Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., W. XXXXX, Bosna a Hercegovina, právne zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: ARMOD, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 213, Námestovo, IČO: 36 717 835, právne zastúpený: JUDr. Anton Tabačák, PhD., advokát so sídlom O. R. D. XX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie náhrady mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -95 zo 17. septembra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.09.2019, ktoré bolo dané podľa žalovaným žalobcovi je neplatné (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 18.12.2019 do 17.09.2020 vo výške 7.134,73 eur brutto (výrok II.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom (výrok III.). Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd ku skutkovým zisteniam, ktoré právne posudzoval podľa ust. , , a . V konaní mal preukázané, že žalobca v postavení zamestnanca a žalovaný v postavení zamestnávateľa uzatvorili 12.08.2019 pracovnú zmluvu s dobou trvania pracovného pomeru do 30.04.2021, na základe ktorej žalobca u žalovaného vykonával prácu vodiča nákladného motorového vozidla s miestom výkonu práce v Bratislave. V rovnaký deň, t.j. 12.08.2019 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o hmotnej zodpovednosti a dohodu o mzde s tým, že výška základnej mzdy ako garantovanej časti mzdy bola dohodnutá 800,- eur brutto mesačne pri plne odpracovanom fonde pracovného času 40 hodín týždenne. Okresný súd konštatoval, že tieto skutkové zistenia medzi stranami neboli sporné. Ďalej mal preukázané, že listom z 27.09.2019 upozornil žalovaný žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny, ktorej sa mal dopustiť porušením vnútorných predpisov spoločnosti, pretože boli zistené nezrovnalosti vo vykazovaní a čerpaní pohonných hmôt a nedbanlivostnou starostlivosťou o stroje, ktoré boli zverené do jeho starostlivosti. V rovnaký deň žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, v ktorom odkazoval na predmetné upozornenie. Tieto listiny boli žalobcovi doručované poštou na adresu jeho trvalého pobytu ako obyčajná zásielka niekedy v mesiaci november 2019. Žalobca na doručené okamžité skončenie pracovného pomeru reagoval listom z 27.11.2019, v ktorom žalovanému oznámil, že

skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával. Ani tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

2. Spornou otázkou, na vyriešenie ktorej sa okresný súd zameral bolo posúdenie zákonom požadovaných formálnych a materiálnych náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca namietal, že v okamžitom skončení pracovného pomeru chýba riadne skutkové vymedzenie dôvodu takéhoto skončenia, čo nemôže byť nahradené iba odkazom na ustanovenie bez opisu skutkového stavu, ktorým sa mal dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okresný súd považoval uvedené tvrdenie žalobcu za opodstatnené, vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Písomné okamžité skončenie pracovného pomeru odkazuje na a uvádza, že pracovný pomer žalobcu sa okamžité končí pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalobca upozornený listom z 27.09.2019. Okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ by aj tento odkaz ako súčasť listiny o skončení pracovného pomeru akceptoval, z hľadiska obsahu ani predmetné upozornenie nezodpovedá zákonnej požiadavke skutkového vymedzenia dôvodu, pre ktorý zamestnávateľ so zamestnancom končí pracovný pomer. Upozornenie obsahovalo len všeobecné formulácie typu „boli zistené nezrovnalosti vo vykazovaní a čerpaní PHM ako aj nedbanlivá starostlivosť o stroje, ktoré boli zamestnancovi zverené“, čo nezodpovedá požadovanému skutkovému vymedzeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle . Keďže nedostatočné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru postihuje jeho neplatnosťou ( ) okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalobcovi žalovaným dňa 27.09.2019 je neplatné. 3. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu mzdy v zmysle . Žalobca nárok na náhradu mzdy vyčíslil v písomnom podaní zo 07.09.2020, zo strany žalovaného správnosť vyčíslenia namietaná nebola. Okresný súd preto vychádzal dohodnutej mesačnej mzdy 800,- eur brutto a vyčíslenia náhrady mzdy za obdobie od 18.12.2017, kedy sa žalobcovi vrátila poštová zásielka adresovaná žalovanému, v ktorej mu oznamoval, že trvá na ďalšom zamestnávaní žalovanému až do 17.09.2020, kedy bol vyhlásený napadnutý rozsudku v celkovej výške 7.134,73 eur, žalobcovi aj tento nárok priznal. Námietky žalovaného, ktoré vzniesol v rámci obrany v prejednávanej veci, okresný súd označil za irelevantné. Žalovaný vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru špecifikoval v podaniach v rámci súdneho konania, predložením internej smernice, pracovného poriadku, tým ale nemohol odstrániť neurčitosť samotného úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný žiadal, aby okresný súd pri rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že v čase, kedy so žalobcom skončil pracovný pomer, bol žalobca v skúšobnej dobe, preto s ním mohol skončiť pracovný pomer aj bez udania dôvodu. Okresný súd na túto obranu žalovaného neprihliadal, lebo predmetom konania bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaným v skúšobnej dobe. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej „“) a žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že tvrdenie žalobcu o vyplácaní časti mzdy na účet v banke a časti „ na ruku“ vyvrátil a to najmä predložením dohody o mzde. Žalobca preto zobral čiastočne žalobu späť a upravil žalobný petit v časti nároku na náhradu mzdy. Žalovaný ďalej považoval za nesprávny záver okresného súdu, že v okamžitom skončení pracovného pomeru nebol riadne skutkovo vymedzený dôvod, pre ktorý k uvedenému skončeniu došlo. Žalobcovi spolu s okamžitým skončením pracovného pomeru doručil aj písomné upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré v okamžitom skončení pracovného pomeru poukazoval. Okrem toho, žalobcovi súčasne aj ústne na pracovisku oznámil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a tento skutkovo vymedzil tak, že ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Podľa žalovaného, žalobca bol dostatočne určite a jasne oboznámený s dôvodom, pre ktorý s ním okamžite skončil pracovný pomer. Pokiaľ žalobca uvádzal, že okamžité skončenie pracovného pomeru neprerokoval ako zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov, aj toto tvrdenie v konaní vyvrátil. Preukázal, že jeho zamestnanci nevyužili zákonnú možnosť zvoliť si svojho zástupcu a z toho dôvodu neprichádza do úvahy prerokovanie skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že mal záujem

so žalobcom uzatvoriť dlhodobý pracovno-právny vzťah, z ktorého dôvodu mu pomáhal ako cudzincovi aj pri komunikácii s úradmi a zabezpečil mu ubytovanie. Keďže v mesiaci september 2019 bola zistená na automobiloch nadmerná spotreba, bolo vykonané interné šetrenie, na základe ktorého bolo zistené, že žalobca odcudzil pohonné hmoty, čo vyhodnotil z hľadiska intenzity ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na záver žalovaný zdôraznil, že žalobca bol v čase skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a v zmysle v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ so zamestnancom skončiť pracovný pomer aj bez uvedenia dôvodu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného z 09.12.2020 navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci, pričom vykonal vo veci všetky navrhnuté dôkazy. V písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré mu bolo doručené zo strany žalovaného absentujú zákonom požadované obsahové náležitosti, skutkové vymedzenie dôvodu, pre ktorý malo dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. To, že v čase, keď sa žalovaný rozhodol ukončiť s ním pracovný pomer okamžitým skončením bol aj v skúšobnej dobe a tak s ním mohol žalovaný skončiť pracovný pomer aj bez udania dôvodu, je z hľadiska posúdenia neplatnosti dôvodov neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nevýznamné.

6. Žalovaný v odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu pokračoval vo svojej argumentácii uvedenej v odvolaní a zotrval na svojom návrhu, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (, ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil.

8. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. V celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v podrobnostiach naň poukazuje. V zmysle ust. sa preto vo svojom odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov, s tým, že podrobnejšie reaguje na vznesené odvolacie námietky.

9. Ustanovenie upravuje obsahové (materiálne) a formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Medzi obsahové náležitosti oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru patrí označenie dotknutých subjektov (zamestnávateľa i konkrétneho zamestnanca, ktorému je oznámenie doručované) aj uvedenie dôvodu vrátane označenia príslušného ustanovenia , podľa ktorého je podané oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. popis objektívnej situácie, vrátane relevantných dôkazov zamestnávateľa vedúcej k uplatneniu dôvodu v zmysle , z dôvodu jeho nezameniteľnosti s iným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo výpovedným dôvodom. Nedostatočné vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru môže viesť k jeho zameniteľnosti s iným dôvodom, čo môže spôsobiť neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle . Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno dodatočne meniť. V súdnom konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa posudzuje len ten dôvod, ktorý je (bol ako pôvodný) uvedený v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru a nemožno sa zaoberať žiadnymi zmenami. spája neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru s nedodržaním tejto zákonom vymedzenej formy a obsahu takéhoto právneho úkonu.

10. Žalovaný v odvolaní nerozporoval skutkové zistenia okresného súdu týkajúce sa obsahových náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.09.2019, ktorým skončil pracovný pomer so žalobcom. Primárne nesúhlasil však so záverom okresného súdu, že v predmetnom skončení pracovného pomeru nebol skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný v odvolaní rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie zdôrazňoval, že z jeho strany bol dôvod skončenia pracovného pomeru žalobcovi oznámený aj ústne na pracovisku a bol vymedzený tak, že ho nemožno zameniť s iným dôvodom, pretože v tomto úkone bol odkaz na písomné upozornenie, ktorým bol žalobca z jeho strany upozornený na porušovanie pracovnej disciplíny. Okresný súd sa s touto

argumentáciou žalovaného dostatočne dôsledne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Zaoberal sa otázkou vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to tak, že z tohto vymedzenia musí byť zrejmý nielen zákonný dôvod, t.j. zákonné ustanovenie, na základe ktorého dochádza k takémuto skončeniu pracovného pomeru, ale musí byť z neho nepochybne zrejmé, v akom konkrétnom konaní je naplnený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okresný súd správne poukázal aj na ustálenú judikatúru zaoberajúcou skutkovým vymedzením dôvodu skončenia pracovného pomeru. Konštatoval, že v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorá bola zo strany žalovaného žalobcovi doručovaná, je odkaz na ustanovenie a je v texte obsiahnutý odkaz na upozornenie, ktoré bolo písomne dané žalovaným žalobcovi pre porušenie pracovnej disciplíny z 27.09.2019. Okresný súd správne konštatoval, že uvedená listina neobsahuje skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. K tomuto záveru sa prikláňa aj odvolací súd, pretože pri skutkovom vymedzení dôvodu skončenia pracovného pomeru musia byť rozhodné skutočnosti opísané tak, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca zamestnávateľ vidí porušenie pracovnej disciplíny a týmto je zabezpečené, aby sa tento uplatnený dôvod nemohol dodatočne meniť. Okresný súd správne vychádzal aj zo záveru, že možno dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedziť aj prípadným odkazom na iný dokument, v tomto prípade upozornenie, ak bol tento dokument riadne známy zamestnancovi. Okresný súd sa dôsledne zaoberal aj obsahom upozornenia, na ktoré odkazoval žalovaný ako zamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru a dospel k záveru, že ani obsah uvedeného upozornenia nespĺňa zákonné náležitosti riadneho skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. S týmto záverom okresného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. V tomto upozornení neboli uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné ustáliť, aké konkrétne nezrovnalosti vo vykazovaní a čerpaní PHM sú dávané za vinu žalobcovi. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že aj ústne žalobcovi oznámil dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, toto oznámenie nemožno považovať za výklad prejavu vôle žalovaného, pretože takéto „vysvetlenie“ by mohlo smerovať len k objasneniu obsahu právneho úkonu, teda ku zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu vôle však nemožno nahradzovať alebo doplňovať vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale ju neprejavil. Vychádzajúc z týchto právnych záverov, odvolací súd rozsudok okresného súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalobcovi žalovaným listom z 27.09.2019 v celom rozsahu považoval za správny.

11. Žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na nemožnosť prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu so zástupcami zamestnancov. Uvedená odvolacia argumentácia je však v prejednávanej veci absolútne nenáležitá, nakoľko na tomto dôvode okresný súd neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nezaložil. Rovnako svoje rozhodnutie nezaložil ani na tom, že mzda mala byť zo strany žalovaného žalobcovi vyplácaná podľa tvrdenia žalobcu dvoma spôsobmi, a to na účet a priamo „do ruky“. Okresný súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu mzdy vychádzal z obsahu písomnej dohody o výške mzdy, podľa ktorej bola určená hrubá mesačná mzda sumou 800,- eur. Pri rozhodovaní o tomto nároku nevychádzal z toho, akým spôsobom bola mzda žalobcovi vyplácaná. Tieto skutočnosti pre svoje rozhodnutie nepoužil, preto pokiaľ žalovaný na ne v odvolaní poukazoval, jeho námietky sú neopodstatnené, nakoľko okresný súd pri svojom rozhodovaní z týchto skutočností nevychádzal.

12. V závere odvolania žalovaný opätovne poukazoval na to, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo z jeho strany so žalobcom v skúšobnej dobe, t.j. v tomto prípade nebol povinný ani uvádzať dôvod skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje výklad písomného prejavu vôle. síce neobsahuje legálnu definíciu pojmu právneho úkonu, vzhľadom na ust. sa na účely jeho definície použije a nasl. , ktorý definuje právny úkon ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právny predpis s takýmto prejavom spája. Z obsahu predmetného skončenia pracovného pomeru bola jednoznačná vôľa žalovaného okamžité skončiť pracovný pomer so žalobcom pre porušenie pracovnej disciplíny, nie z dôvodu, že je žalobca u neho v skúšobnej dobe a využil tak svoje oprávnenie na skončenie pracovného pomeru so žalovaným počas tohto obdobia práve z tohto dôvodu. Tak to konštatoval aj okresný súd a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

13. Krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a potvrdil ho aj vo výroku o trovách konania, nakoľko okresný súd správne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo

zákonného ust. a zásady, že nárok na náhradu trov konania má strana, ktorá bola úspešná v spore.

14. V prípade trov odvolacieho konania došlo k rovnakej procesnej situácii ako v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, z toho dôvodu v zmysle v spojení s vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )