Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-96-2020.pdf
PDF · 82.24 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/96/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Mesto Žilina, Námestí obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený JUDr. Lukáš Bútora, advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, Žilina, proti žalovanému: V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. V. XXX/XX, D., o zaplatenie 3.266,14 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.266,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 400 eur od 22.11.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania 100 % .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 10.12.2020 domáhal zaplatenia žalovanej sumy 3.266,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 400 eur od 22.11.2018 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že uzatvoril so žalovanou nájomnú zmluvu č. Z 604/2017 zo dňa 12.1.2018, ktorej predmetom bol prenájom dvojizbového bytu č. 2 vo vlastníctve žalobcu na dobu určitú do 31.3.2018. Žalovaná po skončení nájmu dobrovoľne byt neodovzdala, ale od 1.4.2018 užíva ho bez právneho dôvodu. Tým sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. V prípade užívania bytu bez právneho dôvodu výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá predpisu nájomného a spotrebovaným službám poskytovaným s nájmom. K 30. 4.2020 žalovaná dlhuje sumu 3.266,14 eur ( obdobie jún 218 až august 2019 po 80 eur mesačne, september 2019 až apríl 2020 po 138 eur, nedoplatok ročného vyúčtovania ku dňu 30.6.2019 v sume 962,14 eur). Žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu - pokus o zmier zo dňa 6.11.2018, ktorý žalovaná prevzala dňa 6.11.2018 a to na úhradu vo výške 400 eur do 15 dní od doručenia.
3. Žalovaná sa k žalobe doručovanej na adresu trvalého pobytu v registri obyvateľov nevyjadrila, v konaní zostala nečinná.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranou sporu (žalobcom) a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na skutkovej argumentácii v zmysle svojich písomných podaní a žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
6. Zo zmluvy o nájme bytu č. Z 604/2017 zo dňa 12.1.2018 súd zistil, že prenajímateľ - žalobca prenajal nájomcovi - žalovaná nájomný byt č. 2 na dobu určitú do 31.3.2018 (čl. 7 a nasl.).
7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. D. stavba - dom súp. č. U. na parc. XXXX ako vlastník je zapísané V. D. a byt sa nachádza v bytovom dome na ul. A. súp. č. XXX, vchod č. XX, byt č. 2, na prízemí, kategória bytu IV. (čl. XX).
8. Zo sumárnej analýzy predpisu za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX súd zistil, že k predmetnému bytu ul. A. súp. č. XXX, vchod č. XX, byt č. 2, v zmysle vyúčtovania predloženého žalobcom predstavuje nedoplatok X.XXX,XX eur. R. zo dňa X.XX.XXXX žalobca vyzval žalovanú o úhradu nedoplatku XXX,XX eur, avšak bezúspešne (čl. XX). 9. W. § 685 ods. X Y. zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. N. bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. XX. W. § 676 ods. X Y. zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
XX. W. § 710 ods. X Y. zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. L. § 676 ods. X neplatí pre zánik nájmu bytu.
XX. Z uvedeného vyplýva, že uplynutím dojednaného času, ak bol nájom dojednaný na určitý čas dôjde k zániku nájmu bytu a nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
XX. W. § 45X ods. 1 a X Y. zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. A. obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
XX. W. § 456 Y. zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
XX. U. citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. A. obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. XX. V konaní bolo nesporné, že medzi stranami sporu v rozhodnom čase od X.X.XXXX do XX.X.XXXX k predmetnému bytu č. X neexistoval zmluvný vzťah, keďže nájomná zmluva, ktorá bola medzi stranami uzavretá, zanikla uplynutím dohodnutej doby do XX.X.XXXX. B. vzal za nesporné, že od X.X.XXXX žalovaná užíva bez právneho dôvodu byt č. 2, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. J. o prípad plnenia bez právneho dôvodu, založenom na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. F. takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. V. hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. XX. Zo strany žalovanej došlo k užívaniu predmetného bytu bez toho, aby boli hradené plnenia spojené s užívaním bytu. B. vychádzal zo sumy, ktorá bola vyúčtovaná obdobím za užívanie predmetného bytu od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške X.XXX,XX eur. C. skutočnosti žalovaná nijakým spôsobom nerozporovala a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti výpočtu nedoplatku, ktorý zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia.
XX. B. nárok žalobcu považoval za skutkovo a právne dôvodný a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a to titulom bezdôvodného obohatenia.
XX. W. § 5X7 ods. 1 veta prvá a ods. X Y. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. W. § 3 N. vlády SR č.XX/XXXX Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XX. D. popri istine uplatňoval i úrok z omeškania vo výške X % ročne z dlžnej sumy XXX eur za obdobie jún XXXX až október XXXX a to od XX.XX.XXXX (do XX dní od doručenia výzvy t.j.. do XX.XX.XXXX ) až do zaplatenia. N. na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. U. z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. D. predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. K. žalovaná v lehote od doručenia výzvy nedoplatok neuhradila dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto súd návrhu v tejto časti príslušenstva pohľadávky vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny spolu s úrokom z omeškania tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X E. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s § 255 ods. X E. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. B. rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
XX. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § X62 ods. 2 E. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).