Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/149/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Košice, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovanému Š. L., V.. XX.XX.XXXX, Y. XX, o zaplatenie 629,73 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku -138 zo 4.12.2019 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom I. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 629,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 229,67 eur od 1.7.2015 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 303,12 eur od 28.9.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 48,47 eur od 1.7.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 48,47 eur od 1.12.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu 16.4.2018, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 629,73 eur s prísl., na tom skutkovom a právnom základe, že je správcom bytového domu, v ktorom je žalovaný vlastníkom bytu, že v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a v súlade so zmluvou o výkone správy je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Žalovaný žalobcovi ani po uplynutí 30-dňovej reklamačnej lehoty a ani po výzve na úhradu neuhradil nedoplatky za služby spojené s bývaním za rok 2014 vo výške 229,67 eur (vyúčtovanie doručené žalovanému 31.5.2015), za služby spojené s bývaním za rok 2016 vo výške 303,12 eur (vyúčtovanie doručené žalovanému 28.8.2017) a platby do fondu prevádzky a opráv a správnu réžiu za mesiace 07 a 12/2016 vo výške 96,94 eur (2x48,47 eur). Súd v odôvodnení rozhodnutia, .i., konštatoval, že na pojednávanie 10.10.2019 sa nedostavil žalovaný, ktorý ospravedlnil neúčasť na súdnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, pričom uviedol, že trvá na prítomnosti na pojednávaní, a preto žiadal súd o vytýčenie náhradného termínu pojednávania, a to vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav najskôr v mesiaci december 2019. Z predloženého potvrdenia o práceneschopnosti vyplynula dlhodobá práceneschopnosť žalovaného (od 1.3.2016). Súd pojednávanie odročil na 4.12.2019. Zároveň vyzval žalovaného, aby do termínu pojednávania predložil potvrdenie lekára o tom, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje dostavovať sa na pojednávanie a zároveň nech v

takomto prípade splnomocní na zastupovanie na pojednávaní inú osobu, pretože nepriaznivý zdravotný stav strany sporu nie je dôvodom pre odročovanie pojednávania (. ods. 2 , ďalej len „“). Súd tiež opakovane vyzval žalovaného na zdokladovanie úhrady žalovanej sumy, a to v lehote do 20.11.2019 (predtým bol žalovaný vyzvaný na zdokladovanie úhrady výzvou z 9.8.2019, prevzatou dňa 3.9.2019). Výzvu prevzal žalovaný 4.11.2019, okrem ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania, súdu nič nepredložil. Súd neakceptoval podanú žiadosť o odročenie pojednávania dňa 4.12.2019 a v súlade s vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Poukázal na to, že odročenie pojednávania bez zákonného dôvodu v zmysle je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a s právom protistrany na prejednanie a rozhodnutie veci v čo najkratšom možnom čase ( , SR). Vykonaným dokazovaním zistil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. X. XX, XX, XX L. Q. a žalobca uzatvorili v súlade s zmluvu o výkone správy, predmetom ktorej je komplexné zabezpečenie výkonu správy domu žalobcom ako správcom. Citujúc znenie čl. V ods. 2 zmluvy, 4, veta prvá, druhá, b ods. 1 písm. e), , veta druhá , vychádzajúc z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2014 mu vyplynul nedoplatok vo výške 482,44 eur a za rok 2016 vo výške 303,12 eur. Vyúčtovanie nákladov za rok 2014 bolo žalovanému doručené 31.5.2015 a za rok 2016 28.8.2017, kedy sa dostalo do sféry jeho vplyvu (uložená zásielka na pošte, s poukazom na , podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde). Podľa vyúčtovania za rok 2016 tiež žalovaný nezaplatil preddavky do fondu opráv a údržby a správnu réžiu vo výške 94,94 eur. Z predmetných vyúčtovaní i z celkového rozpisu úhrad súd zistil, že žalovaný v období rokov 2014 a 2016 uhradil väčšinu predpísaných platieb, avšak žalované pohľadávky neboli uhradené. Výzvou z 5.3.2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku zisteného z vyúčtovaní za rok 2014 a 2016, ako aj za zálohové platby za mesiace v celkovej výške 629,73 eur. Výzva sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným, súd posudzoval, či došlo alebo nedošlo k premlčaniu nároku uplatneného žalobou. Vychádzajúc z Obč. zák., urobil záver, že v prejednávanom prípade bol žalovaný povinný uhradiť nedoplatok zistený z vyúčtovania za rok 2014 v lehote do 30.6.2015 (30 dní od prevzatia vyúčtovania dňa 31.5.2015), že žalobca mohol nárok na súde uplatniť 1.7.2015 a že premlčacia lehota uplynula 1.7.2018. Nedoplatok zistený z vyúčtovania bol žalovaný povinný zaplatiť do 27.9.2017 (30 dní od doručenia 28.8.2017), lehota pre uplatnenie práva začala plynúť 28.9.2017 a uplynie 28.9.2020. Preddavok do fondu údržby a opráv za 7/2016 bol žalovaný povinný uhradiť do 30.6.2016 a za 12/2016 do 30.11.2016. Lehota na uplatnenie práva pre preddavok za mesiac 7/2016 tak začala plynúť 1.7.2016 a uplynula 1.7.2019 a pre preddavok za mesiac 12/2016 1.12.2016 a uplynula 1.12.2019. Keďže žaloba bola podaná 16.4.2018, mal za zrejmé, že všetky nároky boli uplatnené včas, a teda k ich premlčaniu nedošlo. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, že žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi - správcovi bytu, ktorého je žalovaný vlastníkom nedoplatok za roky 2014 a 2016 a preddavky do fondu údržby a opráv za mesiace v celkovej sume 629,73 eur. Uvedený nedoplatok mu vyplynul z listinných dôkazov predložených žalobcom. Žalovaný svoje tvrdenie o úhrade žalovanej sumy, napriek opakovaným výzvam súdu nepreukázal. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný svoj dlh neuhradil riadne a včas, preto žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania podľa Obč. zák. v spojení s nariadenia vlády č. , t.j. o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný je v omeškaní s úhradou dlhu v prípade nedoplatkov zistených z vyúčtovaní služieb dňom nasledujúcim po uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia vyúčtovania, t.j. zo sumy 229,67 eur od 1.7.2015 a zo sumy 303,12 eur od 28.9.2017. V prípade neuhradených preddavkov do fondu údržby a opráv je žalovaný v omeškaní prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, do konca ktorého mala byť úhrada vykonaná, čo je v danom prípade 1.7.2016 a 1.12.2016. Výška zákonných úrokov z omeškania k 1.7.2015 činila 5,05 % ročne a pri ostatných dňoch omeškania 5 % ročne. V konaní bol plne úspešnou stranou žalobca, preto mu bola podľa priznaná plná náhrada trov konania. Súd nezistil žiadne dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozsudok považoval za predčasný, nevychádzajúci z náležite zisteného skutkového stavu celej veci. Vytýkal súdu, že nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodných skutočností pre spravodlivé rozsúdenie veci. Takýmto dôkazom je bezosporu účastnícka výpoveď každého účastníka súdneho konania Súd ho aj napriek skutočnosti, že je

účastníkom konania , nepovažoval za potrebné vo veci riadne a podrobne vypočuť a to na rozhodujúce okolnosti prípadu. Toto považuje za zásadné procesné pochybenie konajúceho súdu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Je síce pravdou, že sa na súdne pojednávania nedostavoval, ale svoju neúčasť vždy riadne ospravedlnil a doložil lekárskymi potvrdeniami. Pre úplnosť udával, že bol dlhodobo práceneschopný a liečený na problémy s chrbticou. Lekári mi doporučujú operáciu chrbtice. K samotnému meritu veci uviedol, že o predčasnosti podania žaloby svedčí aj takt, že žalobca ho pred podaním žaloby nekontaktoval za účelom prípadného mimosúdneho doriešenia veci. Nie je si vedomý, aby bol žalobcovi niečo dlžný a nevie ani ktorého obdobia sa má sporný dlh tykať. Nebráni sa prípadným mimosúdnym jednaniam so žalobcom za účelom vysvetlenia veci. Z opisovaných dôvodov neuznáva ani príslušenstvo k pohľadávke, ktoré súd v rozsudku žalobcovi priznal. Odvolanie podáva aj voči výroku II. rozsudku, ktorým mu súd uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Tento výrok hodnotí ako nepreskúmateľný a taktiež predčasný. Konajúci súd nepovažoval za potrebné v rámci rozhodovacej činnosti sa vysporiadať s otázkou, či na jeho strane nie sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako to má na zreteli . V naznačovanej súvislosti súd nepovažoval za potrebné preskúmať jeho osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery a vec, čo do otázky náhrady trov konania rozhodol paušálne. Uviedol, že je dlhodobo chorý, má vážne problémy s chrbticou, lekári mu doporučujú operáciu chrbtice. Má značné výdaje na lieky, lekárske ošetrenia a vyšetrenia. Jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi. Prostriedky na obživu je nútený si požičiavať od rodičov. Vyživuje jedno maloleté dieťa - dcéru, ktorá je toho času žiačkou základnej školy. Voči jeho osobe sú vedené viaceré exekučné konania. Prácu si nevie nájsť z dôvodu zlého zdravotného stavu, ako aj vysokej nezamestnanosti v regióne. Je toho názoru, že toto sú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie nároku náhrady trov žalobcovi. Žiadal zrušiť rozsudok ako nepreskúmateľný a predčasný a vec vrátiť na ďalšie konanie a dokazovanie.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa nestotožnil s odvolacími dôvodmi žalovaného a považoval ich za účelové s cieľom predĺžiť konanie a oddialiť splnenie uložené] povinnosti napadnutým rozsudkom. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré neboli predmetom konania na súde prvej inštancie, a ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie vo veci. V odvolaní namietané skutočnosti boli súčasťou zisteného skutkového stavu veci a konajúci súd sa s nimi vysporiadal už v priebehu súdneho konania. K odvolacej námietke žalovaného o tom, že nebol v konaní vypočutý poukázal na to, že žalovaný sa na pojednávanie 10.10.2019, na ktoré bol riadne predvolaný, nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil zlým zdravotným stavom, v dôsledku čoho konajúci súd pojednávanie odročil na 4.12.2019. Poukázal aj na to, že žalovaný sa na pojednávanie opätovne nedostavil, svoju neúčasť riadne neodôvodnil, preto mu súd nevyhovel a vec prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti v súlade s Zdôraznil, že žalovaný sa k celej veci vyjadril formou odporu proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní 21.5.2018. Má za to, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď v súlade s vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalovaného. Vzhľadom na uvedené mal za to, že zo strany súdu nedošlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu. K odvolacím námietkam ohľadom predčasnosti podania žaloby uviedol, že žalovaný ako vlastník bytu vedel, že má nedoplatky voči žalobcovi ako správcovi, tento nedoplatok mu bol riadne vyúčtovaný a doručený spolu s výzvou na jeho zaplatenie. Pričom ani na základe opakovanej výzvy dlh dobrovoľne nesplnil. Všetky tieto skutočnosti boli predmetom vykonaného dokazovania a v konaní bol riadne preukázané, v dôsledku čoho žalobca považuje odvolaciu argumentáciu žalovaného za nepravdivú a zavádzajúcu. Zdôraznil, že žalovaný mal možnosť kedykoľvek až do vyhlásenia napadnutého rozsudku predmetný dlh dobrovoľne splniť, čím by ovplyvnil výšku priznaného úroku z omeškania. Napriek riadnemu preukázaniu existencie predmetného dlhu si však svoju povinnosť nesplnil, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania v preukázanej výške, preto odvolanie žalovaného ani v tejto časti neobstojí. Rovnako neobstoja odvolacie dôvody žalovaného ani proti výroku o trovách konania. Žalobca bol v konaní v plnej miere úspešný, preto súd správne rozhodol aj o trovách konania. Žalovaný v konaní nežiadal rozhodnúť podľa a za tým účelom neuviedol žiadne dôvody, ktoré by bolo možné posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle predmetného ust. Dôvody, ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní nemožno vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalovaný nežiadal oslobodenie od súdnych poplatkov, súd sa otázkou jeho majetkových pomerov zaoberať ani nemohol. Keďže žalovaný ani na opakovanú výzvu súdu nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojho nepriaznivého stavu, nemôže byť táto skutočnosť posúdenia ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa Súd v priebehu konania riadne vykonal dokazovanie. náležite zistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie stručne, jasne a výstižne odôvodnil, v dôsledku čoho považuje napadnuté rozhodnutie za presvedčivé a navrhuje ho ako vecne správne potvrdiť.

5. Žalovaný sa plne pridržiaval dôvodov uvedených v jeho odvolaní a zdôraznil, že jeho neúčasť na pojednávaní nebola svojvoľná.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( , - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z a , a rozsudok vo výroku I. potvrdil podľa , ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovaným a rozsudok vo výroku II. o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa a prvá veta , lebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní a vec aj nesprávne právne posúdil.

7. Po rozhodnutí odvolacieho súdu o odvolaní žalovaného, podaním žalobcu z 30.6.2021, došlom Krajskému súdu v Košiciach 1.7.2021 , žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil istinu spolu s prísl. dňa 10.6.2021. Z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby došlo až po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci samej, odvolací súd už nerozhodoval o späťvzatí žaloby.

8. Žalovaný vo vzťahu k výroku I. rozsudku, ktorým mu bola súdom uložená povinnosť zaplatiť žalovanú istinu s prísl., namieta odvolací dôvod uvedený v , t.j. že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom , že bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu ochranu, keď pojednával v jeho neprítomnosti, keď svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil a doložil lekárskymi potvrdeniami.

9. Uvedený odvolací dôvod nie je daný, keďže postupom súdu nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Vychádzajúc z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd odkazuje na body 4. a 5. odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva celý procesný postup súdu vo vzťahu k neúčasti žalovaného na pojednávaní 10.10.2019 a 4.12.2019, s dôvodmi ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na ktoré aj odkazuje. Súd postupoval správne, pokiaľ neakceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania vytýčeného na 4.12.2019. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v súlade s , keďže ani na výzvu súdu, aby žalovaný do termínu pojednávania predložil potvrdenie lekára o tom, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje dostavovať sa na pojednávanie a zároveň, aby v takomto prípade splnomocnil na zastupovanie na pojednávaní inú osobu, pretože nepriaznivý zdravotný stav strany sporu nie je dôvodom na odročenie pojednávania napriek tomu, že žalovaný prevzal list súdu zo 4.11.2019, okrem ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania súdu nepredložil. Žalovaný v odvolaní vo veci samej neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by nebol dôvod priznať žalobcovi žalovanú istinu s prísl. Rozhodnutie je vecne správne a zákonné, na čom nič nemenia ani dôvody uvedené žalovaným v odvolaní. Napokon späťvzatie žaloby po vyhlásení rozsudku odvolacím súdom svedčí o tom, že žalovaný žalobcovi plnil priznanú istinu s prísl.

10. Výrok rozsudku II. o trovách konania je nepreskúmateľný, lebo súd neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré neboli splnené dôvody na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi v zmysle

11. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Citované ustanovenie znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon

pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

13. V prejednávanom spore so zreteľom na skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní, ktorý poukazuje na dôvody hodné osobitného zreteľa, na jeho osobné, majetkové, zárobkové pomery, ako aj zdravotné problémy , na jeho výdaje na lieky a lekárske ošetrenie, že jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi , bude povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť, či na strane žalovaného sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby úspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania . Zistí, či sú splnené kumulatívne obe podmienky, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré neboli v prejednávanej veci zvažované a súdom posudzované. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku II. zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

15. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).