Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-21-2021.pdf
PDF · 92.56 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: Ľ. J., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: N. XXXX/XXA, I. Z.Ň., o zaplatenie 4 780,12 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 4 726,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 726,12 € od 28. 8. 2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 98 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) 29. 3. 2021, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 4 780,12 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. z dlžnej sumy od 28. 8. 2018 do zaplatenia a trovy konania.
2. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodzuje žalobkyňa z predloženého projektu rozdelenia zlúčením z 11. 12. 2017, z ktorého vyplýva, že na základe projektu rozdelenia zlúčením sa žalobkyňa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“).
3. Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanou 20. 9. 2017, zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5 000 €, ktorý sa zaviazala vrátiť v 120. mesačných splátkach vo výške 85,17 €. Celková výška sumy, ktorú mala žalovaná vrátiť, predstavovala 10 220,40 €, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 17,90 % a úrok 17,90 % p. a. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas, preto sa dostala do omeškania. Žalobkyňa ju listom z 27. 6. 2018 vyzvala na úhradu omeškaných splátok a upozornila ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Vzhľadom na to, že na výzvu žalovaná nereagovala, žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru 19. 8. 2018, o čom informovala žalovanú listom z 22. 8. 2018. Žalobkyňa si uplatňuje úrok z omeškania až po uplynutí 6. dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pretože oznámenie bolo zaslané žalovanej obyčajnou zásielkou, pri ktorej je bežná doba doručenia päť dní. Ku dňu podania žaloby eviduje žalobkyňa úhradu zo strany žalovanej vo výške 1 011,02 €. Žalobkyňa si preto uplatňuje zvyšnú časť neuhradenej pohľadávky ku dňu podania žalobného návrhu vo výške 4 726,12 €, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 54 € a zákonný úrok z omeškania.
4. K žalobe bola pripojená zmluva so zmluvnou dokumentáciou (fotokópia dokladu totožnosti žalovanej, výpis z účtu žalovanej, kópia výpisu zo živnostenského registra Magistrátu mesta Viedeň, daňové priznania žalovanej k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016, výplatné pásky), projekt rozdelenia zlúčením z 11. 12. 2017, predžalobná upomienka na predčasné splatenie úveru z 27. 6. 2018 s kópiou dokladu o doručení žalovanej, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 22. 8. 2018, prehľad splátok a úhrad za obdobie od 20. 9. 2017 do 31. 1. 2021.
5. Okresný súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe a jej prílohám v stanovenej lehote. Žalovaná v konaní ostala pasívna a k žalobe sa doposiaľ nevyjadrila. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 30. 6. 2021. Žalobkyňa zaslala súdu vopred ospravedlnenie jej neprítomnosti na pojednávaní a súhlas, aby súd rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, ktorá zároveň uviedla, že na podanej žalobe v celom rozsahu zotrváva.
6. Pri posúdení skutkových okolností daného prípadu okresný súd vychádzal z vyjadrení strán sporu a žalobkyňou predložených listín, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti.
7. Pôvodný veriteľ a žalovaná uzavreli zmluvu, obsahom ktorej je aj splátkový kalendár z podrobným rozpísaním všetkých splátok. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vo výške 5 000 € vrátiť v 120. mesačných splátkach vo výške 85,17 €. Úver bol poskytnutý bez poistenia. Celkovú čiastku, ktorú mala žalovaná ako dlžník uhradiť, predstavovala sumu 10 220,40 €, pričom úrok predstavoval 17,90 % p. a., RPMN za úver predstavovala 17,90 %, a priemerná hodnota RPMN 12,57 %. Termín konečnej splatnosti bol podľa zmluvy 20. 9. 2027. Doba trvania zmluvy bola uvedená ako 120 mesiacov alebo okamih splatenia všetkých záväzkov podľa zmluvy. V časti VIII. bod 1. zmluvy žalovaná prehlásila, že všetky ňou uvedené údaje sú úplné a pravdivé a berie na vedomie, že pôvodný veriteľ bol oprávnený overiť tieto údaje za účelom posúdenia schopnosti splácať úver a zistenia ďalších informácií, ktoré bude považovať za nevyhnutné. Žalovaná preukázala svoju totožnosť pri podpise zmluvy občianskym preukazom. Pôvodnému veriteľovi predložila jednotlivé listiny za účelom dokladovania svojej schopnosti splácať úver (výpis z účtu žalovanej, kópia výpisu zo živnostenského registra Magistrátu mesta Viedeň, daňové priznania žalovanej k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016, výplatné pásky za obdobie 7-9/2017. Pôvodnému veriteľovi poskytla súhlas o preverení jej záväzkov prostredníctvom Nebankového registra klientskych informácií, či prostredníctvom iných subjektov za účelom overenia pravdivosti údajov uvedených v zmluve. Žalovaná svojim podpisom potvrdila aj prevzatie formulára štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere.
8. Z prehľadu splátok a úhrad, ako aj z tvrdenia žalobkyne vyplýva, že žalovaná uhradila žalobkyni doposiaľ sumu 1 011,02 € a že vyhlásila predčasnú splatnosť úveru v dôsledku omeškania žalovanej 19. 8. 2018.
9. Z obsahu predžalobnej upomienky z 27. 6. 2018, doručenej žalovanej 10. 7. 2018, vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkami vo výške 255,51 € a bola vyzvaná uhradiť splátku splatnú v mesiaci 4/2018 do 5. 8. 2018 inak žalobkyňa vyhlási predčasnú splatnosť úveru. Listom z 22. 8. 2018 vyhlásila žalobkyňa úver za predčasne splatný a vyzvala žalovanú na jeho úhradu.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a), b), d) a g) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok
17. Okresný súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom poskytujúcim úvery v rámci podnikateľskej činnosti a žalovanou ako spotrebiteľom, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, čo vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy a zmluvných podmienok, ktoré odkazujú na citované zákonné ustanovenia.
18. Okresný súd zaoberal obsahom predmetnej zmluvy a podrobil ju prieskumu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZSU, absenciou ktorých by bol úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b ) a d) ZSU. Po posúdení obsahu zmluvy dospel súd k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a nevzhliadol v jej obsahu žiadnu neprijateľnú podmienku. Pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru postupovala žalobkyňa v súlade s bodom 9.2 zmluvy, ktorý obsahuje následky nesplácania úveru riadne a včas, a to postupom podľa § 565 a § 53 ods. 9 OZ. Pri uzavretí zmluvy pôvodný veriteľ konal s odbornou starostlivosťou a súd nezistil, že by zmluva neobsahovala všetky zákonné náležitosti, resp. že by údaje v nej boli uvedené nesprávne. Súd preto považoval nárok žalobkyne za dôvodný, a preto žalobe vyhovel v časti istiny a zmluvného úroku vo výške 4 726,12 €.
19. Žalobkyňa si uplatnila aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 54 € podľa § 121 ods. 3 OZ (príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením). Výška nákladov bola určená v bode 9.4 zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve (14 % z vymoženej dlžnej sumy + DPH). Ide o náklady s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania pohľadávky, pričom ich výška bola stanovená percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovanou po dátume splatnosti pohľadávky.
20. Okresný súd nárok žalobkyne v tejto časti zamietol, pretože v danom konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu reálnych nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením
pohľadávky vo výške 54 €. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 38/2015, z 21. 1. 2015). Náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, predstavujú reálne vynaložené náklady, ktorých účelnosť vynaloženia a ich skutočnú výšku je žalobkyňa povinná preukázať. Tieto náklady nie je možné uplatňovať ako kvázi „paušál“ v podobe percenta zo splátok uhradených žalovanou, pretože takto určená suma neodráža skutočné náklady žalobkyne spojené s uplatňovaním pohľadávky v predsúdnom štádiu. Žalobkyňa sa odvoláva na zmluvné podmienky, čo však súd považuje za irelevantné, pretože žalobkyňa si tieto náklady uplatňuje podľa § 121 ods. 3 OZ a na skutočnosti, že vynaloženie reálnych výdavkov je povinná žalobkyňa preukázať, nič nemení ani dohoda zmluvných strán o paušálnej náhrade nákladov.
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovanej so zaplatením žalovanej sumy. Žalobkyňa si uplatňuje zákonný úrok z omeškania od 28. 8. 2018 ako šiesty deň od oznámenia o predčasnej splatnosti úveru. Žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 % + 0,00 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 28. 8. 2018 bola 0,00 %. Súd považoval nárok v tejto časti za dôvodný a priznal žalobkyni úrok z omeškania v rozsahu, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 99 % (neúspešná bola v časti, nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 54 €), jej neúspech predstavuje 1 %. Žalobkyňa teda vo veci dosiahla celkový pomerný úspech vo výške 98 % (99 % - 1 %) a v takomto rozsahu jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania.
27. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.