Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_5Co-62-2020.pdf
PDF · 163.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/62/2020
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcov: 1a/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, S. a 2/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, S., žalobkyňa 2/ právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Legionárska 6434/2, Trenčín, IČO: 47 251 913 proti žalovanému: Ing. H. Q., nar. X.X.XXXX, bytom J. č. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, nám. sv. Anny 25, o ochranu vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. marca 2020, č. k. 14C/131/2016-182, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaný má proti žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, § 417 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 1- 3, § 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 24.6.2016 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť: 1/ trvale zamedziť úniku pitnej vody z vodomernej šachty, najmä jej riadnym zaizolovaním na pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX v k.ú. N.; 2/ odizolovať zeminu od oplotenia pozemkov parc.č. KN- C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N. a XXXX/X v LV č. XX k.ú. N.; 3/ vykonať úpravy resp. zmeny likvidácie dažďových vôd vrátane snehu zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/ X v LV č. XXXX k.ú. N.; 4/ odstrániť tieniacu plotovú tkaninu z polyetylénu nachádzajúcu sa na jeho plote na pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N.; 5/ zabezpečiť vyhotovenie projektovej dokumentácie na odvedenie dažďových vôd zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N. odborne spôsobilou osobou; 6/ požiadať o súhlas príslušný stavebný úrad na vykonanie úpravy resp. zmeny likvidácie dažďových vôd zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku KN-C č. XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N.; 7/ požiadať správcu verejnej kanalizácie o pripojenie sa na verejnú kanalizáciu za účelom odvádzať do nej dažďovú vodu zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N. v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a v prípade nesplnenia si ktorejkoľvek uloženej povinnosti je možné splnenie tejto povinnosti nahradiť rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle žalovaného a náhrady trov konania. Uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp.č. XXX na pozemku parc.č. XXXX/X a pozemku reg. "C " parc.č. XXXX/X o výmere 159 m2 -zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XX v k.ú. N. a žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/X a pozemkov reg. "C " parc.č. XXXX/X o výmere 298m2 -záhrady a XXXX/X o výmere 103 m2 - zastavané plochy
a nádvoria zapísané na LV č. XXXX v k.ú. N.. Žalobcovia uvedené nehnuteľnosti kúpili v roku 1966 a tieto vrátane prislúchajúceho chodníka a oplotenia bezproblémovo užívali až do roku 2013. Dom bol suchý a nevykazoval žiadne známky poškodenia. V roku 2013 začal právny predchodca žalovaného - stavebník Ing. U. N., bytom Q. XC, S. na pozemku parc.č. XXXX/X na základe stavebného povolenia č. ÚSŽPDI-33356/80290/2013/3/Mi zo dňa 2.9.2013 Mesta Trenčín s výstavbou jednopodlažného rodinného domu typu bungalov. Podľa tohto stavebného povolenia mal stavebník odviesť odpadové vody objektu a zásobovanie vodou prípojkami na verejné siete vedené v ulici Okružná a vody z povrchového odtoku zo strechy objektu mal odviesť voľne na terén jeho pozemku. Po vydaní stavebného povolenia došlo k zmene stavebníka a stavbu naďalej vykonávala spol. AXOR, s.r.o. so sídlom Adamovské Kochanovce 57 a žalobcovia nevedeli kto a kedy stavbu ako vlastník kolaudoval, avšak z výpisu na LV č. XXXX je zrejmé, že ešte v roku 2014 sa stal vlastníkom stavby s prislúchajúcimi pozemkami žalovaný. Už počas výstavby tohto domu sa začalo na ich dome prejavovať vlhnutie a v októbri 2014 sa na priľahlej stene k domu žalovaného pod stolíkom objavil mokrý fľak; po odsunutí nábytku bola celá stena s priľahlými kútmi mokrá, miestami do výšky 80 cm. Jednoznačne sa nejednalo o vplyv spodnej vody, ale o pôsobenie veľkého prísunu povrchovej vody z vedľajšieho pozemku, v súčasnosti patriaceho žalovanému. Listom zo dňa 21.10.2014 preto požiadali o prešetrenie situácie (vlhnutia) domu formou štátneho stavebného dohľadu Mesto Trenčín a pri ohliadke dňa 13.11.2014 konateľ spol. AXOR s.r.o. Martin Križko uviedol, že pri výstavbe domu sa stala nehoda, pri ktorej natiekol väčší objem vody na trávnik a zapožičal žalobcom na odvlhčenie muriva odvhlčovací prístroj, ktorým bolo murivo žalobcov odvlhčené. Objektívne bolo zistené, že v rohovej izbe domu žalobcov sa nachádza zavlhnutie obvodového muriva od zeme do výšky cca 80cm a uvedená obvodová stena je od hranice pozemku žalovaného parc.č. XXXX/X cca 1,3 m. Plocha šírky 1,3 m t.j. od domu žalobcov po oplotenie žalovaného je vytvorená z dlažby a slúži ako prístupový chodník k domu žalobcov. Za oplotením na pozemku žalovaného sa nachádza zatrávnený pás šírky cca 1,5m, v ktorom sa nachádza súčasne vodomerná a kanalizačná šachta. Žalobcovia už vtedy tvrdili, že zavlhnutie ich muriva bolo spôsobené výmenou pôvodného oplotenia, ktoré bolo iba zo stĺpikov a pletiva za oplotenie, ktoré má na spodku múrik a na ňom sa nachádza pletivo. Štátny stavebný dohľad konštatoval, že nie je možné zistiť dôvod zavlhnutia ich muriva a preto nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť ich tvrdenia o poškodení domu konaním spoločnosti AXOR s.r.o. a skúmaná vec má charakter občianskoprávneho sporu a bolo im odporučené posúdiť vzniknutý stav odborne spôsobilou osobou v odbore stavebníctvo. Na začiatku roka 2015 znalec Ing. C. A. vykonal obhliadku dňa 6.3.3015 a vypracoval odborné vyjadrenie -znalecký úkon č. 73/2015 zo dňa 23.4.2015 a ako príčinu vlhnutia ich domu stanovil : únik pitnej vody z vodomernej šachty postavenej na parc.č. KN-C XXXX/X pod prístupový chodník; nevhodné umiestnenie a technické riešenie vsakovacej jamy dažďovej vody zo striech rodinného domu súp.č. 2284, zvýšenie úrovne terénu pozemku parc.č. KN-C XXXX/X bez dodatočných opatrení a na jeho odizolovanie od oplotenia susedného pozemku parc.č. KN-C XXXX/X; absencia zachytávačov snehu na streche rodinného domu súp.č. XXXX. Znalec uviedol, že vlhnutie ich rodinného domu môže spôsobiť vznik plesní nevhodných na trvalé užívanie stavby, odpadávanie omietok s tvorením výkvetov muriva, rozpad muriva s možným dopadom na statiku stavby, dodatočné sadnutie základov s dopadom na statiku stavby. Na odstránenie vzniknutého stavu navrhol vykonať nasledovné opatrenia : trvalé zamedzenie úniku pitnej vody z vodomernej šachty na pozemku parc.č. KN-C XXXX/X; vyhotovenie projektovej dokumentácie na odvedenie dažďových vôd zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X odborne spôsobilou osobou / zvedenie dažďových vôd zo striech do verejnej kanalizácie nevylúčil/; odizolovanie zeminy od oplotenia pozemkov parc.č. KN-C XXXX/X a XXXX/X; opatrenie strechy rodinného domu súp.č. XXXX zachytávačmi snehu v zmysle STN 731901 navrhovanie striech; vyžiadanie súhlasu stavebného úradu na vykonanie úpravy resp. zmeny likvidácie dažďových vôd vrátane snehu zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X. Na základe uvedených záverov, s ktorými boli tak P. O. ako aj žalovaný (listom advokáta zo dňa 24.3.2016) oboznámení, žalobcovia požiadali oboch o zjednanie nápravy a zamedzenie prieniku vody z pozemku a domu žalovaného na ich pozemok. Obaja zodpovednosť odmietli a tvrdili, že stavba a odvodnenie sú v poriadku a príčinou vlhnutia nie je konanie na ich strane. Ing. A. vypracoval dodatok č. 1 (73/2016 ) k odbornému vyjadreniu č. 73/2015, v ktorom zotrval na svojich pôvodných záveroch spred roka a konštatoval výrazné praskliny na prístupovom betónovom chodníku umiestnenom v priestore medzi ich rodinným domom a oplotením, ktorých príčinou je voda pod chodníkom a podkladový betón chodníka. Prenikanie vody je spôsobené absenciou dilatácie medzi plotmi. Žalobcovia uviedli, že na hranici ich pozemku mali postavený plot pozostávajúci zo stĺpikov a pletiva, ktorý ich oddeľoval od suseda -žalovaného. Spoločnosť AXOR ich požiadala o súhlas s umiestnením tieniacej polyetylénovej tkaniny na ich plot, s čím nesúhlasili a následne táto spoločnosť postavila súbežne s ich plotom vlastný plot pozostávajúci z betónového múrika
a na ňom sa nachádzajúcich stĺpikov a pletiva s natiahnutou tieniacou fóliou. Táto činnosť spôsobila ešte väčšie zatienenie úzkeho priestoru medzi nimi, ktorý tvorí iba ich prístupový chodník. Naviac postavenie nového plota bolo vykonané neodborne, pretože nebola vykonaná dilatácia medzi novým plotom a ich plotom a chodníkom. Znalec ďalej konštatoval pretrvávajúci stav praskania prístupového chodníka a vlhnutia južnej obvodovej steny obývacej izby ich rodinného domu ako príčinu ich vlhnutia uviedol nedostatočnú likvidáciu dažďových vôd z domu a pozemku žalovaného, zatienenie ich pozemkov parc.č. 1481/1 a XXXX/X polyetylénovou fóliou natiahnutou na novom plote a absenciu dilatácie. Znalec vyslovil záver, že pred vznikom príčin poškodzovania chodníka a ich domu súp.č. XXX bolo technické riešenie ich domu vrátane plota a prístupového chodníka primerané na zamedzenie vnikania povrchovej vody do stavby. Tento dodatok chceli odovzdať žalovanému, tento ho však odmietol prevziať. Preto sa žalobcovia domáhali podľa ust. § 126 a § 127 Občianskeho zákonníka ochrany ich vlastníckeho práva formou uloženia konkrétnych povinností žalovanému, v zmysle ich žalobného petitu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a mal ju za neopodstatnenú, vzhľadom k tomu, že už počas výstavby jeho domu mali žalobcovia 1/ a 2/ pripomienky k výstavbe (plotu, strechy a iné), ktoré sa snažil odstrániť k obojstrannej spokojnosti. Predložil vlastný znalecký úkon č. XX/XXXX zo dňa 24.11.2015, z ktorého vyplýva, že k poškodeniu majiteľov susedného rodinného domu nedošlo jeho vinou a zabezpečenie odtoku a spádu dažďovej body spĺňa všetky STN EN normy (článok II. Posudok - doplnenie strana 7). Nie je to jeho vina, že voda začala podtekať do obvodových múrov žalobcov, nakoľko po upozornení boli namontované aj lapače snehu a iné, ako bolo uvedené v záveroch zo štátneho stavebného dohľadu. Žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného a tvrdili, že žalovaný splnil podmienky štátneho stavebného dohľadu iba čiastočne a hromadenie dažďovej vody a z verejného vodovodu neodstránil, lebo vlhkosť ich domu sa zväčšuje. Nesúhlasili so závermi v znaleckom úkone č. 32/2015. Namietali, že nezodpovedá skutočnému stavu a obsahuje nepravdivé údaje; napr. obrázky č. 1 a 2 odporujú porovnaniu obrázkov č. 6 a 14. Obrázky 1 a 2 vzbudzujú dojem, že povrch susedného pozemku žalovaného je na nižšej úrovni ako ich betónový chodník, čo však nie je pravda. Neobsahuje úplný stav ich domu, chýba napr. záber juhovýchodného kúta ich obývačky, ktorý je poškodený ešte viac, ako ten, ktorý je odfotografovaný. Zotrvali na svojich vyjadreniach príčiny vlhnutia ich domu a tento znalecký úkon predložený žalovaným neuznali za objektívny. Domáhali sa vykonania dôkazov formou predvolania oboch znalcov a vzájomnej konfrontácie ich záverov ohľadne príčin vlhnutia ich domu na pojednávaní, resp. ak sa rozpory neodstránia, vykonania znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom na príčiny vlhnutia ich domu a na stanovenie opatrení, ktoré je potrebné vykonať za účelom zamedzenia vlhnutia ich domu, prípadne navrhli ohliadku na mieste samom. Žalovaný naďalej popieral zodpovednosť za zásahy do vlastníckych práv žalobcov a poukázal na to, že všetky stavebné záležitosti ako aj celá dokumentácia a realizácia stavby boli vykonané v súlade s právnymi predpismi, na základe čoho bolo vydané aj stavebné povolenie a poprel, že by z jeho domu stekala voda na susedný pozemok v takom rozsahu, že by poškodzovala susedný majetok. Predložil ako ďalšie dôkazy situáciu ZTI - odvodnenie strechy, vypracovanú zodpovedným projektantom p. D., kde je názorne viditeľné situovanie vsakovacej jamy DN 1000 podľa platných predpisov a noriem v dostatočnej predpísanej vzdialenosti a umiestnení od susedných rodinných domov. Predložil tiež fotodokumentáciu z realizácie danej vsakovacej jamy. Na pojednávaní dňa 19.9.2018 označil žalobu za procesne neprípustnú. V danom prípade je obsahom žalobného petitu časť, ktorá je absolútne nevykonateľná a v zmysle § 3 CSP je možné uvažovať o tom, že by patrila do pôsobnosti zákona č. 50/1976 Z.z. a v tomto petite sa žalovanému majú ukladať konkrétne povinnosti, ktoré nie je možné takýmto spôsobom vykonať, pokiaľ ide o trvalé zamedzenie úniku pitnej vody z vodomernej šachty, pričom v danom prípade je nárok formulovaný podľa § 126 resp. 127 Obč. zákonníka a takýto nárok trpí vadami. Je rozdiel medzi formuláciou žaloby podľa § 126 a podľa § 127 Obč. zákonníka, ktorý predstavuje ochranu pred imisiami nadmieru primeranú pomerom, čo rezonuje v prípade žalovaného ohľadne dažďovej vody a v danom prípade treba poukázať na závery Štátneho stavebného dohľadu z roku 2015, z ktorého vtedy vplývalo, že dažďová voda nebola zvedená do verejnej kanalizácie, čiže časť petitu nie je tohto dôvodu realizovateľná. Podľa dodatku k znaleckému posudku príčinou vlhkosti môže byť spodná voda, ktorá je prítomná v danej lokalite a je v rámci posudku relevantné, aby sa zisťoval aj rozsah izolácie a aj jej kvalita, vzhľadom na vek stavby žalobcov a doposiaľ vykonané opatrenia na zamedzenie vlhkosti, pretože samotná skutočnosť, že dom vlhne od suseda nemusí znamenať zásah do ich práv z jeho strany. V danom prípade je zrejmé, že znalec, keď vypracovával dodatok, nemal k dispozícií projektovú dokumentáciu fotodokumentáciu, neobhliadol vpusť dažďovej vody u žalovaného, a preto má za to, že konfrontácia znalcov na mieste samom a ohliadka je vzhľadom na ich názory zbytočná a priklonil sa k navrhnutiu znaleckého dokazovania zo strany žalobcov, kde znalec vyhodnotí príčinu vlhnutia, oboznámi sa s projektovou dokumentáciou, zistí kvalitu izolácie
u žalobcov a vyjadrí sa k spôsobu odstránenia vlhnutia formou konkrétnych úprav, a takýto postup má žalovaná strana za racionálny.
3. Súd v rámci dokazovania oboznámil stranami predložené listinné dôkazy, vrátane oboch posudkov predložených stranami a upustil od vzájomnej konfrontácie znalcov a vykonal znalecké dokazovanie na stanovenie príčin vlhnutia domu žalobcov súdom ustanoveným súdnym znalcom. Súdny znalec Ing. Miroslav Gašparík v znaleckom posudku č. 55/2019 zodpovedal na otázky, položené stranami, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vykonal 2 x ohliadku na mieste samom dňa 17.6.2019 a 20.8.2019 /vrátane vyhotovenia fotodokumentácie/ a zhodnotil závery Ing. C. A. v odbornom vyjadrení č. 73/2015 vrátane dvoch dodatkov č. 1 a 2 pod sp.zn. 73/2016 + 59/2018 a znalecký úkon č. 32/2015 znalca Ing. U. M.. Zistil, že rodinný dom súp.č. 667 postavený na pozemku KN-C XXXX/X zapísaný na LV č. XX v k.ú. N. je jednopodlažná, čiastočne podpivničená budova so šikmými sedlovými strechami, postavený v roku cca 1955 a je súčasťou dvojdomu s rodinným domom súp.č. XXX. H. dom súp.č. 2284 je samostatne stojaca jednopodlažná nepodpivničená budova so šikmou sedlovou strechou, postavený v roku 2014. Odstupová vzdialenosť vonkajších povrchov obvodových stien rodinného domu súp.č. XXX a rodinného domu súp.č. XXXX je cca 3250 mm; odstupovaná vzdialenosť vonkajšieho povrchu obvodovej steny rodinného domu súp.č. XXX od spoločnej hranice pozemkov parc.č. KN-C XXXX/X a XXXX/X je cca 1300 mm. Pozdĺž južnej hranice pozemku parc.č. K-NC XXXX/X je postavený pôvodný plot, spodná časť plota je vyhotovená zo základových pásov a nízkej podmurovky (cca 150 mm) z monolitického betónu, horná časť plota je z rámového pletiva. Od plotových vrátok pozdĺž južnej obvodovej steny rod. domu súp.č. XXX a pôvodného plota je vedený dláždený chodník na pôvodnej doske z monolitického betónu a pozdĺž severnej hranice pozemku KN-C č. XXXX/X je postavený nový plot, spodná časť plota je vyhotovená zo základových pásov a vyššej podmurovky (cca 300 mm) zo zalievaných betónových tvárnic, horná časť plota zo strojového pletiva do kovových stĺpikov. Pletivo zo strany rod. domu súp.č. 2284 bolo prekryté tieniacou plotovou tkaninou z polyetylénu; v severnom okraji pozemku parc.č. KN-C XXXX/X oproti juhovýchodnému nárožiu rod. domu súp.č. 667 bola identifikovaná nová vodomerná šachta. Bočné strešné žľaby rodinného domu č. 2284 sú spádované na koniec domu, kde sú zaústené do strešných zvodov a dažďové vody sú odvedené do vsakovacej jamy umiestnenej za juhozápadným nárožím domu súp.č. XXXX, na streche rod. domu XXXX neboli pozorované zachytávače snehu a terén pozemku KN-C č. XXXX/X je vyšší ako úroveň prístupového chodníka pri rod. dome súp.č. XXX, k čomu došlo pri výstavbe rod. domu súp.č. XXXX. Za rodinným domom súp.č. XXXX je postavená terasa prekrytá šikmou sedlovou strechou, opatrenou strešnými žľabmi a zvodmi, pričom dažďová voda z terasy odteká do priamo do terénu a nie do vsaku (fotografia na č.l. 152 spisu). Znalec Ing. F. A. pri vnútornej obhliadke (dňa 6.3.2015) domu súp.č. XXX zistil, že v obývacej izbe nad nepodpivničenou časťou domu umiestnenej na východnom nároží pozdĺž južnej steny a časti východnej steny sa nachádza súvislá vlhkosť omietky výšky od 300 mm do 900 mm, iné poškodenie ako praskliny, výkvety a pod. neboli vtedy zistené. V sklade umiestnenom na južnej strane domu pozoroval náznaky vlhkosti omietky v horných úrovniach steny a okrem náznakov vlhkosti našiel aj bežné poškodenie omietok v dôsledku bežnej zvýšenej vlhkosti v podzemnom priestore, vlhkosť na podlahe skladu ani inde v priestoroch podzemného podlažia nezistil. Pri šetrení s miestnymi obyvateľmi zistil, že v danej lokalite je trvale zvýšená hladina spodnej vody (odhadovaná hĺbka 2-3m od úrovne terénu) a z uvedeného dôvodu sa v hlbšie založených podzemných podlažiach okolitých domov vyskytuje prienik podzemnej vody, najmä v období zvýšených zrážok. Pri ohliadke dňa 29.3.2016 rod. domu súp.č. 667 z vnútornej ako aj vonkajšej strany (Ing. A.) bolo zistené pokračujúce prenikanie vody do priestoru prístupového betónového chodníka s jeho rozširovaním pozdĺž oplotenia za rodinné domy súp.č. XXX a XXXX; rozsah a spôsob vlhnutia smerujú do priestoru za rod. domom súp.č. XXXX, kde by sa mala nachádzať vsakovacia jama. V obývacej izbe domu súp.č. XXX pozoroval pozdĺž južnej obvodovej steny a od jej koncov po priľahlých stenách trvalé poškodenie omietok ako dôsledok opakujúcich sa zavlhnutí. Vodorovná trhlina v omietke na podlahe sa zväčšila, začína proces postupného uvoľňovania omietky od podkladu. Pri obhliadke podzemného podlažia pozorované výrazné odlupovanie omietky pozdĺž južnej obvodovej steny, ako dôsledok pokračujúcej vlhkosti. Znalec konštatoval, že rodinný dom súp.č. 667 je založený nad hladinou spodnej vody a neidentifikoval náznaky prenikania spodnej vody a príčinou vlhnutia je spodná voda nachádzajúca sa medzi úrovňou terénu okolo rod. domu súp.č. XXXX a hladinou trvalej spodnej vody. Znalec Ing. M. v znaleckom úkone č. 32/2015 taktiež konštatuje vlhnutie domu žalobcov do výšky cca 40 cm od podlahy na stene rod. domu medzi parcelami č. 1481/4 a 1478/5 vplyvom vzlínania dažďovej vody prenikajúcej cez betónovú plochu s keramickou dlažbou (vstupná spevnená plocha do rodinného domu súp.č. XXX) v prednej nepodpivničenej časti domu, ktorá sa dostáva k základu pod rodinným domom kde v kontakte s keramickou obvodovou stenou vzlína.
Spevnená plocha je odvodnená so sklonom na parc.č. XXXX/X a na hranici parcely sa nachádza múrik, ktorý tvorí pre vodu bariéru, tá preniká cez popraskanú dlažbu a steká pod dlažbou alebo pod betónovou doskou do štrkového vankúša, kde sa hromadí a tečie popod dosku s rodinnému domu súp.č. XXX. Dlažba spevnenej plochy je rozpukaná a špárovacia hmota vypadaná, čo sa bude pod vplyvom mrazu a dažďa zhoršovať. V prípade hnaného dažďa sa voda dostáva priamo k obvodovej stene, ktorá nie je nijako chránená izoláciou proti vode a zemnej vlhkosti. Obaja znalci konštatovali, že v minulosti, počas výstavby rod. domu súp,č, XXXX došlo k úniku pitnej vody. Súdom ustanovený znalec Ing. Gašparík čiastočne súhlasil so závermi Ing. Nekoranca, že: a/ príčinou vlhnutia domu súp.č. XXX žalobcov bol únik pitnej vody vo vodomernej šachte pred domom žalobcov b/ absencia zachytávačov snehu na streche domu súp.č. 2284 c/ chyba pri projektovaní stavby -projektant sa nezaoberal problematikou nedostatočného odstupu RD od seba ani problematikou zvýšenej hladiny spodnej vody, stavebník má uloženú povinnosť odvodnenie striech zviesť na svoj pozemok; úplne súhlasil, že: a/príčinou vlhnutia je nevhodné umiestnenie a technické riešenie vsakovacej jamy dažďovej vody zo striech RD súp.č. XXXX a nedostatočná likvidácia dažďových vôd zo striech RD súp.č. XXXX a priľahlého pozemku XXXX/X b/zvýšenie úrovne terénu pozemku KN-C XXXX/X bez dodatočných opatrení na jeho odizolovanie od oplotenia susedného pozemku KN-C č. XXXX/X c/ absencia dilatácie medzi plotmi na KN-C parc.č. XXXX/X a XXXX/X a navrhoval opatrenia: odvedenie dažďových vôd zo strechy RD č. XXXX do verejnej kanalizácie. U znalca Ing. M. čiastočne súhlasil, že: aby sa zabránilo vlhnutiu, majitelia domu súp.č. XXX musia odvodniť jestvujúcu spevnenú plochu s keramickou dlažbou Úplne súhlasil, že: na hraniciach parciel XXXX/X a XXXX/X pri oplotení, je potrebné osadiť povrchový žľab a zviesť vodu mimo rodinný dom a to buď vpredu do kanalizácie alebo vzadu do vsaku; napr. odizolovať obvodovú stenu novou fóliou alebo zaizolovať stavbu jej podrezaním a osadením vodorovnej a zvislej izolácie proti vode a zemnej vlhkosti. Vlastné závery znalca Ing. Gašparíka zneli: vsaková jímka na parč. XXXX/X nie je osadená do hĺbky 4m podľa stavebného povolenia, nie je dodržaná vzdialenosť od RD ani hĺbka jej osadenia v teréne, má malý objem a nemá projektované osadenie výšky nad hladinu spodnej vody, odvedenie dažďových vôd z dodatočne zrealizovaného prekrytia terasy je zaústené priamo do terénu a nie do vsaku, preto treba na zabránenie podmokania domu žalobcov vykonať tieto opatrenia : zaústiť dažďové vody z domu žalovaného do verejnej kanalizácie, získanie súhlasu TVK a v prípade absencie tohto súhlasu, realizovať nový vsak podľa platnej projektovej dokumentácie a umiestniť čo najďalej na koniec parc.č. XXXX/X a žalobcovia musia zaizolovať vlhnúcu obvodovú stenu domu súp.č. XXX v podpivničenej aj nepodpivničenej časti a to v mieste styku chodníka s obvodovou stenou, kde dochádza k výraznému vlhnutiu muriva. Súd zaslal stranám znalecký posudok č. 55/2019 na vyjadrenie. Žalovaný k jeho obsahu nevzniesol nijaké námietky. Žalobcovia 1/ a 2/ predložili dňa 18.12.2019 súdu Dodatok č. 3 k odbornému vyjadreniu č. 73/2015 znalca Ing. C. A., v ktorom odporúča vykonať kontrou tesnosti kanalizačnej prípojky rodinného domu súp.č. XXXX, preveriť situáciu skutočného vyhotovenia inžinierskych sietí a zápisnicu o vykonaní tesnosti potrubných rozvodov a vyžiadať stanovisko žalovaného, či na pozemkoch parc. KN-C č. XXXX/X a XXXX/X sa nenachádza iný vodný zdroj. Znalcovi Ing. P. L. vyčítali, že nevykonal prieskum odkopaním vodovodných a kanalizačných potrubí, či tieto nie sú v súčasnosti porušené a ďalej nesprávne spochybňuje, že by jednou z príčin vlhnutia rodinného domu bola voda unikajúca z vodomernej šachty žalovaného, hoci to p. O. ako zhotoviteľ stavby priznal. Znalec neuviedol, aká voda, t.j. z čoho sa voda vo vodomernej šachte žalovaného nachádza. Popreli nedostatočnú kvalitu izolácie ich domu, ktorý je vysoko nad hladinou spodnej vody a pokiaľ nebol postavený dom žalovaného, tak ich dom nikdy nevlhol. Ak je tomu tak dnes, je to v príčinnej súvislosti so stavbou domu žalovaného a sanácia ich domu je jeho povinnosťou ako vyvolanej investície. Poukázali na to, že susedný dom súp.č. XXX, ktorý bol k ich domu pristavený má podobnú izoláciu a nevlhne. Predložili ako dôkaz Dodatok č. 3 k vyjadreniu č. 73/2015 a vyjadrenie Trenčianskych vodární a kanalizácii, a.s. zo dňa 12.12.2019 o možnosti napojenia sa žalovaného na verejnú kanalizáciu.
4. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa článku 2 ods. 2 a článku 8 CSP a rozhodol vec v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach, v zmysle princípu právnej istoty, pričom vychádzal z publikovaných rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 11Co/271/2018 z 12.9.2019 a 17Co/139/2017 z 23.8.2018, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/117/93 z 30.11.1993, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/253/2014, rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 20Co/204/2013 z 25.11.2014, rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 14C/92/2001 zo dňa 18.3.2013 v obdobných veciach. Vo vzťahu k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva poukázal na rozhodnutia vyšších súdov (rozhodnutie R 37/1985, R 45/1986, R 3/1988). Návrhom na začatie konania podľa Civilného sporového konania sa žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie
však už povinnosť niečo pozitívne konať; takéhoto pozitívneho zásahu sa vlastník z dôvodu ochrany susedských práv môže domáhať podľa ustanovenia § 417 Občianskeho zákonníka, a to v prípade, ak ide o vážne ohrozenie. Žalobca je pánom sporu (dominus litis), ktorý určuje predmet uplatneného nároku, od ktorého sa odvíja predmet dokazovania. V prejednávanej veci súd rozhodoval o uplatnenom nároku podanom v zmysle ustanovenia § 126 a § 127 Občianskeho zákonníka, avšak v zmysle žalobnej žiadosti formulovanej ukladaním konkrétnych povinností žalovanému podľa § 417 ods. 2 Obč. zákonníka. Ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. susedské práva, upravujúce vzťahy vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci, pokiaľ ide o účinky užívania veci na tieto osoby. Platí zásada, že výkon práv alebo povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka). Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá patrí právam vlastníka druhej veci; ochrana sa poskytuje právam vlastníka hnuteľnej i nehnuteľnej veci. K typickým susedským sporom patria prípady, v ktorých došlo k zásahu do vlastníckeho práva, k prenikaniu účinkov z jedného pozemku (alebo aj stavby) na susedný pozemok (alebo aj stavbu). Dotknutý subjekt sa proti rušivým zásahom môže v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať ochrany negatórnou žalobou, k podaniu ktorej ho oprávňuje hmotné právo (tu ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd poukázal na to, že to, že pojem "nad mieru primeranú pomerom" je potrebné vyložiť tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním a správaním nedovoleným, ktoré je nad prípustnú mieru, vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase. Vlastníkovi sa poskytuje ochrana iba v takom prípade, ak ide o zásahy, ktorého nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv. Pojem "miera primeraná pomerom" a "vážne ohrozenie výkonu práva" treba vykladať objektívne.
5. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania (stanovísk 3 znalcov) nepochybne vyplýva, že žalobca (správne má byť žalovaný) ako vlastník domu súp.č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/ X ako aj parciel XXXX/X -záhrady o výmere 298m2 a parc.č. XXXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 103m2 zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Zlatovce nad mieru primeranú pomerom obťažuje imisiami (nedostatočne odvádzanou dažďovou vodou) z jeho domu a terasy žalobcov 1/ a 2/ ako bezpodielových spoluvlastníkov susediacej nehnuteľnosti- domu súp.č. XXX postaveného na parc.č. XXXX/X -zastavaná plocha a nádvoria o výmere 92m2, zapísaných v LV č. XX v k.ú. Zlatovce. K obťažovaniu imisiami žalobcov došlo v minulosti pre únik vody na trávnik počas stavby domu žalovaného súp.č. XXXX v roku 2014, avšak zo záverov štátneho stavebného dohľadu predloženého stranami sporu ako aj súdnych znalcov vyplýva, že uvedený problém bol jednorazovou záležitosťou a ďalší únik pitnej vody okrem tohto incidentu nebol preukázaný. Za závažné obťažovanie imisiami nad mieru primeranú pomerom možno označiť tú preukázanú skutočnosť, že vsaková jímka na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného nie je osadená do hĺbky 4m podľa stavebného povolenia, nie je dodržaná vzdialenosť od RD ani hĺbka jej osadenia v teréne, táto má malý objem a nemá projektované osadenie výšky nad hladinu spodnej vody, odvedenie dažďových vôd z dodatočne zrealizovaného prekrytia terasy je zaústené priamo do terénu a nie do vsaku. Na základe záverov znalcov aj z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dom žalobcov súp.č. XXX už od októbra roku 2014 podmokáva a to zo začiatku len v obývacej izbe nad nepodpivničenou časťou domu umiestnenej na východnom nároží a časti východnej steny ako aj v sklade. Hlavnou príčinou podmokania je (znalecký posudok č. 55/2019 písm. B/ strana 10 posudku) nahromadená a včas neodvedená dažďová voda; spolu s tým, že dom súp.č. XXX nemá žiadnu zvislú izoláciu obvodovej steny v časti podpivničenej a nepodpivničenej a v nepodpivničenej časti nie je ani vodorovná izolácia obvodového muriva (v mieste styku chodníka s obvodovou stenou, kde dochádza k zavlhnutiu muriva). Od roku 2016 bolo zistené pokračujúce prenikanie vody do priestoru prístupového betónového chodníka s jeho rozširovaním pozdĺž oplotenia za rodinné domy súp.č. XXX a XXXX; rozsah a spôsob vlhnutia smerujú do priestoru za rod. domom súp.č. XXXX, kde by sa mala nachádzať vsakovacia jama. V obývacej izbe domu súp.č. XXX pozdĺž južnej obvodovej steny a od jej koncov po priľahlých stenách bolo zistené trvalé poškodenie omietok ako dôsledok opakujúcich sa zavlhnutí. Vodorovná trhlina v omietke na podlahe sa zväčšila, začal proces postupného uvoľňovania omietky od podkladu. Pri obhliadke podzemného podlažia bolo pozorované výrazné odlupovanie omietky pozdĺž južnej obvodovej steny, ako dôsledok pokračujúcej vlhkosti. Skutočnosť, že dom žalobcov súp.č. XXX vlhne bola teda dostatočne preukázaná (žalovaný to ani nespochybňoval) a nebolo preto potrebné vykonať ďalšiu ohliadku na mieste samom a vypočúvať na skutočnosti, či dom vlhne /prečo a v akom rozsahu/ znalca Ing. Nekoranca ani svedkyňu. Na zabránenie podmokania domu žalobcov je podľa znalca Ing. Miroslava Gašparíka nutné vykonať tieto opatrenia: zaústiť dažďové vody z domu žalovaného do verejnej kanalizácie, získanie súhlasu TVK a v prípade absencie tohto súhlasu, realizovať
nový vsak podľa platnej projektovej dokumentácie a tento umiestniť čo najďalej na koniec parc.č. XXXX/X a žalobcovia musia zaizolovať vlhnúcu obvodovú stenu domu súp.č. 667 v podpivničenej aj nepodpivničenej časti a to v mieste styku chodníka s obvodovou stenou, kde dochádza k výraznému vlhnutiu muriva.
6. Návrhom na začatie občianskeho súdneho konania smerujúcim proti vlastníkovi sa žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť konať niečo pozitívne. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, takisto ako vážne ohrozenie výkonu práva v zmysle ust. §127 ods. 1 Obč. zákonníka treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu zásadne z objektívnych hľadísk. Nemožno vylúčiť, aby sa prihliadlo aj na okolnosti tkvejúce v osobe alebo pomeroch vlastníka, ktorý sa ochrany proti neoprávnenému zásahu domáha. Prostredníctvom rozhodnutia vydaného v režime § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno ukladať žalovanému konkrétny spôsob jeho konania. Zmyslom rozhodnutia súdu je zabrániť vzniku závadného stavu, ktorý by predstavoval obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Je na žalovanom, akým konkrétnym spôsobom splní povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu a aké konkrétne opatrenia zvolí. V danom prípade súd nemohol žalobe vyhovieť pre nesprávne formulovanú žalobnú žiadosť a žalobu zamietol. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že sa mala v rámci znaleckého dokazovania vykonať kontrola tesnosti kanalizačnej prípojky rodinného domu súp.č. 2284, preveriť situácia skutočného vyhotovenia inžinierskych sietí a zápisnica o vykonaní tesnosti potrubných rozvodov a vyžiadať stanovisko žalovaného, či na pozemkoch parc.č. KN-C č. XXXX/X a XXXX/X sa nenachádza iný vodný zdroj a nebol vykonaný prieskum odkopaním vodovodných a kanalizačných potrubí, či tieto nie sú v súčasnosti porušené; súd uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie a takéto dokazovanie nevykonal. Dodatok č. 3 k odbornému vyjadreniu žalobcovia 1/ a 2/ predložili súdu až 18.12.2019, teda po pojednávaní vo veci samej, na ktorom súd rozhodol o vykonaní znaleckého dokazovania na stanovenie príčin vlhnutia domu žalobcov a až po vypracovaní znaleckého posudku v zmysle požiadaviek súdu. Súd vyzval strany písomne (v dostatočnom časovom predstihu), aby položili znalcovi, ktorý bude skúmať príčiny zavlhnutia domu žalobcov konkrétne otázky, ktoré žiadajú v znal. posudku zodpovedať a súd stranám poskytol aj dostatočnú lehotu na formuláciu týchto otázok. Znalec Ing. Nekoranec, ktorý vypracoval v tejto veci 2 dodatky k svojmu odbornému vyjadreniu č. XX/XXXX /predloženému pred vykonaním znaleckého dokazovania/ bol na ohliadke domu žalobcov viackrát a ani v jednom prípade neuvádzal ako príčinu vlhnutia netesnosť kanalizačnej prípojky rod. domu súp.č XXXX a nespochybňoval tesnosť potrubných rozvodov ani skutočné vyhotovenie inžinierskych sietí a nenašiel iný vodný zdroj. Takéto vyjadrenie zodpovedajúce obsahu Dodatku č. 3 mohol Ing. František Nekoranec napísať už do dodatkov č. 1, 2 k odbornému vyjadreniu č. 73/2015 a vysloviť svoje prípadné podozrenia pred vykonaním súdom nariadeného znaleckého dokazovania, resp. žalobcovia mali možnosť vzniesť takéto požiadavky na vykonanie dokazovania v takomto rozsahu v rámci súdu predložených otázok pre znalca. Taktiež mali dostatok času na zmenu žalobného petitu vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súd 24.6.2016 a formulácia žalobnej žiadosti je daná ustálenou judikatúrou a vyplýva priamo z ust. § 127 ods. 1 Obč. zákonníka. Súd preto žiadne ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal a mal za to, že tieto prostriedky procesného útoku (Dodatok č. 3 znalca Ing. Nekoranca, výsluch svedka, ohliadka) neboli uplatnené včas a strana ich mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Preto súd na ne neprihliadol, pretože by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu a v prípade nezmenenej žalobnej žiadosti by to opätovne viedlo k zamietnutiu žaloby. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, tak, že súd priznal procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci, vo výške 100%.
7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia a navrhovali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedli, že napadnutým rozsudkom súd zamietol ich žalobu o ochranu vlastníckeho práva, ktorou sa domáhali jednak, aby sa žalovaný zdržal konania ohrozujúceho ich vlastníctvo a jednak, aby mu boli uložené povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody tak ako ich bližšie špecifikovali v žalobnom návrhu. V priebehu konania bola vykonaná podstatná časť dokazovania najmä odbornými vyjadreniami a znaleckými posudkami príslušných znalcov z odboru stavebníctva. Z týchto dôkazov bolo nepochybne preukázané, že po tom čo bol postavený rodinný dom sup. č. 2284 zapísaný v LV č. XXXX k. ú N., ktorého vlastníkom je žalovaný začalo sa na ich dome sup. č. XXX zapísanom v LV č. XX k. ú. N. prejavovať nadmerné vlhnutie obvodových múrov tohto ich domu a to zo strany domu žalovaného, ktoré vlhnutie sa do vtedy u nich nikdy neprejavilo. V priebehu trvania
sporu, ktorého dĺžku síce považujú za neprimerane dlhú, ale na druhej strane zase prospešnú pre dôslednejšie a jednoznačnejšie preukázanie príčiny takéhoto vlhnutia a zamokania ich domu, nakoľko sa preukázalo, že toto vlhnutie nebolo jednorazové a nie je ovplyvnené kolísaním spodnej vody, či zrážkovou vodou, ale že sa jedná o zamokanie a vlhnutie spôsobené únikom vody zo stavby rodinného domu žalovaného a to jednak z prívodu pitnej vody, z dažďovej vody a ich odvádzania nie bezpečným spôsobom do verejnej kanalizácie. Napr. vo vodomernej šachte sa v čase ohliadky nachádzala voda hoci pri jej správnom vybudovaní by mala byť suchá. Poukazovali, že vlhnutie sa zväčšuje napr. keď žalovaný používa väčšie množstvo vody. Nepochybne je spojitosť medzi prívodom a odvodom jeho vody a vlhnutím. Ďalej bolo preukázané, že trvalým únikom vody zo stavby rodinného domu žalovaného dochádza k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu stavby ich rodinného domu tým, že jeho obvodové múry sú dlhodobo a nepretržite vystavované náporu tejto vody. Taktiež bolo preukázané, že k vlhnutiu a zamokaniu dochádza iba na časti obvodových múrov a to tých, ktoré sa nachádzajú na strane k smerom žalovanému. Odvrátené obvodové múry sú suché. Znamená to, že ich dom má dostatočne kvalitne vykonanú izoláciu proti zamokaniu. Časť pivničných a obytných miestností sa stala v dôsledku vlhkosti a plesne neobývateľná. Takto zistený skutkový stav vyplýva aj so samotného napadnutého rozsudku. Napriek tomu im však súd neposkytol primeranú ochranu a ich žalobu zamietol pre jej formálny nedostatok, ktorým je nesprávna formulácia žalobného návrhu. Podľa súdu mala byť žaloba podaná podľa § 417 ods. 2 OZ a nie §§ 126 a 127 OZ, nakoľko sa domáhajú uloženia povinností žalovanému a nie povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia. S takýmto záverom zásadne nesúhlasia a považujú ho za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávnych skutkových zistení ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 216 CSP je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu. Žalobcovia vymedzili v žalobe konkrétny právny vzťah, ktorým je poškodzovanie ich majetku protiprávnym konaním žalovaného, ktoré konanie špecifikovali ako prenikanie vody nad mieru obvyklú pomerom zo stavby jeho rodinného domu a pozemku na ich rodinný dom a pozemok v rozsahu, ktorý je vážnym poškodzovaním ich majetku a ktorý je trvalý teda nie len už vzniknutý, ale aj naďalej hroziaci. Taktiež vymedzili rozsah plnenia, ktoré má žalovaný vykonať na zamedzenie vzniku hroziacej škody a to jednak zdržaním sa úniku pitnej vody a jednak vykonaním konkrétnych opatrení, ktoré vychádzali zo stanovísk odborne spôsobilých osôb - znalcov s odboru stavebníctva a to najmä Ing. Františka Nekoranca. Neboli a nie sú povinní uvádzať konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka, napriek tomu uviedli ustanovenia §§126 a 127 OZ a nie aj ustanovenia § 417 ods. 2 OZ. Pokiaľ však súd iba na základe tohto nedostatku zamietol ich žalobu odoprel im právo na účinnú a spravodlivú ochranu ich porušovaných práv. Dodali, že ochrany ich porušovaných práv sa domáhajú žalobou zo dňa 24.06.2016. Od tohto času poukazovali na sústavné porušovanie ich práva na ochranu ich majetku, ktoré porušovanie je sústavné a zväčšujúce sa. Až na pojednávaní dňa 09.03.2020 vyslovil súd právny názor, že žaloba nie je formulovaná správne, pretože sa ňou žiada vykonať opatrenia v zmysle § 417 ods. 2 OZ a nie na základe ustanovení §§126 a 127 OZ a keďže neoprávnený zásah už bol vykonaný nebolo už možné ukladať žalovanému konkrétne povinnosti. Vyslovenie takéhoto právneho názoru na záver takmer štvorročného trvania súdneho sporu po vykonaní dokazovania, ktoré podľa ich názoru jednoznačne potvrdilo sústavné a naďalej trvajúce poškodzovanie ich majetku, bolo pre nich resp. ich právneho zástupcu neočakávané, nerozumel prečo im má byť odopretá ochrana pri porušovaní ich práv, ktoré sú jasne preukázané a preto žiadal poskytnúť lehotu na prípadnú úpravu žaloby a to v zmysle v tom, aby nedošlo k nedorozumeniu. Tejto jeho žiadosti vyhovené nebolo, ktorý postup súdu považujú za porušenie práv na spravodlivý súdny proces a pokiaľ konanie trvá štyri roky lehota niekoľkých týždňov na prípadné zrozumiteľnejšie odôvodnenie a vysvetlenie inak presne formulovaných nárokov nemôže byť porušením zásady koncentrácie, ktorej zisťovanie a posudzovanie dôvodnosti nie je obligatórne.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu za vecne správny a zákonný a odvolacie námietky žalobcov 1/ a 2/ proti správnosti tohto rozsudku ako aj postupu súdu prvej inštancie v konaní považuje za nedôvodné. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcov 1/ a 2/ týkajúcu sa nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s uvedením predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 9.3.2020, táto nie je podľa neho opodstatnená. Naopak uvádza, že na nesprávnu formuláciu petitu žaloby a vôbec celého rozsahu povinností, ktorých uloženia žalovanému súdom sa žalobcovia 1/ a 2/ podanou žalobou od začatia konania domáhali, bolo poukázané zo strany žalovaného už na pojednávaní, ktoré sa konalo na súde prvej inštancie dňa 19.9.2018 a žalobcovia 1/ a 2/ napriek tomu dlhodobo na takto uplatnené námietky žalovaného proti dôvodnosti podanej žaloby žiadnym spôsobom nereagovali. Nemohlo byť preto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie uvedené na pojednávaní dňa 9.3.2020 pre žalobcov 1/ a 2/ prekvapivým ani neočakávaným tak, ako to namietajú v podanom odvolaní. Pokiaľ
žalobcovia 1/ a 2/ poukazujú na celkovú dĺžku doterajšieho konania v tejto veci, tak aj s ohľadom na túto skutočnosť mali možnosť v priebehu konania upraviť žalobný nárok v súlade s príslušnými na vec aplikovateľnými ustanoveniami právneho predpisu ako aj rozhodovacou činnosťou súdov v obdobných veciach a pokiaľ tak neurobili, tak nedôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie, že žalobu práve pre takýto zásadný nedostatok zamietol. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcov 1/ a 2/ týkajúcu sa neposkytnutia lehoty na prípadnú úpravu žaloby, tak aj táto je práve s poukazom na už uvedené skutočnosti týkajúce sa priebehu celého konania v tejto veci celkom neopodstatnená. Rovnako je neopodstatnená aj odvolacia námietka žalobcov 1/ a 2/ týkajúca sa nevykonania ďalších navrhnutých dôkazov, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je celkom zrejmé, prečo súd ďalšie dokazovanie navrhnuté zo strany žalobcov 1/ a 2/ až na pojednávaní dňa 9.3.2020 nevykonal a že tak urobil jednak z dôvodu neuplatnenia takýchto prostriedkov procesného útoku včas a riadne v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 a 2 CSP a jednak z dôvodu absencie správne uplatneného žalobného nároku, ktorý by ani pri vykonaní prípadného ďalšieho dokazovania nemohol byť úspešný. S poukazom na tieto skutočnosti potom odvolacie dôvody uplatnené v podanom odvolaní žalobcami 1/ a 2/ podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP nemôžu byť vôbec dané. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, tak napriek tomu, že žalobcovia 1/ a 2/ aj tento v podanom odvolaní uplatnili, tak zo samotného obsahu odvolania žiadne konkrétne výhrady, ktoré by sa týkali nesprávnej aplikácie hmotnoprávnych ustanovení na prejednávanú vec alebo ich nesprávneho výkladu súdom prvej inštancie, nevyplývajú. Bez ohľadu na to súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a preto ani tento odvolací dôvod nemôže byť daný. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a zároveň, aby mu priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100%.
9. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že v celom rozsahu zotrvávavajú na odvolaní, ktoré dňa 30.05.2020 podali proti rozsudku okresného súdu. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.07.2020 k ich odvolaniu nepovažujú za vyjadrenie vzťahujúce sa k obsahu ich odvolania, nakoľko sa žalovaný vyjadruje ku skutočnostiam ktoré nie sú predmetom odvolania. Odvolanie podali primárne z dôvodu, že súd prvej inštancie zamietol ich žalobu pre nesprávnu formuláciu žalobného návrhu a nie pre prieťahy v konaní ani nie pre nedostatok predbežného právneho posúdenia veci, tieto námietky v odvolaní síce uvádzajú, ale nie ako podstatné. Tvrdia, že súd prvej inštancie rozhodol o ich žalobnom návrhu nesprávne, keď ho považoval za nesprávne formulovaný, pretože v skutočnosti, žalobný návrh obsahuje návrh na vydanie rozhodnutia o viacerých ich nárokoch a povinnostiach pre žalovaného, ktoré sú vzájomne oddeliteľné a súd mal posudzovať z dôvodov, ktoré uvádza každý žalovaný nárok samostatne. Keďže takto nepostupoval, jeho rozhodnutie je rozhodnutím vychádzajúcim z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia, ktoré pochybenia v konečnom dôsledku znamenajú odopretie ich práva na účinnú a spravodlivú ochranu ich porušovaných práv a toto porušovanie ich práv je nepochybne jednoznačne preukázané a pretrváva naďalej pretože ich dom stále vlhne a poškodzuje sa. 10. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny. 11. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď žalobu zamietol. 13. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť: 1/ trvale zamedziť úniku pitnej vody z vodomernej šachty, najmä jej riadnym zaizolovaním na pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX v k.ú. N.; 2/ odizolovať zeminu od oplotenia pozemkov parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N. a XXXX/X v LV č. XX k.ú. N.; 3/ vykonať úpravy resp. zmeny likvidácie dažďových vôd vrátane snehu zo
striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N.; 4/ odstrániť tieniacu plotovú tkaninu z polyetylénu nachádzajúcu sa na jeho plote na pozemku parc.č. KN-C XXXX/ X v LV č. XXXX k.ú. N.; 5/ zabezpečiť vyhotovenie projektovej dokumentácie na odvedenie dažďových vôd zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N. odborne spôsobilou osobou; 6/ požiadať o súhlas príslušný stavebný úrad na vykonanie úpravy resp. zmeny likvidácie dažďových vôd zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku KN-C č. XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N.; 7/ požiadať správcu verejnej kanalizácie o pripojenie sa na verejnú kanalizáciu za účelom odvádzať do nej dažďovú vodu zo striech rodinného domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v LV č. XXXX k.ú. N. v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a v prípade nesplnenia si ktorejkoľvek uloženej povinnosti je možné splnenie tejto povinnosti nahradiť rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle žalovaného. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie (stanovísk 3 znalcov) pritom nepochybne vyplýva, že žalovaný ako vlastník domu súp.č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/X ako aj parciel XXXX/X -záhrady o výmere XXXmX a parc.č. XXXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 103m2 zapísané na LV č. XXXX v k.ú. N. nad mieru primeranú pomerom obťažuje imisiami (nedostatočne odvádzanou dažďovou vodou) z jeho domu a terasy pôvodne žalobcov 1/ a 2/ (teraz žalobkyne 1a/ a 2/ ako podielových spoluvlastníčok ) ako bezpodielových spoluvlastníkov susediacej nehnuteľnosti- domu súp.č. XXX postaveného na parc.č. XXXX/X -zastavaná plocha a nádvoria o výmere 92m2, zapísaných v LV č. XX v k.ú. N.. Rovnako bolo dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie preukázané, že k obťažovaniu imisiami žalobcov došlo v minulosti pre únik vody na trávnik počas stavby domu žalovaného súp.č. XXXX v roku 2014, avšak zo záverov štátneho stavebného dohľadu predloženého stranami sporu ako aj súdnych znalcov vyplýva, že uvedený problém bol jednorazovou záležitosťou a ďalší únik pitnej vody okrem tohto incidentu nebol preukázaný. Za závažné obťažovanie imisiami nad mieru primeranú pomerom možno aj podľa odvolacieho súdu označiť tú preukázanú skutočnosť, že vsaková jímka na parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného nie je osadená do hĺbky 4m podľa stavebného povolenia, nie je dodržaná vzdialenosť od RD ani hĺbka jej osadenia v teréne, táto má malý objem a nemá projektované osadenie výšky nad hladinu spodnej vody, odvedenie dažďových vôd z dodatočne zrealizovaného prekrytia terasy je zaústené priamo do terénu a nie do vsaku. Na základe záverov znalcov aj z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že dom žalobcov súp.č. 667 už od októbra roku 2014 podmokáva a to zo začiatku len v obývacej izbe nad nepodpivničenou časťou domu umiestnenej na východnom nároží a časti východnej steny ako aj v sklade. Hlavnou príčinou podmokania je (znalecký posudok č. 55/2019 písm. B/ strana 10 posudku) nahromadená a včas neodvedená dažďová voda; spolu s tým, že dom súp.č. 667 nemá žiadnu zvislú izoláciu obvodovej steny v časti podpivničenej a nepodpivničenej a v nepodpivničenej časti nie je ani vodorovná izolácia obvodového muriva (v mieste styku chodníka s obvodovou stenou, kde dochádza k zavlhnutiu muriva). Od roku 2016 bolo ďalej zistené pokračujúce prenikanie vody do priestoru prístupového betónového chodníka s jeho rozširovaním pozdĺž oplotenia za rodinné domy súp.č. XXX a XXXX; rozsah a spôsob vlhnutia smerujú do priestoru za rod. domom súp.č. XXXX, kde by sa mala nachádzať vsakovacia jama. V obývacej izbe domu súp.č. XXX pozdĺž južnej obvodovej steny a od jej koncov po priľahlých stenách bolo rovnako zistené trvalé poškodenie omietok ako dôsledok opakujúcich sa zavlhnutí. Vodorovná trhlina v omietke na podlahe sa zväčšila, začal proces postupného uvoľňovania omietky od podkladu. Pri obhliadke podzemného podlažia bolo pozorované výrazné odlupovanie omietky pozdĺž južnej obvodovej steny, ako dôsledok pokračujúcej vlhkosti. Skutočnosť, že dom žalobcov súp.č. 667 vlhne bola teda aj podľa odvolacieho súdu dostatočne preukázaná ( žalovaný to ani nespochybňoval) a nebolo preto ani podľa odvolacieho súdu potrebné vykonať ďalšiu ohliadku na mieste samom a vypočúvať na skutočnosti, či dom vlhne /prečo a v akom rozsahu/ znalca Ing. Nekoranca ani svedkyňu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie bolo ďalej preukázané, že na zabránenie podmokania domu žalobcov je podľa znalca Ing. Miroslava Gašparíka nutné vykonať tieto opatrenia : zaústiť dažďové vody z domu žalovaného do verejnej kanalizácie, získanie súhlasu TVK a v prípade absencie tohto súhlasu, realizovať nový vsak podľa platnej projektovej dokumentácie a tento umiestniť čo najďalej na koniec parc.č. XXXX/X a žalobcovia musia zaizolovať vlhnúcu obvodovú stenu domu súp.č. XXX v podpivničenej aj nepodpivničenej časti a to v mieste styku chodníka s obvodovou stenou, kde dochádza k výraznému vlhnutiu muriva. Na základe takto zisteného a ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie potom správne postupoval podľa článku 2 ods. 2 a článku 8 CSP a správne rozhodol vec v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach, v zmysle princípu právnej istoty, pričom vychádzal z publikovaných rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 11Co/271/2018 z 12.9.2019 a 17Co/139/2017 z 23.8.2018, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/117/93 z 30.11.1993, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/253/2014, rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 20Co/204/2013 z 25.11.2014, rozsudku
Okresného súdu Žilina sp.zn. 14C/92/2001 zo dňa 18.3.2013 v obdobných veciach. Vo vzťahu k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva rovnako správne poukázal na rozhodnutia vyšších súdov (rozhodnutie R 37/1985, R 45/1986, R 3/1988). Správne konštatoval, že návrhom na začatie konania podľa Civilného sporového konania sa žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať (tak ako žiadali žalobcovia); takéhoto pozitívneho zásahu sa vlastník z dôvodu ochrany susedských práv môže domáhať podľa ustanovenia § 417 Občianskeho zákonníka, a to v prípade, ak ide o vážne ohrozenie, ktoré ešte len hrozí. Žalobca je pánom sporu (dominus litis), ktorý určuje predmet uplatneného nároku, od ktorého sa odvíja predmet dokazovania. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne rozhodoval o uplatnenom nároku podanom v zmysle ustanovenia § 126 a § 127 Občianskeho zákonníka, avšak v zmysle žalobnej žiadosti formulovanej ukladaním konkrétnych povinností žalovanému podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd nepovažoval námietku žalobcov uvádzanú v odvolaní, že neboli a nie sú povinní uvádzať konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka, napriek tomu uviedli ustanovenia §§ 126 a 127 Občianskeho zákonníka a nie aj ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pokiaľ však súd iba na základe tohto nedostatku zamietol ich žalobu odoprel im právo na účinnú a spravodlivú ochranu ich porušovaných práv, za opodstatnenú, nakoľko súd prvej inštancie nezamietol ich žalobu z dôvodu, že v žalobe neuviedli § 417 Občianskeho zákonníka, ale z dôvodu, že na základe ustáleného skutkového stavu nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcov žiadanom v petite žaloby, pričom k zmene žaloby nedošlo. Ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. susedské práva, upravujúce vzťahy vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci, pokiaľ ide o účinky užívania veci na tieto osoby. Platí zásada, že výkon práv alebo povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka). Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá patrí právam vlastníka druhej veci; ochrana sa poskytuje právam vlastníka hnuteľnej i nehnuteľnej veci. K typickým susedským sporom patria prípady, v ktorých došlo k zásahu do vlastníckeho práva, k prenikaniu účinkov z jedného pozemku (alebo aj stavby) na susedný pozemok (alebo aj stavbu). Dotknutý subjekt sa proti rušivým zásahom môže v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať ochrany negatórnou žalobou, k podaniu ktorej ho oprávňuje hmotné právo (tu ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prostredníctvom rozhodnutia vydaného v režime § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno ukladať žalovanému konkrétny spôsob jeho konania. Je na žalovanom, akým konkrétnym spôsobom splní povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu a aké konkrétne opatrenia zvolí. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie teda nemohol žalobe vyhovieť pre nesprávne formulovanú žalobnú žiadosť a správne žalobu zamietol.
14. Čo sa týka námietky žalobcov uvádzanej v odvolaní, týkajúcu sa nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s uvedením predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 9.3.2020, túto odvolací súd rovnako nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko na nesprávnu formuláciu petitu žaloby a vôbec celého rozsahu povinností, ktorých uloženia žalovanému súdom sa žalobcovia podanou žalobou od začatia konania domáhali, bolo poukázané zo strany žalovaného už na pojednávaní, ktoré sa konalo na súde prvej inštancie dňa 19.9.2018 a žalobcovia napriek tomu dlhodobo na takto uplatnené námietky žalovaného proti dôvodnosti podanej žaloby žiadnym spôsobom nereagovali. Nemohlo byť preto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie uvedené na pojednávaní dňa 9.3.2020 pre žalobcov prekvapivým ani neočakávaným tak, ako to namietajú v podanom odvolaní. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na celkovú dĺžku doterajšieho konania v tejto veci, tak aj s ohľadom na túto skutočnosť mali možnosť v priebehu konania upraviť žalobný nárok v súlade s príslušnými na vec aplikovateľnými ustanoveniami právneho predpisu ako aj rozhodovacou činnosťou súdov v obdobných veciach a pokiaľ tak neurobili, tak nedôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie, že žalobu práve pre takýto zásadný nedostatok zamietol. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcov týkajúcu sa neposkytnutia lehoty na prípadnú úpravu žaloby, tak aj táto je práve s poukazom na už uvedené skutočnosti týkajúce sa priebehu celého konania v tejto veci celkom neopodstatnená. Teda podľa odvolacieho súdu žalobcovia mali dostatok času na zmenu žalobného petitu vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 24.6.2016, pričom formulácia žalobnej žiadosti je daná ustálenou judikatúrou a vyplýva priamo z ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o nevykonanie ďalších dôkazov navrhnutých žalobcami súd prvej inštancie riadne zdôvodnil prečo ďalšie dokazovanie navrhnuté zo strany žalobcov až na pojednávaní dňa 9.3.2020 nevykonal a že tak urobil jednak z dôvodu neuplatnenia takýchto prostriedkov procesného útoku včas a riadne v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 a 2 CSP a jednak z dôvodu absencie správne uplatneného žalobného nároku, ktorý by ani pri vykonaní prípadného ďalšieho dokazovania nemohol
byť úspešný. Súd prvej inštancie preto správne žiadne ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal a správne mal za to, že tieto prostriedky procesného útoku (Dodatok č. 3 znalca Ing. Nekoranca, výsluch svedka, ohliadka) neboli uplatnené včas a strana ich mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Preto súd prvej inštancie správne na ne neprihliadol, pretože by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu a v prípade nezmenenej žalobnej žiadosti by to opätovne viedlo k zamietnutiu žaloby.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd námietky žalobcov uvádzané v odvolaní nepovažoval za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1a/ a 2/ v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).