Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12P-31-2021.pdf
PDF · 93.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľa: I.. U. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, o rozvod manželstva s I.. T. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, a o úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: N. F., nar. XX. XX. XXXX, a A. F., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom u rodičov, obe zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W., zväzok H., ročník XXXX, strana X, poradové číslo XXX, r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloleté deti N. F. a A. F. sa s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku z v e r u j ú na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že budú zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v týždňových intervaloch tak, že od nedele nepárneho kalendárneho týždňa od 14.00 hod. budú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky a od nedele párneho kalendárneho týždňa od 14.00 hod. budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca.
Odovzdanie a prevzatie maloletých detí sa bude realizovať vždy v mieste bydliska toho rodiča, ktorému končí doba osobnej starostlivosti.
Každý z rodičov bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Súd výživné na maloleté deti n e u r č u j e .
Rodinné prídavky bude poberať matka.
Daňový bonus bude poberať otec.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 31. 05. 2021, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 01. 06. 2021, sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov, bez určenia vyživovacej povinnosti.
2. Manželka, ktorá návrh na rozvod nepodala, a procesný opatrovník sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrili.
3. Súd vykonal dokazovania oboznámením sa s návrhom navrhovateľa a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, potvrdením obce B., lustráciami v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, rozpisom mesačných výdavkov navrhovateľa, mzdovým listom za rok 2020 a za rok 2021, výsluchom účastníkov konania a oboznámením ostatného spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti procesného opatrovníka, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 05. 09. 2009, u oboch účastníkov ide v poradí o prvé manželstvo. Obaja účastníci sú štátni občania Slovenskej republiky, národnosť majú slovenskú. Posledné spoločné bydlisko mali v obci B. XXX. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti - N. F. a A. F..
5. Navrhovateľ (otec) v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa s manželkou poznajú cca 20 rokov, po 10 rokoch sa zobrali. Zo začiatku žili harmonicky, mali dieťa, začali stavať rodinný dom. Po smutných udalostiach v manželkinej rodine začali vznikať komunikačné problémy, súviselo to tiež so stavbou rodinného domu a so starostlivosťou o dieťa. Manželku má stále rád a chce, aby bola šťastná a milovaná, ale oni sa dali na rozdielne smery. Manželku už žiaľ neľúbi, mrzí ho to, ale ako matku svojich detí ju má rád. Žijú v spoločnej domácnosti, ale výdavky za posledné roky hradí on. Za posledné mesiace sa manželka snaží spolupodieľať na nákladoch domácnosti. Chcel by, aby sa manželka postavila na vlastné nohy po finančnej stránke. Nezazlieva jej to, rešpektuje to, bola na materskej. Manželka sa pri ňom neusmieva, nemá radosť zo života, chce, aby tak žila, chce, aby bola šťastná a milovaná. Vzhľadom na dlhé odlúčenie obnovenie manželského spolužitia nie je podľa neho možné. Myslí si, že je medzi nimi averzia, v prítomnosti oboch sú nervózni a vyhýbajú sa sebe navzájom. Majú aj rozdielne názory na výchovu detí, on je na deti prísnejší, manželka je tá dobrá. Od 26. 03. 2013 pracuje v spoločnosti P. U., a. s., a jeho čistý priemerný mesačný príjem je cca 1.300 - 1.400 Eur. Rodinné prídavky chodia na účet jemu. Náklady na domácnosť sú nákupy (jedlo, drogéria, hygienické potreby) 545,50 Eur mesačne, hypotekárny úver (VÚB) 471,60 Eur mesačne, oblečenie (i obuv) 115 Eur mesačne, elektrická energia (ZSE) 55 Eur mesačne, motorové vozidlo PHM (benzín) 50 Eur mesačne, škôlka celkovo (syn Filipko) 44 Eur mesačne, hračky 20,20 Eur mesačne, povinné zmluvné poistenie (2 autá) 17,04 Eur mesačne, internet (datagram Hlohovec) 14,94 Eur mesačne, TV (skylink) 14,575 Eur mesačne, poistka RD (Allianz) 13,21 Eur mesačne, mobilný telefón (4ka) 12 Eur mesačne, komunálny odpad (obec B.) 6,60 Eur mesačne, vodné a stočné (obec B.) 5,80 Eur mesačne, sipo (rozhlas/TV) 4,90 Eur mesačne, daň z nehnuteľnosti 3,80 Eur mesačne). Iné vyživovacie povinnosti nemá.
6. Manželka (matka) v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že s návrhom na rozvod súhlasí, pridržiava sa vyjadrení manžela, pokiaľ ide o priebeh manželstva a dôvody jeho rozpadu. Manžela už asi neľúbi. Obnovenie manželského spolužitia nie je podľa nej možné. Do októbra 2021 je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 275 Eur mesačne. Iný príjem nemá. Pokiaľ ide o jej náklady, väčšinou platí výdavky deťom, keď idú spolu von, napr. na výlet alebo zmrzlinu, čo je asi 100 Eur mesačne. Iné náklady nemá. Maloletý N. bude mať 5 rokov, navštevuje škôlku, s ktorou sú spojené výdavky v sume 44 Eur mesačne, strava a hygiena v sume 130 Eur mesačne, oblečenie 30 Eur mesačne. Maloletá A. bude mať 3 roky, má rovné náklady ako maloletý N., okrem škôlky, do ktorej nastupuje od septembra 2021. Zdravotný stav oboch detí je dobrý. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
7. Pred otvorením pojednávania rodičia uzatvorili na čas po rozvode rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej obaja navrhli zveriť maloleté deti na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, bez určenia výživného.
8. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia po rozvode.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
25. Zákon o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi. Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu ku svojim deťom.
26. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.
27. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky.
28. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom.
29. Podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel, je len formálnym zväzkom.
30. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov dlhšiu dobu neplní svoje funkcie, a to napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti. Obaja účastníci sa vyjadrili, že už nemajú záujem zachovať manželstvo a vylúčili možnosť jeho obnovy. Súd potom dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo vo výroku I. tohto rozsudku so súhlasom oboch manželov rozviedol.
31. Nakoľko súd manželstvo účastníkov rozviedol, bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí matky a otca dospel k záveru, že rodičovská dohoda o zverení maloletých detí na čas po rozvode do striedavej starostlivosti oboch rodičov, bez určenia výživného, je v súlade so zákonom a v najlepšom záujme maloletých detí, a preto rodičovskú dohodu na pojednávaní vo výroku II. rozsudku schválil.
32. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku II. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti výroku II. rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP). Proti výroku I. a III. rozsudku môžu podať rodičia a proti výrokom I., II. a III. rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané rodičmi by nebolo právne účinné, nakoľko rodičia sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.