Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20C-22-2026.pdf
PDF · 85.12 KB
Case nature
Subarea
20C/22/2026
Uznesenie
Okresný súd v Prešove v spore navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/ X, XXX XX F., právne zastúpená PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o. so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti odporcom: 1/ G. F. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX F., prechodne bytom H. X, XXX XX A., I. C., 2/ J. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX F., prechodne bytom E.°H., D. D. XXX, K., Scotland, občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Odporcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.04.2026, domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by uložil odporcom povinnosť zdržať sa konania obmedzujúceho navrhovateľku pri výkone práva vyplývajúceho z vecného bremena spočívajúceho v doživotnom bývaní a užívaní bytu č. X, na druhom poschodí, vchod č. X, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. F., nachádzajúci sa na adrese E. XXXX/X B. F.. Zákaz užívania bytu odporcami alebo tretími osobami bez písomného súhlasu navrhovateľky a zákaz vstupu odporcov alebo tretích osôb do bytu bez písomného súhlasu navrhovateľky.
2. Návrh odôvodnila tým, že uzatvorila manželstvo s J. F. B. (ďalej aj ako „manžel“) v roku 2008. Spočiatku žili v byte navrhovateľky, pričom od roku 2015 žili v spoločnej domácnosti v byte nachádzajúcom sa na adrese E. XXXX/X B. F., E. I. X, na druhom poschodí, vchod č. X, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, evidovaný na LV č. XXXX (ďalej len „byt“), ktorý bol vo vlastníctve manžela navrhovateľky. Dňa 05.01.2018 J. F. B. daroval predmetný byt svojim deťom – odporcom. Súčasťou darovacej zmluvy bolo zriadenie vecného bremena v prospech darcu a navrhovateľky spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu. Vecné bremeno je riadne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie F. v časti C – ťarchy pod označením B. XXX/XXXX. Navrhovateľka spolu s manželom byt od roku 2015 až do konca roka 2025 nerušene užívala, pričom odporcovia výkon vecného bremena plne rešpektovali. Od 14.12.2025 do 29.01.2026 bol manžel navrhovateľky hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice v Prešove pre závažné poruchy psychického stavu a progresívne zhoršovanie kognitívnych funkcií. Následne bol dňa 29.01.2026 umiestnený do zariadenia sociálnych služieb E. B. F., kde je aj doposiaľ, pričom jeho zdravotný stav si vyžaduje nepretržitú 24- hodinovú starostlivosť. Na základe integrovaného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 22.01.2026 bol J. F. B. priznaný status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s V. stupňom odkázanosti. Bezprostredne po tejto, pre navrhovateľku výrazne emočne negatívnej skutočnosti, začala odporkyňa 1/ neprimeraným a hrubým spôsobom zasahovať do výkonu práva navrhovateľky z vecného bremena. Odporkyňa v 1. rade opakovane a bez súhlasu navrhovateľky začala vstupovať do bytu, správala sa agresívne, navrhovateľku verbálne napádala a vyhrážala sa jej, že ak z bytu neodíde,
nasťahuje do bytu tretie osoby – nájomcov. Zároveň sa odporcovia počas neoprávnených vstupov pohybujú po byte bez obmedzenia, zasahujú do súkromia navrhovateľky tým, že prehľadávajú jej osobné veci a priestory bytu, pričom hľadajú finančné prostriedky a iné veci, čím dochádza k závažnému narušeniu jej súkromia a ľudskej dôstojnosti. Toto konanie odporkyne v 1/ vyvrcholilo dňa 17.03.2026, kedy bola navrhovateľka nútená podať oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného zboru Prešov pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to z dôvodu hrubého správania odporkyne 1/. Potom čo bol manžel navrhovateľky umiestnený v sociálnom zariadení E., žije navrhovateľka v byte sama, pričom je osobou vyššieho veku (76 rokov) a konanie odporkyne v 1/ v nej vyvoláva dôvodné obavy, ako aj úzkostné a panické stavy. Navrhovateľka v dôsledku správania odporcov pociťuje stres, narušenie pocitu bezpečia v jej vlastnom obydlí a obavu z náhleho neoprávneného vstupu do bytu, najmä vo večerných a nočných hodinách. Uvedené sa negatívne prejavuje aj na jej psychickom zdraví, spánku a celkovej životnej pohode, pričom vzhľadom na jej vek ide o stav osobitne zraniteľnej osoby, ktorá je odkázaná na pokojné a stabilné domáce prostredie. Dňa 09.04.2026 zaslala odporkyňa 1/ navrhovateľke SMS, v ktorej jej oznámila, že spolu s bratom prídu do bytu v nočných hodinách a budú ho užívať, pričom uviedla, že disponujú kľúčmi a vstúpia do bytu aj bez ohľadu na vôľu navrhovateľky. Navrhovateľka s uvedeným zásadne nesúhlasila a vyzvala odporkyňu 1/, aby rešpektovala jej právo doživotného bývania a do bytu nevstupovala. Z obsahu predmetnej komunikácie, ako aj z predchádzajúceho správania odporkyne 1/ vyplýva, že nejde o jednorazové konanie, ale o pokračujúci a stupňujúci sa zásah do práv navrhovateľky, pričom existuje dôvodná obava, že k neoprávnenému vstupu do bytu dôjde v krátkom časovom horizonte. Odporkyňa 1/ žije dlhodobo v Českej republike a odporca 2/ žije dlhodobo v L. a až potom, čo ich otec – darca, bol umiestnený v sociálnom zariadení, začali proti navrhovateľke, ktorá ostala bývať v byte sama, stupňovať svoje útoky. Neoprávnené vstupy odporcov do bytu, ako aj vyhrážky smerujúce k jeho obsadeniu tretími osobami, preto predstavujú nielen zásah do vecného bremena, ale aj zásah do základného práva navrhovateľky na ochranu obydlia a súkromia. Uvedené závery korešpondujú aj s judikatúrou, podľa ktorej ochrana obydlia patrí aj osobe, ktorá má k nehnuteľnosti užívacie právo. Navrhovateľka je osobou vyššieho veku, žije sama a konanie odporcov u nej vyvoláva vážne psychické ťažkosti. Ide o osobu patriacu medzi zraniteľné skupiny obyvateľstva, u ktorej je potrebné osobitne prihliadať na ochranu jej dôstojnosti, psychickej integrity a práva na pokojné užívanie obydlia. Strata pocitu bezpečia v mieste, ktoré predstavuje jej jediný domov, má pre ňu mimoriadne závažné následky. Existuje reálna obava, že odporcovia vstúpia do bytu proti jej vôli alebo do bytu nasťahujú tretie osoby. Konanie odporcov, spočívajúce v systematickom psychickom nátlaku, vyhrážkach a snahe vytlačiť navrhovateľku z bytu napriek existencii riadne zriadeného vecného bremena, je zjavne v rozpore s princípom dobrých mravov. Byt bol odporcom darovaný práve za podmienky zabezpečenia pokojného dožitia darcu a jeho manželky
- navrhovateľky v predmetnom byte, pričom obsahom vecného bremena nie je len formálne právo bývania, ale právo na pokojné a nerušené užívanie bytu, ktoré svojou povahou vylučuje súbežné užívanie bytu vlastníkmi alebo tretími osobami bez súhlasu oprávnenej osoby. Vyššie špecifikované konanie odporcov má za následok faktické znemožnenie riadneho výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, keďže navrhovateľka nemôže svoj byt pokojne a nerušene užívať bez obavy z neoprávnených zásahov zo strany odporcov. Hrozba zásahu do obydlia má navyše nezvratný charakter, keďže už samotný neoprávnený vstup do bytu predstavuje zásah, ktorý nie je možné dodatočne napraviť ani kompenzovať. Vlastnícke právo odporcov nemôže byť vykonávané spôsobom, ktorý popiera samotnú podstatu vecného bremena. Potrebu bezodkladného nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci umocňuje nielen samotné opakované a stupňujúce sa konanie odporcov zasahujúce do práva navrhovateľky na pokojné užívanie bytu, ale aj osobné pomery navrhovateľky ako osoby vyššieho veku, ktorá žije v byte sama a je vystavená intenzívnemu psychickému tlaku. Súčasne podľa navrhovateľky sú splnené podmienky podľa § 336 ods. 1 druhá veta CSP na to, aby súd neukladal navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V predmetnom prípade má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia povahu podania vo veci samej, nakoľko samotné neodkladné opatrenie procesne konzumuje rozhodnutie vo veci samej.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Cieľom nariadenie neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom strán.
11. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné.
12. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Z citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že jedným zo zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného je nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov subjektov konania v dôsledku hroziacej alebo v danom čase už existujúcej ujmy. Táto ujma musí byť konkrétna a bezprostredná vo vzťahu k právu alebo nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Jej následkom musí byť priame zhoršenie právneho alebo faktického postavenia niektorého zo subjektov, ktoré vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú, úpravu pomerov. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a ktoré osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy na právnom alebo faktickom postavení strán.
13. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami skúmal súd splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne hodnoverne, keď návrh obsahuje len jej subjektívne tvrdenia bez konkrétneho dôkazného preukázania (osvedčenia). Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľky; tieto tvrdenia sa musia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich
pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení predložila SMS správu a oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči odporkyni 1/. Z predloženej SMS správy žiadnym spôsobom nevyplýva akékoľvek nevhodne správanie odporkyne 1/. Naopak odporkyňa 1/ ako vlastníčka bytu slušne oznámila navrhovateľke, že bude niekoľko dní bývať v predmetnom byte spolu s odporcom 2/ a budú používať otcovu izbu. Z tejto SMS, ktorú zaslala odporkyňa 1/ nevyplýva, aby navrhovateľke akokoľvek bránila alebo ju obmedzovala v pokojnom výkone práva doživotného bývania a užívania bytu. Následná reakcia na SMS správu navrhovateľkou vychádza iba z jej subjektívnych tvrdení. Ani podanie oznámenia o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči odporkyni 1/ neosvedčuje nevhodné správanie odporkyne 1/, keďže toto opäť vychádza iba zo subjektívnych tvrdení navrhovateľky. Navyše vo vzťahu k odporcovi 2/ navrhovateľka ani len netvrdí, že tento sa voči nej správa hrubo a ju obmedzuje vo výkone práva doživotného bývania a užívania bytu. Teda vo vzťahu k nemu navrhovateľka neuniesla ani povinnosť tvrdenia. Pokiaľ ide o výrok 3. navrhovaného neodkladného opatrenia tak navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila, že odporcovia sa snažia prenajať byt alebo umožniť vstup do bytu tretím osobám. K tomu nepripojila žiaden dôkaz.
14. Povinnosť osvedčenia zo strany navrhovateľky súd zdôrazňuje napokon aj vo vzťahu k splneniu podmienky proporcionality navrhovaného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 CSP dochádza nevyhnutne k zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny s princípom proporcionality. Súd podotýka, že nemôže vychádza iba z tvrdení navrhovateľky, ktoré nie sú osvedčené.
15. Podľa názoru súdu teda navrhovateľka dostatočným spôsobom neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
16. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Súd rozhodol v tomto uznesení aj o trovách konania, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP za uplatnenia princípu procesného úspechu strán, súd nepriznal procesne úspešným odporcom nárok na náhradu trov konania, nakoľko im v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).