Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/89/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, adresa sídla Bratislava, Vajnorská 100/A, zast. advokátom: JUDr. Oskar Chnápko, adresa sídla Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovaným: 1/ F. M., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu X., V. XXXX/X, 2/ Y. K.ć, predtým B., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu X., V. XXX/XX, o 1.833,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 18. mája 2020 č.k. -109, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej o zaplatenie úroku vo výške 194,98 eur za obdobie od 4.12.2017 do 31.8.2019 a ďalej vo výške 22,5% p.a. zo sumy 1.833,47 eur od 1.9.2019 do zaplatenia m e n í tak, že žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi ďalší bežný úrok z úveru vo výške 12,5% p.a. zo sumy 916,74 eur za obdobie od 4.12.2017 do 20.3.2019 vo výške 78,93 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi ďalší bežný úrok z úveru vo výške 12,5% p.a. zo sumy 916,74 eur za obdobie od 4.12.2017 do 20.3.2019 vo výške 78,93 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a v zostávajúcej napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej sa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalované v 1. a 2. rade sú povinné zaplatiť žalobcovi každá samostatne vo vzťahu k uplatnenému nároku náhradu trov tohto konania v rozsahu 6,90% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 916,74 eur spolu s úrokmi vo výške 17,69 eur a úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 916,74 eur od 1.9.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.), žalovanej v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 916,74 eur spolu s úrokmi vo výške 17,69 eur a úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 916,74 eur od 1.9.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.) a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

1.2.1 Z dokazovania mal za preukázané, že žalobca a poručiteľ (právny predchodca žalovaných) uzavreli 9.3.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 2.500 eur, ktorý sa poručiteľ zaviazal vrátiť v 24 mesačných splátkach vo výške 118,76 eur (posledná splátka vo výške 118,50 eur). V zmluve bol uvedený dátum konečnej splatnosti úveru 20.3.2019, fixná úroková sadzba 12,50% ročne, RPMN 13,30%, priemerná RPMN 11,39%, odplata za poskytnutie úveru 12,50%, najvyššia prípustná hodnota odplaty 22,78%, celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť 2.849,98 eur, splatnosť 1. splátky 20.4.2017, splácanie vždy k 20. dňu

v mesiaci, výška úrokov z omeškania v čase uzavretia zmluvy 5%. V bode 2.3 zmluvy sú vymedzené termíny splatnosti a rozpis započítania splátok na istinu, úroky a poplatky.

1.2.2 Poručiteľ dňa 27.11.2017 zomrel. V zmysle bodu 6.8. písm. g) Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery ak dlžník zomrel, banka je oprávnená a) vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 4.12.2017. Prihláškou z 8.1.2018 adresovanou Okresnému súdu Galanta si žalobca do dedičského konania po poručiteľovi prihlásil pohľadávku z titulu zmluvy o úvere č. 1753696331 zo dňa 9.3.2017, pričom dlžná suma ku dňu smrti poručiteľa bola vo výške istiny 1.833,47 eur a úroku ku dňu zosplatnenia vo výške 35,39 eur.

1.2.3 Na základe Uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. , z 29.5.2018 vydaného JUDr. Karolom Kovácsom, notárom, v dedičskej veci po poručiteľovi, bola stanovená všeobecná hodnota dedičstva na sumu 77.170,60 eur, výška dlhov poručiteľa na sumu 3.247,22 eur a čistá hodnota dedičstva na sumu 73.923,38 eur. Dedičstvo po poručiteľovi nadobudli dvaja dedičia

- žalované v 1. a 2. rade. Z uznesenia nevyplýva, či bola pohľadávka žalobcu zaradená do dlhov poručiteľa, ani to ktorá z dedičiek ju prevzala. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.6.2018.

1.2.4 Výzvami z 20.9.2018 žalobca vyzval žalované v 1. a 2. rade, ako dedičky po poručiteľovi, ktoré zodpovedajú za úhradu úverovej pohľadávky, na úhradu sumy vo výške 1.868,86 eur, ktorá pozostáva z istiny 1.833,47 eur a úrokov vo výške 35,39 eur.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok veriteľa voči právnym nástupcom dlžníka na vrátenie dlžníkovi poskytnutého úveru s dohodnutým úrokom podľa Ob.z. ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení), , a ZoSÚ2010 ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu), , a , , a , , , a , v a , a O.z. ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení), ( v znení neskorších predpisov) a nárok veriteľa voči právnym nástupcom dlžníka na úrok z omeškania peňažného dlhu podľa a O.z. a nariadenia vlády číslo v znení účinnom v čase vzniku omeškania a dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanej v 1. rade je dôvodný len v časti nároku na zaplatenie istiny 916,74 eur spolu s úrokom vo výške 17,69 eur a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 916,74 eur od 1.9.2019 do zaplatenia a voči žalovanej v 2. rade je dôvodný len v časti nároku na zaplatenie istiny 916,74 Eur spolu s úrokom vo výške 17,69 eur a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 916,74 eur od 1.9.2019 do zaplatenia a preto v tejto časti žalobe vyhovel, čo však neplatilo pre zostatok uplatnených nárokov, v ktorej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a poručiteľ ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej mal byť poručiteľovi poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2.500 eur, ktorý sa poručiteľ zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 118,76 eur. Súd dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi treba definovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľskú zmluvu. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 9.3.2017 a zistil, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle a o spotrebiteľských úveroch. Poručiteľ dňa XX.XX.XXXX zomrel, v dôsledku čoho žalobca v zmysle bodu 6.8. písm. g) Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 4.12.2017. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že v danom prípade nemožno účinky vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru viazať na doručenie oznámenia dlžníkovi, keďže tento zomrel. Žalobca si splnil svoju povinnosť a pohľadávku voči poručiteľovi si prihlásil do dedičského konania. V čase vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávka pozostávala z istiny 1.833,47 eur a úrokov vo výške 35,39 eur.

1.5 Žalovaná v 2. rade vo svojej obrane zdôrazňovala, že peňažné prostriedky z čerpaného úveru poručiteľ použil na úhradu nedoplatku za byt v jeho vlastníctve, ktorý v tom čase užívala žalovaná v 1. rade. Táto skutočnosť však pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaných ako dedičov po poručiteľovi nie je relevantná. Veriteľ poskytol poručiteľovi úver ako bezúčelový a vo vzťahu k nemu

je preto bez významu, ako poručiteľ peňažné prostriedky využil. Z tohto dôvodu súd ani nevykonával dokazovanie naznačené žalovanou v 2. rade v podaní zo 4.12.2019 vyžiadaním informácií od SBD Šaľa.

1.6 Žalobca v konaní preukázal, že pohľadávku prihlásil do dedičského konania. Z dedičského rozhodnutia nevyplýva, že by pohľadávku prevzala niektorá z dedičiek. Z vyjadrení žalovanej (pri dedičskom konaní „trvala na tom, aby notár zapísal Poštovú banku na žalovanú v 1. rade“) možno dospieť k záveru, že táto pohľadávka bola medzi dedičmi sporná. Vychádzajúc z ust. pre úspešné uplatnenie nároku veriteľa voči dedičom v súdnom konaní nie je podmienkou zaradenie sporného dlhu do dedičstva. Žalobca v konaní preukázal, že po právoplatnosti dedičského rozhodnutia (14.6.2018) vyzval obe dedičky listami z 20.9.2018 na úhradu úverovej pohľadávky, za ktorú zodpovedajú podľa a O.z. do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Z dedičského rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že dedičstvo nebolo predĺžené, keďže čistá hodnota dedičstva bola stanovená na 73.923,38 eur.

1.7 Žalovaná v 2. rade ďalej uvádzala, že po právoplatnosti dedičského rozhodnutia navštívili spolu so žalovanou v 1. rade pobočku žalobcu za účelom prevzatia dlhu žalovanou v 1. rade ako jediným dlžníkom. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou. Žalovaná v 2. rade v konaní nepreukázala existenciu písomnej dohody medzi ňou a žalovanou v 1. rade o prevzatí dlhu, ktorý na ňu prešiel smrťou poručiteľa a ani existenciu písomného súhlasu zo strany veriteľa - žalobcu s prevzatím dlhu. Žalobca v konaní poprel, že by mal vedomosť o vyjadrení súhlasu so zmenou účastníka zmluvy. Tvrdenie žalovanej v 2. rade tak v konaní nebolo preukázané. Súd mal za to, že žalobca riadne preukázal pasívnu vecnú legitimáciu oboch žalovaných a obrana žalovanej v 2. rade nebola v konaní účinná. Subjektívny pocit žalovanej v 2. rade, že by nemala byť zodpovedná za dlhy jej otca, ktoré vznikli za jeho života v dôsledku rozhodnutia finančne vypomôcť žalovanej v 1. rade, nie je právne relevantný.

1.8 Nakoľko žalované v 1. a 2. rade nadobudli dedičstvo po poručiteľovi rovnakým dielom, za dlhy poručiteľa zodpovedá každá z nich v jednej polovici až do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Súd preto návrh žalobcu považoval za dôvodný v časti uplatnených nárokov na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.833,47 eur a úrokov vyčíslených do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 35,39 eur, pričom každú zo žalovaných zaviazal na zaplatenie polovice pohľadávky, t.j. vo výške 916,74 eur pokiaľ ide o istinu a vo výške 17,69 eur v časti úrokov. Žalovaným v 1. a 2. rade súd ďalej každej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 916,74 eur (t.j. zo sumy istiny za úhradu ktorej zodpovedajú) od 1.9.2019 do zaplatenia v súlade so žalobným návrhom, keďže žalované pohľadávku žalobcu neuhradili riadne a včas a to ani po písomných výzvach zo strany žalobcu.

1.9 V časti zvyšku vyčísleného úroku vo výške 389,96 eur (za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti a v časti zmluvného úroku 22,50% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.833,47 eur od 1.9.2019 do zaplatenia, súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Súd mal za preukázané, že žalobca a právny predchodca žalovaných si dojednali zmluvný úrok 12,50% ako fixný do doby splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá ku dňu 20.3.2019, žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru skôr, a to k 4.12.2017. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom.

1.10 O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi každej samostatne vo vzťahu k uplatnenému nároku náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne a a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalobcovi vzhľadom na jeho plný úspech v spore v časti žalovanej istiny s tým, že každej zo žalovaných vznikla povinnosť uhradiť trovy konania samostatne vo vzťahu k proti nim uplatnenému nároku.

2. Rozsudok v zamietajúcej časti (nároku na bežný úrok po zosplatnení úveru do jeho úplného zaplatenia) napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo návrhom na jeho zmenu vyhovením

žalobe aj v zamietajúcej časti a priznaním žalobcovi plnej náhrady trov odvolacieho konania, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to v časti, v ktorej žalobu zamietol ( ) a ).

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že názor súdu prvej inštancie, že žalobcovi nepatrí zmluvný úrok po zosplatnení úveru je mylný, nakoľko povinnosť dlžníka platiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká a menia sa výlučne len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť plniť; dlžník naďalej nie je povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok stanovených v zmluve, ale na požiadanie veriteľa v plnom rozsahu celú dlžnú čiastku spolu s úrokmi.

2.2 Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nedochádza k zániku pôvodného právneho vzťahu, ale len k zmene pôvodného právneho vzťahu. Nárok veriteľa na dohodnutý úrok vyplýva či už z , ale aj ZoSÚ2010 a . Výklad, ktorý odbremeňuje dlžníka od platenia zmluvného úroku by bol absurdný, keďže privodením stavu predčasného splatenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Takýto výklad nie je prípustný. V zosplatnení úveru žalobcom totiž neboli započítané zmluvné úroky, ide len o dlžnú sumu do času zosplatenia, ku ktorej bol pripočítaný zvyšok dlžnej istiny.

2.3 Zmluvný úrok je odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov.

3. Rozsudok v časti uloženia povinnosti žalovanej v 2. rade zaplatiť žalobcovi vo vzťahu k uplatnenému nároku náhradu trov konania v rozsahu 100% napadla riadnym a včasným odvolaním žalovaná v 2. rade s návrhom na jeho zmenu nepriznaním žalobcovi náhrady trov konania voči žalovanej v 2. rade, viniac súd prvej inštancie, že tento v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci žalovanej v 2. rade uložil takúto povinnosť napriek tomu, že táto v konaní požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a z obsahu samotného rozhodnutia vyplýva, že žalobca nemal úspech v plnom rozsahu, nakoľko zo žalobcom uplatneného úroku vo výške 212,68 eur súd žalobcovi priznal iba sumu 17,69 eur a ďalej zmluvný úrok vo výške 22,5% ročne zo sumy 1.833,47 eur od 1.9.2019 do zaplatenia žalobcovi nebol priznaný vôbec. Zároveň súd žalobcovi nepriznal úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 1.833,47 eur od 1.9.2019 do zaplatenia, ale len zo sumy 916,74 eur. Nakoľko ku dňu podania odvolania zamietnutá časť úrokov a úrokov z omeškania predstavovala sumu 570 eur, úspech žalobcu v konaní bol len 50% .

4. Žalovaná v 1. rade odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalobcu a žalovanej v 2. rade sa nevyjadrila.

5. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdiť a zotrvala na svojom odvolaní a doterajších vyjadreniach.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej v 2. rade navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách konania ako vecne správny potvrdiť, nakoľko súd správne pomer úspechu vo veci vypočítal len zo žalovanej istiny a správne nezohľadňoval uplatnené príslušenstvo k pohľadávkam.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozsudok v napadnutých častiach v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolaní ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovanej v 2. rade je sčasti dôvodné.

8.1 Predmetom konania je žaloba veriteľa voči dedičom dlžníka o vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých právnemu predchodcovi žalovaných na základe zmluvy o úvere číslo 1753696331 z 9.3.2017 voči každej zo žalovaných vo výške 916,74 eur, úroku z úveru 212,68 eur, bežného úroku 22,5% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.833,47 Eur od 1.9.2019 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.833,47 eur od 1.9.2019 do zaplatenia.

8.2 Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu a žalovanej v 2. rade je posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok jeho nesprávne rozhodnutie o nepriznaní nároku žalobcu na uplatnený úrok z úveru po zosplatnení úveru a to až do úplného zaplatenia úročenej istiny úveru a priznaní žalobcovi plnej náhrady trov konania voči žalovanej v 2. rade.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

10.2 Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj . Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).

10.3 Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaných ako založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy. V konaní bolo nesporné, že zmluvný vzťah medzi stranami konania, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, napĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy.

10.4 Základnou spornou otázkou bolo, či veriteľ v úverovom vzťahu s dlžníkom má nárok na bežný zmluvný úrok z úveru aj po zosplatnení úveru a dokedy mu zostáva takýto nárok zachovaný. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti žaloby na právnom závere, že žalobcovi prislúcha právo na zaplatenie bežného zmluvného úroku z úveru len do jeho splatnosti v dôsledku mimoriadneho zosplatnenia úveru jednostranným právnym úkonom veriteľa. Žalobca s týmto jeho záverom nesúhlasil dôvodiac najmä tým, že dlžník je povinný platiť úroky až do doby skutočného vrátenia poskytnutého úveru veriteľovi, žiadosťou o okamžité splatenie úveru nedochádza k zániku (predčasnému ukončeniu) zmluvy, povinnosť platiť úroky z omeškania je predpokladaným zákonným sankčným mechanizmom, pretrvávajúci stav, keď žalovaný naďalej užíva (a nevracia) poskytnuté finančné prostriedky a žalobca nimi fakticky nedisponuje, rozhodne nie je dôvodom na nepriznanie zmluvne dohodnutých bežných úrokov, inštitút úroku je v právnej doktríne SR a ČR dlhodobo interpretovaný ako cena za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania (bez ohľadu na termín splatnosti úveru), t.j. do doby reálneho vrátenia úveru veriteľovi (v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 13.12.2006, spis. zn. , spis. zn. , spis. zn. , , , , Krajského súdu Žilina spis. zn. ,

Krajského súdu Banská Bystrica spis. zn. a iné), nemožno v danom prípade akceptovať údajnú neprípustnosť paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky žalobcu úrokom z omeškania a súčasne riadnym zmluvným úrokom.

10.5 Treba uviesť, že rozhodovacia prax odvolacích súdov je nesúladná v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru. Kumulácia zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je predmetom odbornej diskusie, keďže jednoznačné legislatívne riešenie absentuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky v aktuálnom rozhodnutí sp. zn. poukázal na skutočnosť, že pri spotrebiteľských úveroch je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d/ ZoSÚ2010). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave úverovej zmluvy absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. V § 502 ods. 1 veta prvá Ob.z. je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Ob.z., O.z., či ZoSÚ2010 nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je pritom inštitút slúžiaci ochrane veriteľa. Veriteľ však peňažné prostriedky nemá, ale patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá, ako doba riadneho splácania úveru, pretože dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania (ktorý záver je podľa názoru odvolacieho súdu uplatniteľný aj na prejednávanú vec, hoci v tomto prípade došlo k zmluvne dohodnutému zosplatneniu úveru z dôvodu smrti dlžníka).

10.6 Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. argumentoval aj tým, že pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny (pozn. odvolacieho súdu - ak k nemu dôjde až po dohodnutej dobe trvania úverovej zmluvy). Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to znamená že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z toho dôvodu dojednanie, ktorým sa dlžník

- spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 O.z. Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda. Jeho právo zostáva zachované, po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vyplýva záver, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Takýto záver je plne akceptovateľný aj v prejednávanej veci napriek tomu, že k zosplatneniu úveru došlo v dôsledku smrti dlžníka.

10.7 V konaní bolo nesporným, že podľa úverovej zmluvy bol právny predchodca žalovaných povinný platiť dohodnutý úrok z úveru v splátkach, v ktorých výška ako aj splatnosť bola dohodnutá v úverovej zmluve s tým, že pokiaľ k zosplatneniu úveru došlo po splatnosti ôsmej splátky splatnej dňa 20.11.2017 došlo k zosplatneniu aj 9. až 24. splátky úrokov v celkovej výške 157,87 eur (9. splátky vo výške 17,90

eur, 10. splátky vo výške 17,42 eur, 11. splátky vo výške 16,35 eur, 12. splátky vo výške 13,78 eur, 13. splátky vo výške 14,15 eur, 14. splátky vo výške 12,61 eur, 15. splátky vo výške 11,91 eur, 16 . splátky vo výške 10,43 eur, 17. splátky vo výške 9,62 eur, 18. splátky vo výške 8,47 eur, 19. splátky vo výške 7,06 eur, 20. splátky vo výške 6,11 eur, 21. splátky vo výške 4,75 eur, 22. splátky vo výške 3,70 eur, 23. splátky vo výške 2,48 eur a 24. splátky vo výške 1,13 eur).

10.8 Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná aj v časti o uloženie povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi ďalší bežný úrok z úveru vo výške 12,5% p.a. zo sumy 916,74 eur za obdobie od 4.12.2017 (deň zosplatnenia úveru) do 20.3.2019 (deň konečnej splatnosti úveru) vo výške 78,93 eur (vo výške 1 zo sumy 157,87 eur) a v časti o uloženie povinnosti žalovanej 2. rade zaplatiť žalobcovi ďalší bežný úrok z úveru vo výške 12,5% p.a. zo sumy 916,74 eur za obdobie od 4.12.2017 do 20.3.2019 vo výške 78,93 eur (vo výške 1 zo sumy 157,87 eur). Žalobcovi totiž náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí tzn. do zaplatenia, najneskôr však do konečnej splatnosti úveru - 20.3.2019 (doba trvania zmluvy, ktorá bola dohodnutá pri jej vzniku a ohraničená konečnou splatnosťou úveru).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd podľa rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. v časti nároku žalobcu na úrok z úveru od zosplatenia úveru do konečnej splatnosti úveru zmenil spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto rozhodnutia a podľa rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej zamietajúcej časti (nároku na bežný úrok z úveru od 21.3.2019 do zaplatenia istiny úveru) ako vecne správny potvrdil.

12. Pokiaľ ide o námietku žalovanej v 2. rade o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania z dôvodu nesprávneho určenia rozsahu úspechu žalobcu v konaní odvolací súd uvádza, že v konaní bolo nesporným, žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej v 2. rade zaplatiť žalobcovi istinu 916,74 eur s príslušenstvom (ktoré tvoril zmluvný úrok a úrok z omeškania). Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v časti uloženia povinnosti žalovanej v 2. rade zaplatiť žalobcovi istinu 916,74 eur v celom rozsahu vyhovel, pričom žalobca bol čiastočne neúspešný len v časti uplatneného nároku na príslušenstvo žalovanej pohľadávky (v časti nároku na dohodnutý zmluvný úrok z úveru). Súd prvej inštancie potom správne, v súlade s ustálenou súdnou praxou pri zisťovaní pomeru úspechu žalobcu vychádzal z priznaného mu nároku na zaplatenie istiny a správnym bol aj jeho záver o jeho úspechu v konaní vo vzťahu k žalovanej v 2. rade v rozsahu 100%. Preto námietka žalovanej v 2. rade o nesprávnom právnom posúdení nároku žalobcu na náhradu trov konania a z toho plynúcej nesprávnosti rozhodnutia o trovách konania nemohla obstáť. Obdobne neobstojí ani námietka žalovanej v 2. rade, že v konaní je oslobodená od súdnych poplatkov (oslobodenie jej prináleží zo zákona a tak nebolo dôvodným, aby o jej návrhu na priznanie jej oslobodenia od súdnych poplatkov súd rozhodoval) a tak jej nemala byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi, nakoľko takéto oslobodenie od súdnych poplatkov (oslobodenie strany sporu od povinnosti platiť súdne poplatky štátu, ktoré by inak bola povinná platiť) sa nevzťahuje na jej povinnosť znášať trovy konania protistrany - súkromnej osoby, ktorá mala v konaní plný úspech.

13.1 Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

13.2 Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacom súde.

13.3 Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci.

13.4 Podľa ak mala strana konania vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

13.5 Podľa o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13.6 Žalobca si vo vzťahu ku každej zo žalovaných uplatnil pohľadávku vo výške 916,74 eur titulom nároku na vrátenie istiny úveru, 216,60 eur titulom nároku na vypočítaný úrok z úveru, 756,30 eur titulom nároku na nevyčíslený úrok z úveru za 22 mesiacov (22,5% ročne zo sumy 1.833,47 Eur od

1.9.2019 do 30.6.2021 - deň rozhodovania odvolacieho súdu), 168 eur titulom nároku na nevyčíslený úrok z omeškania za 22 mesiacov (5% ročne zo sumy 1.833,47 Eur od 1.9.2019 do 30.6.2021 - deň rozhodovania odvolacieho súdu), teda celkovo uplatnená pohľadávka predstavovala sumu 2.053,64 eur (916,74 + 212,60 + 756,30 + 168 = 2.053,64 eur) a úspešný bol v rozsahu priznanej istiny úveru 916,74 eur, úroku z úveru 17,69 eur - priznaných súdom prvej inštancie a 78,93 eur - priznaných odvolacím súdom a úroku z omeškania vo výške 84,03 Eur (5% zo sumy 916,74 eur od 1.9.2019 do 30.6.2021 - deň rozhodovania odvolacieho súdu), teda celkovo priznaná čiastka predstavovala sumu 1.097,39 eur (916,74 + 17,69 + 78,93 + 84,03 = 1.097,39 eur). Úspech žalobcu tak predstavoval 53,45% a úspech každej zo žalovaných 46,54%. Čistý úspech žalobcu bol voči každej zo žalovaných vo výške 6,90% (53,45 - 46,54 = 6,90%). Preto odvolací súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení žalobcovi priznal nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu jeho úspechu v spore vo výške 6,90% a to voči každej zo žalovaných samostatne vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu.

14. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.