Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-49-2026.pdf
PDF · 82.16 KB
Case nature
Subarea
5P/49/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: O. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XX, V., a otca: U. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. - Y., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I Súd nepripúšťa zastúpenie matky: O. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XX, V., splnomocnencom: JUDr. Roman Macháč, LL.M., Slovienska 3, Bratislava. II Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa: W. E., narodená XX.XX.XXXX, na zastupovanie v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 5P/49/2026. III Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je povinný prispievať na výživu maloletej W. E., narodenej XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne k rukám matky vždy 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej sp. zn. 5P/48/2026. IV Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletej sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 08.04.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia vo veci výživného, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej W. E., narodenej XX.XX.XXXX, sumou 150 eur mesačne k rukám matky. Z návrhu vyplýva, že matka označila ako účastníkov konania seba ako matku maloletej, otca U. E. a maloletú W. E., pričom uviedla, že maloletá má bydlisko spolu s matkou na adrese I. XX, V.. Matka v návrhu uviedla, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a maloletá sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Tvrdila, že otec na výživu maloletej neprispieva pravidelnou finančnou čiastkou a že za posledné tri kalendárne mesiace neposlal matke žiadne výživné. Matka zároveň uviedla, že rodičia sa v minulosti dohodli na výživnom vo výške 250 eur mesačne, avšak otec túto povinnosť aktuálne neplní. Podľa tvrdení matky je nevyhnutné dočasne upraviť výživné aspoň v nevyhnutnej miere, keďže bežné potreby maloletej sú priebežné a nemožno ich odkladať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Matka ďalej tvrdila, že maloletá je žiačkou 1. ročníka základnej školy v Dúbravke, v dôsledku čoho sa zvýšili náklady súvisiace s jej výživou, školskou dochádzkou, vzdelávaním, záujmovými aktivitami a bežnými potrebami. Náklady na maloletú matka vyčíslila celkovo sumou 600 eur mesačne, a to najmä na stravu 150 eur, obedy v škole a školský klub detí 65 eur, ošatenie 150 eur, drogériu, hračky, aktivity a voľný čas 150 eur, lieky 15 eur a školské aktivity a krúžky 70 eur. Matka zároveň uviedla svoje mesačné výdavky na domácnosť v celkovej sume 1 060 eur. Pokiaľ ide o príjmové a majetkové pomery rodičov, matka v návrhu uviedla, že pracuje ako zdravotná sestra a trénerka v posilňovni, pričom jej čistý mesačný príjem má predstavovať približne 1 200 eur. Otec podľa tvrdení matky pracuje v reštaurácii N. v Devínskej Novej Vsi ako čašník a jeho čistý mesačný príjem má predstavovať približne 2 000 eur vrátane tringeltov. Matka zároveň uviedla, že poberá prídavok na dieťa vo výške 60 eur a daňový bonus vo výške 100 eur, pričom bez pravidelnej finančnej pomoci svojich rodičov vo výške 300 až 400 eur mesačne by nebola
schopná v plnej miere zabezpečiť chod domácnosti a potreby maloletej. K návrhu matka pripojila najmä splnomocnenie udelené JUDr. Romanovi Macháčovi, LL.M., rodný list maloletej, pracovnú zmluvu matky a zmluvy o trénerskej činnosti. Z rodného listu maloletej súd osvedčil, že maloletá W. E. sa narodila dňa 09.09.2018 a jej rodičmi sú U. E. a O. Juríčková. Z pracovnej zmluvy matky súd osvedčil, že matka je zamestnaná ako zdravotná sestra, pracovný pomer vznikol dňa 01.05.2023 na dobu neurčitú a jej základná hrubá mzda bola dohodnutá vo výške 1 200 eur mesačne. Zo zmlúv o trénerskej činnosti súd zároveň osvedčil, že matka vykonávala aj trénerskú činnosť v ženskom fitness centre FitCurves za paušálny mesačný príspevok.
2. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 89 ods. 2 CSP, ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.
3. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že hoci účastník konania má zásadne právo zvoliť si zástupcu, toto oprávnenie nie je bezvýhradné. V prípade, ak zvoleným zástupcom nie je advokát, zákon výslovne umožňuje súdu nepripustiť takéto zastúpenie, okrem iného aj vtedy, ak zvolený zástupca vystupuje ako zástupca vo viacerých konaniach. Účelom uvedenej právnej úpravy je zabrániť tomu, aby osoby, ktoré nie sú advokátmi, vykonávali zastupovanie účastníkov opakovane alebo fakticky profesionálne mimo režimu zákona o advokácii.
4. Súd vlastnou činnosťou zistil, že splnomocnenec matky JUDr. Roman Macháč, LL.M. nie je advokátom. Zároveň súd zistil, že uvedená osoba vystupuje, resp. vystupovala ako zástupca účastníkov vo viacerých konaniach vedených na tunajšom súde, a to najmä v konaní sp. zn. 37P/50/2025, ako aj v skončených konaniach sp. zn. 39Pc/37/2023, B1-3Pc/11/2023, 40Pc/1/2022 a v ďalších konaniach. Nejde teda o ojedinelé zastúpenie jednej osoby v konkrétnej veci, ale o opakované vystupovanie tej istej osoby ako zástupcu v rôznych súdnych konaniach.
5. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky podľa § 89 ods. 2 CSP na nepripustenie zastúpenia matky zvoleným splnomocnencom. Keďže splnomocnenec matky nie je advokátom a zároveň vystupuje ako zástupca vo viacerých konaniach, súd jeho zastúpenie v tomto konaní nepripustil (výrok I). Nepripustením zastúpenia nie je dotknuté právo matky konať pred súdom samostatne ani jej právo zvoliť si iného zástupcu, ktorý bude spĺňať zákonné podmienky zastupovania v civilnom mimosporovom konaní. Súd bude preto v ďalšom priebehu konania konať priamo s matkou, pokiaľ si nezvolí iného zástupcu.
6. Účastníkom konania je maloleté dieťa. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (zákon o rodine), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Je potrebné, aby bolo maloleté dieťa zastúpené opatrovníkom. Preto súd v zmysle § 117 CMP v nadväznosti na § 31 ods. 2 zákona o rodine ustanovil za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (výrok I), nakoľko ide o konanie ku ktorému zjavne môže dôjsť ku konfliktu záujmov rodičov a súd v danom prípade nepovažuje za účelné ustanoviť opatrovníka z okruhu blízkych osôb. Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa (§ 61 ods. 1 v nadv. § 31 ods. 4 zákona o rodine) (výrok II).
7. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej.
11. Podľa § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Súd po oboznámení sa s návrhom a jeho prílohami dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva úplné dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci samej, ale skúma, či sú rozhodujúce skutočnosti aspoň hodnoverne osvedčené. V danej veci bolo osvedčené, že maloletá je nezaopatreným maloletým dieťaťom, ktoré nie je schopné samé sa živiť, rodičia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá je fakticky v starostlivosti matky a otec podľa tvrdení matky aktuálne neprispieva na jej výživu pravidelnou sumou.
13. Potreba neodkladnej úpravy pomerov vyplýva najmä z povahy výživného pre maloleté dieťa. Výživa maloletého dieťaťa predstavuje pravidelnú, opakujúcu sa a bezprostrednú potrebu, ktorej uspokojovanie nemožno odkladať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Maloletá je dieťa školského veku, navštevuje základnú školu a jej potreby zahŕňajú nielen stravu a bývanie, ale aj školské obedy, školský klub, ošatenie, lieky, hygienické potreby, školské pomôcky, školské aktivity, krúžky a ďalšie primerané potreby súvisiace s jej vekom a vývojom.
14. Súd prihliadol aj na to, že matka aktuálne znáša prevažnú časť každodennej osobnej starostlivosti o maloletú, čím si svoju vyživovaciu povinnosť plní nielen finančne, ale aj osobnou starostlivosťou. Osobná starostlivosť rodiča, u ktorého sa dieťa fakticky nachádza, má pri posudzovaní výživného význam, keďže tento rodič okrem finančných nákladov zabezpečuje aj každodennú starostlivosť, organizáciu školských a mimoškolských potrieb dieťaťa, stravu, hygienu, oblečenie a bežný režim maloletého dieťaťa. Za situácie, keď druhý rodič podľa osvedčených tvrdení matky na výživu maloletej aktuálne neprispieva pravidelne a v súčasnosti vôbec, je namieste dočasná súdna úprava jeho vyživovacej povinnosti aspoň v nevyhnutnej miere.
15. Súd zdôrazňuje, že predmetom tohto rozhodnutia nie je konečné určenie vyživovacej povinnosti otca v rozsahu zodpovedajúcom úplnému dokazovaniu o odôvodnených potrebách maloletej a schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch oboch rodičov. Takéto dokazovanie bude predmetom konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 5P/48/2026. V tomto štádiu konania súd posudzuje len to, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov a či je dôvodné uložiť otcovi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP.
16. Suma 150 eur mesačne predstavuje podľa názoru súdu primeranú nevyhnutnú mieru výživného. Táto suma nezodpovedá konečnému posúdeniu celkových odôvodnených potrieb maloletej, ktoré matka vyčíslila sumou 600 eur mesačne, ale slúži na dočasné zabezpečenie aspoň časti základných a pravidelných potrieb maloletej počas trvania konania vo veci samej. Zároveň nejde o sumu, ktorá by bola pri osvedčených tvrdeniach o zárobkovej činnosti otca zjavne neprimeraná alebo neúnosná. Naopak, ide o sumu nižšiu než matkou tvrdená predchádzajúca rodičovská dohoda o výživnom vo výške 250 eur mesačne, a preto ju súd považoval za primeranú práve z hľadiska limitu „nevyhnutnej miery“ podľa § 366 CMP.
17. Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho, že podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vyživovacia povinnosť otca preto nemôže byť ponechaná bez akejkoľvek dočasnej úpravy len z dôvodu, že konanie vo veci samej doposiaľ nebolo právoplatne skončené.
18. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že matka hodnoverne osvedčila existenciu nároku maloletej na výživné, potrebu jeho bezodkladnej dočasnej úpravy, ako aj dôvodnosť určenia výživného v nevyhnutnej miere sumou 150 eur mesačne. Preto súd návrhu matky vyhovel a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej W. E., narodenej XX.XX.XXXX, sumou 150 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 5P/48/2026, predmetom ktorého je konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej (výrok III).
19. O trovách konania (výrok IV) súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti výroku I a II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario). Proti výroku III a IV tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestskom súde Bratislava II. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.