Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/28/2026

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, XXX XX E. A., proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XXX/XX, XXX XX H. I., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa XX.XX.XXXX na Okresnom súde Žiar nad Hronom (ďalej len „ okresný súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému, aby nevstupoval do nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. A., a to:

- do budovy - rodinný dom - súp. č. XXXX, postavenej na pozemku J. XXXX,

- na pozemok J. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 395 m2,

- na pozemok J. XXXX záhrada o výmere 399 m2, vedené Okresným úradom Žarnovica, katastrálny odbor, okres K., obec E. A., k. ú. E. A.,

- do budovy – rodinný dom - súp. č. XXXX, postavenej na pozemku J. XXXX,

- na pozemok J. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 798 m2,

- na pozemok J. XXXX záhrada, o výmere 501 m2,

- na pozemok J. XXXX/XX záhrada, o výmere 210 m2,

- na pozemok J. XXXX/XX záhrada, o výmere 39 m2,

- na pozemok L. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 75 m2, zapísaných na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Žarnovica, katastrálny odbor, okres K., obec E. A., k. ú. E. A.. V ďalšom žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému zákaz priblíženia k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou prípadov výkonu rodičovských práv a nevyhnutnej potreby súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch pred orgánom verejnej moci, a to v nevyhnutnom rozsahu v prípade, ak bude žalovaný na taký procesný úkon predvolaný.

2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že so žalovaným sa zoznámila v roku 2023 na Vysokej škole v Banskej Bystrici, kde obaja študovali psychológiu. Po krátkej známosti žalobkyňa prijala návrh žalovaného na spoločné bývanie v meste M. u rodičov žalovaného. Zo začiatku bolo spolužitie dobré, no postupne matka žalovaného žalobkyňu nerešpektovala. Požiadavky žalobkyne boli často ignorované a nebol jej poskytnutý priestor ani podpora. Žalovaný málokedy žalobkyni pomáhal. Podľa slov žalobkyne, žalovaný mal problémy s alkoholom a často s kamarátmi popíjal. V podnapitom stave sa k žalobkyni správal neúctivo. V mesiaci jún 2024 žalobkyňa zistila, že je tehotná, načo žalovaný reagoval negatívne, pýtal sa, či je dieťa jeho, a následne žalobkyňu presviedčal na potrat. To v žalobkyni zanechalo silnú psychickú ujmu. Po tejto udalosti sa žalovaný opakovane opíjal a situáciu nezvládal. V priebehu tehotenstva žalobkyňu pri zdravotných ani psychických ťažkostiach nepodporoval. V mesiaci august 2024 žalovaný žalobkyňu požiadal o ruku. Stále u žalovaného pretrvávalo jeho nadmerné požívanie alkoholu, nezáujem o potreby žalobkyne a nerešpektovanie jej zdravotného stavu. Po narodení dieťaťa, sa správanie žalovaného nezmenilo. Naďalej trávil čas s kamarátmi, popíjaním alkoholu, s dieťaťom trávil čas minimálne. Pomoc žalobkyni poskytoval minimálne. Žalobkyňa bola na starostlivosť o dieťa, domácnosť a zvieratá sama. Každodenné konflikty s rodinou žalovaného, zasahovanie do starostlivosti o dieťa a nedostatok súkromia žalobkyňu psychicky vyčerpávali. Z uvedených dôvodov sa snažila situáciu riešiť a spolu so žalovaným sa odsťahovať od jeho rodičov a hľadať si vlastné bývanie, o čo žalovaný však nemal záujem. Odsťahovanie sa od rodičov žalovaného im bolo doporučené aj na párovej terapii. V mesiaci september 2025 sa žalobkyňa vydala za žalovaného. Po kúpe bytu matkou žalovaného, sa žalobkyňa spolu so žalovaným odsťahovali od rodičov žalovaného a osamostatnili sa. V ďalšom období sa správanie žalovaného voči žalobkyni nezmenilo, naďalej bol žalovaný pasívny čo sa týka starostlivosti o dcéru, domácnosť, pomáhanie žalobkyni s každodennými prácami. V januári tohto roku žalovaný neurobil na škole skúšku, z čoho bol frustrovaný, reagoval agresívne, vulgárne žalobkyni nadával a obviňoval ju z jeho neúspechu. Situácia sa natoľko vyhrotila, že žalobkyňa odišla k svojim rodičom, aby chránila seba aj dieťa. Následne skúšku obaja úspešne dokončili a konflikt sa formálne uzavrel. V mesiaci február 2026 sa žalobkyňa vrátila späť do spoločného bytu, kde žalovaného našla v zanedbanom stave – špina, plesnivé riady, pokazené jedlo. Dňa 06.02.2026 žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol, chytil ju za kľúčne kosti, násilne ju vytlačil z miestnosti a silno jej narazil chrbát o stenu. Žalobkyňa mala po incidente reálny strach o život. Po udalosti žalovaný poprel, že by žalobkyňu napadol, otvoril si pivo a správal sa akoby k ničomu nedošlo. Po tejto udalosti žalobkyňa odišla s dcérou k svojim rodičom. Neskôr sa žalovaný žalobkyni za uvedené udalosti ospravedlnil. Dňa 23.02.2026 žalobkyňa kvôli pretrvávajúcim bolestiam vyhľadala lekársku pomoc. Incident zo dňa 06.02.2026 nahlásila na polícii dňa 27.02.2026. V marci 2026 sa zdravotný stav žalobkyni zhoršil, bolesti chrbtice sa zvýraznili aj napriek užívaniu liekov od bolesti. Po vyšetreniach boli žalobkyni diagnostikované posunuté medzistavcové platničky. Neurologička potvrdila, že zdravotný stav je zapríčinený fyzickým napadnutím a odporučila rehabilitácie. V súčasnosti žalobkyňa s dieťaťom býva v rodinnom dome v meste E. A.. Stretnutie žalovaného s dcérou prebehlo len za prítomnosti rodičov žalobkyne. Po výslovných želaniach žalobkyne, aby žalovaný žalobkyňu kontaktoval, len čo sa týka dohody stretnutia sa s dieťaťom, žalovaný žalobkyňu naďalej obťažoval správami a osočoval, že mu žalobkyňa chce zabrániť v informáciách o dieťati. Žalobkyňa podaným návrhom tiež navrhla a žiada o zákaz priblíženia žalovaného k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. K danému uviedla, že so žalovaným študujú na tej istej škole v jednom ročníku a majú podobný rozvrh hodín, z čoho teda vyplýva, že sa budú musieť stretávať.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila nasledovné listiny: Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa XX.XX.XXXX, splátkový kalendár k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, fotodokumentáciu, komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným, lekárske správy, výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX a tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

4. Na tunajšom súde je aktuálne vedené konanie spis. zn. týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené a konanie spis. zn. týkajúce sa rozvodu žalobkyne so žalovaným, ktoré taktiež nie je dosiaľ právoplatne skončené.

5. Lustráciou z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bolo zistené, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX porušil ustanovenia všeobecného predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, tým že počas jazdy vozidlom nemal platné doklady a dňa XX.XX.XXXX má záznam týkajúci sa priestupku proti občianskemu spolužitiu.

6. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa a , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení a nasl. . Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorom sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v . Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. V sumáre teda, účelom neodkladného opatrenia, je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia sú: 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z hľadiska a nasl. .

13. V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , a , podľa ktorého sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala uloženia zákazu vstupu do dvoch rodinných domov, ktoré nie sú v jej vlastníctve, ani vo vlastníctve žalovaného, ako i zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni. Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný má dlhodobo, prakticky od začiatku ich spolužitia problémy s alkoholom. Žalovaný žalobkyni nepomáhal, resp. minimálne pomáhal so starostlivosťou o maloletú dcéru, s domácnosťou ako aj so starostlivosťou o zvieratá. Žalobkyňa mala často pocit, že je na všetko sama a necítila podporu zo strany žalovaného ani jeho rodiny. Situácia medzi partnermi sa vyostrila dňa 06.02.2026, kedy mal žalovaný fyzicky žalobkyňu napadnúť v ich spoločnom byte, chytiť ju za kľúčne kosti a pritlačiť ju silou o stenu, v dôsledku čoho mala žalobkyňa zdravotné problémy s chrbtom, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a následne odporučené rehabilitácie. Uvedené konanie žalovaného žalobkyňa ohlásila na polícii. V dôsledku uvedenej udalosti sa žalobkyňa spolu s dcérkou odsťahovala so spoločného bytu a odišla bývať ku svojim rodičom, kde sa aj aktuálne nachádza. Aktuálne na tunajšom súde prebieha konanie vo veci rozvodu manželov a konanie týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené.

14. Okresný súd mal za osvedčené a z aktuálneho LV č. XXXX pre k. ú. E. A. preukázané, že nehnuteľnosti – rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na pozemku J. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 395 m2 a pozemok J. XXXX záhrada o výmere 399 m2, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov N. C., nar. XX.XX.XXXX a D. C., M. O., nar. XX.XX.XXXX (rodičia žalobkyne) v spoluvlastníckom podiele 1/1.

15. Okresný súd mal za osvedčené a z aktuálneho LV č. XXXX pre k. ú. E. A. preukázané, že nehnuteľnosti – rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na pozemku J. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 798 m2 sú v podielovom spoluvlastníctve D. C., M. O., nar. XX.XX.XXXX a N. C., nar. XX.XX.XXXX, každý v spoluvlastníckom podiele 1.

16. Podľa ústavného , obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

17. V zmysle vyššie uvedenej ústavnej citácie, súd považuje návrh žalobkyne v časti týkajúcej sa zákazu vstupu žalovaného do uvedených rodinných domov, ktorý jeden je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (rodičov žalobkyne) a druhý v podielom spoluvlastníctve iných osôb ako je žalobkyňa a žalovaný za nedôvodný. Zákaz vstupu do uvedených nehnuteľností, o ktorý žalobkyňa svojím návrhom žiadala sa týka nehnuteľností, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný je preto oprávnený do nich vstúpiť len so súhlasom ich vlastníkov. Pokiaľ majitelia nehnuteľností žalovanému neumožnia vstup do domu, ktorý je v ich vlastníctve, žalovaný nemá právo do nehnuteľností vstupovať, a preto nie je nutné mu takýto zákaz vstupu do nehnuteľnosti ukladať. V prípade vstupu žalovaného do rodinného domu bez súhlasu vlastníkov, sa žalovaný navyše vystavuje riziku trestnoprávneho postihu.

18. Čo sa týka nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho sa zákazu priblíženia k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, aj v tejto časti okresný súd neodkladné opatrenie zamietol, nakoľko nevzhliadol dôvod pre jeho nariadenie. Okresný súd uvádza, že obsah neodkladných opatrení v zmysle ) až h) vychádza zo znenia .1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.. (komentár , Nakladateľstvo C.H. BECK, doc. JUDr. Marek Števček, PhD., doc. JUDr.

Svetlana Ficová, CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kolektív, rok 2016).

19. Ako je uvedené v odseku 18 tohto uznesenia, navrhovateľ ohrozenie telesnej a duševnej integrity osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením čestným vyhlásením tretej osoby. Z návrhu mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k jedinému incidentu, ktorý sa uskutočnil dňa 06.02.2026, ktorým žalobkyňa osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čo však na nariadenie neodkladného opatrenia a tým zásah do základných ľudských práv a slobôd žalovaného nepostačuje. Žalobkyňa po fyzickom napadnutí žalovaným bezprostredne po incidente neprivolala policajnú hliadku. Vzniknutú situáciu sa rozhodla nahlásiť na polícii až dňa 27.02.2026, o čom ale k návrhu nedoložila žiadny listinný dôkaz. Na lekárske vyšetrenie žalobkyňa išla až dňa 23.02.2026 v dôsledku pretrvávajúcich bolestí v oblasti chrbta. Z návrhu žalobkyne nebolo preukázané, že by napäté vzťahy medzi manželmi mali stupňujúci sa charakter, resp. žalobkyňa svoj návrh odôvodnila jediným incidentom, žiadne ďalšie iné čiastkové konanie žalovaného, ktorým by ohrozoval jej telesnú alebo duševnú integritu žalobkyňa neuviedla. Nakoniec aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa nepodala na príslušnom súde bezprostredne po fyzickom napadnutí zo strany žalovaného, ale s odstupom času, a to po uplynutí troch mesiacov. Okresný súd správanie žalovaného morálne odsudzuje, avšak správanie žalovaného nedosahuje takú intenzitu, z ktorej by súd mohol vyvodiť osvedčenú možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností nie je možné objektívne vyvodiť jednoznačný záver, ktorý by súdu osvedčil takú intenzitu agresívneho správania žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, ktorá by odôvodňovala potrebu nariadenia zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni. Okresný súd ešte raz opakuje, že z preštudovania spisovej dokumentácie nevzhliadol takú naliehavosť a neodkladnosť, že by bolo potrebné nariaďovať neodkladné opatrenie v časti – zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni. Inštitút neodkladného opatrenia je výnimočný a mimoriadny inštitút civilného konania použiteľný výlučne tam, kde sa niečo deje, t. j. keď škoda, ujma alebo ohrozenie práva hrozí reálne a jediným logickým prostriedkom na zabránenie týmto reálne očakávaným následkom je navrhované neodkladné opatrenie, a to i za použitia , podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu.

21. Nakoľko žalobkyňa neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, okresný súd ho v celom rozsahu zamietol.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa , na základe ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol, nárok na náhradu by mal mať žalovaný. Nakoľko ale v tomto konaní žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, okresný súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.