Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným: X/J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. nad I., S. XX/XXXX, 2/ C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. nad I., Z. č. XX, o zaplatenie 16.689,62 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -133 zo dňa 11. novembra 2020 takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu voči žalovanej. Výrokom II. žalovanej nepriznal náhradu trov konania voči žalobcovi. V odôvodnení uviedol, že žalobca (pôvodne Poštová banka a.s.) sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa 7.10.2019 domáhal voči obom žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia istiny úveru vo výške 20635,43 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 19453,20 eur od 23.12.2016 do zaplatenia. Platobným rozkazom Okresného súd Banská Bystrica č. k. (ECLI: Sk:OSBN:2019:6119391487.1) zo dňa 28.11.2019, bolo žalovanému a žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 16689,62 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 16689,62 eur od 23.12.2016 do zaplatenia, s tým že žalovaní sú povinní žalobcovi plniť spoločne a nerozdielne. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná 2/ odpor v ktorom uviedla, že celý úver prevzal žalovaný 1/ na svoj účet, zmluvu o splátkovom úvere podpísala pod jeho nátlakom. O samostatné spoločenstvo ide aj vtedy, ak požaduje veriteľ zaplatenie dlhu po solidárne zaviazaných dlžníkoch, ako je tomu v danej veci, keď solidarita dlžníkov vyplýva z a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere-lepšia splátka č. 1550620162 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 09.10.2015. Preto v prípade, ak žalovaný nepodal proti prevzatému platobnému rozkazu zo dňa 28.11.2019 včas odpor s odôvodnením, nadobudol tento voči nemu účinky právoplatného rozsudku a súd po postúpení súdom v upomínacom konaní konal o návrhu doručenému dňa 7.10.2019 voči žalovanej (pôvodne žalovanej 2/, ktorá odpor proti platobnému rozkazu podala). Súd rozhodnutím č.k. -105 zo dňa 14.10.2020 pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že Poštová Banka a.s. (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu") uzatvorila dňa 9.10.2015 so Tomášom Országhom ako dlžníkom (žalovaným 1/) a žalovanou 2/ (ako spoludlžník) Zmluvu o spotrebiteľskom

úvere - lepšia splátka č. 1550620162, predmetom, ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 20.000,- eur bankou dlžníkovi, ktorý bol dňa 9.10.2015 poskytnutý v sume 4.100,- € na účet č. 1712252753/0200, v sume 7.000,- eur na účet č. 3550320053 a v sume 8.900,- eur na účet 93050620/650, pričom sa zaviazali (bod 4.1), že poskytnutím prostriedkov vzniká dlžníkovi a spoludlžníkovi záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku banky (zmluvných úrokov, poplatkov, úrokov z omeškania) t.j. celé plnenie vrátiť. Dlžník je povinný záväzok splatiť v súlade s podmienkami uvedenými v zmluve a v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery (OP, konk. Obchodné podmienky poštovej Banky a.s. pre spotrebiteľské úvery účinné od 13.06.2015), v opačnom prípade je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celého úveru vrátane príslušenstva (bod 4.1 zmluvy, i v bode 3.5 Obchodných podmienok poštovej Banky a.s. pre spotrebiteľské úvery účinné od 13.06.2015). Listinou zo dňa 22.12.2016 adresovanou žalovanej i žalovanému, ktorá bola žalovanému odoslaná dňa 23.12.2016 a ktorá sa žalovanému dostala prostredníctvom poštového podniku (Slovenská pošta, a.s.) do dispozície dňa 29.12.2016 a ktorú žalovaná prevzala dňa 29.12.2016 Poštová banka, a.s. oznámila žalovanému a žalovanej, že dňa 22.12.2016 vyhlásila uver zo Zmluvy o úvere č. 1550620162 zo dňa 9.10.2015 predčasne splatný a banka touto výzvou vyzvala žalovaného i žalovanú na úhradu celej sumy záväzku vo výške 20635,43 eur do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Právne vec súd posúdil podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere; , až 4, , , , , , , , ; , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere dňa 25.9.2012 (ďalej o spotrebiteľských úveroch). Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podaná žaloba voči žalovanej je nedôvodná, v dôsledku premlčania práva žalobcu na vrátenie nesplatenej istiny úveru. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom resp. právnym predchodcom žalobcu a žalovanými zo dňa 9.10.2015 má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovali žalovaní ako spotrebiteľ, v postavení dlžníka a spoludlžníka. Dlžník čerpaním úveru uspokojoval svoje osobné potreby a žalobca resp. jeho právny predchodca, vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovanými ako spotrebiteľmi. Ustanovenie tretej vety , podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, i ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenom závere nič nemení, že následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená bankou na iný subjekt. Aj keď žalovaná v rozhodných skutočnostiach uviedla, že zmluvu zo dňa 9.10.2015 uzatvorila pod nátlakom, svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Ani skutočnosť, vyplývajúca z lekárskych správ zo dňa 13.9.2014, že bola v tento deň napadnutá priateľom nepreukazuje že dňa 9.10.2015 zmluvu podpísala pod nátlakom. To že žalovaná mala v úmysle zmluvu o úvere uzatvoriť a tento i splácať (vrátiť) a túto aj dobrovoľne podpísala preukazuje aj vyjadrenie žalovanej, kedy uviedla, že keď disponovala finančnými prostriedkami úver i splácala. Rovnako riadne nepreukázala ani tvrdené prevzatie dlhu zo zmluvy výlučne J. (žalovaným). Aj keď žalovaná navrhla v spore vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, súd toto navrhnuté dokazovanie nevykonal a to z dôvodu, že ani jeden z navrhnutých svedkov nebol prítomný pri podpisovaní zmluvy o úvere zo dňa 09.10.2015. V spore bolo preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy zo dňa 9.10.2015 bolo dohodnuté plnenie (vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov) v splátkach a v prípade neuhradenia dohodnutej splátky riadne a včas bol právny predchodca žalobcu oprávnený požadovať predčasné splatenie celej istiny vrátane príslušenstva, čo žalobca resp. jeho predchodca ako veriteľ aj využil, čím došlo k predčasnej splatnosti čo zodpovedá . Súd vychádzal z listín predložených žalobcom-Upozornenie

- výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 28.11.2016 adresovaná žalovanej a žalovanému s podacími hárkami (č.l. 13-15), Výzva Poštovej banky a.s. zo dňa 22.12.2016 na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému a žalovanej (č.l.17-18) spolu s dokladmi o doručovaní. Z týchto listín je zrejmé, že právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 22.12.2016 ku dňu 22.12.2016. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka a.s.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k uvedenému dňu za súčasného dodržania v spojení s a urobil tak pre splátku nezaplatenú v mesiaci september splatnú dňa 20.09.2016 ( po uplynutí 3 mesiacov od omeškania za súčasného upozornenia spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia, uvedené vyplýva z výzvy zo dňa 28.11.2016). Vzhľadom na ust. Občianskeho

zákonníka o začiatku plynutia premlčacej lehoty v prípade ak veriteľ využije oprávnenie podľa ust. , ktorou je splatnosť splátky splatnej 20.09.2016, žalobca si mohol svoj nárok uplatniť do 20.09.2019. Keďže je zrejmé, že žalobca podal žalobu až dňa 07.10.2019, je nárok na zosplatnený úver premlčaný. Súd aplikujúc ust. žalobcom uplatnený nárok voči žalovanej a nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku, ktorý podlieha rovnakému premlčaniu ako hlavný záväzok, z vyššie uvedených dôvodov pre premlčanie zamietol. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa , C.s.p, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd žalobu voči žalovanej v celom rozsahu zamietol, žalovanej by patril nárok na náhradu trov konania, žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a preto jej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca namietal právne posúdenie veci súdom, v zmysle ktorého v prípade, ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa ust. (ďalej aj „"), tak ako v súdenom prípade podaním zo dňa 22.12.2016, potom v zmysle ust. začína plynúť premlčacia doba pre všetky splátky úveru splatné do budúcna od splátky úveru, ktorá predchádza vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru po dobu 3 mesiacov (v posudzovanom prípade splátka splatná dňa 20.09.2016). Žalobca mal za to, že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa samostatne. ďalej v ust. umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade podľa žalobcu vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t. j. v danom prípade splátky splatnej dňa 20.12.2016. Splátky úveru splatné od 20.10.2016 do 20.12.2016 boli v prejednávanom prípade bez ohľadu na súdny výklad druhej vety ust. podľa názoru žalobcu uplatnené v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, nakoľko v prípade týchto splátok ide o splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru - t. j. také splátky úveru, pre ktoré plynie v zmysle prvej vety ust. pre každú z nich samostatná trojročná premlčacia doba - odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 07.10.2019 (a teda v rozsahu splátok splatných po 20.10.2016 nemožno tieto považovať za premlčané ani len v časti, nakoľko splátka splatná dňa 20.10.2016 by sa premlčala až 20.10.2019 ). V prípade, ak právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 22.12.2016, tak toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.12.2016 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala a pre ktorej nezaplatenie mohol v súlade s ust. vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru), a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V zmysle uvedeného teda pôvodný veriteľ využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa 22.12.2016, a to pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.12.2016, ktorá predstavuje „nesplnenú" splátku v zmysle ust. , a od ktorej splatnosti plynie premlčacia doba pre všetky splátky splatné do budúcna. Žalobca ďalej namietal, že súd na vec nesprávne aplikoval ust. . Žalobca dal v tejto súvislosti do pozornosti aj skutočnosť, že Okresný súd Martin dospel k záveru, že uvedená úprava následkov premlčania práva a prihliadania naň, v zmysle aktuálneho znenia , nie je v súlade s SR, a to s jej ust. čl. 47 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 1 ods. 1, a preto Okresný súd Martin podal dňa 30.07.2020 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade s SR. Konanie sa vedie pod evidenčným číslom spisu 1730/2020. Na základe uvedeného žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby odvolací súd konanie prerušil až do doby, dokým sa rozhodne o podanom návrhu

Okresného súdu Martin o súlade s SR. Žalobca zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súhlasí s názorom súdu ohľadne začatia plynutia premlčacej doby, keďže právny predchodca žalobcu zaslal dňa 28.11.2016 výzvu na splatenie dlžnej časti úveru a následne 22.12.2016 aj vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru, a to na základe toho, že ku dňu 20.09.2016 boli spolu so žalovaným 1/ v omeškaní so splátkami úveru viac ako 3 mesiace. Keďže právny predchodca žalobcu využil právo podľa , stratil možnosť pokračovania v mesačných splátkach. Žalovaná 2/ bola toho názoru, že ak veriteľ žida predčasné splatenie celého úveru a splní všetky zákonné podmienky na to, aby ho mohol vyhlásiť, má jednoznačný záujem úverový vzťah týmto spôsobom ukončiť. Žalobca si podľa žalovanej vykladá ustanovenie tak, aby sa mu hodili do odvolania. Žalobkyňa bola ďalej toho názoru, že žalobca mal ako dôkaz poukazovania na rozhodovaciu prax súdov poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu SR, či Českej republiky, a nie na súdy nižšej inštancie. Ďalej žalovaná 2/ poukázala na svoje postavenie v spore ako spotrebiteľa, a teda slabšej strany. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovanej 2/ uviedol, že trvá na podanom odvolaní a žiada, aby súd rozhodol v zmysle podaného odvolania.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len ""), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný podľa ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

7. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi stranami ako zmluvu o úvere podľa ust. a nasl , avšak zároveň ako spotrebiteľský vzťah v zmysle a nasl. . Zmluva o úvere ako zmluvný typ je síce upravená v , čo však nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Listom zo dňa 22.12.2016 právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie č. 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „právny predchodca žalobcu") vyzval žalovaných 1/, 2/ na zaplatenie celého úveru, ktorý vyhlásil za predčasne splatný.

8. Podľa v platnom znení, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročný celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 9. Podľa v platnom znení, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

10. Podľa v platnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

11. Z uvedených ustanovení vyplýva, že premlčacia doba v prípade spotrebiteľského úveru, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva podľa , a teda k zosplatneniu celej pohľadávky za predpokladu, že to bolo medzi stranami spotrebiteľského úveru dohodnuté, pričom však musí byť zachované, že veriteľ môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V predmetnom spotrebiteľskom vzťahu bolo medzi zmluvnými stranami zmluvy o úvere právo veriteľa - právneho predchodcu žalobcu podľa dohodnuté v bode 4.1 zmluvy i v bode 3.5 obchodných podmienok. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh stanovuje v , druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle veta druhá , ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

12. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je tak rozhodné zistenie splatnosti tej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil výzvou zo dňa 22.12.2016. Pokiaľ teda z právneho úkonu, ktorým došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k uplatneniu práva podľa a ani z predchádzajúcej výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 28.11.2016 adresovanej žalovaným 1/, 2/ nebolo možné zistiť, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úveru, treba vychádzať z toho, že veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu len za podmienok podľa v spojení s . Z ustanovení a tak vyplýva obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a tiež povinnosť veriteľa upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15dní. Veriteľ je tak časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo). Do splatnosti tejto splátky, ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, využiť, inak jeho právo zaniká a prípadné neskoršie zosplatnenie nebude platné.

13. Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade bola rozhodujúca splátka pre začiatok plynutia premlčacej doby, ktorá bola splatná bezprostredne pred zosplatnením, t. j. splátka splatná dňa 20.12.2016. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu dňa 22.12.2016, bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace s úhradou splátky splatnej dňa 20.09.2016, pričom k zosplatneniu došlo do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky splatnej dňa 20.01.2017. Premlčacia doba preto začala plynúť od splatnosti tejto splátky, t.j. splátky splatnej dňa 20.09.2016 (výslovne v odo dňa zročnosti nesplnenej splátky), pričom trojročná premlčacia doba uplynula dňa 20.09.2019. V danom prípade ide o plynutie premlčacej doby a nie lehoty, a preto táto začína plynúť rozhodujúcim dňom. Žaloba bola podaná na súd až dňa 07.10.2019, teda po uplynutí premlčacej doby.

14. Záver o uplynutí premlčacej doby prezentovaný súdom prvej inštancie bol vecne správny. Námietky žalobcu o nesprávnom výklade vyššie uvedených ustanovení neboli dôvodné. Z viacerých rozhodnutí súdov, na ktoré poukázal žalobca vyplývalo, že išlo o iné skutkové okolnosti, ktoré nebolo možné porovnať zo skutkovým stavom daným v predmetnej veci vedenej v tomto konaní, pričom pokiaľ viaceré súdy uvádzali ako rozhodujúcu splátku tú, ktorá bezprostredne predchádzala zosplatneniu, je potrebné uviesť, že vzhľadom na konšteláciu samotného zosplatnenia a jemu prípadne predchádzajúcej výzvy na zaplatenie je možný aj takýto záver, avšak v danej veci pokiaľ zosplatnenie a predchádzajúca výzva mlčia o tom, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu, je potrebné pre identifikáciu takejto splátky vychádzať z vyššie uvedených ustanovení v spojení s . 15. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

16. Žalobca ďalej namietal aplikáciu ustanovenia , pričom poukázal na to, že Okresný súd Martin podal dňa 30.07.2020 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o

súlade predmetného ustanovenia s SR. Žalobca žiadal v tejto súvislosti prerušiť konanie podľa ô 164 , až do rozhodnutia Ústavného súdu o súlade právnych predpisov. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že Ústavný súd SR v predmetnej veci medzi časom už rozhodol uznesením sp. zn. -8 zo dňa 12. mája 2021, ktorým návrh Okresného súdu Martin odmietol. Z uvedeného dôvodu nebola námietka žalobcu dôvodná a nebolo potrebné sa ňou ďalej zaoberať. Rovnako nebol dôvodný ani návrh žalobcu na prerušenie konania, a preto odvolací súd takýto návrh žalobcu zamietol (výrok I.).

17. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil (výrok II.).

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná 2/. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanej nejaké trovy vznikli. Odvolací súd preto žalovanej 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).