Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-13-2026.pdf
PDF · 80.1 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/13/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Sylvie Szabadošovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX F. Ľ., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny F. Ľ., I. XX, XXX XX F. Ľ., dieťa rodičov, matka: W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX F. Ľ., zastúpená: JUDr. Gábor Száraz, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, otec: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. Č.. XXX, XXX XX Č., zastúpený: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2P/67/2025-168 zo dňa 30.09.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III., IV. a VII.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, rozhodol o zastupovaní a správe majetku maloletej. Uložil otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 350 eur mesačne, rozhodol o dlžnom výživnom a o trovách konania.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že matka podala na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom sa domáhala výživného v sume 450 eur mesačne a vychádzala z toho, že otec dosahuje príjem v sume 5000 eur mesačne. Otec súhlasil s výživným v sume 200 - 250 eur mesačne, nesúhlasil s tým, že jeho príjem je 5000 eur mesačne. Rodičia sa dohodli na zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a tiež na tom, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, pričom o úprave styku nežiadali rozhodnúť. Rodičia sa nedohodli len na výške výživného. Súd vychádzal z toho, že otec podniká v oblasti elektroinštalačných a stavebných prác, práce vykonáva prevažne v zahraničí. Za rok 2024 a 2025 dosiahol čistý mesačný príjem v rozpätí 1.500 až 2000 eur. Vlastní motorové vozidlo I. Y., ktoré plánuje predať, motorové vozidlo F. R. M. F.. Otcovi bol diagnostikovaný diabetes, má zvýšený tlak a má problémy s pravým kolenom. Na výživu dcéry pravidelne prispieva sumou 200 eur mesačne a tiež jej kupuje veci. Kolízny opatrovník navrhoval určiť výživné v sume 350 eur mesačne.
3. Súd uviedol, že „Z doložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že podľa daňového priznania v roku 2024 dosiahol celkový príjem 47 474,32 eur a výdaje 41 827,01 eur, pričom medzi výdaje má zahrnuté aj výdaj špecifikovaný ako diéty v celkovej sume 8 235,- eur, cestovné v sume 10 590,- eur a ubytovanie v sume 3 957,50 eur. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec
dieťaťa vykonáva práce prevažne v zahraničí aj keď má sídlo na území SR. Podľa názoru súdu účtovanie diét je len spôsob ako si otec dieťaťa znižuje základ dane, pričom takto účtovaný výdaj ostáva pre jeho vlastnú potrebu. Podľa názoru súdu odporovalo by dobrým mravom, ak by súd na položky výdavok za cestovné a diéty neprihliadol. Ako už súd konštatoval je všeobecne rozšírené, že v snahe vyhnúť sa vyšším odvodovým povinnostiam a plateniu vyššej dane z príjmu, takýmto spôsobom si podnikatelia znížia základ dane. Na základe uvedeného súd uzavrel, že čistý mesačný príjem otca dieťaťa je v sume 2 000,- eur mesačne a z tohto príjmu súd vychádzal aj pri určení výživného zo strany otca maloletého dieťaťa. Pričom prihliadol i na skutočnosť, že otec dieťaťa je vlastníkom viacerých motorových vozidiel, nákladného prívesu a disponuje úsporami.“
4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o určení výživného podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Súdom stanovené výživné považuje za neprimerané. Súd určenie výživného odôvodnil tým, že jeho čistý mesačný príjem ustálil na sumu 2000 eur mesačne, avšak bez toho, aby uviedol, na základe akých skutočností. Súd argumentuje tým, že otec pred kolíznym opatrovníkom a súdom svoj mesačný príjem špecifikoval sumou 2000 eur v hrubom. Ak by príjem otca mal byť 2000 eur v hrubom, tak po odpočítaní daní a odvodov by jeho čistý príjem bol 1400 eur. Poukázal na to, že podľa daňového priznania, ktoré predložil, rozdiel medzi jeho príjmami a výdavkami činí 5647,31 eur. Podľa súdu výdavkami ako sú diéty, cestovné a ubytovanie si otec znižuje základ dane. Uviedol, že diéty v sume 8235 eur sú jeho ročným stravným, na mesiac to vychádza cca 680 eur. V zahraničí si musí platiť raňajky, obedy a večere, avšak suma, ktorá je zahrnutá do daňových výdavkov, je suma, ktorú slovenské právne predpisy umožňujú uplatniť ako daňový výdavok. Cestovné 10590 eur musí zaplatiť za pohonné hmoty, na to, aby sa dostal do práce. Na mesiac to je cca 800 eur. Suma 3957 eur reprezentuje ročné náklady na jeho ubytovanie v zahraničí. Mesačne je to cca 330 eur, čo nemožno považovať za nadhodnotené. Uviedol, že sa domnieva, že súd si výšku jeho čistého mesačného príjmu vymyslel. Súd nezohľadnil ani ďalšie výdavky, ktoré má, a to hygienické potreby, mobil, ošatenie, obuv a lieky. Súd skonštatoval, že vlastní motorové vozidlá, avšak pravda je taká, že okrem jedného, ktoré používa na cestovanie do práce, ostatné nemajú takmer žiadnu hodnotu a bude problém ich predať. Úspory, ktoré má, sú určené na vykrytie dočasného výpadku príjmov. Nerozumie rozsudku, kde sa uvádza, že súd do mesačných nákladov dieťaťa zahrnul aj voľnočasové aktivity. Uviedol, že pri čistom príjme 1400 eur by podľa podkladov ministerstva spravodlivosti malo byť určené výživné 252 eur.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu kolízny opatrovník uviedol, že výška výživného bola určená správne a je v záujme dieťaťa.
6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť. Uviedla, že ak od hrubého príjmu otca odpočíta náklady na diéty, cestovné a ubytovanie, tak výsledkom je čistý mesačný príjem vo výške cca 1898 eura. Správne postupoval súd, keď určil otcovi výživné 350 eur.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutých výrokoch vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
8. Predmetom odvolacieho konania sú výroky o určení výživného. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutočného stavu vyplýva, že príjem otca je priemerne vo výške 2000 eur mesačne v čistom, otec má jednu vyživovaciu povinnosť. Záver o výške príjmu otca je podľa názoru odvolacieho súdu správny. Otec vykonáva elektroinštalačné práce v O., sám uviedol (na pojednávaní 13.8.2025), že jeho čistý mesačný príjem je 1500 - 2000 eur mesačne.
9. Podnikateľ môže pri podaní daňového priznania v súlade so zákonom uplatniť aj výdavky, ktoré neboli reálne vynaložené (v prípade paušálnych výdavkov) alebo, ktoré neboli reálne spotrebované (v prípade diét). To znamená, že reálny príjem podnikateľa môže byť odlišný od jeho čistého príjmu vyplývajúceho z daňového priznania. Argumentácia daňovým priznaním teda nie je v tomto prípade relevantná, pretože otec sám potvrdil vyšší príjem ako vyplýva z jeho daňového priznania.
10. Vychádzajúc z príjmu otca vo výške 1500 - 2000 eur mesačne je výživné 350 eur mesačne určené správne. Výživné má kryť (v ideálnom prípade) všetky potreby dieťaťa, vrátane voľnočasových aktivít, ktoré môžu byť aj platené.
11. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), čo znamená, že výživné môže byť určené vo výške prevyšujúcej sumu životného minima, resp. sumu potrebnú na pokrytie všetkých základných životných potrieb. Rozsah a spôsob uspokojovania potrieb dieťaťa súvisí aj so životnou úrovňou rodičov, ak to možnosti rodičov dovoľujú, možno výživným zabezpečiť nielen „základný“, ale aj „vyšší“ štandard dieťaťa. Na potreby dieťaťa možno zmysluplne vynaložiť 200 eur aj 2000 eur, záleží na tom, aké sú možnosti rodičov. V danom prípade určené výživné možno zmysluplne vynaložiť na dieťa a suma výživného je v možnostiach otca.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 58 a § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného pravidla vyplývajúceho z § 52 CMP.
14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).