Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23P-120-2024.pdf
PDF · 97.77 KB
Case nature
Subarea
23P/120/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. G., J.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom, práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: I. G.Q., V.. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G. XXXXX/XX, G., a otca: V. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Z. H. XXXXX/XX, G., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Súd dočasne upravuje styk otca s maloletým N. G., J.. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 19:00 hod. do nedele do 18:00 hod., s tým že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude miesto bydliska matky.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Neodkladné opatrenie sa nariaďuje len do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
IV. Počas účinnosti tohto neodkladného opatrenia súd pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 11P/2/2021-57 zo dňa 06.05.2021, v časti úpravy styku maloletého s otcom.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.08.2024 sa otec (ďalej aj ako „navrhovateľ“) domáhal úpravy styku s maloletým N.. Otec spolu s návrhom vo veci samej podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prostredníctvom ktorého sa domáhal, aby bol jeho styk s maloletým upravený každý nepárny kalendárny víkend v mesiaci so začiatkom v piatok od 19:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že maloleté dieťa otec vyzdvihne v mieste jeho bydliska a po skončení pobytu ho aj dovezie do miesta bydliska. Počas trvania toho času otec riadne zabezpečí starostlivosť o maloletého aj v zmysle prípravy do školy. Matka je povinná dieťa na pobyt u otca riadne pripraviť, zabaliť veci ktoré sú pre dieťa nutné. Počas školských prázdnin každý párny kalendárny rok na 1. Sviatok Vianočný ráno od 10:00 hod. doobeda do nasledujúceho dňa do 10:00 hod. Každý nepárny kalendárny rok od 30.12. 10:00 hod. do 06.01. 10:00 hod. nasledujúceho kalendárneho roku. Každý rok počas Veľkonočných prázdnin počas Veľkonočného pondelku od 07:00 hod. do 19:00 hod. Každý rok počas letných prázdnin posledný týždeň v júli a prvý týždeň v auguste od 10:00 hod. v prvý deň posledného júlového týždňa do 10:00 hod. nasledujúceho dňa po skončení týždňa v auguste. V prípade akútneho ochorenia dieťaťa je matka povinná zabezpečiť náhradný termín pre otca, respektíve ak súd uzná za vhodné vyhovieť žiadosti otca, ktorý je pripravený postarať sa o dieťa aj v prípade jeho choroby. Otec je oprávnený v rámci roka cestovať spolu s dieťaťom aj na zahraničnú dovolenku a riadne zabezpečovať plnú starostlivosť.
2. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 11P/2/2021-57 zo dňa 06.05.2021 bolo jeho manželstvo s matkou maloletého rozvedené, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke, styk s otcom nebol upravený a otec bol zaviazaný uhrádzať výživné vo výške 40,- eur mesačne. Otec bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody. Počas vychádzok, ktoré mal, sa snažil tráviť čas so synom. Otec sa chce o maloletého starať, dopytuje sa u matky na potreby maloletého nad rámec výživného. Matka však otca odmieta s tým, že maloletý od neho nepotrebuje nič. Aktuálne sa situácia vyvíja tak, že otec môže maloletého vidieť raz za čas, čoraz menej a menej. Matka mu aktuálne dáva možnosť vidieť maloletého raz za dva týždne, na dve hodiny a aj to len v prítomnosti matky alebo starej matky maloletého. Otec má záujem styk so synom rozšíriť, majú spolu pekný vzťah, syna nadovšetko ľúbi a chce mu byť dobrým a príkladným otcom. Rodičia navrhovateľa maloletého nevideli už viac ako dva roky, taktiež túžia tráviť čas s maloletým. Maloletý má u otca vytvorený vlastný priestor a izbičku, v ktorej zatiaľ nebol, keďže matka mu to nedovolí. Matka tvrdí, že maloletý otca nechce vidieť, má vraj z otca problémy. Uvedená sa nezakladá na pravde, pretože keď je otec s maloletým, hrajú sa s spolu a maloletý hovorí, že by chcel byť aj s otcom.
3. K návrhu otec priložil Zápisnicu spísanú dňa 07.08.2024 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, fotokópiu rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11P/2/2021-57 zo dňa 06.05.2021 a č. k. 27P/192/2022-66 zo dňa 24.05.20203, potvrdenie o návšteve školy maloletého, pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi otcom a E. - G. SK N.. N..V..Q..
4. Súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „ÚPSVaR“) o vykonanie šetrenia pomerov v domácnosti rodičov maloletých, pričom bolo zistené, že otec maloletého býva so svojou mamou v rodinnom dome. V čase šetrenia sa v rodinnom dome nachádzali bratranci maloletého, ktorí tam boli na prázdninách. Maloletý má v domácnosti otca vytvorený vhodný priestor na odpočinok a hru, má u otca zriadenú vlastnú izbu. Matka maloletého býva v nájomnom byte s priateľom, ktorý bol drogovo závislý. Matka sa javí zaujato voči otcovi. Koná tak, aby bol N. čo najmenej so svojím otcom. Keď chcel otec prispieť na školské potreby, matka odmietla, povedala že všetko má nakúpené. V škole neuviedla informácie o otcovi, čo znamená, že nedostal prístup do edupage. Neželala si, aby prišiel prvý deň do školy so synom, aj napriek tomu, že jej otec písal a chcel so synom do školy ísť. Podľa slov matky sa otec maloletého bojí a keď je v prítomnosti otca, chodí domov rozrušený. Matka nedala maloletému kontakt na otca, získal ho až od ÚPSVaR na vlastnú žiadosť. Maloletý N. počas pohovoru uviedol, že mu mama nechce dovoliť chodiť k otcovi. Nechce mu dovoliť, aby spolu volali. Povedala mu, že mu dovolí stretávať sa s otcom len v jej prítomnosti, pričom podľa slov maloletého, on chce byť so svojím otcom sám a dlhšie, ako tomu bolo doteraz. N. uviedol, že má otca veľmi rád a rád s ním trávi čas. Po poslednom skontaktovaní sa s otcom dňa 09.09.2024 otec uviedol, že momentálne je jeho stretávanie sa s otcom na bode mrazu. Ani po opakovanom dohovore matke zo strany otca ako aj zo strany ÚPSVsR sa nič nezmenilo. Záverom ÚPSVaR konštatoval, že maloletý N. má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti zo strany matky aj zo strany otca. Otec maloletého javí veľký záujem o syna. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa snaží zabezpečiť vhodné podmienky na starostlivosť o syna. Otec maloletého sa zamestnal, má stabilné bývanie a rovnako pomoc zo strany starej matky maloletého. Je v záujme maloletého, aby sa obaja rodičia podieľali na jeho výchove a starostlivosti.
5. Na tunajšom súde prebieha vo vzťahu k maloletému konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vedené pod sp. zn. 23P/111/2024. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 23P/115/2024 - 23 zo dňa 02.09.2024 súd vylúčil návrh otca v časti týkajúcej sa jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie. Toto konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 23P/120/2024.
6. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní najavo, ako aj na obsah súvisiaceho spisu, vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 23P/111/2024.
7. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný mimosporový poriadok") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný sporový poriadok") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine"), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
8. Z citovaného ustanovenia § 329 CSP, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia, vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o
potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej.
9. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
10. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej a teda, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
11. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (či neodkladnej potreby jeho nariadenia z dôvodu verejného záujmu).
12. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého dieťaťa, s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.
13. Neodkladné opatrenie má len dočasnú povahu, preto je možné nariadiť ho len do splnenia podmienok pre konečné rozhodnutie súdu, pričom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( § 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
14. Po preštudovaní spisového materiálu, oboznámení sa s návrhom otca maloletej a k návrhu pripojených listinných dôkazov, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že v danom prípade návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
15. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý N. býva v spoločnej domácnosti s matkou. V čase prvej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11P/2/2021 sa otec nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Aktuálne už otec vo výkone trestu slobody nie je, po návrate do bežného života urobil všetky kroky potrebné pre zabezpečenie vhodného výchovného prostredia pre maloletého (našiel si prácu, má stabilné bývanie), v zmysle záverov správy ÚPSVaR z výsledku šetrenia v domácnosti otca má otec vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Otec javí veľký záujem o maloletého, maloletý sa rovnako vyjadril, že má otca rád a chce sa s ním stretávať, a to viac ako tomu bolo doposiaľ. Z vykonaného šetrenia rovnako vyplynulo, že matka stretávaniu sa otca s maloletým bráni, otec vidí svojho syna len veľmi sporadicky a to za prítomnosti matky. Matka je voči otcovi veľmi negatívne nastavená. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. V prejednávanej veci bola zo strany otca preukázaná naliehavá potreba upraviť pomery účastníkov konania formou neodkladného opatrenia, a to úpravou styku otca s maloletým. Súd má na základe vykonaného šetrenie ÚPSVaR za dostatočne preukázanú naliehavú potrebu dočasnej úpravy styku otca s maloletým. Z obsahu podaného návrhu, ako aj s obsahu súvisiaceho spisu je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi maloletého sú hlboko rozvrátené, rodičia maloletého nie sú schopní spolu konštruktívne komunikovať. Vzťahy medzi rodičmi sú napäté, čo nesporne negatívne vplýva na psychický aj fyzický vývoj maloletého. Maloletý v súčasnosti býva s matkou, otec maloletého sa domáha stretávania s maloletým, matka stretávaniu sa otca s maloletým bráni. Maloletý N. sa jednoznačne vyjadril, že má otca rád a chce sa s ním stretávať, čím negoval tvrdenia matky o tom, že maloletý sa s otcom stretávať nechce. Na základe uvedeného, súd mal za to, že v súčasnej dobe je v záujme dieťaťa dočasná úprava pomerov, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasná úprava, prichádzajúca do úvahy v prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych, resp. už hroziacich zásahov do záujmov maloletého dieťaťa. Súd z podaného návrhu otca resp. na základe vykonaného šetrenia mal za preukázané, že v prejednávanej veci takáto ujma hrozí. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V tomto konkrétnom prípade mal súd za to, že na vydanie neodkladného opatrenia ohľadom úpravy styku maloletého s otcom sú splnené podmienky. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. V predmetnej veci matka styku otca s maloletým skutočne bráni, otec sa s maloletým stretáva minimálne. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému majú obaja rodičia, rovnako právom maloletého dieťaťa je, aby malo zabezpečený pravidelný kontakt s oboma rodičmi, čo v danom prípade vyhodnotené a doposiaľ preukázané skutkové okolnosti nespĺňajú. V prípade, že jeden z rodičov druhému zjavne upiera kontakt s maloletým dieťaťom, že tento by nebol ani v minimálnej miere, sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Súd teda návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom upravil styk otca s maloletým v rozsahu uvedenom vo výroku I. tohto uznesenia. Súd dospel k záveru, že uvedená úprava styku otca s maloletým N. je nateraz postačujúca, rešpektujúca právo maloletého na zachovanie osobného styku s otcom, ktorý má nezastupiteľnú úlohu v jeho živote. Súd nepovažoval za dôvodné upravovať neodkladným opatrením styk otca s maloletým aj počas sviatkov a prázdnin. Súd v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení považoval za postačujúce, dočasne upraviť styk otca s maloletým v zmysle výroku I. tohto uznesenia. Takto nastavený styk zatiaľ (do právoplatného skončenia konania vo veci samej) bude postačujúci pre rešpektovanie jednak práva maloletého na starostlivosť od oboch rodičov ale taktiež pre rešpektovanie rodičovských práv otca.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).