Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/69/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, A., zast. Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., IČO: 46 606 122, so sídlom Vretenová 4, Bratislava, proti žalovanému: V.. H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. N. X, A., zast. Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. marca 2021 č.k. -347 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa výkonu vlastníckeho práva, ako aj ďalších súvisiacich práv k bytu č. X, nachádzajúcemu sa na X. poschodí na ulici A. X, A., vedenému na LV XXXX pre okres A. J., obec A. - V.. Č.. M., katastrálne územie M. (ďalej aj „byt“), až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; a ktorým súčasne požadoval zaviazať žalovaného k povinnosti umožniť jemu a ním označeným osobám (V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, A., N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, A. a F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, A.) plnohodnotné bývanie, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je bývalým vlastníkom vyššie špecifikovaného bytu, ktorého novým vlastníkom sa stal na základe dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa XX.XX.XXXX žalovaný, ktorý je zapísaný ako vlastník bytu aj na LV č. XXXX a opakovane iniciuje aktivity smerujúce k výkonu jeho údajného vlastníckeho práva k bytu. Uviedol, že okrem snáh o vstup do bytu zabezpečil žalovaný aj obmedzenie dodávky elektrickej energie do nehnuteľnosti, čo znemožňuje plnohodnotné a dôstojné bývanie osôb žijúcich v nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru žalovaný realizuje kroky súvisiace s výkonom vlastníckeho práva k bytu v rozpore s dobrými mravmi, pretože uskutočňuje kroky smerujúce k vysťahovaniu dotknutých osôb z bytu, čo považuje za v rozpore s pravidlami verejného poriadku. Okrem toho je z konania žalovaného zrejmé, že ohrozuje práva a oprávnené záujmy jeho osoby, ako aj osôb žijúcich v nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov považoval za nevyhnutné upraviť pomery do právoplatného skončenia konania, nakoľko bude naplnená požiadavka ochrany práva na obydlie. K návrhu pripojil fotokópiu žiadosti zo dňa 18.02.2021 adresovanú spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., a oznámenie o prerušení distribúcie elektriny zo dňa 11.02.2021.

3. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, posúdil vec právne podľa ust. , , , , , , , , , vysvetlil inštitút neodkladného opatrenia a zákonné predpoklady na jeho

nariadenie (existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená; dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana), opísal priebeh konania o ňom, a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia preto ako nedôvodný zamietol.

4. V prvom rade uviedol, že povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží súd vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je však potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí tak osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, a teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Poznamenal, že potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Súd preto nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

5. Pokiaľ ide o predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v preukázaní skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorého danosť žalobca odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný znemožňuje jemu a ním označeným osobám plnohodnotné a dôstojné bývanie v nehnuteľnosti (byte), keď iniciuje aktivity smerujúce k výkonu jeho vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, konštatoval, že žalobca neosvedčil existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože súdu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že žalovaný smeruje k vykonaniu úkonov, ktorým chcel žalobca predmetným neodkladným opatrením zabrániť. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal ani nájomnú zmluvu, prípadne inú obdobnú dohodu, ktorá by zakladala jeho oprávnenie užívať predmetnú nehnuteľnosť. Na záver poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca súdu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že ak by aj zo strany žalovaného došlo k vykonaniu namietaných úkonov, vznikla by mu tým akákoľvek škoda, či iná ujma, prípade by sa zhoršila jeho právna pozícia do takej miery, ktorá by odôvodňovala nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu a dôkladnom zvážení všetkých okolností veci preto vyslovil, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému, ktorým by mu súd nariadil povinnosť zdržať sa výkonu vlastníckeho práva a ďalších súvisiacich práv k dotknutému bytu č. X na A. L. X M. A., ako aj povinnosť umožniť žalobcovi a ďalším osobám plnohodnotné bývanie.

6. Vo vzťahu k trovám konania s poukazom na ust. uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie, ktorým žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť ním navrhnuté neodkladné opatrenie. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že pri rozhodovaní nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a trval na tom, že existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov relevantne osvedčil, keď zdokladoval, že žalovaný smeruje k výkonu nezákonne nadobudnutého vlastníckeho práva v rozpore s pravidlami

verejného poriadku. Poukázal na to, že žalovaný aj napriek vedomosti, že prebiehajú viaceré súdne konania týkajúce sa sporného bytu, túto skutočnosť nezohľadnil a v rozpore so zákonom a dobrými mravmi uskutočňuje kroky smerujúce k neoprávnenému bráneniu v užívaní bytu a k vysťahovaniu dotknutých osôb z tohto bytu. Tým, že zabezpečil obmedzenie dodávky elektrickej energie do bytu, znemožňuje plnohodnotné a dôstojné bývanie dotknutých osôb v byte. Zdôraznil, že v konaní vo veci samej preukázal oprávnenie užívať predmetnú nehnuteľnosť predložením listu vlastníctva, z ktorého vyplýva jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poznamenal, že v konaní vo veci samej napadol dobrovoľnú dražbu, predmetom ktorej bol uvedený byt, z dôvodu, že má dôvodné podozrenie, že k zápisu zmeny vlastníka tohto bytu došlo protiprávne, a preto je aj v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník žalovaný. Konaním žalovaného spočívajúcim v zabezpečení odpojenia bytu od elektrickej energie vznikla jemu aj dotknutým osobám ujma, pretože byt bez elektrickej energie nie je spôsobilý na bývanie a zabezpečenie základných životných potrieb. Zastával názor, že nie je možné poskytnúť ochranu výkonu vlastníckeho práva, ktorý je neprimeraný, keď sú aj iné možnosti domáhania sa svojho práva, v prvom rade cestou súdu s následnou exekúciou. Mal za to, že reálne hrozí vykonanie nezákonne nadobudnutého vlastníckeho práva v rozpore s pravidlami verejného poriadku, a okrem toho postupom žalovaného dochádza v rozpore s dobrými mravmi k neoprávnenému zásahu do práva na obydlie dotknutých osôb. Uviedol, že konaním žalovaného sa radikálne zhoršila jeho právna pozícia, pretože nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do práva na obydlie a vlastníckeho práva k bytu ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spôsobí, že dotknuté osoby stratia svoje obydlie, ktoré predstavuje ich základnú životnú potrebu a právo na ktoré je priznané aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný a v zmysle SR má prednosť pred zákonom. Dospel preto k záveru, že osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku (vlastníckeho práva), ktorému sa má poskytnúť ochrana a do ktorého bolo zasiahnuté uskutočnením nezákonnej dobrovoľnej dražby, ako aj nutnosť chrániť obydlie v predmetnom byte. Keďže otázka platnosti dobrovoľnej dražby je sporná, mal za to, že dočasná úprava pomerov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne neprimerane do ich právnych vzťahov, ale poskytne len ochranu právu dotknutých osôb na obydlie. Považoval tak za nutné do času rozhodnutia vo veci samej zakázať žalovanému pokračovať vo výkone vlastníckeho práva, ako aj ďalších súvisiacich práv k bytu a nariadiť mu umožniť dotknutým osobám plnohodnotné bývanie v spornom byte.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedol, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu formou žalobcom navrhnutého neodkladného opatrenia. Podľa jeho názoru žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a rovnako tak nepreukázal ani naliehavosť situácie. Okrem toho druhú časť petitu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nevykonateľnú z dôvodu jej neurčitosti. Mal za to, že aj druhý výrok petitu mal byť dostatočne špecifický vo vzťahu k uloženiu žalobcom požadovanej povinnosti. Pokiaľ žalobca žiadal umožnenie plnohodnotného bývania pre seba a dotknuté osoby, mal aj v druhej časti výroku petitu špecifikovať, vo vzťahu ku ktorej konkrétnej nehnuteľnosti žiada umožnenie plnohodnotného bývania. Okrem toho dodal, že ani jedna zo žalobcom označených osôb nemá trvalé bydlisko, ako je uvedené v petite, na adrese A. X, A., pretože po nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti všetkých predošlých obyvateľov z nej odhlásil. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval tiež za účelový a smerujúci len k oddialeniu rozhodnutia vo veci samej, v ktorom bude žalobca neúspešný. Uviedol, že ide o opakovaný návrh, pričom prvý návrh bol zamietnutý. Neúspešnosť žalobcu vo veci samej vyplýva podľa neho z ust. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého, cit.: ,,V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ().“ Uviedol, že na základe tohto ustanovenia bolo jedinou možnosťou žalobcu ako uspieť v spore, keďže žalobu o neplatnosť dražby podal po troch mesiacoch, preukázať, že neplatnosť dražby súvisí so spáchaním trestného činu. Podľa informácií, ktorými disponuje, došlo však k zastaveniu oboch trestných stíhaní iniciovaných žalobcom v súvislosti s predmetnou dražbou. Odpadol tak jediný dôvod, na základe ktorého mohol byť žalobca v spore úspešný.

Poznamenal tiež, že žalobca užíva predmetný byt v súčasnosti, ktorého je vlastníkom, bezodplatne, teda bez toho, aby mu hradil nájom a energie. V danom prípade ide o hrubú nespravodlivosť, pretože ako poctivý nadobúdateľ v zmysle dražby nemôže užívať vlastnú nehnuteľnosť a dokonca mu ani nie je hradený žiaden nájom. Zároveň ani samotný žalobca sa nespráva ako vlastník nehnuteľnosti, keď v okamihu, keď nadobudol vlastníctvo k bytu dražbou, prestal uhrádzať všetky náklady spojené s užívaním tohto bytu. Poukázal tak na rozpor, že žalobca chce na jednej strane bývať v byte, o ktorom tvrdí, že je jeho vlastníkom z dôvodu neplatnosti dražby, a na druhej strane neuhrádza nájom a ani náklady spojené s užívaním bytu správcovi, ktoré vyčíslil v súčasnosti ako nedoplatok vo výške 3.433,93 eur. Doposiaľ (za obdobie od 2017 do 2021) tak prišiel o nájom v približnej hodnote 27.850 eur, keďže v rokoch 2017/2018 bolo nájomné v priemere 600 eur mesačne a v rokoch 2019-2021 vo výške 650 eur mesačne.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

10. Podľa ust. , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa ust. a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa ust. , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Citované zákonné ustanovenia upravujú neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva, ktorého účelom je po začatí konania rýchla dočasná úprava právnych pomerov strán sporu. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto neodkladnej úpravy pomerov strán, teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť.

12. Súd prvej inštancie postupoval preto správne, keď skúmal podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či žalobca osvedčil svoj nárok, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, predložených listinných dôkazov a súdneho spisu dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, a to, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia, pretože žalobca nielen že neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu (čo súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne skonštatoval), ale vôbec neosvedčil ani dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana (právo užívať byt č. X nachádzajúci sa na ulici A. X M. A. a z tohto užívania vyplývajúce právo na ochranu obydlia). S napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa preto odvolací súd plne stotožnil.

13. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa ako bývalý vlastník domáha žalobou vo veci samej určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí na ulici A. X, A., vedeného na LV XXXX pre okres A. J., obec A. - V.. Č.. M., katastrálne územie M., ktorého vydražiteľom a vlastníkom sa stal na základe namietanej dražby žalovaný (viď aktuálny zápis vlastníctva na LV XXXX pre katastrálne územie M.). Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným uznesením, sa domáhal uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa výkonu vlastníckeho práva k spornému bytu a ochrany plnohodnotného a dôstojného bývania (ochrany práva na obydlie) svojej osoby, ako aj v návrhu označených osôb v žalobou dotknutom byte, ktorého otázka vlastníctva závisí od výsledku sporu vo veci samej. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný ako vydražiteľ a vlastník označeného bytu aj napriek prebiehajúcemu sporu o neplatnosť dobrovoľnej dražby bytu realizuje v rozpore s dobrými mravmi kroky smerujúce k výkonu jeho údajného vlastníckeho práva k bytu a k vysťahovaniu v návrhu označených osôb z predmetného bytu. Okrem snáh o vstup do vydraženého bytu zabezpečil obmedzenie dodávky elektrickej energie do tohto bytu. Reálne tak hrozí, že vykoná svoje vlastnícke právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku. Práva a oprávnené záujmy svojej osoby a dotknutých osôb považoval konaním žalovaného za ohrozené (nakoľko hrozí, že sa vysťahovaním stanú bezdomovci), čo vyhodnotil ako skutočnosť odôvodňujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Predloženými listinnými dôkazmi žalobca osvedčil len skutočnosť, že vo vzťahu k spornému bytu bola prerušená distribúcia elektriny.

14. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia teda vyplýva, že sa ako bývalý vlastník sporného bytu domáha na základe uloženia žalovanému povinnosti zdržať sa výkonu vlastníckeho práva k tomuto bytu ochrany plnohodnotného a dôstojného bývania jeho osoby a v návrhu označených osôb v predmetnom byte, nakoľko žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby dotknutého bytu spochybnil vlastnícke právo žalovaného k bytu, ktoré je tak sporné. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa podaným návrhom domáha ochrany práva na obydlie, ktoré je prirodzene odvodené od oprávnenia užívať určitú nehnuteľnosť ako obydlie, je nepochybné, že v záujme dosiahnutia úspechu v konaní o neodkladnom opatrení mal prioritne osvedčiť existenciu práva jeho osoby prípadne ním v návrhu označených osôb užívať sporný byt, resp. bývať v ňom. Z pripojených listinných dôkazov, ako aj spisového materiálu však odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nezistil, že by žalobcovi, prípadne ním v petite návrhu označeným osobám takéto právo prináležalo. Z príslušného LV XXXX pre katastrálne územie M., na ktorom je zapísané vlastnícke právo k spornému bytu, mal odvolací súd nepochybne osvedčené, že v súčasnosti je vlastníkom bytu žalovaný. Aj keď žalobou vo veci samej (podanou v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu, vedenom pod sp. zn. ) žalobca vlastnícke právo žalovaného spochybnil, v dôsledku čoho je jeho vlastnícke právo sporné, táto skutočnosť ešte neznamená, že sa vo vzťahu k danému bytu obnovilo pôvodné vlastnícke právo žalobcu, ako aj z neho vyplývajúce oprávnenie predmetný byt užívať. To, že vlastnícke právo žalovaného k bytu je v dôsledku podanej žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sporné, neznamená, že žalobca prípadne jeho rodinní príslušníci môžu sporný byt užívať (obývať). Podstatný je fakt, že žalobca v súčasnosti nie je vlastníkom dotknutého bytu, a že vlastnícke právo žalovaného k bytu je spochybnené a medzi žalobcom a žalovaným sporné. Nie je preto prípustné odvodzovať existenciu nároku na užívanie bytu od sporného alebo bývalého vlastníckeho práva (žalobcu) k tomuto bytu a už vôbec nemožno takýto nárok považovať za osvedčený na základe sporného, prípadne bývalého vlastníctva k bytu. A keďže žalobca nepredložil ani taký dôkaz, ktorý by osvedčil, že je spolu s dotknutými osobami oprávnený predmetný byt užívať (obývať ho) na základe iného ako vlastníckeho práva, napríklad z titulu nájomnej zmluvy alebo dohody o bezplatnom užívaní, prípadne inej právnej skutočnosti (čo súd prvej inštancie aj správne poznamenal), odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca právo (právo užívať sporný byt a z neho vyplývajúce právo na ochranu obydlia), ktorého ochrany sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha, neosvedčil. Keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné prostredníctvom neodkladného opatrenia priznať ochranu, potom je zrejmé, že už táto samotná skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez potreby skúmania ďalšieho zákonného predpokladu - osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Napokon keď nebola osvedčená ani len existencia tvrdeného nároku (práva), ktorému sa mala neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, potom logicky neprichádza do úvahy ani danosť bezprostredného a reálneho ohrozenia takéhoto (neosvedčeného) nároku (práva). Odvolací súd však aj napriek tomu nad rámec k tomuto zákonnému predpokladu uvádza, že návrh žalobcu nemohol byť ani v tomto smere dôvodný, pretože žalobca predložil na osvedčenie tohto predpokladu len oznámenie o prerušení distribúcie elektriny do sporného bytu, ktoré samo o sebe ešte neznamená

vznik akejkoľvek ujmy vyžadujúcej si naliehavú potrebu ochrany práva užívať byt (ktoré navyše v danom prípade ani nebolo osvedčené). Okrem toho žalobca žiadnym listinným dôkazom neosvedčil ani také konanie žalovaného smerujúce k vysťahovaniu dotknutých osôb, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, prípadne verejným poriadkom, a ani nemožnosť ním označených osôb zabezpečiť si bývanie v inej nehnuteľnosti. Odvolací súd tak konštatuje, že po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutého uznesenia ako i súdneho spisu nevzhliadol žiaden dôvod, na základe ktorého by bola neodkladná úprava pomerov medzi stranami sporu naliehavo potrebná. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vyslovil, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, vec posúdil po právnej stránke správne a dospel aj k správnemu právnemu záveru majúcemu oporu v príslušnom súdnom spise. Odvolací súd vyhodnotil preto odvolanie žalobcu v celom rozsahu ako absolútne nedôvodné. K tvrdeniu žalovaného, že ide o opakovaný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom už bolo rozhodnuté, odvolací súd uvádza, že sa s ním nemožno stotožniť, pretože predmetný návrh je založený aj na ďalších skutkových tvrdeniach a okolnostiach, ktoré mali nastať s odstupom času (napr. snahy žalovaného o vysťahovanie dotknutých osôb z predmetného bytu, prerušenie dodávky elektriny do bytu).

15. Návrh na neodkladné opatrenie nie je dôvodný vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán sporu nie je naliehavá a žalobca dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo svoju obavu o ohrozenie práva. Keďže v posudzovanej veci tieto predpoklady splnené neboli, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).