Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-216-2019.pdf
PDF · 162.03 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/216/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobcu: COOP Jednota Senica, spotrebné družstvo, Nám. oslobodenia 12, Senica, IČO: 00 168 891, proti žalovaným: 1/ P. H., nar. X. A. XXXX, bytom M. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, J. Kráľa č. 738/12, Senica, 2/ B. S., nar. XX. K. XXXX, bytom S. A. XXXX/XX, K. - K., zastúpenej advokátom: Mgr. Milan Sadloň, V. P. Tótha 30, Senica, o zaplatenie 10.134,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Senica z 9. mája 2018 č. k. 11C/34/2010-920, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ zamieta.
II. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
III. Znalcovi priznáva nárok na náhradu znalečného v rámci odvolacieho konania voči žalobcovi.
IV. Štát má nárok na náhradu trov voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie I. uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.952,64 eur s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.590,66 eur s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, III. vo zvyšku žalobu zamietol, IV. žalovanej 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 48,86 %, V. stranám sporu uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu a to žalobcovi v rozsahu 25,57 % a žalovanej l/, 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 74,43 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 182 ods. 1, § 184 ods. 1, § 186 ods. 1, 2, § 189 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 4 ods. 7, § 25 ods. 1 písm. a/, § 29 ods. 1, § 30 ods. 1 až 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve platného do 30.11.2009 (ďalej len „zákon o účtovníctve“), nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“). Vecne dôvodil, že žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 3.12.2009 domáhal voči žalovanej 1/ P. H., žalovanej 2/ B. N., žalovanej 3/ Z. S. zaplatenia 10.489,81 eur s príslušenstvom z titulu nezaplateného schodku na tovare. Voči žalovanej 3/ bola vec právoplatne skončená.
Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 24.7.2008 vznikol žalovanej 1/ u žalobcu pracovný pomer na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 28.7.2008, dohodnutým druhom práce - vedúca PJ a miestom výkonu práce PJ 02-079 Dojč. Pracovná náplň žalovanej 1/ bola špecifikovaná v pracovnej náplni zo dňa 28.7.2008. Následne dňa 3.6.2009 došlo medzi žalobcom a žalovanou 1/ k uzatvoreniu dohody o zmene pracovných podmienok, kde bol zmenený druh práce - zástupkyňa PJ + predavačka. Pracovný pomer bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 23.9.2009. Na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 6.8.2008 vznikol žalovanej 2/ u žalobcu pracovný pomer na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 8.8.2008, dohodnutým druhom práce - zástupkyňa PJ + predavačka a miestom výkonu práce PJ 02-079 Dojč. Jej pracovná náplň bola špecifikovaná v pracovnej náplni zo dňa 8.8.2008. Pracovný pomer bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru dňa 1.4.2009. Podľa dohody o hmotnej zodpovednosti prebrali žalované na seba hmotnú zodpovednosť za schodok na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, materiáloch a na iných hodnotách, ktoré prevzali k vyúčtovaniu. Žalobca v dňoch 4.2.- 6.2.2009 vykonal kontrolnú inventúru za účtovné obdobie od 28.7.2008 do 4.2.2009, pri ktorej bol zistený schodok na tovare v sume 5.472,00 eur. Zápisnica z vykonanej inventúry bola zúčtovaná dňa 25.5.2009 pod č. 8/2009. Spis z inventúry, evidovaný pod č. 8/2009 podpísali žalované 1/, 2/. Zároveň žalovaná 1/ podpísala, že s vykonanou inventúrou súhlasia a súpis tovarových zásob pokladajú za správny základ k zúčtovaniu. Tento schodok bol medzi žalovanú 1/ a žalovanú 2/ rozpočítaný (na žalovanú 1/ ako vedúcu pripadlo 2.935,18 eur, s tým že po čiastočnej úhrade schodku zostalo k úhrade 2.770,18 eur a na žalovanú 2/ ako zástupkyňu pripadlo 2.536,82 eur). Žalobca následne v dňoch 1.6. - 3.6.2009 v predajni vykonal odovzdávajúcu inventúru za účtovné obdobie od 6.2.2009 do 3.6.2009, pri ktorej bol zistený schodok na tovare v sume 5.182,81 eur. Zápisnica z vykonanej inventúry bola zúčtovaná dňa 23.9.2009 pod č. 55/2009. Spis z inventúry, evidovaný pod č. 55/2009 podpísali žalovaná 1/ a 3/ (žalovaná 2/ už v tomto čase u žalobcu nepracovala ) s tým, že s vykonanou inventúrou súhlasia, súpis tovarových zásob uznávajú za správny základ k zúčtovaniu. K zúčtovaniu tejto inventúry sa však žalovaná 1/ ako vedúca vôbec nedostavila a odmietla podpísať zápisnicu. K zaslanej zápisnici sa vôbec nevyjadrila, žiadne námietky neuplatnila. Tento schodok bol medzi žalované rozpočítaný (žalovaná 1/ 2.566,55 eur, žalovaná 2/ 2.260,72 eur, a zvyšok pripadol na žalovanú 3/). Na základe vykonaného dokazovania (výsluch strán, listinné dôkazy, výsluch svedkov Z. N., N. O., P. Z., znalecký posudok č. 14/2014 z 12.12.2014 znalca Ing. Silvestra Žáka, znalecký posudok CM- CENTRUM s.r.o., Sasinkova 1069/7, Piešťany, IČO: 44 463 72 č. 26/2016 z 8.7.2016, doplnok č. 1 k tomuto znaleckému posudku, výsluch znalcov), súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná. V konaní bolo preukázané, že žalobca platne uzavrel so žalovanými 1/, 2/ pracovné zmluvy, ako aj dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Inventarizácie žalobca pri uzatváraní dohôd o hmotnej zodpovednosti so zamestnancami nevykonával, čo však nespôsobuje neplatnosť takýchto dohôd. Inventarizácia sa nevykonávala z dôvodu, že obe žalované otvárali „novú prevádzku“, pričom v predajni sa žiadny tovar nenachádzal. Tento sa začal do predajne navážať až 13.8.2008, pričom obe žalované mali možnosť dovážaný tovar kontrolovať. Pri rozviazaní pracovného pomeru so žalovanou 2/ sa inventarizácia nerobila z dôvodu, že o túto žalovaná 2/ nežiadala, naopak táto pri ukončení pracovného pomeru v apríli 2009 podpísala prehlásenie, že inventarizáciu nepožaduje. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zabezpečovací systém bol v predajni 079 Dojč dostatočný a nemohol mať vplyv na vznik manka. Poukázal tiež na to, že aj v inej porovnateľnej predajni 078 Dojč boli a sú tiež zamestnané len dve zamestnankyne (vedúca predajne a zástupkyňa vedúcej), ako aj osoba na dohodu a neboli na nej nikdy zistené žiadne manká. Rovnako personálne zabezpečenie predajne v danom období zodpovedalo obvyklému a riadnemu zabezpečeniu predajní takéhoto charakteru a takejto prevádzky v rovnakom regióne. Vo veci bolo vykonané i znalecké dokazovanie so záverom, že žalobca pri inventarizáciách postupoval a aj postupuje v zmysle zákona o účtovníctve. Pokiaľ ide o príčinu vzniku schodku v tomto smere ani jeden znalec nezistil žiadne chyby v účtovníctve žalobcu a preto príčinou vzniku schodku môže byť jedine skutočnosť, že žalované si neplnili riadne svoje pracovné povinnosti (svedčia o tom ich výpovede, teda že napr. bolo u nich bežnou praxou predávať na dlh, nechali sedieť pri pokladni priateľa žalovanej 2/). Pri posúdení možnosti kontroly žalovaných nad zverenými hodnotami obaja znalci potvrdili, že žalované mali možnosť plnej kontroly nad zverenými hodnotami. Žalované 1/ aj 2/ mali tiež možnosť kedykoľvek a za hociktorý mesiac skontrolovať mesačnú zostavu vyúčtovania zásob.
V danej veci sa jedná o objektívnu zodpovednosť, kedy je zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, založená na princípe zavinenia zamestnanca. Zamestnávateľ nie je povinný preukazovať, že zamestnanec zavinil schodok. Zodpovednosť zamestnanca za schodok môže vzniknúť len vtedy, ak škoda vzniknutá zamestnávateľovi má povahu schodku, účtovného rozdielu medzi skutočným stavom zverených hodnôt a medzi údajmi účtovnej evidencie. Z tohto vyplýva, že žalobca nemusí preukazovať položkovite, čo je predmetom schodku. Pokiaľ ide o výšku schodku, súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania a to z doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 26/2016, v ktorom bola zistená výška schodku v obstarávacích cenách, čo je v súlade s § 25 ods. 1 písm. a/ zákona o účtovníctve. Výška schodku na zverených hodnotách na predajni 02-079 Dojč, zisteného pri inventúre v dňoch 4.2.2009 - 6.2.2009 za účtovné obdobie od 28.8.2008 do 4.2.2009 bola 4.077,40 eur, z toho schodok na tovare v obstarávacích cenách v sume 3.103,10 eur a schodok na hotovosti v pokladni v sume 974,30 eur. Podiel žalovanej 1/ na tomto schodku predstavuje sumu 2.187,04 eur, z ktorej sumy do podania žaloby zaplatila 165 eur, teda rozdiel predstavuje 2.019,04 eur a podiel žalovanej 2/ 1.890,36 eur. Výška schodku na zverených hodnotách na predajni 02-079 Dojč, zisteného pri inventúre v dňoch 1.6.2009 - 3.6.2009 za účtovné obdobie od 6.2.2009 do 3.6.2009 bola 3.986,44 eur, z toho schodok na tovare v obstarávacích cenách v sume 2.962,87 eur, schodok zistený na hotovosti v sume 1.023,57 eur (podiel žalovanej 1/ predstavuje 1.930,60 eur, podiel žalovanej 2/ 1.700,30 eur). Súd prvej inštancie súčasne konštatoval, že v danej veci žalované 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno, teda žiadnym spôsobom nepreukázali relevantnú skutočnosť, ktorá by ich zbavila zodpovednosti. V konaní bolo preukázané, že žalované 1/, 2/ svojím konaním opakovane hrubo porušovali pracovnú disciplínu. Žalobe preto v časti vyhovel (vychádzajúc zo znaleckého posudku) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko žalované sa s plnením dostali do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi i zákonný úrok z omeškania. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne čiastočným úspechom žalobcu v konaní /čistý úspech žalobcu 48,86 % (74,43 % -25,57 %)/. Rozhodnutie o náhrade trov štátu odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 v spojení s § 259 CSP a stranám sporu uložil povinnosť tieto zaplatiť podľa pomeru ich neúspechu vo veci, t. j. žalobcovi v rozsahu 25,57 % a žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 74,43 %.
2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná 1/ s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby voči nej. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Namietala, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dokazovanie, ktoré bolo vykonané k otázke vzniku schodku a k jeho výške je nesprávne a nedostatočné. Sám žalobca nemôže ani len poskytnúť konkrétne tvrdenia k vzniku a výške schodku. Nevie, aké zverené hodnoty mu chýbajú, a či mu chýbajú. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o zverenú hodnotu, ktorá mu (údajne) chýba a zároveň i dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že ktorá konkrétna zverená hodnota mu chýba. Príčinou vzniku inventarizačného rozdielu môže byť nesprávne precenenie tovaru akciového, pozáručného, poškodeného, nesprávne zaúčtovaného pri prechode na euro, nesprávne spracovanie dodacích listov a faktúr, nesprávny postup pri samotnom dodaní tovaru, ale napríklad aj nesprávne nastavenie alebo fungovanie registračnej pokladnice. Ani jeden zo schodkov, ktorý vznikol následkom niektorej z týchto príčin, nie je schodkom na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Týmto šetrením sa počas celého konania nezaoberal ani súd prvej inštancie, ani jeden zo znalcov. Žalovaná 1/ poukázala na to, že súd prvej inštancie sa v následnom konaní po vyhlásení rozhodnutia odvolacieho súdu neriadil dôsledne pokynmi odvolacieho súdu. Namietala, že nezodpovedanie základnej otázky, či chýba tovar alebo iná zverená hodnota a aký tovar chýba, jej znemožňuje preukázať, že schodok vznikol celkom, alebo sčasti bez zavinenia žalovaných 1/, 2/. Súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s námietkami žalovaných voči znaleckým posudkom. Oba znalecké posudky sú nepreskúmateľné. Ani jeden z nich neobsahuje kompletnú dokumentáciu, z ktorej znalec pri ich vypracovaní vychádzal. Nebolo ďalej preukázané, hoci žalovaná 1/ vykonanie takých dôkazov navrhla, že zabezpečovací systém predajne fungoval riadne a nikto okrem nej a zamestnankýň do predajne nevstúpil. Žalobca nevytvoril riadne pracovné podmienky tak, aby si žalované 1/, 2/ mohli plniť svoje pracovné úlohy a kontrolovať zverené hodnoty. Žalobca mal aktívne zistiť príčiny vzniku schodku už po prvom inventúrnom období, v ktorom by došlo k zisteniu schodku a vykonať náležité opatrenia na jeho predchádzanie, toto ale neurobil. Žalovaná poukázala na
povinnosť žalobcu dať žalovaným správne pokyny, ako majú nakladať so zverenými hodnotami, a ako majú vykonávať evidenciu a tiež na to, že porušenie pracovnej disciplíny žalovaných nemalo žiadnu spojitosť so vznikom schodku na zverených hodnotách. V závere odvolania uviedla, že je možné, že absencia tovarovej evidencie a následky z toho plynúce sú odpoveďou na zistené účtovné rozdiely, ktoré žalobca označuje ako manko v sume 10.489,81 eur za obe inventúrne obdobia. Výsledok inventúry bol zistený len v peniazoch a v inventúre boli opäť porovnávané len peniaze, nikdy nie skutočný tovar so záznamami účtovnej evidencie.
3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná 2/ s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby voči nej. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná 2/ namietala, že nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, pretože neuviedol, aký vplyv na celkový výsledok sporu malo porušenie zákonnej povinnosti žalobcu (§ 184 ods. 2 písm. c/ Zákonníka práce), keď pri odchode žalovanej 2/ zo zamestnania nevykonal inventarizáciu. Súd prvej inštancie neposudzoval platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti uzavretej medzi žalobcom a žalovanou 2/ pri nástupe do zamestnania, najmä s poukazom na svojvoľné porušovanie bodu 1, 8, 10, 12, 14 tejto dohody. Súd prvej inštancie ďalej neuviedol, prečo prevzal účelové tvrdenia žalobcu o vytvorení štandardných podmienok hmotne zodpovedným zamestnankyniam pre starostlivosť o zverené hodnoty, keď tento opakovane a na rôzne dlhé časové obdobia zamestnával na pracovisku osoby bez hmotnej zodpovednosti a to v čase, keď najmenej jedna z dvoch hmotne zodpovedných zamestnankýň nebola prítomná na pracovisku a v rozpore so znením dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú uzavrel so žalovanou 2/. Súd prvej inštancie neuviedol, či tovar predávaný na dlh, bol pred jeho odnesením zákazníkom predaný (t.j. bol nablokovaný v pokladni), alebo mal byť zaevidovaný do pokladne až po jeho zaplatení v budúcnosti. Súd prevzal bez akéhokoľvek kritického skúmania tvrdenia znalcov o tom, že inventarizácie vykonal žalobca v súlade so zákonom, pričom z vykonaného dokazovania vyplynul presný opak a toto potvrdili aj znalci pred súdom. Nebol vyhotovený inventúrny súpis chýbajúceho tovaru, inventúra nebola zúčtovaná v obstarávacích cenách. Znalec nedokázal pred súdom svoje závery obhájiť. Súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo označil pohyb cudzích osôb na predajni, za pokladňou a predaj na dlh ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, keď takéto konanie nebolo takým spôsobom kvalifikované ani samotným žalobcom. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie vychádzal automaticky z doplnku č. l k znaleckému posudku č. 26/2016, v ktorom bola výška schodku stanovená v obstarávacích cenách, keď samotný postup znalca napadli obe žalované. Prvoinštančný súd nikdy nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie a teda nepostupoval v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP, nerešpektoval pokyny/názor odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie ani dostatočne neodôvodnil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé. Žalobca, ani znalci nedokázali určiť, aký tovar chýbal pri inventarizácii. Pritom presné určenie druhu chýbajúceho tovaru, ocenenie v obstarávacích cenách je základným predpokladom preukázania manka na tovare a nároku zamestnávateľa na náhradu škody z titulu takto preukázaného manka. Ak mala vzniknúť škoda tým, že chýbal tovar, mal žalobca preukázať, aký tovar chýbal. Ak mu chýbali peniaze, potom mal vykonať inventúru pokladne. Nesprávny bol postup znalca v konaní pred súdom, ktorý nemohol nielen priložiť k znaleckému posudku, ale ani vymenovať konkrétne doklady, ktoré údajne posudzoval pri vypracovaní svojho znaleckého posudku. Žalobca pri odchode žalovanej 2/ zo zamestnania nevykonal inventúru napriek tomu, že mu to zákon ukladá. Žalobca nezaistil žalovanej 2/ pracovné podmienky umožňujúce jej riadny výkon pracovných úloh, medzi ktoré nepochybne patrili aj podmienky na riadne hospodárenie s hodnotami zverenými k vyúčtovaniu. Žalobca neuzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti vážne, keď 6 zo 7 povinností opakovane porušoval. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o výške manka na tovare, lebo nepreukázal, aký tovar mu chýbal pri inventarizácii a v akej hodnote, preto ani nebolo možné určiť výšku škody.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniam žalovaných 1/ a 2/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie. Uviedol, že vzniknuté manko nie je povinný položkovite rozpisovať. Žalobca riadne vykonal inventúry fyzickou kontrolou, pri ktorých bola prítomná i žalovaná 1/ a následne tento zistený stav porovnal so stavom zverených hodnôt v účtovníctve. Žalovaná 1/ mohla stav zverených hodnôt pravidelne kontrolovať v mesačnom kontokorente. Oba znalecké posudky preukázali, že postup vykonania inventúr a ich zúčtovanie bolo v zmysle platných právnych predpisov. Dodal, že osobitný spôsob oceňovania zásob tovaru sa uplatňuje v maloobchode. K tomuto názoru žalobca predložil i odborné komentáre vytlačené z internetu a tiež
uviedol, že v žiadnych rozhodnutiach súdu nie je presne stanovené, v akých cenách sú vyčíslené manká v maloobchode. Dodaný tovar sa zaúčtuje na ťarchu predajne na základe dodacích listov a faktúr a zase predaný tovar je vykazovaný formou tržieb z predaja. Zabezpečenie predajne v danom prípade nemalo vplyv na vznik manka. K námietke týkajúcej sa porušenia pracovnej disciplíny uviedol, že inšpektorka predajne pomerne často navštevovala túto predajňu a pokiaľ mala vedomosť o prípadných nedostatkoch v predajni, samotné žalované i ústne upozorňovala. Dôkazom toho je i skončenie pracovného pomeru so žalovanou 2/. Pokiaľ ide o pracovné podmienky, žalovaná 1/ bola zaučená až nadštandardne. Čo sa týka akciových cien tovaru, preceňovaný tovar bol napísaný v hárkoch spolu s dodacími listami a cenové rozdiely boli odúčtované z ich zásob. Druhá inventúra bola vykonaná neskôr z dôvodu, že išlo o mimoriadnu situáciu, kedy bol náhle ukončený pracovný pomer so žalovanou 2/ pre jej hrubé porušenie pracovnej disciplíny, pričom žalovaná 2/ podpísala prehlásenie, že nepožaduje vykonanie inventúry a taktiež vykonanie inventúry nepožalovala ani žalovaná 1/ ako vedúca predajne. K zamestnávaniu zamestnancov na základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce s tým, že títo zamestnanci nemali uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, žalobca uviedol, že týchto zamestnancov si vyberala žalovaná 1/ a 2/. Títo zamestnanci boli prijímaní iba za účelom dokladania tovaru, upratovania, resp. stráženie predajne. Žalobca poukázal na to, že výpočet obstarávacích cien je doložený v znaleckom posudku. Výška priemerných zárobkov bola doložená mzdovými listami žalovaných. Správnosť výpočtu si mohla žalovaná 2/ overiť. Samotné výpočty znalca boli na súdnom pojednávaní znalcom a žalobcom riadne vysvetlené. Tovar sa navážal pred otvorením predajne, žalované tovar preberali, kontrolovali, prebratie tovaru potvrdzovali svojim podpisom na dodacom liste. Na základe týchto dokladov a faktúr bol tovar riadne zúčtovaný do zásob. V pokladni sa robila denná uzávierka za účelom odvodu tržieb a mesačná uzávierka. Stav v registračnej pokladnici bol známy denne. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by porušil nejaké povinnosti v zmysle uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti.
5. Žalovaná 1/ v následnom vyjadrení zotrvala na odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Dodala, že nepravdivé je tvrdenie žalobcu, že riadne vykonal inventúry fyzickou kontrolou, nakoľko neviedol tovarovú evidenciu. Ani jeden zo znaleckých posudkov nebol vyhotovený správne a nie je preskúmateľný. Vyčíslenie schodku na zverených hodnotách je potrebné vykonať v zmysle Zákonníka práce. Priemerný mesačný zárobok nebol stanovený v súlade s ustanovením § 134 Zákonníka prace. Trvá tiež na tom, že nebolo vykonané dokazovanie k zabezpečeniu predajne. Žalovaná 1/ nemala možnosť účinne kontrolovať zverené hodnoty, ani po vykonaní prvej inventúry nevedela, aké sú príčiny vzniku manka a nevedela, čo robí zle. Nastavenie registračnej pokladnice taktiež neumožňovalo kontrolu nad zásobami tovaru a nevykonávalo evidenciu predaného tovaru. Žalobca vedel, že sa žalovaná 1/ dopúšťa chýb v evidencii, avšak nikdy ju na toto neupozornil a nevyvodil z toho dôsledky. Znalecké dokazovanie vo veci neprinieslo zistenia, ktorých sa dovoláva žalobca, iba odhalilo, že žalobca nepostupoval správne pri účtovaní, neviedol tovarovú evidencia, nevie stanoviť príčiny vzniku schodku a pod. Žalobca zistil nejaký finančný rozdiel, ale tento rozdiel vo výpočtoch vôbec nemusel vzniknúť v dôsledku schodku na zverených hodnotách.
6. Žalovaná 2/ v následnom vyjadrení taktiež zotrvala na odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Konštatovanie, že oba znalecké posudky jednoznačne potvrdili, že inventúry a ich zúčtovanie bolo realizované v zmysle postupov upravujúcich účtovné operácie je nekorektné a zavádzajúce. Inventúry a ich zúčtovanie bolo realizované v súlade s postupmi žalobcu, avšak boli v príkrom rozpore so zákonom o účtovníctve. Zákon o účtovníctve v § 30 ukladá účtovnej jednotke, aby v rámci inventúry vyhotovovala inventúrny súpis, ktorý okrem iného musí obsahovať stav majetku s uvedením jednotiek množstva a ceny. Žalobca sa nezaoberal tým, aký tovar mu chýba, on len zistil, koľko tržieb mu chýba podľa ním vykalkulovaných predpokladov. Preto údaje o inventúrnych rozdieloch sa nemôžu vzťahovať na tovar, ale na peniaze a hotovosť, čo však žalobca nežaloval (žaloval tovarové manko). Rozpočítanie manka medzi hmotne zodpovedné zamestnankyne nebolo urobené podľa pravidiel Zákonníka práce. Žalobca neúčtoval zásoby v obstarávacích cenách, pretože žalobca v žalovanom období nemal žiadnu predstavu o tom, aké zásoby v ktoromkoľvek okamihu má, nakoľko neviedol tovarovú evidenciu zásob. Namieta postup znalca, ktorý odmietol súdu vysvetliť, ako dospel k výpočtu priemerného zárobku, keďže tento výpočet sa v jeho znaleckom posudku nenachádza. Znalec tiež v dodatku č. 1 k znaleckému posudku neuviedol, ako dospel k výpočtu marže, uviedol iba, že bola vypočítaná zložitým algoritmom.
7. Žalobca dodal, že žalované uvádzajú stále tie isté tvrdenia. Zotrval na všetkých doteraz uvedených tvrdeniach a k námietkam žalovaných 1/, 2/ týkajúcich sa účtovania uviedol, že podstatou účtovania u žalobcu je, že žalobca účtuje tovar na základe predložených dodacích listov a faktúr, dobropisov a
ďalších dokladov, ktoré sú zasielané do učtárne. Vedúce predajní (resp. ich zástupcovia) si tento stav mesačne odsúhlasujú s učtárňou na základe predloženého tzv. kontokorentu. Ak by tam vznikol rozdiel, príde na to vedúca ihneď.
8. Žalované 1/ a 2/ a žalobca v následných vyjadreniach v odvolacom konaní zotrvali na dôvodoch svojich odvolaní ako aj na právnej argumentácii spochybňujúcej argumentáciu protistrany.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky na potvrdenie, ani zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, preto je potrebné ho zmeniť.
10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje v poradí druhé rozhodnutie (po tom, čo odvolací súd zrušil prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie) na právnom názore, podľa ktorého pracovné zmluvy, dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti so žalovanými boli uzavreté platne, inventarizácie žalobca pri uzatváraní dohôd o hmotnej zodpovednosti so zamestnancami nevykonával, čo však nespôsobilo ich neplatnosť. Súd prvej inštancie mal za preukázaný vznik schodku s tým, že žalobca pri inventarizáciách postupoval v zmysle zákona o účtovníctve. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalované 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno, teda žiadnym spôsobom nepreukázali relevantnú skutočnosť, ktorá by ich zbavila zodpovednosti. Pokiaľ išlo o výšku schodku, vychádzal zo záveru znaleckého dokazovania.
11. Odvolací súd po preskúmavaní rozhodnutia súdu prvej inštancie konštatoval, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom zopakoval preto v potrebnom rozsahu (t. j. všetky dôkazy vykonané súdom prvej inštancie s výnimkou výsluchu svedkov, a výsluchu znalca Ing. Silvestra Žáka, pretože to považoval za nadbytočné a nehospodárne). Táto povinnosť odvolacieho súdu vyplýva z princípu priamosti, ktorý v tomto prípade znamená, že odvolací súd nemôže dôkazy vykonané súdom prvej inštancie sám len prehodnotiť. O nové hodnotenie dôkazov ide tam, kde odvolací súd má iný názor na spoľahlivosť dôkazného prostriedku.
12. Po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu odvolací súd zistil nasledovné.
13. Na základe pracovnej zmluvy 24.7.2008 vznikol žalovanej 1/ u žalobcu pracovný pomer na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 28.7.2008 (dohodnutý druh práce: vedúca PJ, miesto výkonu práce: PJ 02-079 Dojč). Následne dňa 3.6.2009 došlo medzi žalobcom a žalovanou 1/ k uzatvoreniu dohody o zmene pracovných podmienok (zmena druhu práce - zástupkyňa PJ + predavačka). Pracovný pomer bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 23.9.2009.
14. Na základe pracovnej zmluvy zo 6.8.2008 vznikol žalovanej 2/ u žalobcu pracovný pomer na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 8.8.2008, dohodnutým druhom práce: zástupkyňa PJ + predavačka, s miestom výkonu práce: PJ 02-079 Dojč. Pracovný pomer bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru dňa 1.4.2009.
15. Žalobca so žalovanou 1/ dňa 28.7.2008 a so žalovanou 2/ dňa 8.8.2008 uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalované prebrali na seba hmotnú zodpovednosť za schodok na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, materiáloch a na iných hodnotách, ktoré prevzali k vyúčtovaniu.
16. Žalobca v dňoch 4.2.2009 - 6.2.2009 v predajni vykonal kontrolnú inventúru za účtovné obdobie od 28.7.2008 do 4.2.2009, pri ktorej bol zistený schodok v sume 5.472 eur (zápisnica z vykonanej inventúry z 25.5.2009 č. 8/2009).
17. Žalobca následne v dňoch 1.6.2009 - 3.6.2009 v predajni vykonal odovzdávajúcu inventúru za účtovné obdobie od 6.2.2009 do 3.6.2009, pri ktorej bol zistený schodok v sume 5.182,81 eur (zápisnica z vykonanej inventúry z 23.9.2009 pod č. 55/2009).
18. Žalovaná 1/ pred odvolacím súdom v rámci výsluchu uviedla, že všetko robili (pozn. odvolacieho súdu: žalované 1/ a 2/) poctivo. Skoro stále volali na BOZ-tku Trnava, nešli sťahovať programy. Keby nemali akciový leták na stolíku stále, tak ten tovar, čo bol akciový už bol zdražený alebo opačne. Vidí chybu asi v tých navážkach eur. Nič nerobili zle. Aj s kolegyňu boli na školení a tam im osobne tá pani povedala, že sa vie, že dávajú tovar na dlh na dedinách, takže nikto nič nenamietal. Vždy to každý poctivo vrátil, takže tam problém takisto nebol. Preceňovania robila pani O., to automaticky, keď aj bolo niečo po záruke alebo aj pečivo, takže nevie, kde to mohlo vzniknúť. Nevie, kde by tá chyba mohla nastať, lebo robili všetko, ako sa malo, aj ako boli poučené. Prvá inventúra bola plus 1.500 eur a za dva týždne zrazu skočilo toto.
19. Žalovaná 2/ pred odvolacím súdom uviedla, že jej bývalý priateľ nikdy nesedel za pokladňou a už vôbec by si nedovolil blokovať. Keď nastupovali do práce, tak mali čo robiť, aby sa naučili blokovať na tej pokladni. Riadne boli poučené, riadne boli na školení. Všetko robili tak, ako boli zaučené. Pamätá si, keď im prišiel tovar, vždy bol problém s mliečnymi výrobkami. Napríklad prišli štyri druhy od Raja a potom COOP Jednota mala jogurty. Minimálne trikrát do týždňa volali, že nemôžu blokovať tovar, lebo ho nemajú v systéme nahodený a bolo im povedané, že to majú blokovať pod iné jogurty. Takto sa fungovalo, čiže aj tam to manko mohlo vzniknúť. Dostala výpoveď a nevie vôbec o tom, že by tam bola robená inventúra, lebo nikto ju na to neupozornil, nikto sa jej neopýtal, či chce byť pri tej inventúre.
20. Žalobca pred odvolacím súdom uviedol, že inventúra bola vykonaná riadne. Pokiaľ tam aj vzniklo manko, tak obe žalované mali možnosť po tom prvom si riadne odsúhlasiť všetky doklady, pokiaľ tam mali nejaké pripomienky a takisto aj k tomu dokladu k zaúčtovaniu. Pri skončení pracovného pomeru so žalovanou 2/ nebola vykonaná inventúra na predajni, lebo bola podpísaná dohoda o ukončení pracovného pomeru, plus výstupný list, v ktorom ona (aj to je predložené v spise) podpísala, že nepožaduje vykonanie inventúry. Žalobca ako zamestnávateľ neuzatváral s brigádničkami dohody o hmotnej zodpovednosti pravdepodobne preto, že tam pracovali pod dozorom tých vedúcich predajní a viac-menej si ich vyberali oni a nepracovali tam toľko. Boli to jednoduché úkony, takže z tohto dôvodu pravdepodobne neboli uzatvárané tieto dohody o hmotnej zodpovednosti, nepožadovali to vedúce predajní.
21. Podľa znaleckého posudku znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo, financie, Ing. Silvestra Žáka z 12.12.2014 č. 14/2014, znalec analyzoval osobitne inventarizačné písomnosti predajne potraviny č. 02-079 Dojč pre inventarizáciu vykonanú ku dňu 4.2.20209 za zúčtovacie obdobie od 28.7.2008 do 4.2.2009 a zistil, že v písomnostiach sú evidované len dve hmotne zodpovedné osoby, a to žalovaná 1/ - vedúca predajne a žalovaná 2/ - zástupkyňa vedúcej. Inventarizácia k 4.2.2009 bola zúčtovaná v dvoch etapách so záverečným vyčíslením podľa zápisnice č. 8/2009 zo dňa 25.5.2009, pričom manko bolo zistené vo výške 5.472 eur, nezúčtovaná prechodná položka 382,57 eur. Tento výsledok zúčtovania bol odsúhlasený s vedúcou predajne (žalovanou 1/). Zo zisteného manka na žalovanú 1/ pripadla suma 2.935,18 eur a na žalovanú 2/ suma 2.534,82 eur. Znalec vo výpočte schodku, ktorý vykonal žalobca nezistil žiadne formálne výpočtové chyby. Osobitne bola vykonaná analýza inventarizácie predajne ku dňu 1.6.2009 za obdobie od 6.2.2009 do 3.6.2009. Znalec zistil, že v písomnostiach sú evidované tri hmotne zodpovedné osoby a to žalovaná 1/ - vedúca predajne, žalovaná 2/ - zástupkyňa vedúcej a pôvodne žalovaná 3/ - bez označenia. Inventarizácia k 1.6.2009 bola zúčtovaná v dvoch etapách so záverečným vyčíslením podľa zápisnice č. 55/2009 zo dňa 23.9.2009 s tým, že manko bolo zistené vo výške 5.182,81 eur, nezúčtovaná prechodná položka 248,32 eur, pričom tento výsledok zúčtovania nebol odsúhlasený s hmotne zodpovednými osobami. Zo zisteného manka na žalovanú 1/ pripadla suma 2.566,55 eur, na žalovanú 2/ suma 2.260,72 eur a na pôvodne žalovanú 3/ suma 355,54 eur. Znalec vo výpočte schodku, ktorý vykonal žalobca nezistil žiadne formálne výpočtové chyby. K zákonnosti oboch inventúr znalec uviedol, že v predmetnej veci uplatňovania kvalifikovanej hmotnej zodpovednosti za hodnoty zverené k vyúčtovaniu nie sú v písomnostiach doručených znalcovi k znaleckému skúmaniu predložené písomnosti o uplatňovaní úplných manažérskych postupov v režime procesov pracovnej činnosti a v skúmanej predajni pre systematické a sústavné uplatňovanie zásady: a/ preberania hodnôt zverených k vyúčtovaniu (tovarov) pri uplatňovaní kvalifikovanej hmotnej zodpovednosti u všetkých osôb osobne zainteresovaných do pracovných činností v predajni, b/ úplného inventarizačného úvodného prevzatia hodnôt zverených k vyúčtovaniu a následného úplného inventarizačného vyúčtovania hodnôt zverených k vyúčtovaniu osôb osobne zainteresovaných do
činnosti predajne pri každej ich zmene (nástup do práce v predajni, ukončenie pracovnej činnosti v predajni ), t. j. k znaleckému konaniu neboli predložené inventarizačné písomnosti pri každom nástupe novej pracovníčky do predajne a pri každom odchode pracovníčky z aktívnej pracovnej činnosti v predajni. V súvislosti so zákonnou úpravou vedenia účtovníctva (§ 4 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z.) účtovná jednotka vedie účtovníctvo povinne v peňažných jednotkách meny euro (predtým Sk) a v zmysle § 29 ods. 1 zákona sa inventarizáciou overuje, či stav majetku (teda aj zásob) vedený v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. K príčinám vzniku schodku uviedol, že úprava procesnej povinnosti inventarizačnej komisie pri uplatnení úplnej manažérskej zodpovednosti za úpravu a závery tejto činnosti má obsahovať aj vyjadrenie členov inventarizačnej komisie a hmotne zodpovedných osôb k príčinám vzniku schodku. Následné zisťovanie v znaleckom konaní (po uplynutí niekoľkoročnej lehoty) bez úplnosti doložených písomností a formulovanie vyplývajúcich záverov nie je korektné, preukázané a preskúmateľné. Znalec v systéme vedenia účtovníctva pri analýze predložených písomností chyby nezistil. V skúmaných písomnostiach nie sú doložené úplné inventarizácie (preberajúce a vyúčtovacie) pri každej zmene osôb plniacich pracovné povinnosti v predajni a súvisiace dohody o hmotnej zodpovednosti za hodnoty zverené k vyúčtovaniu. Znalec v predložených písomnostiach nezistil žiadne informácie prezentované v období oboch skúmaných inventarizačných období, ktorými by hmotne zodpovedné osoby definovali názor o možnej chybe registračnej pokladnice.
22. Zo znaleckého posudku CM-CENTRUM s.r.o., Sasinkova 1069/7, Piešťany, IČO: 44 463 723, zo dňa 8.7.2016 č. 26/2016 vyplynulo, že výška schodku (vychádzajúc z predajných cien) na zverených hodnotách na predajni, zisteného pri inventúre v dňoch 4.2.2009 - 6.2.2009 za účtovné obdobie od 28.8.2008 do 4.2.2009 bol 5.472 eur, z toho schodok na tovare v predajných cenách v sume 4.497,70 eur a schodok na hotovosti v pokladni v sume 974,30 eur. Podiel žalovanej 1/ na tomto schodku predstavuje sumu 2.935,07 eur a podiel žalovanej 2/ sumu 2.536,93 eur. Výška schodku na zverených hodnotách, zisteného pri inventúre v dňoch 1.6.2009 - 3.6.2009 za účtovné obdobie od 6.2.2009 do 3.6.2009 bol 4.311,02 eur, z toho schodok na tovare v predajných cenách v sume 4.311,02 eur, schodok na hotovosti v pokladni nevznikol (podiel žalovanej 1/ 2.103,18 eur, podiel žalovanej 2/ 1.852,30 eur a podiel pôvodne žalovanej 3/ 355,54 eur). Príčinou vzniku schodku neboli žiadne chyby v evidencii, ani účtovné chyby. Žalobca si viedol riadne evidenciu o prevádzke predajne každý mesiac. Sú to výkazy prevádzkovej jednotky, vyúčtovanie zásob na predajni za každý mesiac, obratová predvaha za každý mesiac. Pri prvej inventúre vznikol aj schodok v pokladni, ktorý mohol vzniknúť napr. nesprávnym výdajom za zaplatený tovar, alebo prisvojením si finančnej hotovosti. Rozdiel medzi schodkom, ktorý sa zistil pri inventúre a schodkom, ktorý vznikol na hotovosti v pokladni, je schodok na tovare v predajných cenách. Ten môže vzniknúť tým, že tovar je odnesený z predajne a nezaplatený. Najpresnejším spôsobom zistenia schodku na tovare je vykonanie inventúry a to prepočítaním, vážením, odkontrolovaním a opravením pochybení. Takže stav zistený po skončení inventúry je rozhodujúci. Znalec ďalej konštatoval, že ani jedna zo žalovaných v spornom období nepožiadala žalobcu o nahliadnutie alebo prekontrolovanie účtovných dokladov. Ak by sa domáhali prekontrolovania alebo nahliadnutia, žalobca by bol povinný im to umožniť. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti kontroly žalovaných nad zverenými hodnotami, znalec poukázal na skutočnosť, že hlavným účtovným dokladom pri prevádzke maloobchodnej predajne je dodací list, ktorý dodávateľovi tovaru podpisovali hmotne zodpovední pracovníci. A jeden exemplár poslal dodávateľ spolu s faktúrou priamo do učtárne žalobcu. Čo sa týka príjmu tovaru, nemohol sa do účtovníctva žalobcu dostať nijaký dodací list, ktorý by nepodpísali hmotne zodpovední pracovníci. Ak by hmotne zodpovedný pracovník chcel skontrolovať za hociktorý mesiac mesačnú zostavu vyúčtovania zásob, mohol tak urobiť veľmi jednoducho. V tejto je jednak uvedený dodávateľ tovaru, číslo dodacieho listu a číslo faktúry. Tento systém je veľmi jednoduchý a nemôže byť natoľko „odbornou“ otázkou, aby to nemohol chápať bežný človek. Ak niekto nie je schopný chápať takéto bežné a jednoduché veci, nemôže uzatvárať dohodu o hmotnej zodpovednosti. V spise sa žiadny doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že by hmotne zodpovedné pracovníčky oznámili žalobcovi, že registračná pokladnica nefunguje správne a že teda vykazuje chyby. Či bolo programové vybavenie v kontrolovanom období správne nastavené by mohol zistiť len znalec v odbore elektrotechnika, odvetvie počítačové programy a to bezprostredne po skončení 1. alebo 2. inventarizačného obdobia. Ak by registračná pokladnica pri svojej prevádzke vykazovala chyby akékoľvek druhu, v takom prípade pracovníčky mali nahlásiť žalobcovi.
Zo záveru doplnku (dodatku) č. 1 k tomuto znaleckému posudku vyplynulo, že výška schodku (pri použití priemernej marže za účelom výpočtu obstarávacích cien) na zverených hodnotách na predajni 02-079 Dojč, zisteného pri inventúre v dňoch 4.2.2009 - 6.2.2009 za účtovné obdobie od 28.8.2008 do 4.2.2009 bola 4.077,40 eur, z toho schodok na tovare v obstarávacích cenách v sume 3.103,10 eur a schodok na hotovosti v pokladni v sume 974,30 eur. Podiel žalovanej 1/ na tomto schodku predstavuje sumu 2.187,04 eur a podiel žalovanej 2/ sumu 1.890,36 eur. Výška schodku na zverených hodnotách na predajni, zisteného pri inventúre v dňoch 1.6.2009 - 3.6.2009 za účtovné obdobie od 6.2.2009 do 3.6.2009 bol 3.986,44 eur, z toho schodok na tovare v obstarávacích cenách v sume 2.962,87 eur, schodok zistený na hotovosti v sume 1.023,57 eur. Z toho podiel žalovanej 1/ predstavuje sumu 1.930,60 eur, podiel žalovanej 2/ sumu 1.700,30 eur a podiel žalovanej 3/ sumu 355,54 eur.
23. Ing. Andrej Cína za znaleckú organizáciu CM-CENTRUM s.r.o., Sasinkova 1069/7, Piešťany, IČO: 44 463 723, na pojednávaní pred odvolacím súdom sa pridržal vyjadrení v znaleckom posudku v celom rozsahu ako i v jeho doplnku. Znalci si nič nevymysleli, urobil sa doplnok, nakoľko to bola požiadavka obhajoby. Maržu musel dať žalobca, nemohli si tú maržu sami vypočítať. Čiže sa vyčíslili obstarávacie nákupné ceny, za čo žalobca do predajne nakúpil potraviny bez DPH a bez marže a tak sa vyčíslilo manko. Žalobca dal maržu a nebol dôvod to overovať, stanovila sa priemerná, ktorá sa potom používala pri prvom aj pri druhom inventarizačnom období. Nebol dôvod postupovať inak (inou metódou) a postupovalo sa podľa toho, ako to zadal žalobca a tak sa to určilo. Znalec nepotreboval žiadne doklady o výdaji, pretože mal podklady, čo urobila inventúrna komisia a potom obratové predvahy, pričom všetko je v znaleckom posudku popísané. V odpovedi na otázku právneho zástupcu žalovanej 2/ znalec uviedol, že keďže je to tovarové manko, vychádza z toho, že sa použila priemerná marža, že z každého druhu tovaru chýbal pomerne rovnaký počet tovarov. Inventarizačná komisia zistila schodok a znalec musel použiť tento výpočet. Inventúrne súpisy tovaru na predajni neboli, táto prevádzka to nerobila, nebol na to program. Inventúra bola vykonaná v súlade so zákonom, lebo sa robila tak, ako sa mala, tzn. kontrolovaním, počítaním, vážením, komisia dodržala všetko. Znalcovi bol predložený odvod tržieb, prehľad o odvode tržieb. Znalec skontroloval, či bol v zmysle Zákonníka práce dodržaný výpočet. Schodok na hotovosti a na tovare je rozpísaný v dvoch tabuľkách na str. 67 a 68.
24. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
25. Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
26. Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok podľa § 182 v spojení s § 191 ods. 1 Zákonníka práce je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách a zavinenie zamestnanca, ktoré sa zákonom predpokladá.
27. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách má na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti svoje špecifiká. Osobitosť spočíva v tom, že kým všeobecná zodpovednosť vo väčšej miere chráni zamestnanca a napĺňa tak najvýznamnejšiu funkciu pracovného práva - ochrannú, hmotná zodpovednosť je dôkazom, že Zákonník práce nechráni len postavenie zamestnanca ako „slabšieho“ účastníka právneho vzťahu, ale myslí aj na legitímne záujmy zamestnávateľa.
28. V danej veci sa žalobca domáhal od žalovaných náhrady škody v zmysle uzatvorených dohôd o hmotnej zodpovednosti s poukazom na ust. § 182 Zákonníka práce. Zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce prichádza do úvahy len vtedy, ak škoda vzniknutá zamestnávateľovi má povahu schodku - účtovného rozdielu medzi skutočným stavom zverených hodnôt a údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší než je účtovný stav.
29. V konaní nebola sporná existencia pracovného pomeru medzi stranami sporu, rovnako ako ani uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti medzi žalobcom a žalovanou 1/. Hoci žalovaná 2/ spochybnila platnosť tejto dohody (pre svojvoľné porušovanie ustanovení tejto dohody zo strany žalobcu), jej námietky v tomto smere odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
30. Schodok je špecifickým druhom škody. Ide o škodu na hodnotách prijatých po vykonaní inventarizácie na vyúčtovanie. Podstatným znakom schodku je, že chýba tovar, o hodnotu ktorého je fyzický stav nižší. Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby, materiálové alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Schodkom nie je škoda, ktorá vznikla poškodením alebo znehodnotením tovaru (R 12/1976). Pri zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, nie je možné priznať náhradu inej než skutočnej škody (R 25/1982). Zodpovednosť zamestnanca, ktorý prevzal záväzok o spoločnej hmotnej zodpovednosti spolu s ostatnými zamestnancami kolektívu, sa týka všetkých hodnôt, ktoré boli prevzaté podľa preberajúcej inventúry a ďalších dokladov o prevzatí. Rozsah nakladania s týmito hodnotami zverenými na vyúčtovanie u jednotlivých zamestnancov kolektívu nie je rozhodujúci z hľadiska platnosti záväzku o spoločnej hmotnej zodpovednosti (R 43/1983).
31. Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, sama osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa § 182 Zákonníka práce. Táto zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku, t. j. na hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2010 sp. zn. 5 Cdo 248/2009).
32. V danej veci za účelom preukázania vzniku a výšky schodku bolo vykonané i znalecké dokazovanie. Ani zo záverov znaleckých posudkov (vrátane doplnku k znaleckému posudku č. 1) nie je možné mať za jednoznačne preukázané vznik a výšku schodku, keď v znaleckom posudku Ing. Silvestra Žáka z 12.12.2014 č. 14/2014 je okrem iného konštatované i to, že v predmetnej veci uplatňovania kvalifikovanej hmotnej zodpovednosti za hodnoty zverené k vyúčtovaniu neboli v písomnostiach doručených znalcovi k znaleckému skúmaniu predložené písomnosti o uplatňovaní úplných manažérskych postupov v režime procesov pracovnej činnosti a v skúmanej predajni pre systematické a sústavné uplatňovanie zásady: a/ preberania hodnôt zverených k vyúčtovaniu (tovarov) pri uplatňovaní kvalifikovanej hmotnej zodpovednosti u všetkých osôb osobne zainteresovaných do pracovných činností v predajni, b/ úplného inventarizačného úvodného prevzatia hodnôt zverených k vyúčtovaniu a následného úplného inventarizačného vyúčtovania hodnôt zverených k vyúčtovaniu osôb osobne zainteresovaných do činnosti predajne pri každej ich zmene (nástup do práce v predajni, ukončenie pracovnej činnosti v predajni), t. j. k znaleckému konaniu neboli predložené inventarizačné písomnosti pri každom nástupe novej pracovníčky do predajne a pri každom odchode pracovníčky z aktívnej pracovnej činnosti v predajni. Znalec rovnako v znaleckom posudku dodal, že zisťovanie vzniku schodku v znaleckom konaní (po uplynutí niekoľkoročnej lehoty) bez úplnosti doložených písomností a formulovanie vyplývajúcich záverov nie je korektné, preukázané a preskúmateľné.
33. Vznik a výšku schodku nebolo možné považovať za preukázané ani z druhého znaleckého posudku CM-CENTRUM s.r.o., Sasinkova 1069/7, Piešťany, IČO: 44 463 723, zo dňa 8.7.2016 č. 26/2016 a jeho doplnku č. 1. Schodok bol až v doplnku č. 1 k znaleckému posudku vyjadrený v zmysle zákona o účtovníctve v obstarávacích cenách s tým, že znalec sa k jeho výške dopracoval výpočtom po zohľadnení marže, ktorý údaj mu poskytol sám žalobca. Už len z uvedeného je nepochybné, že takýto spôsob vyjadrenia schodku na základe predmetného spôsobu výpočtu, nemôže zodpovedať skutočnej škode. Zároveň nie je zrejmé, ako dospel znalec k záveru v doplnku č. 1 k znaleckému posudku o manku v pokladni pri druhej inventúre, keď toto v zmysle záveru znaleckého posudku zistené nebolo. Odvolací súd ďalej v tejto súvislosti zdôrazňuje vyjadrenie samotného znalca na pojednávaní pred odvolacím súdom, že keďže je to tovarové manko, vychádza sa z toho, že sa použila priemerná marža, že z každého druhu tovaru chýbal pomerne rovnaký počet tovarov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že znalcom zistený schodok ani nemohol vyjadrovať skutočný stav. Navyše znalec dodal, že inventúrne súpisy tovaru na predajni neboli, táto prevádzka to nerobila, nebol na to program.
34. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o vzniku schodku a jeho výšky.
35. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila.
36. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu.
37. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že i prípadné konštatovanie znalcov o postupe žalobcu v súlade s účtovnými predpismi nie je postačujúce pre záver o vzniku schodku, resp. o jeho skutočnej výške.
38. Schodkom (mankom) sa totiž podľa ustálených záverov právnej teórie i rozhodovacej praxe súdov rozumie rozdiel medzi 1/ skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a 2/ údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je zistený skutočný stav nižší než stav účtovný. K možnosti ustálenia tohto druhu škody na veciach, resp. iných hodnotách zverených na vyúčtovanie (teda k záveru o skutočnom vzniku škody) však možno dospieť len na základe porovnania údajov účtovnej evidencie založených na spoľahlivých účtovných podkladoch s takým zistením skutočného stavu zverených hodnôt, ktorému z hľadiska nespochybniteľnosti rovnako nemožno čokoľvek vytýkať (čo v danom prípade splnené nebolo).
39. Na základe vykonaného dokazovania (opakovania dokazovania) vrátane záverov znaleckých posudkov vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené, nebolo možné považovať za preukázané vznik a výšku žalobcom uplatneného schodku na zverených hodnotách vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, tzn. že žalobca neuniesol dôkazné bremeno (vyjadrený schodok zostal len v rovine účtovnej). Je vecou zamestnávateľa, aby si v prípade súdneho sporu zabezpečil dostatočné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nedostal sa tak do dôkaznej núdze.
40. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil v napadnutej vyhovujúcej časti tak, že žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ zamietol. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zmene rozhodnutia, sa odvolací súd ďalšími námietkami v odvolacom konaní nezaoberal, nakoľko neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.
41. V prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
42. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
43. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal právo na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) v plnom rozsahu z dôvodu úspechu vo veci, voči neúspešnému žalobcovi (výrok II. rozhodnutia).
44. Súčasne bolo potrebné rozhodnúť i o trovách štátu. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018 sp. zn. 4 Obo 3/2018, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov, č. 9/2018). Z dôvodu, že v konaní vznikli štátu trovy, odvolací súd rozhodol o nich v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení tak, že štátu priznal nárok na ich náhradu voči neúspešnej strane, j. t. voči žalobcovi (výrok IV. rozhodnutia). A podľa výsledku tohto konania zaviazal neúspešnú stranu aj k úhrade znalečného v súvislosti s výsluchom znalca v odvolacom konaní (výrok III. rozhodnutia). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
45. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.