Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-37-2021.pdf
PDF · 101.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľky
- manželky: P. W., rod. P., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. XXX, a manžela: H. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S., t. č. W. XX, F. I., právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Kadura a spol. so sídlom Republiky 16, Žilina, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: (toho času už plnoletý) P. W., nar. XX. XX. XXXX a C. W., nar. XX. XX. XXXX - na čas po rozvode, bytom u matky, v konaní zastúpené (P. W. do nadobudnutia plnoletosti) kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na základe odvolania H. W. proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/37/2019-177 zo dňa 6. júla 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku I. o rozvode manželstva účastníkov konania a vo výroku II. o schválení rodičovskej dohody o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku III. tak, že otec je povinný prispievať:
- na výživu P. W. , nar. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne, splatnou vždy do 15. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca k rukám P. W.;
- na výživu maloletého C. W., nar. XX.XX.XXXX sumou 80 eur mesačne, splatnou vždy do 15. dňa toho- ktorého kalendárneho mesiaca k rukám matky;
- vo zvyšnej časti (do požadovaných 200, resp. 150 eur) návrh matky zamieta návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) rozviazal manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX v H. S.. S poukazom na ust. § 23 ods. 1 - 3, § 24 ods. 1, 3 - 5 a § 25 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 36/2005 o rodine (všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) konštatoval, že posudzované manželstvo nespĺňa atribúty vymedzené v označených relevantných ustanoveniach, manželia sa citovo odcudzili, nezdieľajú spoločnú domácnosť od novembra 2018, spoločne nehospodária ani intímne nežijú. Bola preukázaná medzi nimi strata citových väzieb a dôvery. Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve. Jednoznačné a pevné rozhodnutie vyplynulo z prednesu účastníkov, pričom nie je predpoklad zmeny ich postoja. Dodal, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletých detí, nakoľko ani doterajšia situácia medzi manželmi nespĺňala podmienky prirodzeného rodinného prostredia.
2.Následne súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, v zmysle ktorej maloleté deti ostávajú v osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Styk otca s mal. P. sa osobitne neupravuje. S mal. C. je otec oprávnený sa stretávať každú stredu od 15.30 hod., kedy dieťa prevezme na pracovisku matky, do štvrtka rána, kedy ho v pracovné dni odovzdá do školského zariadenia a v dňoch pracovného voľna v bydlisku matky o 10. hod. Ďalej v párnom týždni cez víkend od piatka od 16. hod. do nedele do 18. hod., počas letných prázdnin v párnom týždni cez víkend od piatka od 10. hod. do nedele 20. hod., v 31. týždeň od predchádzajúcej nedele od 20. hod. do nedele 20. hod., a v 35. týždeň od predchádzajúcej nedele od 20. hod. do nedele 20. hod., počas jarných prázdnin, ak pripadnú na párny týždeň, od stredy 15. hod. do nedele do 18. hod. ak pripadnú na nepárny týždeň, od predchádzajúcej nedele od 18. hod. do stredy do 15. hod.s tým, že otec mal. dieťa prevezme a po ukončení stretnutia ho odovzdá v bydlisku matky.Matka je povinná mal. dieťa na stretnutie pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie otcovi v stanovenom čase a mieste. 3.V danej súvislosti okresný súd konštatoval, že maloletý P. je na prahu dospelosti. Maloletý C. ukončil štvrtý ročník základnej školy, pri jeho vývoji je veľmi dôležitá stabilita výchovného prostredia. Toto zostane zachované tým, že maloletý spolu s bratom budú zverení do osobnej starostlivosti matke. Na osobnej starostlivosti sa rodičia dohodli a uprednostňovalo ju aj mladšie maloleté dieťa pri jeho výsluchu; starší syn bol ochotný sa prispôsobiť názoru mladšieho. Obaja rodičia naďalej zostanú zákonnými zástupcami maloletých. Vzhľadom na P. vek sa konkrétne termíny styku otca s ním neupravovali; toto si už vedia dohodnúť sami. Dohodu rodičov na úprave styku otca s maloletým C. vyhodnotil ako za uzavretú v záujme maloletého, pretože rozsah stretávania zabezpečí rozvoj vzťahu s tým rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené. Dohoda ako celok bola preto schválená súdom.
4.Napokon súd prvej inštancie stanovil vyživovaciu povinnosť otca na čas po rozvode k mal. P.i sumou 150 eur a mal. C. sumou 120 eur mesačne. 5.Tu zdôraznil, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Vymedzil všeobecné východiská/kritéria určovania vyživovacej povinnosti a v okolnostiach súdenej veci dospel k záveru, že životná úroveň detí dosahuje bežný štandard, nakoľko ich rodičia majú priemerný príjem a vlastnia spoločný nehnuteľný majetok, novopostavený rodinný dom v H. S.. P. navštevuje strednú školu, venuje sa boxu, školné činí 20 eur za týždeň a rukavice stáli 75 eur. Maloletý C. ukončil 4. ročník základnej školy. Cestovné vychádza 20 eur mesačne na každé dieťa. Ich zdravotný stav je dobrý. Podľa praxe súdu a verejných štatistík dosahujú v štandardnej sociálnej skupine bežné výdavky na dieťa na prvom stupni základnej školy 200 eur a dieťaťa na strednej školy 300 eur mesačne (bez bytových potrieb). Zdôraznil ,že nezistil na strane detí okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné vyčíslenie ich výdavkov. Matka je zamestnaná ako krajčírka, jej priemerný čistý mesačný príjem dosahuje 550 eur mesačne. Matka okrem spoločnej nehnuteľnosti nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, bývanie rodiny zabezpečuje u svojich rodičov. Otec je zamestnaný v spoločnosti Žilinská teplárenská, a.s. od 1. 1. 2002, kde v období od 01/2020 do 05/2020 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem vo výške 814 eur a v predchádzajúcom období 900 - 950 eur mesačne. Otec pracuje aj na dohody o vykonaní práce s pravidelným príjmom cca 110 eur brutto. 6.S ohľadom na uvedené okresný súd príjem otca vo výške 900 eur mesačne netto považoval za zodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam a z tohto aj vychádzal pri určení výživného. Čo sa týka výdavkov otca na úvery, sú spojené s vlastníctvom spoločnej nehnuteľnosti, a budú predmetom vyporiadania medzi manželmi, preto k nim neprihliadal; navyše výživné má prednosť pred inými výdavkami. Pri dvoch vyživovacích povinnostiach súd spravidla určuje výživné v rozsahu 25 - 33 percent z čistého príjmu povinnej osoby, podľa veku a potrieb detí s ohľadom na ďalšie plnenia a osobnú starostlivosť o mal. deti ako aj majetkové pomery povinného rodiča. V danom prípade teda z uvedenej mzdy je adekvátne výživné 30 % z čistej mzdy na dve deti spolu 270 eur, keďže jedno z detí je už takmer plnoleté a študuje na strednej škole. Taktiež súd prihliadol k tomu, že otec sa pravidelne s deťmi, najmä s C., stretáva a matka je oprávnenou na uplatnenie rodinných prídavkov (25 eur) a daňového bonusu na každé dieťa (22,72 eur). Súd pri určení konkrétnej výšky výživného na to-ktoré dieťa vychádzal z toho, že starší syn má vyššie náklady ale vyžaduje aj nižší rozsah osobnej starostlivosti, preto z celého rozsahu vyživovacej povinnosti na mal. P. určil 55 percent (suma 150 eur) a na mal. C. 45 % z uvedenej sumy (konkrétne 120 eur).
7.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 52 CMP tak, že nepriznal ich náhradu žiadnemu z účastníkov.
8. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o výživnom, podal odvolanie H. W. a domáhal sa jeho zmeny v podobe určenia výživného na maloletého P. sumou 100 eur a maloletého C. 50 eur mesačne, alternatívne zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9.Okresnému súdu vytýkal, že nebral do úvahy jeho výdavky spojené s vlastníctvom spoločnej nehnuteľnosti, keďže tieto budú predmetom vyporiadania medzi manželmi. Budúce vyporiadanie BSM medzi manželmi nemôže odôvodniť neprihliadnutie na tento podstatný a nevyhnutný výdavok otca. Naopak, do budúcnosti možno očakávať vyporiadanie BSM medzi účastníkmi v tom smere, že otec, ktorý spoločný rodinný dom užíva, ho nadobudne do svojho vlastníctva s povinnosťou vyplatiť matku a s tým, že ostane ako jediným zaviazaným z hypotekárneho úveru a ďalších spoločných úverov, čím sa jeho finančná zaťaženosť ešte zvýši. Už v súčasnosti otec spláca úvery v celkovej výške 720 eur, z toho hypotekárny úver v mesačnej výške 290 eur, dva spotrebné úvery vo výške 150 a 130 eur mesačne a medziúver od F. X. X. vo výške 150 eur mesačne. Mimo to otec uhrádza mesačné inkaso vo výške cca 100 eur. Hoci výživné má prednosť pred inými výdavkami, predmetné výdavky sú nevyhnutné, otec ich nemôže odložiť alebo nesplácať, keďže sú životnou nevyhnutnosťou. 10.Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že jeho príjmy z dohôd o vykonaní práce boli v čase rozhodovania súdu už minulosťou. Najmä vzhľadom na situáciu na trhu práce v súvislosti s pandémiou covid-19 jeho jediným príjmom je mzda cca 814 eur mesačne a do budúcnosti nemožno očakávať priaznivejšiu zmenu. Z uvedeného vyplýva, že objektívne nie je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletých mesačne sumou 270 eur.
11. V písomnom vyjadrení kolízny opatrovník uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
12. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľka - manželka žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 13.Mala za to, že súd sa zaoberal dostatočne finančnou situáciou otca. Na pojednávaní konanom dňa 6.07.2020 sa dopytoval otca maloletých detí, aby sa vyjadril k svojim príjmom, nakoľko si dal pripojiť aktuálnu lustráciu zo Sociálnej poisťovne, z ktorej vyplýval aj príjem z dohôd o vykonaní práce. Otec na uvedené nevedel reagovať, uviedol, že tomu nerozumie, že nemá iný príjem okrem bežného. Ďalej uviedol, že vykonával uvedené dohody, ale počas posledného obdobia spojeného s pandémiou covid-19 ich nevykonáva. Súd však postupoval správne, keď vyčíslil príjem otca v priemernej výške 900 eur. Tento príjem totiž bol preukázaný z aktuálnej lustrácie, kde sú evidované aj všetky riadne prihlásené príjmy zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb a podobne. Súd je navyše povinný vychádzať z preukázaných príjmov, alebo v niektorých prípadoch pri stanovení výšky výživného aj z potenciálneho príjmu rodiča. Tvrdenie otca, že do budúcnosti nemožno očakávať ohľadom jeho finančnej situácie priaznivejšiu situáciu označila za smiešne až absurdné, nakoľko náklady na výživu detí sa do budúcnosti nestratia, ale práve naopak sa navyšujú. 14.Pokiaľ otec v odvolaní argumentoval svojimi výdavkami spojenými s vlastníctvom spoločnej nehnuteľnosti, to neznamená, že má byť oslobodený alebo pozbavený povinnosti prispievať na výživu maloletých detí. Tu treba predovšetkým prihliadať na záujem maloletých deti, nakoľko dieťaťu nemožno povedať, že dnes bude hladné, alebo že nepôjde do školy, pretože rodičia nemajú dostatok finančných prostriedkov. Obaja rodičia sú povinní zabezpečovať potreby maloletých detí podľa svojich možností a schopností v to v rovnakom rozsahu. Tým, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť a podieľa sa aj na výdavkoch spojených s výživou maloletých, je primerané stanoviť otcovi tomu odpovedajúce výživné. To znamená, že na výžive maloletých detí sa rodičia podieľajú približne každý v jednej polovici. Skutočnosť, že otec uviedol, že v súčasnosti spláca úvery v celkovej výške 720 ie je dôvodom na určenie vyživovacej povinnosti vo výške akú navrhuje otec. Navyše, ak otec uhrádza ešte mesačne inkaso vo výške približne 100 eur, vzniká otázka, aký je skutočný príjem otca a či boli zistené z jeho strany všetky jeho príjmy. Ak otcov príjem predstavuje sumu okolo 814 eur, už pri tejto výške mesačné splátky úverov a inkaso prevyšujú jeho príjem. Je otázne, z čoho sú potom hradené všetky ostatné výdavky otca na bežné živobytie 15. Matka uzavrela, že maloleté dieťa nie je zodpovedné za finančnú zaťaženosť svojich rodičov. Rodič je osobou, ktorá sa má správať zodpovedne a má vedieť odhadnúť svoje potreby v rámci svojej životnej úrovne, následky čerpania spotrebných alebo iných úverov, či ide o nutnosť čerpať ten-ktorý úver, ako i svoje schopnosti do budúcna splácať jednotlivé úvery. Výživné bolo stanovené súdom v primeranej výške, skutočne nejde o výživné v závratnej výške. V žiadnom prípade sa nestotožnila s názorom, že súd by mal prihliadať na skutočnosti, ktoré sa majú nastať až v budúcnosti a to predovšetkým na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto časti je možné predpokladať vzhľadom na samotný rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, že medzi bývalými manželmi nedôjde k dohode, ale bude v budúcností prebiehať konanie o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z praxe je známe, že tieto konanie sú časovo náročné a v niektorých prípadoch trvajú až niekoľko rokov. Preto je neprípustné aby súd stanovoval výšku výživného v nadväznosti na výsledok vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ku ktorému nevedno kedy dôjde. Otec neustále uvádza, že sa stane jediným vlastníkom nehnuteľnosti a bude povinný vyplatiť manželku z jej podielu, čím sa navýši jeho finančná zaťaženosť. Avšak tu je potrebné uviesť, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je viacero možností vyporiadania prichádzajúcich do úvahy. A aj tu treba brať na zreteľ všetky okolnosti prípadu, a to aké sú schopnosti strán takéhoto sporu v rámci vyplatenia protistrany za jej podiel. Rovnako jedným z faktov, na ktoré sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliada, sú aj potreby maloletých detí, a to, ako sa každý z manželov staral o rodinu.
16.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý, svojim charakterom návrhový výrok o rozvode manželstva, ako i výrok o schválení rodičovskej dohody, zakladajúci týmto neprípustnosť odvolania ohľadne neho) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
17.Odvolacia argumentácia je čiastočne opodstatnená. Náklady otca vynakladané v súvislosti so získaním rodinného domu, totiž nie sú bez ďalšieho tým typom nie nevyhnutných výdavkov, na ktoré sa zmysle § 62 ods. 5 ZoR nemá prihliadať. Za také možno typicky považovať napr. výdavky na nákup technologicky novšej spotrebnej elektroniky, akou už výživou povinný disponuje, bez reálne relevantnej nutnosti výmeny, pôžičku na kúpu ďalšieho motorového vozidla, chaty, nákladného športového vybavenia, exkluzívnych dovoleniek, dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa. 18.V danom prípade však ide o reálne existujúci výdavok, ktorého pôvodným účelom/motívom tejto investície bolo zrejme spoločné bývanie (teraz už bývalých) manželov a ich detí, predovšetkým však nesporne ide o majetkovú hodnotu - aktívum patriace stále obom bývalým manželom, na ktorom budú aj v štádiu/období po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva obaja v príslušnom pomere (hoci rôznou formou) profitovať. Dôsledkom prípadného ukončenia platenia týchto úverov (predovšetkým hypotekárneho) zo strany otca by zrejme bola exekúcia predstavujúca negatívny dopad na majetok tvoriaci bezpodielové spoluvlastníctvo.
19.Jedným dychom je však potrebné dodať, že sa javí skutočne opodstatnená argumentácia matky/ navrhovateľky, že otcom vynakladaný rozsah nákladov na predmetnú nehnuteľnosť nekorešponduje (nie je adekvátny) ich príjmovým možnostiam. Uvedené je celkom evidentné z porovnania preukázaného mesačného príjmu otca a celkovej výšky jeho mesačných splátok. Otec pritom v rámci konania relevantne nespochybnil tvrdenia matky, v zmysle ktorých (tvrdení) jej rodičia im ponúkali finančne výhodnejší stavebný pozemok, ktorý otec odmietol, resp. že ignoroval jej nesúhlas s nadštandardnými úpravami ich domu, v spojitosti s ktorými dokonca podvodne zneužil jej osobné údaje na získanie úveru. Súčasne platí, že nehnuteľnosť aktuálne využíva len otec. 20.Vyvažujúc opísané skutočnosti možno čiastkovo uzavrieť, že spravodlivému usporiadaniu predmetných vzťahov (body 18 až 19 tohto odôvodnenia) najviac zodpovedá čiastočné zohľadnenie výdavkov otca súvisiacich so získaním dotknutého rodinného domu. Zároveň je náležitým tvrdenie matky, že v rámci (aktuálneho) určovania vyživovacej povinnosti nie je možné prihliadať na skutočnosti, ktoré majú nastať až v budúcnosti (spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov).
21.Je zároveň žiaduce dodať, že pokiaľ matka kladie otázku, aký je - s ohľadom na otcom detí prezentovanú výšku mesačných výdavkov - jeho skutočný príjem, z pohľadu konštrukcie zákona o rodine je síce možné pristúpiť k aplikácii inštitútu potencionality, v okolnostiach súdenej veci však predmetné tvrdenie (matky) ostáva len v rovine ničím nepodloženej rečníckej otázky. Inými slovami, ani pri realizácii vyšetrovacieho princípu, typického pre mimosporové konanie (akým je i súdená vec) nie je možné
- ani na základe vyjadrení samotnej matky - vyvodiť žiadnu konkrétnu okolnosť naznačujúcu, že by mimo rámca pracovného času otca venovaného hlavnému pracovnému pomeru, resp. mimo zistenému rozsahu príjmov z dohôd o vykonaní práce mal/mohol mať otec aj ďalší príjem (a z akého titulu).
22.S ďalšou odvolacou námietkou (bod 14 veta prvá tohto odôvodnenia) sa už krajský súd nestotožnil. Otec v konaní žiadnym konkrétnym spôsobom nevysvetlil/nepreukázal relevantný dôvod, prečo by naďalej nemalo byť v jeho schopnostiach a možnostiach zvyšovať si príjem prostredníctvom dohôd o vykonaní práce. Za takýto dôvod aktuálne už nie je možné považovať ani jeho odkaz na pandemickú situáciu (o to viac, že neozrejmil, o aké práce sa jedná/jednalo). 23.Nadväzne, vychádzajúc zo skutkových záverov/zistení, tak ako ich vyhodnotil súd prvej inštancie (ustálený príjem otca, výdavkov detí, faktické stretávanie sa s otcom, príjmové pomery matky...) v spojení s rozoberanými úvahami krajského súdu tento uzavrel, že všetkým relevantným kritériám, t.j. odôvodneným potrebám maloletých detí na jednej strane a schopnostiam a možnostiam výživou povinnej osoby na strane druhej, zodpovedá stanovenie výšky vyživovacej povinnosti v rozsahu 120 eur mesačne na toho času už plnoletého P. a 80 eur mesačne na maloletého C.. Vo zvyšnej časti - do požadovaných 200, resp. 150 eur - návrh matky zamietol.
24.O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 a § 2 ods. 1 CMP. Dotknutý výrok sa týka tak konania pred súdom prvej inštancie, ako i pred odvolacím súdom.
25.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.