Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-197-2020.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/197/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o mal. Š. H. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťa matky W. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v N. Č.. XXX zastúpenej Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Radničnom námestí č. 279/4 a otca Š. Ž. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho vo S. Č.. X zastúpeného JUDr. Tiborom Bašistom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Poprade na Štefánikovej ul. č. 8 v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3P/72/2020-38 zo 6.5.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne, aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletého sumou 100 € mesačne. Uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dokazovaním bolo preukázané, že otec mal. detí je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie - nemá žiaden príjem. Jediným príjmom jeho rodiny v súčasnosti je rodičovský príspevok a rodinné prídavky, ktoré poberá jeho manželka, pričom na tento príjem sú odkázané aj ich dve mal. deti M.Í. nar. XX.X.XXXX a mal. O. nar. XX.X.XXXX. Spolu sa mal. deťmi bývajú v rodinnom dome ich rodičov, pričom na domácnosť prispievajú 100 € mesačne, ďalšie výdavky, ktoré majú na stravu, oblečenie, hygienu, školné, stravné ďaleko presahujú ich momentálne finančné možnosti, preto im s týmito výdavkami musia pomáhať rodičia. Voči otcovi maloletého je vedená exekúcia na návrh matky, pretože v minulosti nebol schopný hradiť také vysoké výživné a dlh spláca po 150 € mesačne. Uviedol, že nie je v jeho možnostiach platiť výživné vo výške 250 €, pričom takéto vysoké výdavky nemá na mal. dieťa ani jeho matka, ktorá síce na pojednávaní uviedla, že na syna minie okrem ním uhrádzaného výživného aj všetky peniaze, ktoré načierno zarobí jej súčasný priateľ, kde o.i. uviedla, že len na hygienu pre syna minie 100 € mesačne a spolu vyčíslila, že na syna minie aj 1.250 € mesačne. Tieto tvrdenia však pri zdravom uvažovaní nemožno brať za hodnoverné ani reálne, ale iba ako účelové. Namietal, že súd sa nedostatočne vysporiadal aj s ďalšou podstatnou skutočnosťou a to, že mu minulý rok pribudla narodením dcéry O. ďalšia vyživovacia povinnosť a teda v súčasnosti má tri vyživovacie povinnosti, pričom nie je v jeho schopnostiach, keďže je odkázaný na príjem matky jeho dieťaťa, uhrádzať na jedno dieťa výživné 250 €. Konštatoval, že napriek vykonanému dokazovaniu ohľadom zisťovania majetkových
pomerov oboch rodičov a ich prispievania na výchovu a výživu mal. detí, súd tieto skutočnosti vyhodnotil jednostranne a nesprávne v jeho neprospech. Domnieva sa tiež, že súd nesprávne zohľadnil jeho zárobkové možnosti a schopnosti a bez akéhokoľvek zdôvodnenia určil, že určené výživné je primerané jeho možnostiam a schopnostiam, nezaoberal sa vôbec tým, že v súčasnosti je nezamestnaný ani tým, že kvôli ochoreniu Covid-19 je oveľa väčší problém nájsť si prácu aj keď sa o to snaží a nezobral do úvahy to, že v prípade ak si prácu nájde, budú stále na jeho príjem odkázané ďalšie tri osoby. Vytkol súdu, že svojim rozhodnutím ho vystavil do pozície sociálnej a finančnej tiesne a to nielen jeho ale aj súčasnú životnú partnerku, mal. M. ale predovšetkým jeho ďalšie novonarodené dieťa mal. O., ktorej na jej výživu po odpočte výživného na mal. Š. a nevyhnutných výdavkov na zabezpečenie bývania jeho rodiny, nezostanú absolútne žiadne finančné prostriedky. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že v súčasnosti nie je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť na mal. S. vyššie výživné ako 100 € mesačne.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení odvolaniu otca uviedol, že súd správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy oboch rodičov a posúdil potreby mal. dieťaťa. Zohľadňujúc záujem mal. dieťaťa navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu ako vecne správne.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s ním nesúhlasí, napadnutý rozsudok považuje za právne a vecne správny. Poukázala na to, že súd jednoznačne preukázal, že návrh otca vzhľadom na odôvodnené potreby mal. dieťaťa a postoj otca k svojmu zamestnávateľovi a zamestnaniu bol od počiatku nedôvodný. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca v celom rozsahu zamietol.
5. Kolízny opatrovník podal stanovisko k vyjadreniu matky, v ktorom zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
6. Otec taktiež sa vyjadril k vyjadreniu matky a uviedol, že je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nemá žiaden príjem. Jediným príjmom jeho rodiny v súčasnosti je rodičovský príspevok a rodinné prídavky, ktoré poberá jeho manželka, pričom na tento príjem sú odkázané aj ich dve maloleté deti M., nar. XX.X.XXXX a O., nar. XX.X.XXXX. S rodinou býva v rodinnom dome rodičov, ktorým prispieva na domácnosť 100 € a má ďalšie výdavky na stravu, oblečenie, hygienu, školné, ktoré presahujú ich momentálne finančné možnosti, preto im vypomáhajú rodičia. V súčasnosti má 3 vyživovacie povinnosti, preto nie je schopný prispievať na výživu mal. S. doposiaľ určeným výživným 250 € mesačne, pretože je odkázaný na príjem manželky a navrhol znížiť výživné na 100 € mesačne od 1.1.2020.
7. Otec v stanovisku k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že v celom rozsudku trvá na podanom odvolaní ako aj na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení z 27.7.2020.
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP vyhodnotil všetky dôkazy, ako aj každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci.
12. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností, vzhľadom na svoj príjem a to by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou.
13. Odvolací súd konštatuje, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje pre povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je vyučený, ale Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto pokiaľ sa vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje maloleté dieťa bez vážneho dôvodu a tým dôvodom nemôže byť skutočnosť, že sa nevie zamestnať len z dôvodu nedostatočného vzdelania v konkrétnom odbore, je povinnosťou súdu jeho príjem posudzovať z jeho potencionálnych možností, ktoré mal, ale ich nevyužil. Zo zásad vyplývajúcich z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri určení výživného prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom, resp. so žiadnym v domnienke, že ho následne nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič zmení zamestnanie, zmení bydlisko alebo sa rodičovi zmení počet vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil.
14. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci ako aj skutočnosti, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. S. doposiaľ určeným výživným, pretože i napriek tomu, že bol do 31.12.2019 zamestnaný v spol. TEMO-Telelkomunikace a.s. Praha, čo napokon potvrdil aj v konaní vedenom pod sp. zn. 15P/100/2015 o zníženie výživného, opätovne žiada o zníženie výživného na 100 € mesačne z dôvodu, že je nezamestnaný, 7.1.2020 sa zaevidoval na úrade práce a okrem mal. S. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Pokiaľ ide o nezamestnanosť otca, ten tvrdil, že zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer z dôvodu, že pre neho nemá prácu. Z oznámenia zamestnávateľa (v spise na č.l. 33) však vyplynulo, že s bývalým zamestnancom - S.L. bol ukončený pracovný pomer dohodou k 31.12.2019, pretože neakceptoval podmienky ďalšej spolupráce so zamestnávateľom na rok 2020. Odvolací súd konštatuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie
výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť ani argumentácia otca, podľa ktorej v čase vyhlásenia rozhodnutia nemal žiaden príjem, pretože s ním nebola uzatvorená pracovná zmluva, resp. zamestnávateľ pre neho nemal prácu, keďže bol preukázaný opak a to, že otec neakceptoval podmienky ďalšej spolupráce so zamestnávateľom a teda sa vzdal zárobku (príjmu), resp. ďalšieho zamestnania. Otec nepreukázal žiadnym spôsobom, že skutočne prácu nemá a nemá ani žiaden príjem. Zo správy ÚPSVaR Poprad z 12.3.2020 vyplynulo, že otec je od 1.1.2020 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak dávky pomoci v hmotnej núdzi nepoberá. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Poprad z 12.3.2020 bolo preukázané, že otec nie je poberateľom nemocenských dávok ani dávok v nezamestnanosti v období od 1.1.2019 doposiaľ.
15. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol a otec ani v štádiu odvolacieho konania neoznačil také dôkazy, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 cit. ust. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.
16. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).