Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2S-61-2021.pdf
PDF · 83.82 KB
Case nature
Subarea
2S/61/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PROCESS MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom Gaštanová 13, 811 04 Bratislava, IČO: 36 356 794, zastúpený advokátskym spoločenstvom: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, za ktoré koná advokátka Mgr. Jana Alušíková, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100206665/2021 zo dňa 05.02.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 01.04.2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 01.04.2021, elektronicky podanou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 06.04.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100206665/2021 zo dňa 05.02.2021, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "daňový poriadok") rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava č. 101584079/2020 zo dňa 15.10.2020, ktorým správca dane podľa ust. § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16.000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017, daň vyrubenú daňovým priznaním za október 2017 vo výške 15.838,03 eura zvýšil žalobcovi (daňovému subjektu) na sumu 31.838,03 eura. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodňoval tým, že okamžitý výkon napádaného rozhodnutia by žalobcovi spôsobil celé spektrum zásadných problémov a negatívne by ovplyvnil jeho podnikateľskú činnosť. Ide najmä o priamy dopad na ekonomické ukazovatele žalobcu, ale tiež o významné úverové riziko, vrátane znižovania kreditného ratingu žalobcu financujúcimi partnermi, čo zároveň priamo zvyšuje náklady žalobcu na úverové zdroje. Ďalej uviedol, že už teraz mu klesli medziročne tržby o 30 %, pričom aktuálne má žalobca zazmluvnených len 20 % bežne dosahovaných objemov odoberaných služieb. Tvrdil, že v prípade, ak tejto správnej žalobe nebude priznaný odkladný účinok, žalobca nebude schopný udržať zamestnanosť v aktuálnom rozsahu. V tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že je potrebné zohľadniť nielen sumu vyrubenú jednotlivým rozhodnutím napádaným touto správnou žalobou, ale celkovú sumu vyrubenú všetkými rozhodnutiami správcu dane v rámci zdaňovacích období január 2017 až december 2017, ktoré boli potvrdené žalovaným a ktoré žalobca napáda samostatnými správnymi žalobami, pričom ide o sumu v celkovej výške 130.000,00 eur.
Ďalej poukázal na to, že majetok daňového subjektu poskytuje dostatočnú záruku a prakticky vylučuje riziko, že by neskoršie vymoženie vyrubenej dane mohlo byť ohrozené. Žalobca taktiež neuskutočňuje žiadne úkony smerujúce k zmenšeniu jeho majetku. Záverom uviedol, že žalobca je spoločnosťou s dobrou povesťou a stálou sieťou dlhodobých obchodných partnerov, voči svojim obchodným partnerom aj iným subjektom má dobrú platobnú disciplínu, svoje peňažné záväzky riadne spláca, voči žalobcovi nie je vedená žiadna exekúcia. V súvislosti s priznaním odkladného účinku správnej žaloby by teda správca dane neznášal žiadne reálne riziko, že neskôr nebude možné vyrubenú daň vymôcť. Zastával názor, že poskytnutie ochrany žalobcovi nijako neobmedzuje možnosti vymoženia vyrubenej dane v budúcnosti, pričom priznanie odkladného účinku správnej žaloby spĺňa všetky kritériá testu primeranosti pre takéto poskytnutie predbežnej ochrany a nie je v rozpore s verejným záujmom.
3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 21.05.2021, doručeným tunajšiemu súdu taktiež dňa 21.05.2021. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že navrhuje, aby podanej správnej žalobe nebol priznaný. Argumentoval tým, že povinnosťou žalobcu bolo niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody mal v konaní aj preukázať. Mal za to, že žalobca neosvedčil žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť priznaný správnej žalobe odkladný účinok, žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP. Podľa žalovaného nezaplatením splatnej dane bude ukrátený štátny rozpočet.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani podľa ust. § 185 písm. b) SSP.
10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom vzniku závažnej ujmy, škody (najmä finančnej), iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného by žalobcovi spôsobil celé spektrum zásadných problémov, negatívne by ovplyvnil jeho podnikateľskú činnosť (priamy dopad na ekonomické ukazovatele žalobcu) ako i schopnosť udržať zamestnanosť, a to všetko s poukazom na výšku sumy vyrubenej jednotlivým rozhodnutím napádaným touto správnou žalobou, ale i celkovú sumu vyrubenú všetkými rozhodnutiami správcu dane v rámci zdaňovacích období január 2017 až december 2017. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Strohá konštatácia o „celom spektre zásadných problémov“ na žalobcu ako následok okamžitého finančného postihu v spojení s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nepostačuje. Správny súd je preto toho názoru, že žalobca vo svojom návrhu neosvedčil žiaden zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 SSP. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o hrozbe negatívneho ovplyvnenia podnikateľskej činnosti žalobcu v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
11. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.
12. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy na strane žalobcu v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd zdôrazňuje, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter
a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.
13. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.
14. Záverom tunajší súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Nakoľko žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe, neosvedčil, Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.