, ktorej sa zúčastnil väčší počet, konkrétne 12 osôb.

45. Obvodný banský úrad v Prievidzi v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí uviedol, že skúmal nielen priťažujúce, ale aj poľahčujúce skutočnosti a okolnosti. V celom konaní vedenom v Prievidzi, ani

v spisovom materiáli Policajného zboru nezistil žiadne poľahčujúce skutočnosti. Dodal, že z hľadiska povahy a závažnosti priestupku považuje mieru protispoločenského konania žalobcov za obzvlášť závažnú a preto ukladal sankčný postih v hornej hranici stanovenej

46. Žalobcovia ako obvinení z priestupku podali proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu odvolania, o ktorých žalovaný rozhodol napadnutými rozhodnutiami č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2021, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/ XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/XXXX zo dňa 30.04.2020, č. XX-XXX/ XXXX zo dňa 30.04.2020. Žalovaný odvolania žalobcov zamietol, použijúc v napadnutých rozhodnutiach v podstate totožnú právnu argumentáciu. Stotožnil s rozsahom dokazovania, ako ho vykonal správny orgán prvého stupňa, so skutkovými zisteniami, ktoré ustálil a naň nadväzujúcou právnou kvalifikáciou konania ako priestupku podľa Žalovaný sa stotožnil aj s výmerou sankcií uložených jednotlivým obvineným.

47. Žalovaný zdôraznil, že ak orgány činné v trestnom konaní zadržali obvinených z priestupku v priestore šachtovej budovy, t.j. na mieste, kde sa zdržiavali, hoci to príslušný právny predpis zakazuje a ak následne zistili totožnosť zadržaných osôb, bolo tým preukázané, že skutok sa stal a tiež to, že sa ho dopustili obvinení z priestupku. Ak toto bolo preukázané, nebol podľa žalovaného dôvod na vypočutie svedkov. K požiadavke na miestnu ohliadku žalovaný uviedol, že ide o fakultatívny úkon, pričom pre objasnenie priestupku nebolo potrebné.

48. K námietke spochybňujúcej korektnosť použitia výpovedí získaných v rámci trestného konania v neskoršom konaní o priestupku pred správnym orgánom žalovaný uviedol, že nič nebráni ich použitiu v častiach, ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú spáchanie priestupku a správny orgán ich obsah mohol využiť napr. pri rozhodovaní o konkrétnej výške sankcie.

49. K námietke o upretí práva klásť svedkom otázky žalovaný uviedol, že vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania, podávaného právnym zástupcom obvinených z priestupku, nebola takáto požiadavka vznesená.

50. K námietke, že správny orgán prvého stupňa nezohľadnil poľahčujúce okolnosti tak, ako vyplývajú z ustanovenia , žalovaný uviedol, že analógia v správnom práve nie je prípustná.

51. K námietke, že pokuty boli obvineným uložené takmer na hornej hranici sankčnej sadzby, žalovaný poukázal najmä na skutočnosť, že ich konaním boli priamo ohrození ľudia, ktorí svoje pracovné povinnosti vykonávali v ťažobnej jame a ktorých plnenie pracovných povinností vyžadovalo obmedziť použitie určitých ochranných opatrení a tým boli priamo vystavení ohrozeniu svojho života a zdravia pádom predmetov z výšky, ktoré predmety mali obvinení pri sebe.

Argumentácia žalobcov

52. Petitom správnych žalôb sa žalobcovia domáhali zrušenia napadnutých (odvolacích) rozhodnutí žalovaného ako aj rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokút žalobcom a vrátenia vecí správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom náhradu trov konania.

53. Žalobcovia v nadväznosti na ustanovenie v podaných žalobách namietali, že žalovaný nesprávne vyložil znaky skutkovej podstaty priestupku (pojem „kam je vstup zakázaný“), čo následne viedlo k nesprávnemu postupu pri zisťovaní skutkového stavu veci (žalovaný totiž nezisťoval správnosť vyznačenia zákazu vstupu do banského areálu majúc názor, že zákaz vstupu nemusí byť vyznačený; v tej súvislosti neakceptoval ani návrh na vykonanie dokazovania). Žalovaný nepovažoval za relevantné zisťovať okolnosti vstupu žalobcov do areálu banskej spoločnosti

- kde a za akých okolností, pričom ústavnoprávny aspekt tejto veci - právo žalobcov na slobodu prejavu zaručené v vo vzťahu k environmentálnej problematike - považoval

žalovaný za irelevantný. Javí sa tak, že v danej veci bola uprednostnená ochrana záujmov súkromnej ťažobnej spoločnosti na jej dobrom mene pred právom žalobcov na nenásilné vyslovenie názoru.

54. Spornou právnou otázkou v administratívnom konaní podľa žalobcov bolo, či slovným spojeným „kam je vstup zakázaný“ použitým v ustanovení je zákonodarcom vyjadrený zákaz vstupu do každého banského diela, na každé banské územie (tzv. generálny zákaz vstupu), alebo či tým zákonodarca vyjadruje tzv. osobitný zákaz vstupu, teda to, že priestupkom je vniknutie len do tých banských diel a len na tie banské územia, do/na ktorých bol zákaz vstup vyznačený spôsobom predpokladaným vo vyhláške č. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí (ďalej aj „“). Sporným teda podľa žalobcov zostáva, či stačí, že ide o ťažobnú spoločnosť, ktorá vykonáva na určitom území banskú činnosť a osoby vstupujúce na jej pozemok budú automaticky zodpovedné za priestupok na úseku banskej činnosti (generálny zákaz vstupu) alebo je ťažobná spoločnosť povinná vykonať určité opatrenia na informovanie verejnosti o tom, že sa jedná o územie, pri ktorom sa neoprávnený vstup postihuje špecifickou priestupkovou zodpovednosťou (osobitný zákaz vstupu; ). Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že generálny zákaz vstupu nevyplýva z jazykového, systematického a ani iného výkladu predmetnej skutkovej podstaty priestupku. Ak by malo podliehať priestupkovej zodpovednosti každé vniknutie do banského areálu (tohto výkladu sa domáha žalovaný), potom je spojenie „kam je vstup zakázaný“ v nadbytočné. Z prezumpcie racionálneho zákonodarcu podľa žalobcov vyplýva, že nevkladá nadbytočné slová do textu právnych predpisov. Výklad žalovaného a prvostupňového orgánu je pritom v rozpore s konceptom racionálneho zákonodarcu. Vychádzajúc z prezumpcie racionálneho zákonodarcu možno jazykovým výkladom dospieť k záveru, že pozná dva druhy území, na ktorých sa vykonáva banská činnosť, a to také (i.) kam je vstup zakázaný a také (ii.) kam vstup zakázaný nie je.

55. Podľa vyhlášky č. „vstup do banských diel vyznačených zákazom vstupu (bezpečnostnou tabuľkou, latovým krížom a pod.) alebo zneprístupnených je zakázaný.“ Podzákonný predpis prezumpciu racionálneho zákonodarcu a jazykový výklad reflektuje, pričom tento predpis upravuje, že vstupovať je zakázané všade tam, kde je to vyznačené zákazom vstupu. Argumentom a contrario zase možno dospieť k záveru, že tam, kde zákaz vstupu nie je vyznačený, nie je vstup zakázaný (v zmysle zákona o banskej činnosti). O to viac, keď v čase spáchania skutku išlo o miesto verejnosti prístupné. Generálny zákaz vstupu preto podľa názoru žalobcov neexistoval. Či existoval osobitný zákaz vstupu, bolo nevyhnutné skúmať v administratívnom konaní vo vzťahu k otázkam, či bolo vyznačenie zákazu vstupu v danom prípade v súlade s právnymi predpismi, a teda či ťažobná spoločnosť v tejto súvislosti nezanedbala svoju povinnosť, čo však žalovaný výslovne odmietol formuláciou „Uvedené ustanovenie nepotrebuje žiadny z uvedených výkladov (...) Správny orgán neuvažuje scestným smerom ako odvolateľ“. Čo sa týka osobitného zákazu vstupu, ťažobná spoločnosť bola povinná svoj areál riadne zabezpečiť a označiť čitateľnými, viditeľnými a zrozumiteľnými zákazovými značkami. Iba v takom prípade možno hovoriť o naplnení znaku objektívnej stránky priestupku „kam je vstup zakázaný“ (v tejto súvislosti sa nám žiada dodať, že obdobne ako aj budovy, ktoré slúžia na výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby, sú, napriek všeobecnej vedomosti o špecifickom charaktere týchto budov, označené po celom obvode zákazovými značkami zakazujúcimi napríklad fotografovanie týchto objektov).

56. Právne posúdenie zákazu vstupu je podľa názoru žalobcov rozhodujúce pre posúdenie zodpovednosti žalobcov za priestupok podľa , a to aj v nadväznosti na zásadu trestného konania, ktorú je potrebné použiť na správne trestanie in dubio pro reo, zásadu zákonnosti (porovnaj a a ), ale táto otázka je rozhodujúca aj pre naplnenie úmyslu, teda subjektívnej stránky priestupku. Žalobcovia počas administratívneho konania namietali, že (osobitný - t.j. adekvátne označenie v mieste vstupu do areálu a ani generálny) zákaz vstupu vo vzťahu k predpisom upravujúcim banskú činnosť na dotknutom území neexistoval. Dotknutý areál nebol ani len riadne oplotený, keďže v čase skutku chýbala brána v tzv. zadnej železničnej vlečke. Prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí s existenciou zákazu vstupu vysporiadal tak, že „priestor bol riadne označený zákazom vstupu“. Žalovaný sa s odôvodnením prvostupňového orgánu stotožnil a ďalej rozvíja úvahy prvostupňového orgánu a konštatuje, že skutková podstata predmetného priestupku „už tým, že určité konanie je označené za protispoločenské, je de facto zakázané.“ Žalobcovia zastávajú názor, že žalovaný a prvostupňový orgán svojimi úvahami dospeli k nesprávnemu podriadeniu zisteného skutkového stavu pod právnu normu, ktorou je skutková podstata priestupku kladená žalobcom za

vinu, ktorá sa však na vec žalobcov nevzťahovala. V správnom spise sa nachádza niekoľko fotografií určitých značiek, ide však o celkom len dve (2) značky, ktoré majú preukazovať existujúci zákaz vstupu na územie. Na prvej z nich (nachádzajúcej sa vedľa koľaje niekoľko metrov pred v čase skutku ničím nechráneným vchodom) je uvedená číslovka 20, z čoho sa javí, že je určená pre koľajové vozidlá a javí sa, že označuje maximálnu povolenú rýchlosť na koľaji. Pod číslovkou 20 sa nachádza (užijúc pojmy cestnej premávky) dodatková tabuľa, na ktorej je značne zhrdzavený nápis. Žalobcovia predložili dôkazy (viď podanie zo dňa 22.08.2019) preukazujúce, že umiestnenie značky spôsobuje, že nie je viditeľná z verejne prístupnej cesty. Pokiaľ má byť táto značka jediným dôkazom o zákaze vstupu do areálu, sú žalobcovia toho názoru, že skôr svedčí o zanedbaní povinností ťažobnej spoločnosti označiť svoj areál riadne zákazom vstupu tak, ako to predpokladá vyhlášky č. Čo sa týka značky umiestnenej na vchodových dverách do budovy označenej ako „úpravňa“, ako je však zrejmé zo skutkovej vety priestupku, do tejto budovy žalobcovia ani len nevošli a tento zákaz neporušili, pretože sa nachádzali v exteriéri budovy.

57. S prihliadnutím na zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného, kedy ak existuje pochybnosť o tom, či zákazová značka pre určité územie platí alebo nie, je potrebné prijať záver pre obvineného z priestupku priaznivejší (in dubio pro reo). Výklad za použitia jednej zo základných zásad trestného konania - in dubio pro reo, ktorú zásadu je potrebné použiť na správne trestanie (porovnaj ), nebola bez zdôvodnenia prvostupňovým orgánom ani žalovaným použitá. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia zastávajú názor, že žalovaný nesprávne právne posúdil znak skutkovej podstaty priestupku „kam je vstup zakázaný“, a tým naplnil dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa , pričom podľa žalobcov aj samotné zdôvodnenie riešenia tejto právnej otázky tak, ako je uvedené v odôvodnení prvostupňového a napádaného rozhodnutia, je nepreskúmateľné, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa .

58. Žalobcovia ďalej namietali, že preskúmavaným rozhodnutiam predchádzalo nedostatočné zistenie skutkového stavu, čo žalobcovia namietali už v priebehu administratívneho konania, a to najmä vo vzťahu k zabezpečeniu Bane K., keďže z administratívneho spisu vyplýva záver o nedostatočných bezpečnostných opatreniach, spočívajúcich napr. v tom, že v tzv. zadnej železničnej vlečke nebola žiadna brána, resp. oplotenie, pričom ťažobná spoločnosť až po skutku, ktorý je žalobcom kladený za vinu, dobudovala na predmetnom mieste bránu a priestor zabezpečila strážnou službou. Žalovaný v napádaných rozhodnutiach na túto námietku žalobcov reagoval: „Predmetom konania o priestupku nie je ani to, či organizácia Z., a.s. mala oplotený areál, či bol riadne strážený, či boli zabezpečené všetky možné vstupy do areálu spôsobom, ktorý by vylúčil alebo aspoň sťažil spáchanie priestupku.“ V tejto súvislosti žalobcovia navrhovali výsluch osôb zodpovedných za zabezpečenie vstupu do objektov a pracoviská a navrhli vykonať listinné dôkazy v súvislosti so zabezpečením areálu Bane K., a okolnostiam z akého dôvodu došlo k dobudovaniu brány v tzv. zadnej železničnej vlečke. Vypočutý nebol ani Daniel X., ktorého možno považovať za jediné „zabezpečenie“ v dotknutom priestore, keďže je nesporné že tzv. zadná železničná vlečka bola bez akéhokoľvek zabezpečenia (v tomto priestore nebola brána) a že k tomuto priestoru bolo možné dostať sa z verejného priestranstva. Spomenutý svedok však nebol v konaní vypočutý so zdôvodnením, že „ak teda je niečo zákonom zakázané, predpokladá sa, že tento zákaz je dostatočný (...) Spoločnosť, ktorá sa riadi uvedeným pravidlom nie je teda nútená prijímať reštriktívne opatrenia, aby protispoločenskému konaniu zabránila (...)“

59. Žalobcovia ďalej namietli, že v správnych konaniach nemali možnosť klásť otázky svedkom, ktorých výsluch bol podkladom preskúmavaných rozhodnutí. Títo svedkovia boli vypočutí v čase, keď im žalobcovia nemali možnosť klásť otázky. Prvostupňový orgán a ani žalovaný svedkov, výsluch ktorých bol podkladom pre ich rozhodnutia, nevypočuli. Žalobcovia namietali použitie zápisnice o výsluchu svedkov: Ing. W. V., Q. Z., Ing. Y. E. a H. X. ako dôkazu, ktorý má byť podkladom pre rozhodnutie o priestupku. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že „nebol dôvod na vypočutie svedkov“, čo však nie je pravda, pretože zápisnice z výsluchu vyššie uvedených svedkov boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného. Právo žalobcu zakotvené v § 33 ods. 1 Správneho poriadku klásť svedkom otázky sa tak stalo len teoretickým a iluzórnym. V súvislosti s právami zakotvenými v § 33 ods. 1 Správneho poriadku odborná literatúra podľa žalobcov uvádza: „Účastníci konania a zúčastnená osoba majú v priebehu dokazovania mnohé práva, a to najmä (...) klásť otázky svedkom (...) Správny orgán je povinný uvedené zákonné práva rešpektovať a umožniť ich reálne uplatnenie.“ V tejto súvislosti žalobcovia skonštatovali, že prvostupňový orgán a ani žalovaný neumožnili žalobcovi klásť svedkom, ktorých zápisnice o výsluchu

boli podkladom pre rozhodnutie, otázky. Žalobcovia pritom netrvali na výsluchu všetkých svedkov, ale len svedkov relevantných pre posúdenie veci s cieľom využiť svoje právo obhajovať sa kladením otázok.

60. Žalobcovia namietli tiež neprizvanie ich právneho zástupcu k miestnej ohliadke, ktorú prvostupňový správny orgán vykonal dňa 07.06.2019 pri neohlásenej inšpekcii v ťažobnej spoločnosti za účelom preverenia trasy vstupu žalobcov. Uvedenú „inšpekciu“ nemožno vo vzťahu k administratívnemu konaniu vyhodnotiť inak ako miestnu ohliadku priestoru, v ktorom malo dôjsť k spáchaniu priestupku, ktorý je žalobcom kladený za vinu, v zmysle Správneho poriadku v spojení s a . Napriek tejto námietke a nespornej skutočnosti, že k vykonaniu miestnej ohliadky došlo, žalovaný konštatuje, že „Nariadenie miestnej ohliadky je fakultatívne a pre objasnenie priestupku ani nebolo potrebné.“ (str. 9 napádaného rozhodnutia). Potreba nariadenia ohliadky nebola predmetom žalobcovej námietky, pretože ohliadka bola vykonaná, takže zrejme miestnu ohliadku prvostupňový orgán považoval za potrebnú, a tak ju vykonal, avšak procesne nesprávnym postupom, ktorý nebol zhojený ani žalovaným. Ďalej žalovaný uvádza, že „Vykonaná inšpekcia, ktorej predmetom bolo zdokumentovanie určitej skutočnosti nazvanej preverenie trasy vstupu aktivistov Greenpeace, pre posúdenie skutkovej podstaty priestupku je irelevantná.“ si vo svojej podstate odporuje, keďže pre vyhodnotenie toho, či sa skutok stal, je pre zistenie viny ohľadom priestupku relevantná. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že k miestnej ohliadke dňa 07.06.2019 došlo, pri miestnej ohliadke prvostupňový orgán zisťoval okolnosti podstatné pre svoje rozhodnutie, žalobca k miestnej ohliadke nebol prizvaný, pričom zo žalobcových skorších podaní bolo zrejmé, že miestna ohliadka bola pre zistenie žalobcovej viny podstatná. V prípade, ak by bol žalobca prítomný na miestnej ohliadke, mal by možnosť napríklad poukázať na fakt, že predmetná tabuľa s číslicou 20 a pod ňou žltá tabuľa s nápisom „Zákaz vstupu“ nie je viditeľná pri prístupe z verejného priestranstva, má charakter dodatkovej tabule, je zhrdzavená, a teda prakticky nečitateľná. O to viac, keď pracovníci prvostupňového orgánu neprichádzali na ohliadané miesto z miesta verejne prístupného, ale zvnútra areálu ťažobnej spoločnosti. Právo žalobcov byť prizvaný na miestnu ohliadku podľa Správneho poriadku v spojení s zákona o banskej činnosti a bolo postupom prvostupňového správneho orgánu porušené.

61. Žalobcovia vo svojich odvolaniach namietali nesprávne posúdenie existencie poľahčujúcich okolností ohľadom správnej úvahy prvostupňového orgánu pri rozhodovaní o výške pokút uložených žalobcom a žalobcovia sa dožadoval okrem iného uplatnenia per analogiam. Žalovaný reagoval konštatovaním, že „Ak odvolateľ poukazuje per analogiam na ustanovenia o poľahčujúcich okolnostiach, tým istým spôsobom by bolo možné zohľadňovať aj priťažujúce okolnosti napr. . Avšak ako bolo vyššie uvedené, analógia v správnom práve nie je prípustná.“ (str. 22 napádaného rozhodnutia). Žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. zo dňa 16.04.2008: „Použití analogie ve správním trestaní je přípustné, a to v omezeném rozsahu, pouze tam, kdy to, co má být aplikováno, určitou otázku vůbec neřeší, nevede-li taký výklad k újmě účastníka řízení a ani k újmě na ochraně hodnot, na jejichž vytváření a ochraně je veřejný zájem.“ Aj právna teória prezentuje názor, že na použitie analógie v správnom trestaní by mali existovať tri kumulatívne podmienky a to medzera v zákone, skutočnosť, že použitím analógie neutrpí páchateľ a zároveň ani príslušný chránený záujem. Absencia úpravy poľahčujúcich okolností pri ukladaní pokuty v (medzera v zákone) je daná. Uplatnením poľahčujúcich okolností žalobcovia neutrpia, pričom uplatnenie tejto analógie je v prospech záujmu chráneného zákonom, pretože je v súlade so zásadou individualizácie trestu a zásadou legitímnych očakávaní. Je preto dôvodné uplatňovať v prípade žalobcov analogicky zásady ukladania trestov podľa , a to vrátane inštitútu poľahčujúcich okolností. Z uvedeného je zrejmé, že je nesprávne aj tvrdenie žalovaného o tom, že „tým istým spôsobom by bolo možné zohľadňovať aj priťažujúce okolnosti...“ (str. 22 napádaného rozhodnutia), keďže uplatnenie priťažujúcich okolností by bolo na ujmu žalobcom. Pre žalobcov ostáva nezodpovedanou otázkou, či žalovaný priťažujúce okolnosti pri správnej úvahe uplatnil alebo nie, keď konštatuje, že konanie aktivistov „má všetky znaky, ktoré považuje za priťažujúce okolnosti, t.j. koordinované konanie skupiny osôb - , závažnejší spôsob konania - a - prípadne aj osobitný motív ( ) na spáchanie trestného činu napr. ujma na zdraví ( )“.

62. Žalobcovia zotrvali aj na námietke smerujúcej k výške uložených pokút, keď tieto boli každému zo žalobcov uložené vo výške 99,42 % sankčnej sadzby. Takouto výmerou je popretá individualizácia postihu vyjadrená v správneho poriadku a . „Každý případ

je vždy jedinečný a jeho řešení musí vycházet z konkrétních okolností a skutečností zjištěných správním orgánem.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.05.2015, sp. zn. - 25). Zároveň stanovuje pre správny orgán určitý návod pre posúdenie výšky pokuty, pričom je povinný zohľadňovať najmä spôsob spáchania priestupku, následky spáchania priestupku, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa. Žalovaný poukazuje na jednu jedinú okolnosť, a to, že predmety, ktoré mali žalobcovia pri sebe mohli spadnúť, a tým ohrozovali ľudí v ťažobnej jame, pričom samotnú hrozbu bližším spôsobom v odôvodnení nerozoberá a tak je toto jeho tvrdenie nepreskúmateľné. Žalovaný však bol povinný prihliadať aj na ostatné okolnosti svedčiace v prospech žalobcov, ako následky priestupku (nedošlo k ujme na živote a zdraví žiadnej osoby, teda tak účastníkov aktivity, ako aj zamestnancov ťažobnej spoločnosti či iných osôb; nedošlo k poškodeniu žiadneho zariadenia ťažobnej spoločnosti), okolnosti, za ktorých mal byť priestupok spáchaný (žalovaný neskúmal osobné pomery žalobcov), mieru zavinenia a napokon žalovaný neprihliada a zľahčuje pohnútku žalobcov - nezištný motív upozorniť na problémy, ktoré spôsobuje ťažba hnedého uhlia životnému prostrediu, pretože podľa názoru žalovaného „tvrdené, ale nepreukázané 'environmentálne problémy' nespôsobuje ťažba uhlia, ale jeho neadekvátne používanie. Ak už chcel odvolateľ vyjadriť svoj názor na riešenie environmentálnych problémov hornonitrianskeho kraja mohol, a mal si zistiť, v čom spočívajú. Tvrdenie, že je to ťažba uhlia, je nepodložené.“. Žalovaný ďalej nezohľadnil ani skutočnosť, že ťažobná spoločnosť bola na environmentálny protest vopred upozornená (viď listina vo vyšetrovacom spise označená ako „Čo sa tu deje?“) a protest bol vykonaný s maximálnou starostlivosťou zo strany žalobcu. Napokon protest bol zo strany žalobcu dobrovoľne ukončený a nebolo potrebné použitie donucovacích prostriedkov zo strany príslušníkov Policajného zboru. Tieto skutočnosti prvostupňový orgán, ako ani žalovaný nezohľadnili.

Argumentácia žalovaného

63. K správnym žalobám sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správne žaloby navrhol zamietnuť, na nariadení pojednávania netrval. Žalovaný poukázal na to, že podľa obsahu vyšetrovacieho spisu sa žalobcovia v čase zadržania nachádzali v šachtovej budove bane K.. Skutková podstata priestupku, ako je definovaná v , spočíva v tom, že „priestupca nemá oprávnenie na vstup na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť“, kde je vstup zo zákona zakázaný. Teda, kto neoprávnene vstúpi na takéto územie, sa dopúšťa priestupku. Skutková podstata priestupku bola preukázaná jednoznačne zadržaním žalobcov v areáli príslušníkmi polície, t.j. na mieste, kde môžu byť prítomné len oprávnené osoby. Tiež nie sú pochybnosti o tom, kto tento priestupok spáchal, keďže po zadržaní žalobcov v priestore šachtovej budovy Bane K. bola bezprostredne zistená ich totožnosť.

64. Zákonodarca ustanovil, že kto vnikne neoprávnene do banského diela alebo na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť alebo činnosť vykonávaná banským spôsobom, alebo na poddolované územie, kam je vstup zakázaný, alebo neoprávnene vnikne do uzatvoreného starého banského diela, kam je vstup zakázaný, dopúšťa sa priestupku. Banská činnosť je činnosť nebezpečná, pri ktorej nepoučeným a nepreškoleným osobám vstupujúcich na takého územie môže hroziť najmenej ujma na zdraví a preto ho treba chrániť, a to tým, že vstup do takto ohrozeného priestoru takýmto osobám zakázal. Zákonodarca predpokladá, že všetci občania dodržujú zákony. Ak teda je niečo zákonom zakázané, predpokladá že tento zákaz je dostatočný, aby občania sa zdržali konania, ktoré je zakázané. Spoločnosť, ktorá sa riadi uvedeným pravidlom, nie je teda nútená prijímať reštriktívne opatrenia, aby protispoločenskému konaniu zabránila. Napriek tomu život ukazuje, že vždy sa v spoločnosti nájdu občania, ktorí nerešpektujú zavedené pravidlá a z rôznych dôvodov ich porušujú a pre tento prípad sú prijaté sankcie proti porušovateľom týchto pravidiel. Na druhej strane je zásadná potreba ochrany zdravia každej osoby a to aj tej, ktorá sa podieľa na banskej činnosti a ktorej bezpečnosť môže byť vstupom nepoučenej osoby ohrozená. Spoločnosť na jednej strane uznáva, že banská činnosť vykazuje vyššiu mieru rizika a ohrozenia zúčastnených zamestnancov, na druhej strane u nej absentuje vedomosť o všetkých druhoch opatrení predpísaných v príslušných právnych predpisoch, ktoré je potrebné dodržiavať na to, aby sa uvedená miera rizika eliminovala na najnižšiu možnú mieru.

65. Žalobcovia ako dobre organizovaná a dobre vybavená skupina chceli a vnikli na územie, kde sa vykonáva banská činnosť, teda dobývanie uhlia, pričom využili všetky možnosti a prostriedky, aby svoj cieľ, t. j. vyvesenie transparentu na ťažnú vežu bane K., dosiahli. Boli pripravení prekonať všetky prekážky, ktoré za normálnych okolností sú na zabránenie vstupu používané. Znemožnením riadnej

prevádzky ťažného zariadenia bol ohrozený riadny chod bane a to najmä v tom, že bola prerušená kontinuita dobývacích prác, ktorá je nevyhnutným predpokladom predchádzania prejavov horských tlakov, ktorých následkom sú závaly banských diel so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. V prípadoch, keď dochádza k plánovanému prerušeniu dobývania sú prijímané príslušné náhradné opatrenia a to tak, aby uvedené prejavy boli eliminované resp. čo najmenšie. Hlavný banský úrad v napadnutom rozhodnutí tiež ustálil, že konaním boli priamo ohrození zamestnanci, ktorých pracovné povinnosti boli vo voľnej hĺbke ťažobnej jamy a ktorých plnenie pracovných povinností vyžadovalo obmedziť použitie určitých ochranných opatrení a tým boli priamo vystavení ohrozeniu svojho života a zdravia pádom predmetov z výšky. Prítomnosť neoprávnených osôb umožnila, aby boli priamo ohrození pádom takých predmetov, ktoré tieto osoby mali so sebou a ktoré neboli žiadnym spôsobom zaistené proti pádu do voľnej hĺbky. Aj v tom podľa žalovaného spočíva nebezpečenstvo ich konania.

66. Tvrdenie žalobcov o absencii zákazu vstupu nie je podľa žalovaného pravdivé. Vo vyšetrovacom spise je vo fotografickej prílohe na liste č. XXX. na železničnej vlečke pri vstupe do areálu Bane K. zreteľne viditeľná tabuľa „Zákaz vstupu!“ a na liste č. XXX na budove šachty, tesne vedľa kovového rebríka, je taktiež viditeľná tabuľka s piktogramom s textom zakazujúcim vstup. Okrem toho areál bane K. a všetky stavby, ktoré sa v ňom nachádzajú, sú podľa listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Katastrálnym odborom Okresného úradu Prievidza, vo výlučnom vlastníctve organizácie Z., a.s. Táto skutočnosť nikoho neoprávňuje vstúpiť bez oprávnenia na tento pozemok, prípadne do budovy, zotrvávať v týchto priestoroch. V civilizovanom svete býva dobrým zvykom, že návštevník pri vstupe na cudziu nehnuteľnosť alebo do cudzieho objektu sa vlastníkovi ohlási alebo dohodne na podmienkach vstupu.

67. Žalovaný zdôraznil, že konaním žalobcov bola ohrozená prevádzka a chod bane a boli ohrození zamestnanci v podzemí. Preto treba pokuty uložené žalobcom vo výške 1.650,- Eur považovať za opodstatnené. Ak by zákon umožňoval uložiť vyššiu pokutu, iste by ju podľa žalovaného Obvodný banský úrad v Prievidzi uložil. Uloženie pokuty má okrem toho aj preventívny charakter do budúcnosti. Prípad žalobcov je podľa žalovaného jedinečný, najmä tým, že doposiaľ sa jemu podobný protest nestal. Preto bolo potrebné k tomuto jedinečnému prípadu pristupovať zodpovedne, najmä však s preventívnym, resp. odstrašujúcim cieľom, aby Greenpeace a jemu podobné organizácie neorganizovali na území Slovenska podobné nebezpečné akcie.

Konanie na správnom súde

68. Podľa (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

69. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

70. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

71. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v jednotlivých správnych

žalobách, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutých rozhodnutí. Po zistení, že správne žaloby boli podané oprávnenými osobami, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiam, ktoré sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, nariadil na žiadosť žalobcov na prejednanie správnych žalôb pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, za prítomnosti právneho zástupcu žalobcov, ktorý v rámci prezentácie na pojednávaní zotrval na argumentácii písomne podaných správnych žalôb.

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

72. Podľa priestupku sa dopustí ten, kto vnikne neoprávnene do banského diela alebo na územie, v ktorom sa vykonáva banská činnosť alebo činnosť vykonávaná banským spôsobom, alebo na poddolované územie, kam je vstup zakázaný, alebo neoprávnene vnikne do uzatvoreného starého banského diela, kam je vstup zakázaný.

73. Podľa Za priestupok podľa odseku 1 obvodný banský úrad uloží pokutu do 50 000 Sk.

74. Podľa Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

75. Podľa všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa , 8, , 25, 26 ods. 5 a .

76. Podľa vyhlášky č. povrchové objekty, pracoviská a zariadenia sa musia ohradiť alebo inak zabezpečiť proti vstupu nepovolaných osôb.

77. Podľa vyhlášky č. ústia banských diel na povrch sa musia zabezpečiť proti vstupu nepovolaných osôb tak, aby nebol znemožnený odchod pracovníkov z bane pri nebezpečenstve.

78. Podľa vyhlášky č. otvory, priehlbne, prepadliny a iné miesta, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, sa musia zakryť, ohradiť alebo zasypať.

79. Podľa vyhlášky č. organizácia určí spôsob zabezpečenia miest uvedených v odsekoch 1 a 2 proti vstupu nepovolaných osôb a lehoty ich kontrol.

80. Podľa vyhlášky č. zákaz vstupu nepovolaných osôb na miesta uvedené v odsekoch 1 a 2 sa musí vyznačiť na bezpečnostných tabuľkách 3) pri všetkých vchodoch, prístupoch a cestách k nim.

81. Podľa vyhlášky č. vstup do banských diel vyznačených zákazom vstupu (bezpečnostnou tabuľkou, latovým krížom a pod.) alebo zneprístupnených je zakázaný. Ak je to potrebné, môže sa do nich vstúpiť len na písomný príkaz, v ktorom organizácia určí opatrenia na zaistenie bezpečnosti vstupujúcich pracovníkov. Vstup je dovolený len po overení zloženia banského ovzdušia a za prítomnosti pracovníka určeného na priebežné meranie predpokladaných škodlivín.

82. Podľa ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

83. Podľa priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

84. Podľa pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

85. Podľa obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.

86. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

87. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

88. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

89. Podľa § 38 ods. 3 správneho poriadku na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

90. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.

91. Podľa výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (), o započítaní času do času zákazu činnosti (), o uložení ochranného opatrenia (), o nároku na náhradu škody () a o trovách konania ().

92. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

93. Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

94. Podľa správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

95. Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

96. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správne žaloby všetkých žalobcov sú dôvodné, keďže správne orgány u všetkých žalobcov, aj keď každý z nich bol prejednávaný v samostatnom administratívnom konaní, zvolili totožný procesný postup, stanovili si totožný rozsah dokazovania a následne použili aj totožnú argumentáciu v rámci odôvodnení svojich rozhodnutí pri vyporiadavaní sa s vyjadreniami a odvolacími námietkami žalobcov.

97. K námietke výkladu skutkovej podstaty priestupku podľa v intenciách interpretačných metód hľadajúcich zmysel právnych noriem v úmysle zákonodarcu (ratio legis) a cieľoch právnej normy (teleologický výklad), nezanedbávajúc ani náhľad z pozície vnímajúcej tvorcu všeobecne záväznej právnej normy ako racionálne konajúci subjekt verejnej moci, zastáva správny súd názor, že poslednú časť vety „kam je vstup zakázaný“ je potrebné vykladať tak, že sankčný postih sa má dotýkať iba tých priestupcov, ktorí neuposlúchnu výslovný zákaz vstupu do bane alebo banského diela vyznačený spôsobom, o ktorom bližšie vypovedá ustanovenie vyhlášky č. Vyplýva z neho, že na zamedzenie prístupu nepovolaným osobám, za ktoré sa považujú v podstate všetci, ktorí k bani alebo banskému dielu nemajú vzťah z dôvodu pracovnej alebo kontrolnej činnosti alebo z dôvodu výkonu dozoru, je potrebné vykonať aktívne bezpečnostné opatrenia (ohradenie, bezpečnostné zákazové tabuľky a pod.) a ich efektívnosť sa musí pravidelne kontrolovať a vyhodnocovať. Posudzovanie spoločenskej závažnosti porušenia takýchto zákazov je v každom jednotlivom prípade ich porušenia priamo závislé od miery, do akej si príslušná organizácia vykonávajúca banskú činnosť plní svoju povinnosť zabezpečiť prevádzku proti vstupu nepovolaných osôb. Vzhľadom na konštrukciu skutkovej vety priestupku, ktorého sa mali dopustiť žalobcovia, bolo preto potrebné orientovať dokazovanie na presné zisťovanie konkrétnych okolností vstupu žalobcov do priestoru, ktorý sa už považoval za pre nich zakázaný, a to najmä výsluchom osôb, ktoré prišli so žalobcami do osobného kontaktu od okamihu ich vstupu do areálu bane cez koľajisko železničnej vlečky až po výstup na strechu šachetnej budovy s konečným cieľom na ťažnej veži Južnej skipovej jamy. Dokazovať okolnosti ďalšieho správania sa žalobcov potom, ako ich prítomnosť na ťažnej veži bola zaznamenaná a ďalej riešená, je nepodstatné, keďže sankcionované je už porušenie zákazu vstupu, a to také, ktoré je so zreteľom na ostatné okolnosti možné vyhodnotiť ako „neoprávnené vniknutie.“

98. V súvislosti s vyššie uvedeným považuje správny súd za dôvodnú aj námietku smerujúcu voči procesnému postupu, dôsledkom ktorého bolo neakceptovanie návrhov na vypočutie svedkov s možnosťou žalobcov klásť svedkom otázky a tiež námietku neprizvania zástupcu žalobcov k miestnej ohliadke vykonávanej zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa dňa 07.06.2019 formou neohlásenej inšpekcie. Aj keď vo veci žalobcov vykonali orgány činné v trestnom konaní v procesnom štádiu tzv. prípravného konania rôzne úkony, vrátane výsluchu viacerých svedkov, nezbavuje to správne orgány povinnosti vykonať vlastné dokazovanie, najmä sa situácie, ak sa ho žalobcovia domáhajú. Treba mať totiž na zreteli, že aj keď sa v uznesení o postúpení veci správnemu orgánu prvého stupňa konštatuje, že nejde o trestný čin, ale ide o priestupok podľa , je to iba právny názor vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý nie je pre správny orgán záväzný a ani nezbavuje správny orgán povinnosti vykonať vo veci riadne dokazovanie, keďže osoba obvineného z priestupku sa po celý čas konania považuje za nevinného ( ). Správny súd vzhľadom na konštrukciu skutkovej vety priestupku vo vzťahu k posúdeniu závažnosti konania žalobcov považuje miestnu ohliadku za dôležitý dôkazný prostriedok, keďže z ním získaného dôkazu by bolo možné lepšie posúdiť, ako a či boli žalobcovia zákazovými značkami a inými opatreniami prevádzkovateľa bane v čase spáchania skutku informovaní o tom, že vstupujú na územie, resp. do priestorov, kam je vstup zakázaný.

99. Správny súd sa nestotožňuje s tým, ako správne orgány pristúpili k uchopeniu a vyhodnoteniu pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a v nadväznosti na to ako pristúpili k odôvodneniu výšky sankcie, ktorá bola určená v totožnej výmere 1.650,- Eur u každého z dvanástich žalobcov. V každom z rozhodnutí správny orgán konštatuje, že nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti, čo však nie je pravda, nakoľko po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov a vyšetrovacieho spisu správny súd zistil, že tieto okolnosti správny orgán ani nezisťoval, t.j. nevyhodnotil obsah vyšetrovacieho spisu v tom smere, či u všetkých žalobcov alebo niektorých z nich vyšetrovací spis poskytuje informácie, ktorých využitím by sa dala otázka prípadnej existencie poľahčujúcich okolností zodpovedať. A ak by vyšetrovací spis takéto informácie neobsahoval, správny orgán prvého stupňa nevykonal iniciatívne vlastné šetrenia za účelom preverenia osobných pomerov žalobcov na zistenie, či u nich sú alebo nie sú dané poľahčujúce okolnosti. V pripojených administratívnych spisoch neboli identifikované také procesné úkony správneho orgánu prvého stupňa, ktoré by preukazovali aktivitu smerujúcu k zisteniu, či u konkrétnych žalobcov je alebo nie je prítomná poľahčujúca okolnosť podľa .

100. Správny súd nesúhlasí s názorom o nemožnosti aplikácie inštitútu tzv. poľahčujúcich okolností v oblasti správneho trestania, nakoľko ide o inštitúty, ktoré sú súčasťou zásad ukladania trestov

podľa a ako vyplýva z ustanovenia , zákonodarca očakáva, že tieto zásady budú správne orgány aplikovať aj pri ukladaní administratívnych sankcií. O to viac za situácie, ak sa aplikácie poľahčujúcich okolností domáhali aj sami žalobcovia ešte pred právoplatným skončením administratívnych konaní (viď obsah odvolaní žalobcov proti prvostupňovým rozhodnutiam). Pokiaľ totiž ide o otázku tzv. poľahčujúcich okolností, ich prípadná existencia priamo súvisí s kategóriou osobných pomerov žalobcov ako osôb obvinených z priestupku ( ), čo je skutková okolnosť, ktorú je správny orgán predtým, ako pristúpi k uloženiu sankcie v konkrétnej výmere, povinný zisťovať a následne v rámci hodnotenia dôkazov aj náležite vyhodnotiť. Správny orgán si musí stanoviť okruh skutočností, ktoré bude vyhodnocovať predtým, ako zistí, či u osoby obvinenej z priestupku je alebo nie je prítomná poľahčujúca okolnosť vypovedajúca o jej osobných pomeroch, resp. o jej živote pred spáchaním priestupku, t.j. či obvinený z priestupku viedol riadny život, alebo naopak, či už bol za obdobný alebo iný priestupok alebo trestný čin postihnutý. Uvedené má potom zásadný význam pre vymeranie konkrétnej výšky ukladanej sankcie v rámci zákonom stanoveného sankčného rozpätia. Tradične sa za dôkazné prostriedky, z ktorých je možné získať informácie o osobných pomeroch osoby obvinenej z priestupku, považuje odpis z Registra trestov, výpis z evidencie priestupkov, správa od obce, v ktorej má obvinený z priestupku bydlisko, správa o prešetrení pomerov v mieste bydliska obvineného, prípadne aj správa od zamestnávateľa.

101. Správne orgány sa tým, že nezisťovali existenciu poľahčujúcich okolností, resp. že informácie napr. z Registra trestov alebo evidencie priestupkov, ktoré u niektorých žalobcov boli prítomné vo vyšetrovacom spise, nepodrobili vyhodnoteniu, či u žalobcov alebo niektorých z nich preukazujú existenciu poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej vo vedení riadneho života pred spáchaním skutku kladeného im za vinu, zaťažili preskúmavané rozhodnutia vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, resp. vadou rozporu skutkového stavu, ktorý vzal správny orgán za základ pri rozhodovaní o výmere sankcie, s obsahom spisu a následne aj vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo neprítomnosť logicky prezentovaných dôvodov, ktorými absenciu zisťovania poľahčujúcich okolností žalovaný odôvodňoval, v spojení s nedostatočne vyargumentovanými dôvodmi uloženia sankcie všetkým žalobcom v totožnej výške takmer na samej hornej hranici sankčného rozpätia, keď správne orgány neprihliadli na individuálny rozmer konania každého zo žalobcov, ktorí sa, každý možno nie úplne totožným spôsobom a každý s potenciálne odlišným motívom a životným príbehom, podieľali na konaní napĺňajúcom podľa správnych orgánov znaky priestupku podľa

102. S poukazom na uvedené správny súd z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. g) zrušil vo výroku tohto rozsudku označené rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia Obvodného banského úradu v Prievidzi a veci vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vedený a viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v bodoch 97. až 101. tohto rozsudku, Obvodný banský úrad v Prievidzi doplní dokazovanie v jednotlivých administratívnych konaniach žalobcov, rešpektujúc najmä práva žalobcov podľa a ods. 3 správneho poriadku, ako aj potrebu zohľadnenia poľahčujúcich okolností, za predpokladu, že aj po doplnenom dokazovaní bude zastávať názor o sankcionovateľnosti ich konania podľa a ak u niektorých zo žalobcov sa po doplnení dokazovania existencia poľahčujúcej okolnosti podľa preukáže.

103. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní úspešným žalobcom priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,

kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.