Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Pc-48-2020.pdf
PDF · 83.65 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pc/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci navrhovateľa I. W., T.. XX.X.XXXX, t.č. Ú. Y. - Š., proti osobe oprávnenej z výživného J. W., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., N. XX/X, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. návrh navrhovateľa a osoby oprávnenej z výživného z a m i e t a ,
II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 23.9.2020 žiadal znížiť výživné zo svojej strany pre osobu oprávnenú z výživného na minimálnu výšku výživného stanovenú Zákonom o rodine z dôvodu, že je toho času vo výkone trestu odňatia slobody a nie je schopný si plniť vyživovaciu povinnosť v plnej výške.
2. Osoba oprávnená z výživného nesúhlasila so znížením výživného. Návrhom zo dňa 7.12.2020 žiadal oprávnený z výživného zvýšiť výživné zo strany navrhovateľa na sumu 150 Eur mesačne, pričom návrh odôvodnil tým, že je stále študentom, nemá pravidelný príjem, otec mu na výživu ani raz neposlal sumu 100 Eur mesačne ako mal nariadené súdom, z tohto dôvodu žiadal výživné navýšiť.
3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, písomným vyjadrením oprávneného zo dňa 2.12.2020, exekučným príkazom a príkazom na úhradu trov exekúcie zo dňa 7.9.2020, písomným vyjadrením navrhovateľa k zníženiu výživného zo dňa 21.12.2020, potvrdením exekútora k poskytovaniu náhradného výživného, potvrdením o návšteve školy oprávneného z výživného, prehľadom zrážok výživného z výkonu trestu odňatia slobody pre oprávneného, vysvedčením o maturitnej skúške, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 27P/187/2018, najmä rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/187/2018-112 zo dňa 11.9.2019, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Navrhovateľ je otcom osoby oprávnenej z výživného, pričom naposledy bolo zvýšené výživné z jeho strany pre jeho syna rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/187/2018-112 zo dňa 11.9.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/187/2018-116 zo dňa 20.9.2019, pričom bolo zvýšené výživné z minimálnej výšky výživného stanovenej Zákonom o rodine na sumu 100 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2019.
5. V tom čase navrhovateľ (vtedy osoba povinná z výživného) býval u svojich rodičov, do domácnosti prispieval sumou od 20 do 50 Eur mesačne, splácal splátku na motorovú pílu po 50 Eur mesačne, dlh
vo väzbe a súdne trovy od 15 do 20 Eur mesačne. Bol dobrovoľne nezamestnaný, nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal žiadne dávky od štátu a vyživovali ho jeho rodičia.
6. Oprávnený z výživného (v tom čase navrhovateľ) navštevoval X. ročník G. B. Š.Y. C. Z. G. v odbore V.. Žil u svojej matky, pričom v tom čase sa s otcom nekontaktoval, tento nereagoval na jeho SMS správy, pri telefonických rozhovoroch bol väčšinou opitý a chválil sa, že v tom čase pracoval v T., v Č. M. alebo na O. väčšinou ako C. a zarábal okolo X XXX Eur mesačne.
7. V súčasnej dobe je navrhovateľ (povinný z výživného) vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. Y. - Š., a to od augusta 2020 pre trestný čin porušovania domovej slobody (vo vlastnom byte). Trest by mal ukončiť XX.XX.XXXX. V súčasnej dobe nič nevlastní. Okrem syna J. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, doposiaľ na jeho výživu prispieval minimálnou výškou výživného, pričom sumu 100 Eur mesačne neplatil, nakoľko na to nemal finančné prostriedky. Zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že po prepustení z výkonu trestu v minulosti pracoval v lese ako C. T. Ť. S., robil v T., zarábal životné minimum. Trval na tom, že nemá finančné prostriedky, aby mohol prispievať na výživu syna sumou 100 Eur mesačne. Navrhovateľ okrem plnoletého syna nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
8. Na základe oznámenia Ústavu na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody C. zo dňa 18.5.2021 bolo zistené, že navrhovateľ nie je pracovne zaradený, nedosahuje pracovnú odmenu a zrážky na výživné boli zasielané pre vyživovanú osobu J. W., T.. XX.XX.XXXX, pričom v mesiaci marec 2021 to bola dobrovoľná úhrada pohľadávky XX Eur, v apríli 2021 bola uhradená suma XX Eur a v máji 2021 spolu suma XX Eur. Celkovo boli vykonané zrážky na výživné v sume XX Eur.
9. Osoba oprávnená z výživného bola študentom G. B. Š. C. Z. G. D. W. v dennej forme nadstavbového štúdia od X.X.XXXX do XX.X.XXXX. Od 22.5.2021 sa oprávnený z výživného zamestnal. Počas štúdia sa od podania návrhu vzdelával dištančne, pričom jeho výdavky v súvislosti so štúdiom boli na internet, tlačenie materiálov pred maturitnou skúškou, výdavky na darčeky na konci školského roka a na záverečný výlet, ktorý absolvoval spolu so spolužiakmi a triednym učiteľom. Výdavky na oblečenie a obuv boli okolo 100 Eur mesačne, na stravu pre celú rodinu, keďže býval aj býva v súčasnej dobe so svojou matkou a bratom, boli vo výške 250 Eur mesačne. Za byt, v ktorom oprávnený býva so svojou matkou a jeho starším bratom, platí matka nájom a inkaso 208 Eur mesačne, 70 Eur mesačne spláca exekúciu bývalému manželovi a pôžičku vo výške 20 Eur mesačne. Celkové výdavky na domácnosť sú zo strany matky oprávneného vo výške 350 až 400 Eur mesačne.
10. Matka oprávneného z výživného je zamestnaná, jej príjem je okolo XXX Eur mesačne a je zamestnaná na G. Š..
11. Na pojednávaní oprávneného zastupovala jeho matka ako splnomocnenkyňa, ktorá uviedla, že oprávnený sa so svojím otcom nestretáva, ani sa predtým nestretávali. Poukázala na nezáujem zo strany navrhovateľa prispievať na výživu svojho syna, nakoľko v období, keď bol prvýkrát prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v roku 2016, pracoval v zahraničí a napriek tomu, že dokázal zarobiť finančné prostriedky, na výživu svojho syna neprispieval, respektíve prispieval iba nepravidelne a v minimálnej výške. Od navýšenia výživného rozsudkom Okresného súdu v Prešove v septembri 2019 ani raz navýšené výživné v sume 100 Eur mesačne synovi neposlal. Zároveň uviedla, že napriek tomu, že oprávnený žiadal zvýšiť výživné na sumu 150 Eur mesačne, poukázala na to, že zrejme takéto navýšenie nemá zmysel, nakoľko navrhovateľ si svoju vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa v tom, že pri poslednej úprave výživného vycestoval za prácou do zahraničia, pričom v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody z dôvodu porušovania domovej slobody, keďže sa priblížil k matke oprávneného a k oprávnenému po tom, čo bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. K zmene pomerov došlo aj na strane oprávneného z výživného, keďže pri poslednej úprave výživného študoval, rovnako študoval aj v čase podania návrhu na zníženie výživného, pričom dňa XX.X.XXXX ukončil štúdium na strednej škole, čím takto nadobudol schopnosť sa sám živiť a navrhovateľovi zo zákona odpadla vyživovacia povinnosť k synovi J.. V čase podania návrhu na súd však vyživovacia povinnosť navrhovateľa trvala, čo mal súd preukázané potvrdením o návšteve školy oprávneného, pričom výdavky, ktoré v súvislosti so štúdiom mal, boli približne rovnaké ako pri poslednej úprave výživného.
22. Základným predpokladom zmeny výšky výživného je podstatná zmena pomerov na strane účastníkov konania, pričom v čase podania návrhu na súd u oprávneného nedošlo k podstatnej zmene pomerov, keďže bol aj naďalej študentom. K zmene pomerov došlo na strane navrhovateľa, ktorý je toho času vo výkone trestu odňatia slobody.
23. Aj keď v súčasnej dobe navrhovateľ nie je zamestnaný, je obmedzený na slobode a nemôže si momentálne hľadať zamestnanie, do takejto situácie sa dostal sám vlastným pričinením, kedy porušil podmienku priblíženia sa k svojej rodine, čím takto sám zapríčinil svoju finančnú insolventnosť, keďže v minulosti si dokázal nájsť zamestnanie v zahraničí, čo bol aj dôvod pre navýšenie výživného pri poslednej súdnej úprave.
24. Zníženie výživného zo strany navrhovateľa by znamenalo rozpor s dobrými mravmi, nakoľko sa vlastným konaním dostal do situácie, kedy má nedostatok finančných prostriedkov, čo nemôže spôsobovať nevýhodu na strane oprávneného, ktorý v čase, keď študoval, nebol schopný si zabezpečiť svoje výdavky sám. V plnej miere mu tieto výdavky zabezpečovala jeho matka, s ktorou žil a žije aj v súčasnej dobe v spoločnej domácnosti, pričom mu otec na výživu neprispieval určeným výživným, ani v čase, keď nebol vo výkone trestu odňatia slobody, zanedbával svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, správal sa nezodpovedne, preto na zmenu pomerov na strane navrhovateľa nebolo možné pozerať ako na zmenu odôvodňujúcu zníženie výživného.
25. Ostatné rozhodnutie ohľadom zvýšenia výživného nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2019, čím takto bol zmenený pôvodný rozsudok z roku 2012, kedy bolo určené výživné iba v minimálnej výške stanovenej Zákonom o rodine. Aj napriek navýšeniu výživného, navrhovateľ, aj keď bol zamestnaný,
takéto výživné v sume 100 Eur mesačne svojmu synovi nikdy neplatil, preto mu vznikol dlh na výživnom, ktorý bude musieť navrhovateľ splácať po tom, čo bude prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Z týchto dôvodov súd považoval za nedôvodné znížiť výživné za obdobie, kedy mal oprávnený najvyššie výdavky spojené s ukončením štúdia na strednej škole, pričom navrhovateľ je povinný po prepustení z výkonu trestu nájsť si zamestnanie a začať plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške, keďže doposiaľ sa na výdavkoch svojho syna riadne nepodieľal.
26. Keďže súd výkon trestu odňatia slobody nepovažuje za podstatný dôvod, pre ktorý by sa malo výživné znížiť, naopak, navrhovateľ sa sám dostal svojím protiprávnym konaním do situácie, kedy nemôže plniť vyživovaciu povinnosť, súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
27. Zároveň zamietol aj návrh osoby oprávnenej z výživného na zvýšenie výživného, keďže sumu 100 Eur mesačne považoval v súčasnej dobe za postačujúcu s poukazom na skutočnosť, že oprávnený z výživného ukončil štúdium na strednej škole a už sa riadne zamestnal.
28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.