Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-45-2021.pdf
PDF · 77.32 KB
Case nature
Subarea
3Co/45/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: O. X., K. XX, O., zastúpenej advokátkou JUDr. X. O., P. O. X, I., proti žalovanému: X. X., K. XX, O., o zaplatenie 3.980,76 eura s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 40C/60/2018-225, zo dňa 22.9.2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.
Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu (konanie - pozn. odvolacieho súdu) v časti o zaplatenie sumy 428,82 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 428,82 eura od 26.10.2018 do zaplatenia zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.551,94 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.803,27 eura od 20.12.2018 do 27.11.2019, zo sumy 3.162,19 eura od 28.11.2019 do 9.3.2020, zo sumy 3.551,94 eura od 10.3.2020 do zaplatenia (výrok II.), žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok III.) a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,58% (výrok IV).
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa po pripustených zmenách žaloby domáhala zaplatenia 3.980,76 eura s úrokom z omeškania 5% ročne z uvedenej sumy od 26.10.2018 do zaplatenia titulom nákladov spojených s bytom v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. V priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie 428,82 eura s prísl. späť; súd prvej inštancie preto konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil (výrok I.). Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané podielové spoluvlastníctvo strán sporu k bytu č. XX na K. XX B. O. a úhrady strán sporu za špecifikované náklady súvisiace s užívaním a vlastníctvom predmetného bytu. S poukazom na § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni polovicu vynaložených nákladov (po zohľadnení jeho úhrad) v celkovej sume 3.551,94 eura s prísl. (výrok II.). Súd prvej inštancie ďalej zamietol žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania prevyšujúcich rozsah príslušenstva, na zaplatenie ktorého žalovaného zaviazal (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. (výrok IV).
3. Žalovaný v podaní zo dňa 19.11.2020 (č.l. 237) označenom ako „vyjadrenie k rozsudku“ žiadal opravu rozsudku v zmysle priložených dokumentov (vyúčtovanie nákladov za rok 2019 a výmena meračov). Uviedol, že plocha sa vo vyúčtovaniach za roky 2016 až 2019 účtuje iba pre vykurovanie bytu. V miestnosti, ktorú neužíva, sa dlhodobo nekúri. Poruchu spôsobila žalobkyňa a napriek upozorneniam poruchu neodstránila. Nie je dôvod, aby platil za kúrenie priestorov, ktoré nie sú vykurované a za jej
obývací priestor. Spolu za roky 2016 až 2019 uviedol žalovaný sumu 2.359,94 eura vrátane 1 z ostatných položiek vo vyúčtovaniach.
4. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného na oznámenie, či uvedené podanie je odvolaním proti rozsudku alebo ide o iné podanie. V prípade odvolania ho vyzval na doplnenie rozsahu, v akom napáda rozsudok a uvedenie, čoho sa odvolaním domáha.
5. Žalovaný v podaní zo dňa 3.3.2021 uviedol, že chce ekonomické vyhodnotenie podľa vyúčtovania tak, ako to predložil ako odvolanie. Nepresné platby vychádzajú zo zálohy; spotrebu elektriny a plynu má 1/3. 2 x mu vytopilo jeho izbu, odmietla poskytnúť poistku (žalobkyňa ?) a tým mu spôsobila škodu 120 eur. Ďalej uviedol, že všetko je účelové, aby bol zbavený bytu. Odmieta sa vysporiadať s hnuteľným majetkom od roku 2008, tento je nedostupný, nakoľko je uzamknuteľný tak, aby mohol užívať izbu. Chce len vrátiť majetok, ktorý mu poskytla rodina, v celkovej hodnote 2.000 eur. Ak tak neurobí, bude si to vymáhať právnou cestou. Poprel, že sa nechce dohodnúť; ona odmietla pristúpiť k dohode. Žalovaný v podaní ďalej spomenul chalupu v Z.. J., ktorú rekonštruoval a ktorú (žalobkyňa ?) predala; vysporiadanie odmietal, čo bude rovnako riešiť právnou cestou.
6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
7. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
8. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
10. Podľa § 373 ods. 1 C.s.p., ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
11. Podľa § 386 písm. d) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
12. Pred posudzovaním dôvodnosti odvolania žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie pristúpil odvolací súd primárne ku skúmaniu podmienok prípustnosti odvolania, ktorých absencia predstavuje vadu, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať a odvolanie je potrebné odmietnuť. Po zistení, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, oprávneným subjektom a v zákonom stanovenej lehote, venoval sa odvolací súd otázke, či odvolanie obsahovalo aj všetky zákonom stanovené náležitosti odvolania (t. j. všeobecné náležitosti podania v zmysle § 127 C.s.p. a osobitné náležitosti odvolania v zmysle § 363 C.s.p.), keďže splnenie tejto podmienky je nevyhnutným predpokladom vecného prejednania podaného odvolania. Absencia niektorej z obligatórnych náležitostí odvolania pritom mohla byť dodatočne odstránená doplnením chýbajúcej náležitosti odvolania, pokiaľ by táto predstavovala odstrániteľnú vadu odvolania, a to prípadne i za súčinnosti konajúceho súdu, ktorý je v zmysle § 373 ods. 1 C.s.p. povinný vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti odvolania doplnil, a za týmto účelom je tiež povinný poučiť odvolateľa o spôsobe, akým je potrebné opravu alebo doplnenie odvolania vykonať a o následkoch neodstránenia vád odvolania. Ak však odvolanie neobsahuje (ani napriek výzve súdu) zákonom
vyžadované obligatórne náležitosti, resp. niektoré z nich, odvolací súd je povinný odvolanie odmietnuť, a to bez skúmania vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia podľa § 386 písm. d) C.s.p.
13. V tejto súvislosti je ďalej potrebné zdôrazniť, že zákon explicitne vylučuje, aby súd v rámci prípadného odstraňovania vád odvolania vyzval odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Neuvedenie odvolacích dôvodov sa pritom týka prípadov, ak odvolateľ neuvedie žiaden odvolací dôvod, ako aj prípadov, ak odvolateľ iba odcituje ustanovenie zákona, avšak ďalej neuvedie, v čom konkrétne odvolací dôvod v prejednávanej veci spočíva; nestačí teda iba formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, teda uviesť, v akom konkrétnom pochybení vidí odvolateľ naplnenie odvolacieho dôvodu. Neuvedenie odvolacích dôvodov teda predstavuje špecifický prípad nedostatku náležitostí odvolania, pričom osobitosť tejto procesnej situácie vychádza najmä z dispozičného princípu sporového konania, zo zásady koncentrácie konania a zvýšenej zodpovednosti strany sporu za úspech v konaní, ktoré sú okrem všeobecného vyjadrenia v rámci základných princípov konania špecifickým spôsobom reflektované práve v súvislosti s odvolacím konaním, keďže určenie predmetu odvolacieho konania a rozsahu preskúmavaných skutočností v odvolacom konaní je podmienené práve vymedzením odvolacích dôvodov zo strany odvolateľa. V záujme vyvolania zamýšľaných účinkov odvolania je tiež potrebné, aby k individuálnemu vymedzeniu, resp. zmene či doplneniu odvolacích dôvodov došlo v zmysle § 365 ods. 3 C.s.p. do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže na neskôr uplatnené odvolacie dôvody by nebolo možné s ohľadom na sprísnenú koncentráciu konania v odvolacom konaní prihliadať.
14. Žalovaný bol povinný v odvolaní podanom v zákonnej lehote uviesť niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 C.s.p., aby bolo zrejmé, z akých taxatívnych dôvodov považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny. V odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie však nebol uvedený žiaden odvolací dôvod predpokladaný v § 365 ods. 1 C.s.p.; tento nebolo možné vyvodiť z podaného odvolania ani výkladom podania podľa jeho obsahu v zmysle čl. 11 ods. 1 C.s.p. a § 124 C.s.p., a to napriek tomu, že išlo o obligatórnu náležitosť odvolania, o čom bol žalovaný súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne poučený. Pre zákonu zodpovedajúce uplatnenie odvolacieho dôvodu nie je postačujúce samotné vyjadrenie subjektívnej nespokojnosti odvolateľa s napadnutým rozsudkom; takéto vyjadrenie nezodpovedá kritériám § 365 ods. 1 C.s.p. Skutočnosť, že odvolanie žalovaného neobsahovalo žiaden odvolací dôvod, bolo potrebné považovať za odstrániteľnú vadu odvolania, avšak s ohľadom na § 365 ods. 3 C.s.p. a sprísnenú koncentráciu sporového konania bolo možné túto vadu odvolania odstrániť iba v lehote na podanie odvolania. Po uplynutí tejto lehoty nebolo možné odvolacie dôvody meniť ani dopĺňať. Nakoľko teda odvolanie žalovaného nemalo uvedené náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. a pre túto vadu nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. d) C.s.p. odmietol.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na to, že odvolanie žalovaného bolo odmietnuté pre absenciu náležitostí odvolania podľa § 363 C.s.p., po procesnej stránke bol žalovaný v odvolacom konaní neúspešnou stranou. Odvolací súd preto priznal žalobkyni proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).