Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/92/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: A. Q., nar. X. W. XXXX, trvale pobytom B. O. W. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Edita Lehocká, so sídlom Štúrova 1267, Šaštín - Stráže, proti žalovanému: A. K., nar. XX. R. XXXX, trvale pobytom W. M. XXXX/X, S., zastúpeného advokátkou: JUDr. Marta Vicenová, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 10. júna 2020 č.k. -160 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. B. O. W., parc. registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 667 vo výmere 633 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením a z.č. (ďalej len „“), , a pozemnoknižného poriadku, z.č. (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že po vykonanom dokazovaní výsluchom strán sporu, oboznámením sa s výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. B. O. W., notárskou zápisnicou N 125/76, Nz 127/76 z 23. marca 1976 - sporná darovacia zmluva, znaleckým posudkom W. S., výpisom z pozemkovej knihy k.ú. B. O. W. č. 3375/144, 382, 183, 575, výpisom z listu vlastníctva pre obec a k.ú. B. O. W. č. XXX, XXXX, snímkou z katastrálnej mapy ohľadom parc. č. 667, ohliadkou z 2. decembra 2019 a dokladmi Okresného úradu Senica o pohybe vlastníckych práv k parc. č. 667 mal za preukázané, že žaloba nie je podaná dôvodne. Podľa súčasného listu vlastníctva č. XXX pre obec a katastrálne územie B. O. W. žalobkyňa vlastní parc. č. 667 v podiele 1/4, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva R-I-241/76 a žalovaný vlastní zvyšný podiel 1/4, pričom titulom nadobudnutia je kúpna zmluva R-I-325/83 na podiel 1 a darovacia zmluva V-2322/10 na podiel 2/4. Z dokladov o pohybe vlastníckych práv k parc. č. 667 je zrejmé, že táto parcela bola pôvodne zapísaná v štyroch pozemkovoknižných vložkách a to ako spoločný dvor viažuci sa k štyrom rodinným domom a to k domu č. XX postavenom na parc. č. 662, s domom s.č. XX postavenom na parc. č. 663, s domom bez súpisného čísla postavenom na parc. č. 665 a s domom súpisné číslom XX postavenom na parc. č. 664, pričom ani v jednom prípade nie je uvedený konkrétny podiel v pozemkovej knihe viažuci sa ku konkrétnemu domu. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil súd prvej inštancie záver, že žaloba nebola podaná dôvodne, keď žalobkyňa sa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1, pričom podiel žalobkyne v spornej nehnuteľnosti vo výške 1

sporný nie je, sporným zostal len podiel 1 z 3, ktoré sú zapísané v EN prospech žalovaného. Dôvodil, že parc. č. 667 pôvodne evidovaná ako spoločný dvor, bola evidovaná k štyrom rodinným domom a vo všetkých pozemkových vložkách sú pri parc. č. 667 uvedené odkazy na ostatné vložky. Inštitút „spoločného dvora“ je historický inštitút, pričom bol spoločný dvor vedený v celosti na viacerých vložkách a vlastníctvo k spoločnému dvoru svedčí v prospech všetkých vlastníkov domov v rovnakom podiele a na takúto situáciu sa plne uplatnia ustanovenia o podielovom spoluvlastníctve. Podľa týchto ustanovení platí, že právo užívať vec prislúcha pri podielovom spoluvlastníctve všetkým spoluvlastníkom spoločne a mierou oprávnení každého z nich je spoluvlastnícky podiel, teda každý zo spoluvlastníkov môže spoločnú vec užívať v takom rozsahu, aký zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Podotkol, že spoločný dvor mal špecifické postavenie aj v evidencii nehnuteľností, keď pod spoločným dvorom možno rozumieť pozemok - dvor, slúžiaci spoločne vlastníkom alebo spoluvlastníkom viacerých domov. Problematika spoločného dvora, spôsob evidovania tohto pozemnoknižného telesa bol upravený v a pozemnoknižného poriadku. Ku každému telesu malo byť zapísané vlastnícke právo buď jednotlivca alebo viacerých osôb, ak išlo o nerozdeliteľné teleso, alebo spoluvlastníkov spolu s vyznačením spoluvlastníckeho podielu. Nariadenie Ministerstva spravodlivosti č. 19.665 z 26. mája 1893, tzv. „vložkárska úprava“ sa v priamo zaoberalo i zápisom spoločného dvora. Spoločný dvor mal byť zapísaný pod osobitným parcelným číslom vo všetkých vložkách, v ktorých boli zapísané domy, ku ktorým sa vzťahoval. Hmotnoprávne, teda ja bez normatívnej úpravy príslušných občianskoprávnych ustanovení získal spoločný dvor povahu nehnuteľnej veci v nezrušiteľnom spoluvlastníctve. Spoločný dvor ako inštitút sui generis nebol priamo normatívne upravený hmotnými predpismi občianskeho práva, ale právnymi predpismi upravujúcimi vykonávanie zápisov do pozemkovej knihy, pričom jeho chápanie bolo doplnené i príslušnou judikatúrou. Nastúpením účinnosti od 1. januára 1951 sa prestalo aplikovať dovtedy na Slovensku platné občianske obyčajové právo. V zmysle č. účinného od 1. apríla 1964 sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964, pokiaľ nie je uvedené inak, pričom vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pre 1. aprílom 1964 sa posudzuje podľa doterajších predpisov. V dôsledku účinnosti , ako i zrušenia pozemkovej knihy sa na spoluvlastnícke vzťahy týkajúce sa spoločného dvora začali vzťahovať ustanovenia až . Zápis spoločného dvora je preto potrebné vyhodnotiť cez prizmu podielového spoluvlastníctva. Dodal, že vlastnícke vzťahy k spoločným dvorom bývajú v dôsledku nástupníctva po pozemkovej knihe a evidencii nehnuteľností v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva vyznačené tak, že v časti B - vlastníci nie sú uvedení konkrétni vlastníci, t.j. priamo určené fyzické alebo právnické osoby, ale je tu len odkaz na vlastníkov zapísaných na iných listoch vlastníctva. Dodal, že v konaní bolo preukázané, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti svedčiace žalobkyni vo výške 1 a žalovanému vo výške 3, teda tak, ako je zapísané v KN, je zapísané správne, pretože zápisy ohľadom zmien vlastníckeho práva k parc. č. 667 sú podopreté konkrétnymi právnymi úkonmi, ktoré im predchádzali t.j. kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, dedičské rozhodnutia a súdne rozhodnutie. Vo všetkých týchto dokumentoch bolo uvedené pri prevode sporenej nehnuteľnosti len „príslušný podiel“. Jediným dokladom, z ktorého by bolo možné sa domnievať, že žalobkyni v spornej nehnuteľnosti patrí podiel polovice, je znalecký posudok Jozefa Búzeka, v ktorom znalec určoval cenu prevádzaných nehnuteľnosti, pričom z parc. č. 667 o výmere 633 m2, v ňom ocenil podiel 1, t. j. 313 m2, tento doklad však nezakladá vlastnícke právo žalobkyne k spornej nehnuteľnosti a je z hľadiska rozhodnutia vo veci irelevantný. Toto tvrdenie podporuje i fakt, že žalovaná nikdy spornú nehnuteľnosť neužívala vo väčšom rozsahu ako v rozsahu zodpovedajúcom jej podielu, t. j. vo výške 1, čo je zrejmé z z výpovedí strán sporu i z vykonanej ohliadky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že podanou žalobou sa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 na parc. č. C- KN č. 667 o výmere 633 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX pre obec a k.ú. B. O. W.. Žalobu podoprela listinnými dôkazmi a to hlavne notárskou zápisnicou z 23. marca 1976 č. N 125/76, Nz 127/76, na základe ktorej žalobkyňa odkúpila nehnuteľnosti a to rodinný dom č. XX v obci B. O. W. spolu so zastavaných pozemkom parc. č. 662 vo výmere 399 m2 - zastavaná plocha a súčasne aj príslušný podiel v spoločnom dvore. K tejto kúpnej zmluve bol vyhotovený znalecký posudok, ktorým bola stanovená kúpna cena a z ktorého je zrejmé, že znalec ako hodnotu príslušného podielu na spoločnom dvore určoval hodnotu polovice spoločného dvora. Predávajúci manželia S. tieto nehnuteľnosti nadobudli na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu v Senici sp. zn. z 18. septembra 1967, ktorým rozsudkom súd určil, že W. S. a X. S. sú vlastníkmi parcely č. 662 a parcely č. 667 k.ú. B.

O. W. zapísaný v tom čase na PK vložke č. 3375 k.ú. B. W. a to z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti kúpili od pôvodného vlastníka W. D., avšak kúpna zmluva bola pravdepodobne nedopatrením stratená a vlastnícke právo právnych predchodcov žalobkyne nebolo prevedené. Taktiež z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že úver zabezpečujúca listina z 31. mája 1929 a následne z výmazného povolenia z 10. októbra 1965, že právni predchodcovia žalobkyne vyplatili zostatok úveru W. D. v roku 1929 v sume 3.000,- Kčs, čím prišlo následne k výmazu záložného práva k nehnuteľnostiam, okrem iného i k parc. č. 667. Namietala, že z týchto listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne vlastnili parc. č. 667 v k.ú. B. O. W. v celosti a následne kúpnou zmluvou a k nej priloženým znaleckým posudkom previedli na žalobkyňu vlastnícke právo okrem iných spoluvlastnícky podiel 1 na parc. č. 667 vo výmere 633 m2 - zastavaná plocha a nádvoria. Namietala, že predložila súdu i ďalší listinný dôkaz a to identifikáciu parciel vyhotovenú dňa 28. júla 1967 v Skalici, z ktorej je zrejmé, že A. S. a D. K. boli len užívateľmi parc. č. 667 a neboli v postavení vlastníkov, až na základe rozsudku Okresného súdu Senica sa stali právni predchodcovia žalobkyne vlastníkmi parcely 667 v celosti. Taktiež i z ďalšieho listinného dôkazu a to z pozemnoknižného výpisu z 5. mája 1967 pre k.ú. B. W. je zrejmé, že v tomto čase bol ako výlučný vlastník parcely č. 662 až 667 vedený W. D. v celosti 1/1. Je možné sa domnievať, že práve z dôvodu, že do októbra 1967 bol ako vlastník parcely č. 667 uvedený W. D. boli S. A. a K. D. vedení iba ako užívatelia parc. č. 667, až v októbri 1967 potvrdil Okresný súd Senica vlastnícke právo v prospech manželov S. a týmito listinnými dôkazmi sa súd vo svojom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Namietali, že rozsudok Okresného súdu Senica z 15. septembra 1967 sp. zn. bol právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k parc. č. 667 v prospech právnych predchodcov žalobkyne v celosti a následne mal súd za preukázané, že znalec v znaleckom posudku, ktorý bol súčasťou kúpnej zmluvy, do kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti zahrnul spoluvlastnícky podiel 1 na parc. č. 667 v k.ú. B. W.. Namietala, že v priebehu konania bolo preukázané, že žalobkyňa nadobudla kúpnou zmluvou okrem stavby rodinného domu parc. č. 662 aj spoluvlastnícky podiel 1 na parc. č. 667 k.ú. B. O. W.. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zotrváva na dôvodoch, ktoré uvádzal v konaní. Podiel na spoločnom dvore p.č. 667 sa historicky viaže na počet domov, ktoré sa v spoločnom dvore nachádzali. Toto tvrdenie je logické, pretože takýmto spôsobom mal každý vlastník domu zabezpečený prístup do svojej domovej nehnuteľnosti. Spoločný dvor - parc. č. 667 sa viaže k pozemnoknižnej vložke: 183, 382, 575 a 3375 a vo všetkých vložkách je uvádzaná p.č. 667 v pôvodnej celej výmere. Žalobkyňa môže vlastniť len podiel 1, ktorý sa viaže k vložke č. 3375 a ostatné vložky sú vlastnícky vysporiadané v prospech žalovaného, ktorý je spoluvlastníkom v podiele 3. Žalobkyňa si nemôže svoj nárok odvodzovať ani titulom vydržania, pretože výmer z parc. č. 667, ktorý by zodpovedal polovici podielu neužívala a ani neužíva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že trvá na všetkých svojich tvrdeniach a zdôraznila, že znalecký posudok vyhotovený k notárskej zápisnici N 125/76, Nz 127/76 z 23. marca 1976 je podkladom na určenie príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločnom dvore, ktorý bol taktiež predmetom prevodu. Vzhľadom ku skutočnosti, že v dobe, kedy sa notárska zápisnica vyhotovovala sa nikdy neuvádzal konkrétny podiel na spoločnom dvore, ale sa uvádzala iba skutočnosť, že spolu s domom sa prevádza aj príslušný podiel na spoločnom dvore. Uviedla, že vyhotovený znalecký posudok určoval presne veľkosť prevádzaného príslušného podielu na spoločnom dvore. Za prevádzané nehnuteľnosti bola zo strany žalobkyne uhradená i kúpna cena a žalobkyňa mala za to, že je podielovou spoluvlastníčkou spoločného dvora v 1. Súdu predložila relevantný dôkaz, a to spomínaný znalecký posudok.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo

doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť ( a ).

6. Predmetom tohto konania je určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. území B. O. W. v podiele 1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. B. O. W., parc. registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 667 vo výmere 633 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

7. Predmetom odvolacieho konania je v zmysle odvolacej argumentácie žalobkyne posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam ( ).

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil.

9. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd nezistil v danej veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však je nesúhlas žalobkyne s takýmito dôvodmi, je tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a i pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

11. Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na listinné dôkazy a to notársku zápisnicu z 23. marca 1976 číslo N 125/76, NZ 127/76, na základe ktorej žalobkyňa odkúpila nehnuteľnosť spolu so sporným podielom v spoločnom dvore a znalecký posudok, ktorým bola stanovaná kúpna cena i 1 spoločného dvora. Poukazuje i na nadobúdacie tituly svojich právnych predchodcov, na identifikáciu parciel z 28. júla 1967, pozemnoknižný výpis z 5. mája 1967. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie, predložené listinné dôkazy riadne oboznámil na pojednávaní dňa 10. júna 2020 a v napadnutom rozsudku (bod 25) jednoznačne vyvodil, že zápisy ohľadom zmien vlastníckeho práva k parc. č. 667 sú podopreté konkrétnymi právnymi úkonmi t.j. kúpnymi zmluvami, darovacími zmluvami, dedičskými rozhodnutiami, súdnymi rozhodnutiami, v ktorých nie je uvedený konkrétny podiel, ktorý bol predmetom prevodu. Jediným dokladom, z ktorého by bolo možné sa domnievať, že žalobkyňa vlastní 1 spornej nehnuteľnosti je znalecký posudok Jozefa Búzeka, ktorý bol podkladom pre kúpnu zmluvu R 241/76 a v ktorom znalec určoval cenu prevádzaných nehnuteľností, pričom zo spornej parcely č. 667 ocenil podiel 1, tento listinný dôkaz je však irelevantný. Je pravdou, že aj na pojednávaní oboznámeným listinným dôkazom - identifikáciou parciel z 28. júla 1967, sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku bližšie nezaoberal, avšak nešlo o dôkaz zásadný, spôsobilý zmeniť zistený skutkový stav.

12. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov námietku žalobkyne týkajúcu sa nesprávnych skutkových zistení z vykonaného dokazovania nepovažoval za dôvodnú. Dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré

objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

13. Hodnotenie dôkazov v zmysle je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

14. V danej veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Odvolací súd z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľky neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti ( ), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil ( ).

16. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd podľa a priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).