Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/8/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v exekučnej veci oprávneného A. X., S., so sídlom T. XX, XXX XX J.. W.: XX XXX XXX, proti povinnému P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. J., o udelenie poverenia - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. -8 zo dňa 11. júna 2018, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom I.. W.. E. Y. pod sp. zn. Ex XXXX/XX sa zastavuje.

II. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,24 eur a zaväzuje oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnený a povinný nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom pre toto konanie, , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX podal oprávnený na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie povinnosti uloženej na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným. Dňa 08.06.2011 vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 18.04.2018 poverený súdny exekútor oznámil súdu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného bola zistená jeho nemajetnosť, na základe čoho dáva podnet, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie a zároveň si uplatnil trovy exekúcie, ktoré vyčíslil.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie je toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti, a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný postup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené ani súhlasom oprávneného, ktorý môže

mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Dôvodom na zastavenie exekúcie je kvalifikovaný nedostatok majetku povinného, t.j. taký nedostatok majetku, ktorý nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal okrem uplatnenej minimálnej odmeny súdneho exekútora aj náhradu hotových výdavkov, a to konkrétne poštovné v sume 16,18 Eur, ktoré takto vynaložené považuje za primerané rozsahu exekúcie, a preto ho priznal v uvedenom rozsahu. Súd prvej inštancie priznal poverenému súdnemu exekútorovi z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov uplatnený nárok na 20% DPH, teda priznal mu sumu 9,87 Eur. Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 59,24 Eur, ktorú je oprávnený povinný vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na úhradu trov zaviazal oprávneného.

6. O trovách konania oprávneného a povinného rozhodol tak, že v tomto konkrétnom prípade však zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani oprávnenému a ani povinnému. Keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, žiadnemu z účastníkov náhradu trov exekučného konania nepriznal.

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to len proti výroku o zastavení exekúcie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, a preto zastavenie exekúcie v tomto štádiu považuje za predčasné. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp. zn.. a vzhľadom na neho mal za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne prislúcha jemu ako oprávnenému. Poukázal na to, že v tomto prípade je fyzická osoba v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti, poberania dôchodku alebo na základe inej právnej skutočnosti. Mal za to, že predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Uviedol, že je toho názoru, že ani súdny exekútor pravdepodobne nezistil majetkové pomery povinného dôkladne, pretože tento môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu jeho pohľadávky. Namietal, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv plynúcich z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Ďalej namietal, že súd žiadnym spôsobom neodôvodnil rozhodnutie o zastavení exekúcie, pretože z jeho odôvodnenia nemožno zistiť akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a neuviedol ani žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinného, ani žiadne šetrenia vykonané súdnym exekútorom alebo samotným súdom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. Záverom podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Na základe uvedeného žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Povinný a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade, keď vymáhanie istiny od povinného bolo úspešné či neúspešné a aj vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné, a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený.

13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje tiež na skutočnosť, podľa ktorej pre je rozhodovanie o zastavení konania pre nemajetnosť rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinnom do 31.03.2017, teda splnenie predpokladov bolo preukázané tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Z obsahu spisu má odvolací súd za to, že zo strany súdneho exekútora došlo k dôkladnému prešetreniu majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora, a preto je potrebné konštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov bolo nehospodárne a neúčelné, pretože ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté.

14. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť zostávajúcu časť vymáhaného nároku, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinného, exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Vzhľadom na to, že exekučné konanie nemožno prerušiť a povinný je dlhodobo nemajetný, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Súd vzhľadom na ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.

15. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa možných budúcich príjmov povinného ako dôvodu na pokračovanie v exekúcii je potrebné poukázať na to, že podľa názoru odvolacieho súdu by takýto postup v predmetnom prípade bol za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie, navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v marci 2011 by bolo mimo rozumného rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu na strane povinného.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením a .

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdny exekútor nežiadal priznať trovy exekučného konania a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).