Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-79-2024.pdf
PDF · 85.19 KB
Case nature
Subarea
27C/79/2024
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, Dvořákovo nábrežie 7527/100, Bratislava, proti žalovanej: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, B., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu dňa 27.03.2024 z a m i e t a.
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 27.03.2022 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v danej veci tak, že zriadi záložné právo nehnuteľnosti patriacej do podielového spoluvlastníctva žalovanej v podiele 1, a to: stavba so súp. č. XXX, druh stavby rodinný dom, pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX, druh: orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX, druh: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, evidovaných na LV č. XXXX Okresným úradom D., katastrálnym odborom pre k.ú. G., obec G., okres D., na zabezpečenie pohľadávky veriteľa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, E. H. XXXX/XXX, B., vo výške istiny 70.000 Eur.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou došlo dňa 14.07.2021 k uzatvorenie Zmluvy o pôžičke. Predmetom Zmluvy o pôžičke bol záväzok veriteľa prenechať dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 70.000 Eur. Pôžička bola poskytnutá bezúročne. Do dnešného dňa neboli žalobcovi ako veriteľovi uhradené poskytnuté peňažné prostriedky v zmysle Zmluvy o pôžičke. Splatnosť dlžnej sumy nastala 31.12.2023. Žalobca uviedol, že má súčasne vedomosť o tom, že na Okresnom súde Malacky sa vedie súdne konanie sp. zn. 27C/83/2022 ohľadom speňaženia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti patriacej do podielového spoluvlastníctva žalovanej a na ktorej žalobca žiada zriadiť záložné právo. Žalobca navrhol, aby si súd zabezpečil potvrdenie tvrdení žalobcu z predmetného súdneho spisu. Žalobca uviedol, že má dôvodnú obavu, že v prípade speňaženia Nehnuteľnosti v predmetnom súdnom konaní, nebude môcť byť bez obavy uspokojená jeho pohľadávka v prípade vedenia exekúcie, a to keďže jeho pohľadávka je po lehote splatnosti a nie je ani čiastočne uhradená, nemá vedomosť o inom ďalšom majetku žalovanej, má vedomosť, že v najbližšom období dôjde k speňaženiu nehnuteľnosti na základe súdneho rozhodnutia, má vedomosť, že žalovaná má aj iné dlhy okrem dlhu voči jeho osobe. Žalobca má za to, že je potrebné zabezpečiť jeho peňažnú pohľadávku na zaplatenie 70.000 Eur, keďže je tu dôvodná obava, že v prípade uznania pohľadávky súdom bude exekúcia ohrozená. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovanej je predpoklad, že nebude dostatočne finančne solventná, keďže jediného majetku, ktorým žalovaná disponuje sa zbaví na základe vedeného súdneho konania. Pokiaľ zabezpečovacie opatrenie nebude súdom zriadené, je predpoklad, že po speňažení nehnuteľností, ktorej speňaženie nariadil súd v konaní sp. zn. 27C/83/2022 žalovaná nehnuteľnosť speňaží, možno aj za menšiu sumu ako je reálne hodnota nehnuteľnosti a uspokojenie žalobcovej pohľadávky bude ohrozené. Ako veriteľ
nemá dosah na toto konanie a nie je oprávnený žiadať, aby nehnuteľnosť bola speňažená za čo najvyššiu sumu. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia dôjde podľa žalobcu iba k zriadeniu záložného práva, pričom záložný veriteľ bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva jedine v prípade, ak v následnom konaní dôjde k vydaniu rozhodnutiu, na základe ktorého mu bude naozaj priznaná peňažná pohľadávka, ktorej existenciu osvedčoval v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia teda dôjde iba k posilneniu postavenia žalobcu ako záložného veriteľa a k zvýšeniu reálnej možnosti vymoženia pohľadávky, ktorá mu môže byť v konaní o veci samej priznaná súdom, pričom žalovaná nestráca právo vec scudzovať svoj majetok.
3. Podľa § 343 ods. 1 CSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 343 ods. 2 CSP Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
5. Podľa § 343 ods. 3 CSP Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6. Podľa § 344 CSP Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie má k zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárny charakter, neodkladné opatrenie totiž možno nariadiť len tam, kde jeho účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z charakteru neodkladného opatrenia ale aj zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
15. Podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je teda nielen osvedčenie dôvodnosti nároku vo veci samej ale aj osvedčenie existencie dôvodnej obavy, že exekúcia bude v danej veci aj reálne ohrozená a je teda potrebný okamžitý zásah súdu z dôvodu bezprostrednej potreby upraviť pomery strán. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, pričom stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Žalobca musí svojím návrhom preukázať, že obava z ohrozenia jeho právom chránených záujmov je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť zabezpečovacím opatrením, robí faktické a právne úkony a že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, pričom nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.
16. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
17. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.
18. Žalobca svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiada poskytnúť ochranu svojej peňažnej pohľadávke vzniknutej titulom Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 14.07.2021 v celkovej výške 70.000 Eur so žalovanou ako dlžníčkou. Splatnosť žalobcovej pohľadávky mala nastať 31.12.2023. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil len Zmluvu o pôžičke. Podľa tvrdení žalobcu žalovaná doposiaľ dlžnú sumu neuhradila ani len čiastočne. Žalobca teda aspoň v základných predpokladoch osvedčil, že má voči žalovanej splatnú pohľadávku. Možno tak konštatovať, že žalobca aspoň v základných prvkoch dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením zabezpečovacieho opatrenia osvedčil.
19. Súd bol však ďalej povinný skúmať, či za skutkových okolností tvrdených žalobcom a z listinných dôkazov žalobcom predložených možno konštatovať, že je vo veci osvedčená aj reálna obava žalobcu, že prípadná exekúcia jeho pohľadávky bude zmarená, resp. ohrozená správaním žalovanej, alebo inými okolnosťami prejednávanej veci. Žalobca síce osvedčil existenciu nároku vo veci samej, no súd má za to, že prípadná existencia samotného dlhu žalovanej nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovanej, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jej majetkové pomery. Samotná obava žalobcu môže byť len jeho subjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovanej, ktoré takúto obavu u žalobcu vyvolalo, nie je možné považovať podmienku ohrozenia exekúcie za splnenú. Žalobca svoju obavu odôvodňoval tým, že má vedomosť, že v konaní vedenom tunajším súdom sp. zn. 27C/83/2022 bol súdom nariadený predaj nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníčkou je žalovaná v podiele 1. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že dôjde k speňaženiu nehnuteľného majetku žalovanej, ktorý je jej jediným majetkom. V tejto súvislosti súd uvádza, že nahliadnutím do spisu sp. zn. 27C/83/2022 zistil, že vo veci bol dňa 20.03.2024 skutočne vyhlásený rozsudok, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti a nariadil jej predaj s tým, že sa výťažok rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, a to tak, že žalovanej pripadne výťažok z predaja vo výške 1-tina. Predmetný rozsudok bol doručený právnym
zástupcom strán sporu. Momentálne plynie stranám lehota na podanie odvolania. Rozsudok teda k dnešnému dňu nenadobudol právoplatnosť. Za tohto stavu neprávoplatný rozsudok súdu o nariadení predaja nehnuteľnosti podľa súdu neosvedčuje obavu žalobcu, že exekúcia jeho splatnej, nejudikovanej pohľadávky bude ohrozená. Dokonca aj v prípade, ak by takýto rozsudok právoplatnosť nadobudol, ešte to bez ďalšieho neosvedčuje, že spoluvlastníci skutočne k výkonu rozhodnutia pristúpia a predovšetkým to neosvedčuje skutočnosť, že žalovaná bude mať úmysel sa vyhýbať dobrovoľnému splneniu svojho dlhu voči žalobcovi zo speňaženia nehnuteľnosti, čím bude skutočne exekúcia žalobcovej pohľadávky ohrozená. Skutočnosť, že by mohlo dôjsť k zmenšeniu majetku žalovanej na základe objektívnej skutočnosti – výkonom rozsudku vydaného vo veci sp. zn. 27C/83/2022, teda bez zavinenia žalovanej, neosvedčuje bez ďalšieho, že medzi stranami je daný stav, ktorý vyžaduje okamžitý zásah súdu v podobe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - zriadenia záložného práva k spoluvlastníckemu podielu žalovanej. Zabezpečovacie opatrenie je výnimočný a mimoriadny prostriedok súdnej ochrany smerujúci k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Žalobca súdu nijak neosvedčil, že by žalovaná uskutočňovala kroky vedúce k zmareniu uspokojenia žalobcu ako jej veriteľa. Svoj návrh odôvodnil jedine svojou vedomosťou o tom, že by mohlo dôjsť k predaju nehnuteľností, ku ktorým žalovaná vlastní spoluvlastnícky podiel. Samotné podozrenie žalobcu o prípadných budúcich krokoch žalovanej, ktoré by mohli nastať po predaji nehnuteľnosti, ku ktorej žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou, nie je podľa súdu dostatočným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
20. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je vo všeobecnosti potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty, vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. K takejto tvrdenej skutočnosti musí pristúpiť aj reálne konanie žalovaného, ktoré by spočívalo v zmenšovaniu jeho majetkovej sféry do takej miery, ktorá by bola spôsobilá objektívne vyvolať obavy žalobcu o možnosti uspokojenia jeho pohľadávky. Žalobca v danej veci súdu nijak neosvedčil, že žalovaná sa po právnej alebo faktickej stránke dopúšťa konania, ktorým by sa snažila zbavovať majetku v úmysle vyhnúť sa plneniu svojho dlhu. Žalobca takéto konanie žalovanej ani len netvrdil. Existenciu viacerých dlhov žalovanej, ktorú tvrdil žalobca, súdu nijak neosvedčil a ostalo to len v rovine žalobcovho tvrdenia. Takisto žalobca neosvedčil, že by sa žalovaná vyhýbala plneniu svojich dlhov. Žalobca súdu teda neosvedčil, z čoho iného ako len prípadného rozsudku v konaní sp. zn. 27C/83/2022 vyvodzuje svoju obavu o budúcu exekúciu jeho pohľadávky. Súd je toho názoru, že ani samotnú existenciu dlhu, resp. dlhov žalovanej nemožno považovať za konanie, ktorým by žalovaná účelovo znižovala svoj majetok, resp. hodnotu svojho majetku. Žalobca teda neosvedčil súdu, že pomery medzi stranami vyžadujú neodkladný zásah súdu.
21. Na základe uvedeného teda súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie ako nedôvodný zamietol.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci..
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Keďže súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, bola v konaní plne úspešná žalovaná. V súvislosti s týmto konaním jej však žiadne trovy konania nevznikli preto súd s poukazom na zásadu procesnej ekonómie rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).