Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v spore žalobkyne: Z. C., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XXX, XXX XX E., zastúpenej: JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom so sídlom kancelárie Mierová 87, 066 01 Humenné, proti žalovanému: B. C., H.. XX.X.XXXX, C. E. XXX, XXX XX E., zastúpeného: JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom kancelárie Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35519193, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 4.3.2020 žiadala určiť, že jej výlučnou vlastníčkou parcely G. XX/X, evidovanej na LV č. XXXX katastrálne územie Kamenica.

2. V odôvodnení žaloby uviedla, že žalovaný je výlučným vlastníkom parcely EK H. XX/XX vedenej na LV č. XXXX katastrálne územie Kamenica.

3. Žalobkyňa je vlastníkom stodoly, ktorá na predmetnej parcele stojí. Predmetom žaloby je odstránenie nesúladu medzi právnym a skutkovým stavom právneho stavu v katastri, kde podľa súčasných údajov katastra nehnuteľností, pozemok pod stodolou je evidovaný na iných vlastníkov. Pozemok pod stodolou, tvoril neoddeliteľnú súčasť usadlosti rodinného domu so súpisným číslom XXX vo vlastníctve žalobkyne, resp. jej právnej predchodkyne. Stav evidovaný v katastri nehnuteľností je v súlade so skutkovým stavom v teréne, kde vlastník domu na parcele registra CK N XXXX je vlastníkom aj parcely CK N XXXX nachádzajúcej sa oproti cez cestu. To isté platí pri parcele CK N XXXX/X, kde vlastník žalovaný s manželkou sú vlastníkmi pozemku pod stodolou označenou ako parcela CK N XXXX.

4. Výnimkou je však parcela CK N XXXX, ktorá nie je zapísaná na LV v súbore CK N, ale tento pozemok je evidovaný ako parcela EK N XX/X na LV č. XXXX. Podľa dlhodobo ustáleného skutkového stavu v teréne a podľa pozemkovo-knižného operátu, sporná parcela EK N č. XX/X, resp. parcela registra CK N XXXX je vlastníctvom Ireny Sabatulovej, teda matky žalobkyne. Poukázala na to, že od nepamäti pozemok pod stodolou tvoril neoddeliteľnú súčasť usadlosti rodinného domu so súpisným číslom XXX. Následne predmetnú parcelu užívala a užíva žalobkyňa, pričom je držba je pokojná a dobromyseľná, nepretržitá a nikým nerušená.

5. O držbe a užívaní predmetnej parcely svedčí aj to, že do dnešného dňa na uvedenej parcele stojí stodola, ktorú postavili právni predchodcovia žalobkyne a túto užívala P. K. a v súčasnosti žalobkyňa.

6. Poukázala na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX, z ktorých vyplýva, že parcela EK N XX/9, resp. CK N XXXX, ktorá sa nachádza oproti parcele CK N XXXX, predstavuje časť pozemkovo-knižnej parcely XX/a zapísanej v zápisnici č. XXX, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve matky žalobkyne P. K..

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil s poukazom na výsledky konania vedeného na Okresnom súde v Prešove, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie, že predmetná parcela patrí do dedičstva po nebohých právnych predchodcov žalobkyne. Nie je zrejmé, prečo žalobkyňa vo svojej žalobe neuvádza vyššie uvedené súdne konanie a súčasne nevysvetlila, z akého dôvodu teraz žiada určiť vlastníctvo k parcele pre seba, keďže predtým žiadala určiť vlastníctvo pre svojich rodičov. Neuvádza prečo parcela č. XX/X nebola predmetom dedenia po jej rodičoch.

8. Súd na pojednávaní konanom dňa 2.12.2020, realizoval predbežné právne posúdenie veci v zmysle ust. , v ktorom uviedol, že za predpokladu tvrdeného žalobkyňou v zmysle záverov predloženého znaleckého posudku, predmetná parcela nikdy nebola predmetom dedenia po matke žalobkyne, ktorá ako posledná bola evidovaná ako jej vlastníčka v pozemkovej knihe a potom tejto nesvedčí žiaden z nadobúdacích titulov preukazujúcich jej oprávnený vstup do držby spornej parcely. Ani jeden z dedičov sa nemôže s úspechom domáhať žaloby podľa , teda určenia, že je vlastníkom veci inak patriacej do dedičstva, pokiaľ táto nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadne nej ani jednému z dedičov nebolo potvrdené vlastníctvo. K nadobudnutiu dedičstva totižto nedochádza len na základe smrti poručiteľa, ale právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí dedičstva. Dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Ak poručiteľ v čase smrti skutočne vlastnil sporné pozemky, osoby prichádzajúce do úvahy ako aj dedičia sa nemôžu domáhať, že túto nadobudli titulom vydržania v zmysle ustanovenia .

9. Žalobkyňa následne súdu predložila nadobúdací titul a to darovaciu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice v neúplnom znení H., H.. 10. Súd prvej inštancie na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením obsahu spisu XC/XXX/XXXX, výpisov z LV, Znaleckého posudku č. XX/XXXX ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

11. Žalovaný je vedený ako výlučný vlastník parcely E KN XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2 vedeného na LV č. XXXX katastrálne územie Kamenica s označením titulu nadobudnutia osvedčenie H., uznesenie XXD/XXX/XXXX a osvedčenie o dedičstve (informatívny výpis z LV).

12. Právna predchodkyňa žalobkyne (matka) Irena Sabatulová bola výlučnou vlastníčkou parcely mpč. XX/a vedenej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX katastrálne územie Kamenica. Dňa 21.4.1988 bola spísaná darovacia zmluva formou notárskej zápisnice H., H. (č.l.70 spisu ) medzi darujúcimi A. K., P. K. (rodičia žalobkyne), B. C., D. C., F. S. a D. S. a obdarovanou žalobkyňou, z ktorej vyplýva, že rodičia žalobkyne boli výlučnými vlastníkmi rodinného domu súpisné č. XXX s príslušenstvom, oplotením, studňou, vedľajším stavbami a vonkajšími úpravami s porastami, keďže tento postavili za trvania manželstva v roku 1940 s tým, že rodinný dom súpisné číslo XXX stojí na parcele XXXX katastrálne územie Kamenica. Vyššie uvedení účastníci prehlásili, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely mpč. XX/a vedenej v zápisnici XXX a na LV XXX katastrálne územie Kamenica a to B. C. s manželkou v podiele X/XX-R. a F. S. s manželkou v X/XX-R. ako aj parcely mpč. XX/a v zápisnici XXX, ktorá je výlučným vlastníctvom Ireny Sabatulovej.

13. Z bodu III notárskej zápisnice vyplýva, že vyššie menovaní darujúci A. K. a manželka P. K. týmto darujú svojej dcére nehnuteľnosti v katastrálnom území Kamenica a to rodinný dom súpisné číslo XXX s príslušenstvom a všetci vyššie uvedení darujúci jej darujú pozemky, teda parcely, ktoré sú na geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XXXX-XX/X-X vyznačené ako novovytvorené parcely EN XXXX - zastavaná plocha o výmere 309 m2 a EN XXXX - záhrada o výmere 904 m2. Podľa informatívneho výpisu z LV sú uvedené parcely toho času vedené na LV č. XXXX s totožným označením a výmerou v prospech A. C. nar. 9.4.1976.

14. Podľa tvrdenia žalobkyne sporná parcela tvorí neoddeliteľnú súčasť usadlosti s rodinným domom súpisné číslo XXX postaveného na parcele CKN XXXX vrátane parcely CKN XXXX, ktoré nadobudla po svojich právnych predchodcoch. Podľa predloženého znaleckého posudku bola vytvorená z parcely

mpč. XX/a vedenej v pozemnoknižnej zápisnici XXX, ktorej výlučnou vlastníčkou bola jej matka P. K.. Na uvedenej parcele jej právni predchodcovia postavili stodolu, ktorú s pozemkom riadne užívali, pričom tento následne užívala žalobkyňa aj jej držba bola pokojná, dobromyseľná, nepretržitá a nikým nerušená.

15. Z predloženého znaleckého posudku Ing. A. C. č. XX/XXXX vyplýva, že stav evidovaný v katastri nehnuteľností je v súlade so skutkovým stavom v teréne, kde vlastník domu na parcele CK N XXXX je vlastníkom aj parcely CK N XXXX nachádzajúcej sa oproti cez cestu; to isté platí pri parcele CK N XXXX/X, kde vlastník B. C. so K. C.u sú vlastníkmi pozemku pod stodolou označenou ako parcela CK N XXXX. Identická situácia je taktiež pri parcele CKN XXXX/1, kde vlastníci rodinného domu vlastnia oproti cez cestu parcelu CK N č. XXXX.

16. Výnimkou je parcela CK N č. XXXX, ktorá nie je zapísaná na LV v súbore CK N a tento pozemok je evidovaný na LV č. XXXX, ako parcela EK N č. XX/X. Úlohou znalca bolo zistiť, kedy a na základe akého právneho titulu B. C. a Z. C. sa stali vlastníkmi parcely EK N č. XX/X, keď od nepamäti predmetný pozemok so stodolou tvoril jeden funkčný celok rodinného domu súpisné číslo XXX, teraz vo vlastníctve A. C..

17. Parcela EK N XX/X o výmere 99 m2 s druhom pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXXX vznikla v rámci spracovania registra obnovenej evidencie. Katastrálne územie Kamenica má mimoriadne zlý mapový podklad, zobrazujúci pôvodné nehnuteľnosti. Pozemkovo-knižná mapa na snímke dole, nemá vlastnosti mapy, pretože je vyhotovená len ako voľný zákres rukou bez akejkoľvek mierky a technickej hodnoty. Pri spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov, zhotoviteľ nemal časový priestor, ani potrebné finančné krytie na podrobné skúmanie polohy jednotlivých pozemkovo- knižných parciel. Zhotoviteľ registra mal zložitú úlohu v zastavanom území obce v priestore, ktorý nebol evidovaný na LV a bolo potrebné doplniť stav právny pre budúci súbor EKN. Preskúmal operát registra obnovenej evidencie pozemkov a zistil, že zhotoviteľ v priestore parcely CK N č. XXXX vytvoril parcelu registra EK N č. XX/X a nesprávne túto identifikoval s pozemkovo-knižnou parcelou mpč. XX/b zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX. pozemkovo-knižná parcela mpč. XX/b v rámci registra bola prečíslovaná na parcelu EK N XX/X vedenej na LV č. XXXX. Z geometrického plánu z roku 1987 vyplýva, že parcela CK N XXXX bola identifikovaná s pozemkovo-knižnou parcelou č. XX/a. Z geometrického plánu úradne overovaného 7.12. 1987 súčasne vyplýva, že sporná parcela registra CK N XXXX nachádzajúca sa oproti parcele registra CK N XXXX má predstavovať časť pozemkovoknižnej parcely č. XX/a, ktorá bola zapísaná v zápisnici 742 v prospech P. K..

18. Súčasný stav zapísaný na LV č. XXXX je v rozpore s právnym stavom popísaným vyššie, pretože súčasná parcela registra EK N XX/b, totožná s parcelou CK N XXXX nebola vytvorená z pozemkovo- knižnej parcely XX/B zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici XXX,. ale mpč. XX/a zapísanej v pozemno- knižnej zápisnici XXX. Z vyššie uvedeného dôvodu pri parcele registra EK N č. XX/X, mal byť zapísaný vlastník podľa údajov z pozemkovoknižnej zápisnice č. XXX. Vlastníci zapísaní v LV č. XXXX, mali byť evidovaní na iných parcelách. Dôkazom toho je darovacia zmluva H. registrovaná štátnym notárstvom pod č. R P., na základe ktorej obdarovaný nadobudol rodinný dom č. XXX a pozemky označené s parcelným číslom XXXX/X, 2, XXXX a XXXX, preto je zrejmé, že parcela XXXX, ktorá je v súčasnom období evidovaná ako parcela EK N č. XX/X, nebola predmetom darovacej zmluvy. Prílohou znaleckého posudku bola aj notárska zápisnica H., H., z ktorej vyplýva, že žalovaný darovacou zmluvou nadobudol rodinný dom súp. č. XXX a parcely registra E XXXX/1, XXXX/X, XXXX, XXXX v katastrálnom území Kamenica, ktoré podľa pripojeného geometrického plánu (príloha č. 5 znaleckého posudku) mali byť vytvorené a z parcely mpč. XX/a vedenej v pozemno-knižnej zápisnici 742.

19. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa , ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

20. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). Podľa , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa , pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

21. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, súd sa musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom tento musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanoveniami je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Naliehavý právny záujem na navrhovanom určení vlastníckeho práva žalobkyňa odôvodnila nutnosťou zosúladenia faktického užívacieho stavu so stavom právnym.

23. Žalobkyňa tvrdí, že spornú parcelu EK H. vedenú na LVč. XXXX katastrálne územie Kamenica, ktorá je totožná s parcelou CK N XXXX bez založeného listu vlastníctva, nadobudla darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice H. a H., keďže predmetom darovania bola aj parcela mpč. XX/a vedená v pozemno-knižnej zápisnici XXX, ktorej výlučnou vlastníčkou bola jej matka P. K.. Z predloženého znaleckého posudku totižto vyplýva, že sporná parcela bola pri spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov nesprávne identifikovaná s parcelou mpč. XX/b zapísanej v pozemno- knižnej zápisnici č. XXX s tým, že bola vytvorená z parcely mpč. XX/a vedenej v pozemno-knižnej zápisnici XXX.

24. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobkyňa spornú parcelu vyššie uvedenou darovacou zmluvou nenadobudla, keďže predmetom darovania boli novovytvorené parcely EN XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a EN XXXX - záhrada o výmere 904 m2 geometrickým plánom č. XXX - XXXX-XXXX- XX/X-X a to z parciel mpč. XX/a vedenej v zápisnici XXX a mpč. XX/a vedenej v zápisnici XXX.

25. Keďže žalobkyňa uvedený geometrický plán nepredložila a ani v tomto smere nežiadala dokazovanie doplniť, súd vychádzal z prílohy č. 2 pripojeného znaleckého posudku, z ktorého porovnaním zakreslenia polohy spornej parcely možno vyvodiť jednoznačný záver, že žalobkyňa uvedenou darovacou zmluvou nenadobudla aj tú časť parcely mpč. XX/a, ktorá sa nachádzala oproti parcele CK N XXXX za cestou v súčasnosti identifikovaná ako parcela G. XX/X resp. parcela CK N XXXX. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa nadobudla darovacou zmluvou parcelu mpč. XX/a zapísanú v pozemno-knižnej zápisnici XXX, iba v rozsahu novovytvorených parciel EN XXXX a EN XXXX, ktoré zodpovedajú parcelám CKN XXXX a XXXX vedených na LV č. XXXX katastrálne územie Kamenica v rovnakej výmere a to aj po spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v tomto katastrálnom území. Pokiaľ aj uvedeným geometrickým plánom bola sporná parcela identifikovaná ako časť parcely mpč. XX/a vedenej v pozemno-knižnej zápisnici XXX, túto časť žalobkyňa darovacou zmluvou nenadobudla a samotný geometrický plán nemá charakter právneho úkonu na základe ktorého

by v zmysle ustanovenia bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Tomuto záveru korešponduje aj záver pripojeného znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že parcela EK N č XX/X o výmere 99 m2 zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie Kamenica, predstavuje časť pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely mpč. XX/a zapísanej v zápisnici č. XXX pre výlučnú vlastníčku P. K..

26. Z uvedeného teda vyplýva, že posledným vlastníkom spornej parcely aj ku dňu svojej smrti bola P. K., zomrelej dňa 14.12.1989, ktorá nebola predmetom dedenia, čo nesporne vyplýva z rozhodnutia M. zo dňa 13.3.1990 (č.l. 16 spisu )

27. Potom žalobkyňa ako jedna z dedičov sa nemôže s úspechom domáhať žaloby podľa určenia, že je vlastníkom veci inak patriacich do dedičstva, pokiaľ takáto vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadom nej nebolo ani jednému z dedičov potvrdené nadobudnutie vlastníctva. K nadobudnutiu dedičstva totižto nedochádza len na základe smrti poručiteľa, ale právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva a teda dedičstvo po poručiteľovi musí byť vždy súdom prejednané a rozhodnuté. Ak poručiteľ v čase smrti skutočne vlastnil sporný pozemok, osoby prichádzajúce do úvahy ako je dedičia, nadobudli predmet dedičstva smrťou tejto poručiteľky a teda ich nemohli nadobudnúť vydržaním v zmysle ustanovenia . (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.5.2012 pod sp. zn. ).

28. Ustanovenie , upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že je zmluva neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania, sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. 29. Dobrá viera ako predpoklad oprávnenej držby je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nie len zo subjektívnych predstáv držiteľa ale aj z objektívnych hľadísk viažúcich sa k právnemu dôvodu, z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.2.2012 pod sp. zn. ).

30. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa nepreukázala splnenie základných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej parcele vydržaním. Oprávnený vstup do držby spornej parcely nemôže byť daný darovacou zmluvou, keďže touto žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností nadobudla iba tú časť parcely mpč. XX/a v pozemno-knižnej zápisnici XXX, ktorej zodpovedajú parcely CKN XXXX a XXXX, ktoré sa nachádzajú oproti spornej parcele za cestou. Skutočnosť, že geometrický plán, ktorým boli uvedené parcely vytvorené identifikoval spornú parcelu ako časť parcely mpč. XX/a, nie je titulom zakladajúcim oprávnený vstup do držby. Geometrický plán totižto nie je právnym úkonom, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka a preto nemôže byť právnym titulom spôsobilým založiť oprávnenú držbu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.3.2004 pod. sp. zn. ).

31. Skutočnosť, že samotná žalobkyňa mala pochybnosti, že jej sporná parcela patrí, vyplýva aj z konania , v ktorom tvrdila, že túto nadobudli jej právni predchodcovia spracovaním v zmysle ustanovenia Stredného ().

32. Vykonaným dokazovaním tak bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa spornú parcelu nenadobudla darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice 21.4.1988 ani vydržaním v zmysle ustanovenia , preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. S poukazom na vyššie

uvedené skutočnosti potom súd prvej inštancie v súlade s princípom hospodárnosti konania ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

33. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z komentára k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než plynú z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (255 a 256 ). Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania, prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa , avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo z časti neprizná. S poukazom na všetky okolnosti predmetu sporu opísané vyššie mal súd prvej inštancie zato, že pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania je dôvodná aplikácia ustanovenia a preto nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.