Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/65/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.666,89 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 12822/10, o odvolaní povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -97 zo dňa 10. februára 2021, takto

rozhodol:

Odvolanie povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -97 zo dňa 10. februára 2021 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. -97 zo dňa 10. februára 2021 výrokom I. zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie a výrokom II. zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5613 035583 * zo dňa 18.10.2010 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava. Následne povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila exekučnému súdu návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú zo dňa 03.10.2017. V podanom návrhu povinná dôvodila tým, že rozhodcovská doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere je neplatná, obsah uzavretej Zmluvy o úvere ako spotrebiteľ nemohla vopred ovplyvniť (nijako zmeniť ani upraviť), a preto rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom po stránke formálnej ani po stránke materiálnej. Povinná žiadala povoliť odklad exekúcie až do rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie. Následne žiadala exekúciu zastaviť. Exekučný súd o podanom návrhu rozhodol uznesením č. k. -30 zo dňa 13.11.2017, pričom povolil odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie a exekúciu zastavil. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom poukazoval na tú skutočnosť, že povinnú nie je možné v danom vzťahu brať ako spotrebiteľku. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -79 zo dňa 22.05.2019 uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal pritom na to, že povinná v danom prípade pri uzavretí Zmluvy s oprávneným konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň uložil okresnému súdu povinnosť opätovne posúdiť prípustnosť vedenia exekúcie s tým, že prihliadne na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je viazaný. Exekučný súd opätovne preskúmal prípustnosť vedenia exekúcie a z obsahu predložených listín vyplýva, že v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.07.2009 (ďalej len „Zmluva“) je povinná (dlžník) označená aj ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m, zapísaný v živnostenskom registri pod č. 680-13474, ktoré nie sú potrebné na identifikáciu fyzickej osoby, ktorá zmluvu neuzatvára v rámci jej podnikania. Je pravdou, že označenie zmluvnej strany jednak identifikačnými údajmi pre

fyzickú osobu, a teda menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP a adresou trvalého pobytu, a jednak údajmi identifikujúcimi dlžníka ako podnikateľa - obchodné meno, miesto podnikania, IČO, môže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom postavení táto zmluvná strana pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupovala, a či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Predmetná Zmluva však túto pochybnosť odstraňuje tým, že v jej písomnom vyhotovení, po označení zmluvnej strany (dlžníka) identifikačnými údajmi pre podnikateľa je dlžníkom podpísané osobitné písomné vyhlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Z obsahu takéhoto vyhlásenia nemožno bez ďalších dôkazov, ktoré by túto skutočnosť vyvrátili, dospieť k inému skutkovému záveru ako takému, že v danom prípade povinná pri uzavretí Zmluvy s oprávneným konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe vyššie uvedeného nebol dôvod na preskúmanie, či Zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, nakoľko nejde o spotrebiteľskú zmluvu, a preto exekučný súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Povinná zároveň žiadala aj o odklad exekúcie, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Vzhľadom k tomu, že exekučný súd predmetnú exekúciu nezastavil a povinná neuviedla a zároveň nepreukázala žiadne ďalšie dôvody na povolenie odkladu exekúcie, okresný súd jej návrh na povolenie odkladu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) zamietol, ako nedôvodný.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu povinná. V odvolaní uviedla, že predmetná Zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené tvrdenie vyplýva okrem iného z tej skutočnosti, že ide o zmluvu formulárovú, ktorú oprávnený dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi pričom títo nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej obsah prípadne zmeniť niektoré jej ustanovenia. Navyše oprávnený pri uzatváraní takýchto formulárových zmlúv nedodržuje ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa tým, že nedodržiava svoju povinnosť poskytovať spotrebiteľovi informácie v dostatočnom predstihu pred samotným uzavretím zmluvy o úvere, resp. spotrebiteľa pri podpise zmluvy náležite neinformuje o význame jednotlivých jej ustanovení a o tom aký dopad budú mať pre spotrebiteľa jednotlivé časti zmluvy. Spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy medzi oprávneným a povinnou nepovažuje povinná za sporný. Ďalej uviedla, že v danom prípade zrejme nedošlo k uzavretiu Zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia a nasledujúce , ale došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia . K predmetnej Zmluve uviedla, že úverovú zmluvu a jej znenie nemohla povinná ovplyvniť, nakoľko táto bola vopred predformulovaná a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania jej bola predložená na podpis. Vzhľadom na znenie samotnej Zmluvy o úvere, znenie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere, povinná ustanoveniam Zmluvy o úvere bez príslušného vzdelania, poprípade skúseností nemohla rozumieť a vyčítať z nej všetky pre ňu plynúce následky. Tvrdenie oprávneného o tom, že povinnej poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účel výkonu povolania povinnej je zavádzajúce a účelové. Pokiaľ ide o osobitný podpis povinnej, ktorý má vyjadriť jej súhlas s uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov, je potrebné povedať, že povinná ako spotrebiteľ absolútne nemá vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného políčka znamená a spôsobuje a rovnako nemá vedomosť aké právne následky pre ňu môže mať prípadné podpísanie oprávneným predformulovaného dodatku týkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov. Ani zo samotnej úverovej zmluvy nie je možné dospieť k záveru, že povinná by mala svojim podpisom vyjadriť súhlas výslovne s účelom použitia finančných prostriedkov. Povinná nebola nijakým spôsobom upozornená na to, že mandatár oprávneného za ňu zaškrtol uvedené pole vyjadrujúce účel použitia poskytovaného úveru. V súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami týkajúcimi sa nesprávneho označenia spotrebiteľa v predmetnej úverovej zmluve povinná poukázala na rozhodnutia viacerých súdov Slovenskej republiky. Podľa povinnej je zrejmé, že konaním, ktorým sa veriteľ snaží o označenie povinnej ako nespotrebiteľský subjekt dochádza zo strany oprávneného k obchádzaniu zákona, a to tým, že označením účelu zamestnania vylúči aplikáciu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré z pohľadu dodávateľa upravujú podmienky poskytovania úverov omnoho nevýhodnejšie, než je tomu v prípade právnej úpravy v zmysle . Takéto konanie je tak v priamom rozpore s ustanovením ) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho je potrebné aj napriek akýmkoľvek prípadným pochybnostiam o spotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy hľadieť na danú zmluvu ako na zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Aj na základe uvedených skutočností je tak zrejmé, že v prejednávanom prípade ide o právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe čoho je tento potrebné posudzovať v zmysle príslušných ustanovení o spotrebiteľských úveroch ako aj v zmysle príslušných ustanovení . Na základe

uvedeného povinná navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správne.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej vyjadril podaním zo dňa 06.04.2021, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím exekučného súdu č. k. -97 zo dňa 10. februára 2021.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa odmietol.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. -97 zo dňa 10. februára 2021 výrokom I. zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie a výrokom II. zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie. Predmetné uznesenie napadla povinná odvolaním zo dňa 05. marca 2021, ktoré bolo doručené exekučnému súdu dňa 08. marca 2021 v zákonnej lehote.

10. Z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia , ak to nevylučuje povaha veci. nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v . Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v , pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa bude, či odvolanie pripúšťa .

11. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie, a to z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zjavne takýmto rozhodnutím nie je. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 25. júla 2012, podľa ktorého „Takýto výklad je aj ústavne konformný, pretože rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je moc prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku nie je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho vykonávania exekučnej činnosti.“

12. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu vo výroku I. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu povinnej na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. v poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

13. Odvolací súd ďalej uvádza, že proti výroku II. odvolaním napadnutého Uznesenia exekučného súdu, ktorým súd zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie, nie je prípustné odvolanie, keďže v zmysle § 56 ods. 8 Exekučného poriadku je prípustné odvolanie len proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie. Výkladom a contrario predmetného ustanovenia Exekučného poriadku je tak nutné dospieť k záveru, že odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd nevyhovel návrhu povinnej na odklad exekúcie, nie je prípustné.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinnej proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).