Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (25)Rozsudok_7Co-34-2018.pdf
PDF · 97.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Aleny Roštárovej, v právnej veci žalobcu: O.D. F., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XXX, zastúpeného: Mgr. Peter Rea, advokát, so sídlom Dvojkrížna 2, Bratislava proti žalovanej: Groupama Garancia Biztosító Zrt., so sídlom Október 6. u. 20., Budapest 1051, Maďarsko, konajúca prostredníctvom Groupama Garancia poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 47 236 060, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, zastúpenému: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 264 750, so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8.9.2017, č.k. 51C/258/2012-357, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.
Žalobcovi sa proti žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 2 978 eur s príslušenstvom zastavil (výrok I.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 912,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 6.6.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 441, § 444, § 447 a § 106 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) a c), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) a § 3, § 4, § 5 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“), § 4 ods. 2 písm. c), § 14 ods. 5, § 13 ods. 1, § 19 ods. 1, 2, 3, § 20 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zákon č. 315/1996 Z.z.“) a vecne tým, že v konaní nebolo sporné, že dopravná nehoda, pri ktorej žalobca utrpel škodu na zdraví, sa stala dňa 26.2.2011, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 30.11.2012 a žalobca správne označil žalovanú až dňa 9.7.2013. Pokiaľ ide o vedomosť poškodeného o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde, ustálil, že tento okamih nastal až keď došlo k vypracovaniu posudku ošetrujúcou lekárkou žalobcu O.. Z. G. dňa 19.4.2012 a od tohto dátumu začala plynúť subjektívna
dvojročná premlčacia doba. Keďže premlčacia doba uplynula dňa 19.4.2014, vyvodil, že žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. Vo vzťahu k vedomosti poškodeného o tom kto za vzniknutú škodu zodpovedá, ustálil, že žalobca sa uvedené dozvedel najneskôr z uznesenia Okresnej prokuratúry Čadca zo dňa 13.6.2011, Pv 160/11-12, ktorým okresný prokurátor v trestnej veci proti obvinenej U. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona schválil zmier medzi obvinenou a poškodenými a teda až týmto dňom bola jednoznačne ustálená osoba zodpovedná za vzniknutú škodu. Ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovi bola škoda na zdraví spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou protiprávnym konaním vodičky U. F. (predtým Y.), ktorá mala v čase nehody uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným a poškodenie zdravia žalobcu a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo priamym následkom dopravnej nehody, ktoré skutočnosti vyplynuli tak zo záverov znaleckého posudku ako aj následne z výpovede O.. Ž. V. O.. C., znalcov, ktorí sa podieľali na vypracovaní znaleckého posudku a ktorí konštatovali, že žalobca utrpel reakciu na stres závažného stupňa. Uviedol, že nepriaznivé dôsledky dopravnej nehody sa prejavili v živote žalobcu, a to tak v jeho osobnom, rodinnom ako aj pracovnom živote, ktoré skutočnosti konštatoval ošetrujúci lekár aj znalecká organizácia. V súvislosti so zdravotným stavom žalobcu vyvodil na základe predložených listinných dôkazov a výpovede znalca, že ho možno považovať za natoľko ustálený, že je možné určiť výšku náhrady a túto aj priznať. Pri výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 10/2015 vypracovaného znaleckou organizáciou A. D. A.. A., z ktorého vyplýva, že bodové ohodnotenie predstavuje 800 bodov určených podľa položky 255, čo predstavuje sumu 11 912 eur. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie 2 978 eur priznal žalobcovi titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 9 912,60 eur a v späťvzatej časti konanie zastavil. Úroky z omeškania priznal žalobcovi odo dňa 6.6.2012 viazaný návrhom, hoci nárok mu vznikol už od 19.4.2012. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu berúc do úvahy skutočnosť, že žalobca mal úspech pokiaľ ide o právny základ veci a výška priznanej sumy závisela výlučne od znaleckého dokazovania.
3. Proti výroku II. a III. rozhodnutia podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že spornou v prejednávanej veci bola len položka označujúca poškodenie zdravia a výška jej bodového ohodnotenia. Poukázala na lekársky posudok zo dňa 19.4.2012, v ktorom ošetrujúca lekárka O.. Z. G. určila náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia položkou 255 vo výške 1 000 bodov. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že žalobcovi bezprostredne po nehode vzniklo poškodenie zdravia, ktoré podľa nálezu lekára z odboru ortopédie patrí medzi ľahký typ úrazu, v ktorého dôsledku trvala liečba do 1.5.2012, pričom žalobca v dôsledku dopravnej nehody nenastúpil žiadnu liečbu, ktorá by sa týkala jeho duševného zdravia. Uviedla, že žalobca podstúpil prvé vyšetrenie u psychológa dňa 15.3.2012 a následne k vyšetreniu u psychiatra došlo až dňa 30.3.2012, teda až vyše roka po dopravnej nehode, preto je toho názoru, že vznik duševnej poruchy u žalobcu nie je výlučne spôsobený len predmetnou dopravnou nehodou. Vo vzťahu k lekárskemu posudku O.. Z. G. mala za to, že nezodpovedá reálnemu poškodeniu duševného zdravia žalobcu, z toho dôvodu požiadala o vypracovanie odborného lekárskeho posudku O.. F. A., ktorá skonštatovala, že žalobca v dôsledku dopravnej nehody neutrpel traumu hlavy, poškodenie CNS úrazom a ani po autohavárii v bezvedomí nebol, jeho zdravotný stav si nevyžiadal hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení alebo psychiatrickej klinike. V odbornom posudku sa nestotožnila s položkou 255, ktorá sa používa pri vážnych duševných poruchách vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, keď diagnostika posttraumatickej stresovej poruchy a hlavne jej liečba začína pre ťažkosti pacienta od prvopočiatku a nie až rok po úraze ľahkého charakteru, z toho dôvodu preklasifikovala položku na položku 254 s bodovým ohodnotením 130 (v sume 1 999,40 eur, ktorá bola žalobcovi aj vyplatená). Poukázala na to, že na základe uvedených skutočností žiadala, aby súd vykonal dôkaz výsluchom svedka O.. F. A., ktorej výpoveď mohla mať vplyv na rozhodovanie súdu a svedkyňa mohla objasniť súdu ako postupovala a k čomu prišla pri jej odbornom lekárskom posudku a jej výpoveď by mohla prispieť k pochopeniu príčin vzniku duševnej poruchy u žalobcu. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal možnou výpoveďou uvedenej svedkyne, keď sa uspokojil s jej tvrdením, že ako lekár sa so žalobcom osobne nestretla a nemá ho evidovaného ako pacienta. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ani navrhnutý dôkaz výsluchom ošetrujúcej lekárky O.. Z. G.. Uviedla,
že výpovede lekárok, ktoré spracovali posudok bezprostredne po diagnostikovaní duševnej poruchy žalobcu, sú pre konanie podstatné a nevykonaním ich výsluchu súd odňal žalovanej možnosť položiť im za účelom skúmania vzniku duševnej poruchy žalobcu otázky, ktoré mohli prispieť k objasneniu rozporných skutočností medzi posudkami O.. Z. G. V. O.. F. A.. Podľa jej názoru súd prvej inštancie tým, že nevykonal ani jeden z týchto navrhovaných dôkazov, nedisponoval dostatočne zisteným skutkovým základom pre rozhodnutie vo veci. Žalovaná ďalej namietala nesprávne zistený skutkový stav, keď žalobca uviedol, že problémy v manželstve boli spôsobené výlučne následkom nehody, hoci z rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 4P/77/2014 vyplýva, že príčinou rozvratu manželstva žalobcu nebola predmetná nehoda, ale ľahkomyseľný postoj manželky k inštitútu manželstva, či finančné problémy manželov. Poukázala na to, že zo znaleckého posudku č. 10/2015 vypracovanom počas súdneho konania vyplynulo, že k vzniku zistenej duševnej poruchy malo u žalobcu prísť až sekundárne, a to kumuláciou životných udalostí ako rozpad rodiny, strata zamestnania a pod., ktoré natoľko narušili duševné zdravie žalobcu, že prišlo k jeho poškodeniu. Namietala, že znalec O.. C. sám konštatoval skutkový stav, čím prekročil kompetencie znalca a bez reálneho podkladu stanovil príčinnú súvislosť medzi autonehodou a rozpadom manželstva žalobcu. Zároveň namietala, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s príčinami rozvratu manželstva žalobcu uvedenými v rozvodovom rozsudku, čím nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Mala za to, že pokiaľ sa prvoinštančný súd stotožnil so znaleckým posudkom č. 10/2015, mal vychádzať aj z výsledkov tohto posudku, t.j., že duševná porucha vznikla sekundárne v dôsledku prežitia autonehody a jeho poranenia ruky. Napadla adekvátnosť uvedeného posudku, nakoľko bol vypracovaný až po 4,5 roku od predmetnej nehody. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že poškodenie zdravia žalobcu a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo priamym následkom dopravnej nehody. Podľa jej názoru nebolo preukázané, že prvotným spúšťačom poškodenia duševného zdravia bola len predmetná dopravná nehoda, keď z posudku ako aj na pojednávaní vyplynulo, že psychický stav žalobcu sa narušil kumuláciou životných udalostí až na hraničnú úroveň psychotraumy. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.).
6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
8. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal náhrady škody na zdraví spočívajúcej v poškodení duševného zdravia následkom dopravnej nehody zavinenej U. Y. (F.), ktorej poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bolo dojednané u žalovanej.
9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovanej rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). Je potrebné konštatovať, že výrok I. napadnutého rozsudku nebol odvolaním napadnutý, preto ani nepodliehal odvolaciemu prieskumu.
10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. (účinného v čase dopravnej nehody) náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
14. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď v prejednávanej veci nariadil znalecké dokazovanie na zistenie vzniku škody na duševnom zdraví žalobcu v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a na ohodnotenie škody na duševnom zdraví žalobcu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Správne aj vychádzal zo záveru znaleckého posudku vypracovaného v priebehu konania znaleckou organizáciou - A. D. A. A. S. A. č. 10/2015 zo dňa 26.8.2015, v zmysle ktorého v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2011 vznikla škoda na duševnom zdraví žalobcu a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola ohodnotená podľa položky 255 počtom bodov 800, čo v prepočte predstavuje 11 912 eur.
17. Vo vzťahu k námietkam žalovanej týkajúcej sa absencie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a vznikom škody, odvolací súd upriamuje pozornosť na záver znaleckého posudku, v ktorom znalecká organizácia uviedla, že išlo o sekundárne dôsledky prežitia nehody a poranenia ruky, teda iné nepriaznivé psychologické činitele a tiesnivé situácie, ktoré nastali po prerušení dovtedajšieho životného štýlu, nastalo citeľné zníženie ekonomického štandardu rodiny, nepriaznivé okolnosti viedli k novej vzťahovej problematike v matrimóniu, až k rozpadu rodiny, následnému zvereniu detí do starostlivosti vyšetrovaného, finančné problémy i problémy v pracovnom uplatnení sa. Uvedený záver je potrebné vykladať v spojitosti so záverom konzultantského psychologického vyšetrenia vykonaného O.. B. C., klinickým psychológom, podľa ktorého sa preukázalo, že psychické následky, ktoré sa začali objavovať bezprostredne po autonehode, mali znaky reakcie na ťažký stres a následnou kumuláciou životných okolností, ktoré sa týmto spustili - najmä rozpad manželstva, narušili psychický stav vyšetrovaného až na hraničnú úroveň psychotraumy. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť, že dôsledkom dopravnej nehody bol vznik škody na duševnom zdraví žalobcu, ktorý sa následne prejavil v jeho rodinnom a pracovnom živote, teda súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Podstatnou v danej veci je skutočnosť, že nebyť (zistenej) reakcie na ťažký stres u žalobcu, nedostavili by sa u žalobcu následky traumy pod vplyvom životných okolností úzko súvisiacich a bezprostredne nadväzujúcich na dopravnú nehodu.
18. V súvislosti s nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré ako odvolací dôvod uplatnila žalovaná, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o výsluch O.. F. A., táto navrhovaná svedkyňa sama oznámila súdu, že so žalobcom sa nedostala nikdy do kontaktu ani ako lekár, ani ako súkromná osoba a nie je u nej v ambulancii evidovaný, z čoho je zrejmé, že jej posudky vypracované pre žalovanú dňa 28.5.2012 a 27.12.2012 boli vyhotovené len na základe zdravotnej dokumentácie, bez vyšetrenia žalobcu, čo napokon vyplýva aj zo samotných posudkov. Možno preto
uzavrieť, že výsluch uvedenej svedkyne by nemohol prispieť k zisteniu rozhodujúcich skutočností v danom spore (k pochopeniu príčin vzniku duševnej poruchy u žalobcu), a to za súčasnej existencie lekárskych správ ošetrujúcej lekárky žalobcu (O.. Z. G.) a psychológa (A.. L. R.) a znaleckého posudku vykonaného v konaní na podklade klinického vyšetrenia žalobcu, ktoré ako dôkazy boli predložené v konaní. Rovnako by bolo nadbytočným vykonať výsluch svedkyne O.. Z. G., ktorá vypracovala lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, keď znalec ustanovený v konaní v zhode s týmto posudkom potvrdil vznik škody na duševnom zdraví žalobcu, pričom sa rozchádzal iba v hodnotení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia čo do položky a počtu bodov a náhradu oproti lekárskemu posudku O.. Z. G. znížil.
19. Odvolací súd dospel k záveru, že nemožno priznať úspech ani ďalšej odvolacej námietke žalovanej, týkajúcej sa nevysporiadania sa s príčinami rozvratu manželstva uvedenými v rozhodnutí o rozvode manželstva žalobcu, ktorá skutočnosť mala mať za následok nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu príčiny rozvratu manželstva deklarované súdom v rozvodovom rozsudku nemôžu mať vplyv na odborný záver znalca týkajúci sa vzniku škody na duševnom zdraví žalobcu a jej následkoch prejavujúcich sa v rodinnom živote. Nemožno vztiahnuť výsledky skúmania rozvratu manželstva v rozvodovom konaní na posudzovanie sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením zdravia, založeného na iných kritériách a metódach.
20. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie dospel na základe spoľahlivo vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok netrpí vadou nedostatočného odôvodnenia.
21. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi nepriznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania zohľadňujúc skutočnosť, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).