Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_34Ek-1160-2020.pdf
PDF · 78.68 KB
No categories available
34Ek/1160/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnených: 1/ J. O., nar: XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, XXX XX V., 2/ S. O., nar: XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, XXX XX V., spoločne zast. zák. zástupcom S. O., nar: XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, XXX XX V., proti povinnému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX V., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 670/19, 920 41 Leopoldov, o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Margita Rojčeková, so sídlom exekútorského úradu Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod sp. zn. 141EX 355/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 13.11.2020, sp. zn. 34Ek/1160/2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 13.11.2020 rozhodnutie, ktorým na základe návrhu povinného exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 528,04 Eur zastavil (výrok I.) a vo zvyšku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok II.). Povinný žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu, že za obdobie od 08/2018 do 07/2020 platil výživné podľa svojich možností (nie nič), nakoľko od 06.08.2018 je vo výkone trestu odňatia slobody. Do konca svojho trestu (03.07.2031) však nedokáže platiť výživné vo výške určenej exekučným titulom. K návrhu predložil aj podrobný výpis finančných prostriedkov, ktoré boli odoslané ako výživné na oprávnených a vyhlásenie o majetku. Oprávnení s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasili, nakoľko im výživné nebolo vyplatené v plnej výške. Sú si však vedomí, že povinný vzhľadom k tomu, že sa nachádza v ÚVTOS nemôže mať pravidelný príjem, preto požiadali o náhradné výživné, ktoré je podmienené vedením exekúcie. S povinným predloženým výpisom za rok 2020 nesúhlasili, keďže im bola vyplatená len suma 90 eur. Návrhom na vykonanie exekúcie žiadali na zameškanom výživnom vymôcť 1510 eur, sumy vyplateného výživného sa nezhodujú s tvrdením povinného a preto žiadali o pokračovanie v začatej exekúcii.
2/ Za použitia ustanovení § 61k ods. 1, 2 a 5 a § 61l ods. 3 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyšší súdny úradník posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Uviedol, že oprávnení v návrhu na vykonanie exekúcie špecifikovali úhrady výživného v jednotlivých mesiacoch od 08/2018 do 07/2020. Zaplatená čiastka výživného predstavovala 410 eur a dlžná čiastka 1510 eur a na nej zotrvávali aj vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný na dôkaz platenia výživného priložil prehľad zrážok za obdobie od apríla 2019 do júla 2020. Dôkazy o platbách pred marcom 2019 súdu nepredložil, preto vyšší súdny úradník uzavrel, že v tomto období nedošlo k iným úhradám výživného, ako tým, ktoré už boli zohľadnené v návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný teda za obdobie 08/2018 do 03/2019 (8 mesiacov) vykonal
úhradu výživného vo výške 150 eur, pričom na výživnom dlhuje za toto obdobie 490 eur (8 mesiacov x 80 eur (na každé dieťa po 40 eur) = 640 eur - 150 uhradených eur = 490 eur dlžné výživné).
3/ Ďalej vyšší súdny úradník skúmal platenie výživného za obdobie od 04/2019 do 07/2020 (t.j. 16 mesiacov) osobitne na mal. Michala a osobitne na mal. Natáliu. Za uvedené obdobie mal povinný podľa exekučného titulu uhradiť na maloletého Michala 640 eur (16 mesiacov x 40 eur), pričom súdu prehľadom zrážok preukázal úhrady v sume 404,02 eur, teda dlh na výživnom za toto obdobie na maloletého Michala predstavuje 235,98 eur. Vo vzťahu k maloletej Natálii mal povinný za uvedené obdobie uhradiť rovnako 640 eur (16 mesiacov x 40 eur), no prehľadom zrážok preukázal úhrady len vo výške 384,02 eur, čo znamená, že dlh na výživnom za toto obdobie na maloletú Natáliu predstavuje 255,98 eur.
4/ Zhrnúc vyššie uvedené povinný za obdobie od 08/2018 do 07/2020 uhradil (na oboch oprávnených spolu) 938,04 eur (150 eur za obdobie 08/2018 - 03/2019 a 788,04 eur za obdobie od 04/2019 - 07/2020) a jeho dlh na výživnom je vo výške 981,96 eur na oboch oprávnených spolu. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnení žiadali vymoženie zameškaného výživného vo výške 1510 eur za obdobie od 08/2018 do 07/2020. Vyšší súdny úradník však po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že povinný za obdobie od 08/2018 do 07/2020 uhradil výživné na oboch oprávnených spolu v sume 938,04 eur a na výživnom dlží 981,96 eur. Oprávnení si teda v návrhu na vykonanie exekúcie mohli uplatniť len nárok na výživné, ktoré povinný skutočne dlží a teda sumu 981,96 eur, preto exekúciu v prevyšujúcej časti 528,04 eur v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
5/ K tvrdeniam povinného o nepostačujúcom príjme na úhradu výživného v riadnej výške v dôsledku výkonu trestu odňatia slobody dodal, že tieto skutočnosti nie sú zákonným dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Výkon exekúcie fyzických osôb trvá 5 rokov a počas nasledujúcich piatich rokov môže povinný nadobudnúť majetok rôznym spôsobom a tým aj uhradiť zameškané výživné v takej sume, v akej ju oprávneným dlží. Poukázal na § 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Preto v ostatnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa ustanovenia §61l ods. 3 Exekučného poriadku.
6/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že oprávnení si nárokovali vymoženie zameškaného výživného vo výške 1510 eur za obdobie od 08/2018 do 07/2020. Súd však dospel v rozhodnutí k záveru, že povinný za obdobie od 08/2018 do 07/2020 uhradil výživné na oboch oprávnených spolu 938,04 Eur. Na základe prepočtu 1510 Eur - 938,04 Eur = 572,04 Eur, potom mal dlh na výživnom za obdobie od 08/2018 do 07/2020 byť uvedený v sume 572,04 Eur a nie 981,96 Eur ako je to v uznesení.
7/ Oprávnení sa k sťažnosti nevyjadrili.
8/ Dňa 03.06.2021 bolo súdu doručené podanie povinného, ktorým žiadal, aby zo zostávajúcej sumy, ktorú dlhuje na výživnom bola odrátaná suma 230 Eur, ktorú uhradil ešte predtým ako o sťažnosti rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici.
9/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, zákonný sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a konštatoval, že bola podaná včas, ale nie je dôvodná.
14/ Exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Ružomberok, č. k. 3P/85/2015-40 zo dňa 21.01.2016. Ním súd schválil rodičovskú dohodu vo veci zvýšenia výživného tak, že otec (povinný v exekúcii) sa zaviazal prispievať na výživu maloletej Natálie a maloletého Michala zvýšeným výživným mesačne po 40 Eur na každé z maloletých detí vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých počnúc dňom 01.01.2016. Návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 31.07.2020, sa oprávnení domáhali vymoženia zameškaného výživného za obdobie od 08/2018 do 07/2020 vo výške 1 510 eur a ďalej bežného výživného vo výške 40 eur na každé maloleté dieťa (oprávnené v exekúcii).
15/ Dôvodom podanej sťažnosti povinného bolo tvrdenie, že súd dospel k nesprávnej výške dlhu na zameškanom výživnom za obdobie od 08/2018 do 07/2020, keď tá má byť 572,04 Eur a nie 981,96 eur ako to súd uviedol v uznesení. K uvedenému dospel výpočtom 1510 eur (zameškané výživné v návrhu na vykonanie exekúcie) - 938,04 Eur.
16/ S uvedeným tvrdením povinného nemožno súhlasiť. Jeho nesprávna úvaha však mohla byť spôsobená nesprávnou interpretáciou odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Je totiž nutné uvedomiť si, a túto skutočnosť vyšší súdny úradník v rozhodnutí osobitne nezdôraznil, že oprávneným v zmysle exekučného titulu vznikol nárok výživné za obdobie od 08/2018-07/2020 v celkovej sume 1920 eur (24 mesiacov x 80 eur spolu za oboch oprávnených). V návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnení za obdobie od 08/2018-07/2020 nárokovali zameškané výživné v sume 1510 eur, pričom v uvedenej sume už boli zohľadnené úhrady výživného zo strany povinného v sume 410 eur. Návrhom na zastavenie exekúcie povinný preukázal ďalšie úhrady výživného za uvedené obdobie, preto vyšší súdny úradník v rozhodnutí konštatoval, že celkové úhrady povinného na výživnom v prospech oboch oprávnených za obdobie od 08/2018 do 07/2020 boli vo výške 938,04 Eur a neuhradené (dlh) výživné je v sume 981,96 eur. Ak teda od celkovej sumy nároku na výživné za uvedené obdobie 1920 Eur sa odrátajú úhrady povinného vo výške 938,04 eur, potom je výpočet vyššieho súdneho úradníka, že neuhradené výživné za toto obdobie je 981,96 eur, správny. Keďže suma úhrad povinného uvedená v návrhu na vykonanie exekúcie (410 eur) bola nižšia ako zistil vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie (938,04 eur), túto skutočnosť zohľadnil vo svojom rozhodnutí tak, že exekúciu zastavil v časti predstavujúcej rozdiel týchto dvoch súm (938,04 eur - 410 eur = 528,04 eur). Inak povedané, keďže vyšší súdny úradník považoval za preukázané platby výživného za obdobie od 08/2018-07/2020 v o 528,04 eur vyššej sume než bola uvedená v návrhu na vykonanie exekúcie, exekúciu v tomto rozsahu zastavil (podľa § 61k ods. 1 písm. d/, hoci správne malo byť § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku), nakoľko nárok oprávnených na (zameškané) výživné do začatia exekučného konania v sume 528,04 eur zanikol splnením.
17/ V súvislosti s ďalším podaním povinného, ktorým požadoval zo sumy dlhovanej na výživnom odrátať 230 eur z dôvodu jej úhrady v dňoch 29.04.2021 a 27.05.2021, je nutné konštatovať, že podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku je dôvodom na zastavenie exekúcie okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu a ktorá mala za následok zánik vymáhaného nároku, napr. splnenie, avšak k takému plneniu musí dôjsť po vzniku exekučného titulu a mimo rámca exekúcie. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (ani čiastočnom) nevydáva. Ak teda povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie, resp. prijatie plnenia v rámci exekúcie, čím sa exekúcia (jej časť) bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie (o zastavení) súd nevydáva. Nakoľko povinný plnil uvedenú sumu 230 eur výživného po začatí exekúcie, také plnenie nebolo dôvodom zastavenia exekúcie súdom, ale považuje sa za plnenie v rámci exekučného konania (výkon exekúcie).
18/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov považoval sudca napadnuté rozhodnutie za vecne správne a sťažnosť povinného za nedôvodnú, preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).