Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-422-2024.pdf
PDF · 106.53 KB
Case nature
Subarea
68Ek/422/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: magicsport s.r.o., so sídlom Bezručova 1191/3, 911 01 Trenčín, IČO: 48 242 373 proti povinným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., štátny občan SR a 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, štátna občianka SR, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 521,81 EUR s príslušenstvom, zmluvnej pokuty a trov exekúcie, o sťažnosti povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/422/2024 zo dňa 3. septembra 2024, ktorým súd rozhodol o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/422/2024 zo dňa 3. 9. 2024 tak, že exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Poláka, Exekútorský úrad so sídlom na Myjave, Hurbanova 643/22 (209EX 95/2024) podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vo výške 61,50 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd nárok na náhradu trov žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 3.9.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 68Ek/422/2024, ktorým návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, 5, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 110 ods. 1, § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) ako aj s poukazom na zjednocujúce stanovisko PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojili žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázali dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom dodal, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať dotknutý exekučný titul, vecnú legitimáciu oprávneného, prípadne správnosť a výšku priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie exekúcia. V zmysle § 45 Exekučného poriadku je predložené rozhodnutie riadnym exekučným titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Samotné skutočnosti uvádzané povinnými súd konajúc vyšším súdnym úradníkom nepokladal za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, ale ide o okolnosti, ktoré by skúmal súd v prípade podania opravného prostriedku voči exekučnému titulu. Ohľadom vznesenej námietky premlčania súd konajúc vyšším súdnym úradníkom podotkol, že exekučným titulom
v predmetnom konaní je rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3Cb/21/2008 zo dňa 11. 12. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 01. 2009 a vykonateľnosť dňa 19. 02. 2009 v časti splátok a dňa 03. 02. 2009 v časti trov. Dňom nasledujúcim po vykonateľnosti, t.j. dňom 20. 02. 2009 a 04. 02. 2009, začala plynúť 10-ročná premlčacia lehota v zmysle citovaného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako bolo súdu zrejmé z Oznámenia o ukončení exekučného konania, stará exekúcia vedená u súdneho exekútora: JUDr. Július Rosina pod sp. zn. EX 297/2009, bola začatá doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 30. 04. 2009, pričom následne bola v súlade so ZoUNEK ex lege zastavená a súčasne v súlade s § 9 ZoUNEK oprávnený podal dňa 04. 03. 2024 opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pričom podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK sa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Námietku premlčania potom vyhodnotil ako neopodstatnenú, nakoľko s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka v tomto prípade premlčacia doba počas vedenia starej exekúcie EX 297/2009, t. j. od 01. 05. 2009 do 07. 07. 2020, neplynula. Ohľadom namietaných neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere s poukazom na zjednocujúce stanovisko PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022 skonštatoval, že v danom prípade exekučným titulom je rozhodnutie, ktoré vydal sudca a nie vyšší súdny úradník z čoho je zrejmé, že v základnom konaní súd skúmal neprijateľné zmluvné podmienky. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom nad rámec a v nadväznosti na vyššie uvedené ako aj na námietku povinných ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere č. 60630 zo dňa 25. 08. 2006 v rozsahu úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty doplnil, že na strane 5 exekučného titulu sudca uviedol, že cit.: „Súd dospel k záveru, že takto uplatnená zmluvná pokuta neodporuje zákonu a nie je v rozpore s dobrými mravmi a preto ju priznal“. Ďalej sudca na strane 4 odôvodnenia exekučného titulu uviedol, že právny vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o úvere zo dňa 25. 08. 2006 súd posúdil ako obchodno-právny vzťah vychádzajúc z ustanovení § 261 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že v predmetná exekúcia nie je založená na vzťahu spotrebiteľskom, konajúcemu súdu neprislúcha skúmať neprijateľné zmluvné podmienky. Ako už bolo uvedené, cieľom a účelom exekučného konania je dosiahnutie uspokojenia práva oprávneného, ktoré povinný nesplnil dobrovoľne. Exekúcia je nútený výkon exekučného titulu. Základnou úlohou súdneho exekútora je zistiť a zablokovať majetok povinného v potrebnom rozsahu, a ak budú splnené predpoklady (márne uplynutie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom alebo doručenie uznesenia exekučného súdu o zamietnutí takéhoto návrhu) vykonať exekúciu. Ak tomu žiadna skutková alebo právna okolnosť nebráni, je exekútor povinný vykonať exekúciu ihneď, ako to bude možné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v 1/ a 2/ rade v zákonnej lehote sťažnosť a žiadali súd, aby v súlade s § 250 ods. 2 CSP výrok I. napadnutého uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/422/2024 z 3.9.2024 zrušil a vec v napadnutom rozsahu vrátil na prejednanie a rozhodnutie vyššiemu súdnemu úradníkovi alebo zmenil tak, že návrhu na zastavenie exekúcie vyhovie a exekúciu v celom rozsahu zastaví.
4. Svoju sťažnosť odôvodnili tým, že nesúhlasia s názorom súdu o (ne)oprávnenosti preskúmavať predložený exekučný titul, vecnú legitimáciu, správnosť a výšku priznanej pohľadávky v prebiehajúcej exekúcii, nakoľko sa s týmito skutočnosťami už v základnom konaní vysporiadal súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa exekúcia vedie. Súčasne sú toho názoru, že keby súd v základnom konaní dôsledne skúmal zmluvu o úvere č.60630 z 25.8.2006 nemohol by vydať exekučný titul priznávajúci príslušenstvo pohľadávky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2012, sp. zn. 9Co/2/2011 ako aj na nález Ústavního soudu Českej republiky ze dne 01. dubna 2019, sp. zn. II. ÚS 3194/18. Povinní rovnako poukázali aj na príspevok z online stretnutia – reflexie k odbornému sympóziu/ADR – EsoCP/ Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Ochrana spotrebiteľa vo vykonávacom konaní v kontexte rozhodnutí SD EÚ v Bratislave zo dňa 29.03.2023, ktorý vypracoval Mgr. et. F. B. G.. Povinní sa rovnako nestotožnili s právnym posúdením veci ohľadom premlčania, pričom právny názor súdu v napadnutom rozhodnutí považujú za nesprávny. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 23Ek/3111/2021 z 29.09.2022. Súčasne uviedli, že staré exekučné konanie č.sp. EX 297/09 u súdneho exekútora F. H. I. bolo ukončené v roku 2020 (podľa vyjadrenia súdu v napadnutom uznesení konkrétne dňa 07.07.2020) a opätovná nová exekúcia č. 209EX 95/24 začala až v roku 2024, teda viac ako tri roky po zastavení starej exekúcie, preto je podľa názoru
povinných pohľadávka oprávneného už premlčaná a exekučný súd ju tak mal vyhodnotiť. Povinní súčasne poukazovali na pochybenie súdu pri posudzovaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, keď v rozpore s § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku priznal nárok na opakujúce sa príslušenstvo – úrok z omeškania a zmluvnú pokutu po viac ako 14 rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu (vykonateľnosť dňa 19.2.2009 v časti splátok a dňa 3.2.2009 v časti trov) bez toho, aby boli povinní vyzvaní na splnenie pohľadávky v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
5. K sťažnosti povinných sa podaním doručeným súdu dňa 30.10.2024 vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom súdu, ktorý návrh povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie zamietol, ako aj s obšírnym odôvodnením.
6. Dňa 09.04.2026 súdny exekútor súdu oznámil, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje voči oprávnenému náhradu trov exekúcie, ktoré špecifikoval vo výške 123,00 Eur s DPH (100 Eur + 23%DPH).
7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa §-u 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
11. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa §-u 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
14. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj) doručeným súdu dňa 04.03. 2024 domáhal od povinného v 1/ a 2/ rade vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 521,81 EUR s príslušenstvom, zmluvnej pokuty a trov exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 3Cb/21/2008-67 zo dňa 11.12.2008, právoplatného dňa 30.01.2009 a vykonateľného dňa 19. 02. 2009 v časti splátok a dňa 03. 02. 2009 v časti trov, dňa 20.03.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Vladimírovi Polákovi (209EX 95/2024). Dňa 06.04.2024 bol v zákonnej lehote podaný na pošte a následne doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného v 1/ a 2/ rade na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.
15. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v účinnom od 01.04.2023, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
16. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, návrhu povinných v 1/ a 2/ rade na zastavenie exekúcie, sťažnosti povinného v 1/ a 2/ rade, vyjadrenia oprávneného k podanej sťažnosti ako aj vyjadrenia oprávneného k aplikácii § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v spojení s § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré pri doterajšej rozhodovacej činnosti nebolo použité, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel sudca k záveru, že sťažnosť povinného v 1/ a 2/ rade je dôvodná, a preto napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné podľa § 250 ods. 2 CSP zmeniť a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaviť.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
18. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
19. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
20. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
21. Podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.
22. Úvodom súd prvej inštancie uvádza, že preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia vyššieho súdneho úradníka. Vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu, ktorý rozhoduje o sťažnosti záväzné v tom smere, že nemôže preskúmať uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo väčšom, ale ani v menšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti. Vzhľadom na uvedené súd preskúmal napadnuté uznesenie len v rozsahu namietanom povinnými v podanej sťažnosti.
23. V nadväznosti na podanú sťažnosť povinných, po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu a relevantnou právnou úpravou, musí súd prvej inštancie konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza v otázke posúdenia premlčania uplatneného nároku z nesprávneho právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyšší súdny úradník nesprávne právne posúdil otázku premlčania vymáhanej pohľadávky, keď vo vzťahu k vymáhanému nároku opomenul aplikovať § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý v prípade obchodnoprávnych nárokov upravuje maximálnu 10- ročnú premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy premlčacia doba začala plynúť prvýkrát.
24. V tejto veci bolo nesporným, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 4. 3. 2024 na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 3Cb/21/2008-67 zo dňa 11.12.2008, právoplatného dňa 30.01.2009 a vykonateľného dňa 19. 02. 2009 v časti splátok a dňa 03. 02. 2009 v časti trov (ďalej len „exekučný titul“) domáha od povinných vymoženia istiny vo výške 521,81 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 116,18 EUR od 14. 01. 2007 do 22. 06. 2008, s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 331,94 EUR od 14.
01. 2007 do 15.11.2008 a s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 521,81 EUR od 14. 01. 2007 do zaplatenia, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 80,83 EUR od 17. 09. 2006 do 22. 06. 2008, zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 35,35 EUR od 17. 10. 2006 do 22. 06. 2008, zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 45,48 EUR od 17. 10. 2006 do 15. 11. 2008, zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 80,83 EUR od 17. 11. 2006 do 15. 11. 2008, zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 80,83 EUR od 17. 12. 2006 do 15. 11. 2008, zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 521,81 EUR od 14. 01. 2007 do zaplatenia a náhrady trov základného konania vo výške 184,03 EUR.
25. Súčasne oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného v 1/ a 2/ rade ako aj vyjadrení k aplikácii § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka toto nenamietal, teda nespochybnil, že právny vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o úvere zo dňa 25. 08. 2006 súd posúdil ako obchodno- právny vzťah vychádzajúc z ustanovení § 261 Obchodného zákonníka (viď strana 4 posledný odsek odôvodnenia exekučného titulu). Pričom súd vo vykonávacom konaní je viazaný právnym posúdením veci v základnom konaní, od ktorého sa nemôže v exekučnom (vykonávacom) konaní odchýliť (viď napr. Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2023-41 zo dňa 30. marca 2023). Preto otázku premlčania vymáhaného nároku bolo nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka, a to v zmysle zásady „lex specialis derogat legi generali“.
26. Z predloženého exekučného titulu sudca zistil, že podkladom pre nárok oprávneného bola zmluva o úvere č. 60630 uzavretá dňa 25. 08. 2006 medzi pôvodným veriteľom a povinnými v 1/ a 2/ rade, na základe ktorej pôvodný veriteľ schválil odporcovi v 1/ rade požadovaný úver. Súčasťou zmluvy o úvere bol aj splátkový kalendár. Na základe tejto zmluvy pôvodný veriteľ poskytol povinným v 1/ a 2/ rade úver vo výške 15.000,- Sk a naopak odporcovi v 1/ a 2/ rade zo zmluvy vyplývala povinnosť poskytnutý úver splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 2.435,- Sk, ktoré tvorili istinu a úrok vo výške 14.220,- Sk za poskytnutie úveru. Pretože povinný a v 1/ a 2/ rade nezaplatili riadne a včas poskytnutý úver, dostali sa do omeškania, preto pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný dňom 13.01.2007.
27. V zmysle § 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba štvorročná. Premlčaciu dobu môže jednostranne predĺžiť strana, voči ktorej sa právo premlčuje, a to aj opakovane (§ 401). Vždy však platí, že celková dĺžka premlčacej doby nesmie prekročiť desať rokov (§ 408 ods. 1). Začiatok maximálnej premlčacej doby sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz, pričom na jej priebeh nemá vplyv jej prípadné spočívanie. Takisto všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré Obchodný zákonník umožňuje (§ 405 ods. 2, § 406 ods. 3 - zo zákona; § 292 ods. 2 - dohodou; § 401
- písomným vyhlásením), sú limitované desaťročným maximálnym obmedzením. Túto dobu nemôžu strany v žiadnom prípade meniť ani ju vylúčiť, ide o kogentnú právnu úpravu. Akúsi výnimku z uvedeného pravidla predstavuje právna úprava v § 408 ods. 1 druhá vety Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej námietku premlčania v maximálnej 10-ročnej premlčacej dobe nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. A rovnako, námietka premlčania by nebola úspešná ani v prípade, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, a to a) neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby, alebo b) po uplynutí premlčacej doby, a konanie o jeho výkone sa začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať (§ 408 ods. 2 Obchodného zákonníka). Inak povedané, ak veriteľ v rámci 10-ročnej premlčacej doby za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí právny úkon smerujúci k začatiu rozhodcovského alebo súdneho konania, dlžník sa nemôže úspešne dovolať námietky premlčania, a to ani vo vykonávacom konaní začatom do troch mesiacov po judikovaní práva.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočností významných pre rozhodnutie tak pre posúdenie námietky premlčania sťažnostný súd považoval za nesporné, že premlčacia doba uplatneného nároku začala plynúť odo dňa predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, pretože práve odo dňa zosplatnenia úveru si mohol veriteľ uplatniť právo zo zmluvy prvýkrát. Sudca prvej inštancie tak konštatuje, že ku dňu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj) dňa 04. 03. 2024 maximálna 10-ročná premlčacia doba podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka už uplynula s tým, že spolu s pohľadávkou zo zmluvy sa premlčalo aj jej príslušenstvo (porovnaj napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 18/2020).
29. Sudca v tejto súvislosti uvádza, že k odvráteniu premlčania vymáhaného nároku mohol zabrániť len opätovný návrh podaný v zmysle § 9 ods. 2 ZoUNEK. Prijatím ZoUNEK zákonodarca zasiahol
do prebiehajúcich (starých) exekučných konaní (t. j. exekučných konaní začatých podľa Exekučného poriadku pred 01.04.2017) tým spôsobom, že tzv. staré exekúcie po uplynutí rozhodnej doby ex lege zastavil. V ustanovení § 9 však upravil možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie a zároveň osobitne upravil uplynutie premlčacích dôb vymáhaných pohľadávok v § 9 ods. 2 (pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby). Oprávnený túto možnosť využil a podal si dňa 04.03.2024 opätovný návrh na vykonanie exekúcie (repodaj). V dôsledku toho súd dňa 20.03.2024 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Vladimírovi Polákovi (209EX 95/2024). Nakoľko však v uvedenej veci vznikol exekučný titul z obchodnoprávneho záväzkového vzťahu, na premlčanie práva v obchodných vzťahoch sa vždy použije Obchodný zákonník, ktorý vylučuje aplikáciu § 112 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedenému, mal oprávnený tak iba jeden rok aby si uplatnil svoje právo zo starej exekúcie. Keďže Obchodný zákonník neupravuje, že by premlčacia doba po uplatnení práva na súde vo svojom plynutí pokračovala, resp. že by začala plynúť nová premlčacia doba. Súd mal tak za preukázané, že stará exekúcia bola ukončená dňa 07.07.2020, nasledujúci deň začala plynúť jednoročná lehota. Oprávnený si však až dňa 04.03.2024 podal opätovný nový návrh na vykonanie exekúcie, čím uplynuli skoro 4 roky. Keďže dôvodne vznesená námietka premlčania predstavuje skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu, a teda dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, povinní podali sťažnosť dôvodne, v dôsledku čoho súd prvej inštancie postupom podľa § 250 ods. 2CSP napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/422/2024 zo dňa 03. 09. 2024 zmenil tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (výrok I. tohto uznesenia).
30. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
31. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
32. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100,-Eur.
33. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
34. O trovách súdneho exekútora zastavenej exekúcie rozhodol súd tak, že oprávnenému možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie, keď podal návrh na vykonanie exekúcie napriek premlčanému dlhu, a preto podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku je daný dôvod na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie. Nakoľko k zastaveniu predmetnej exekúcie súdom došlo z dôvodu, ktorý existoval už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, a keďže toto zastavenie možno pričítať oprávnenému, preto poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 61,50 EUR, ktorá spočíva v náhrade paušálnych výdavkov vo výške 50 EUR (50 % zo sumy 100 EUR), a to navýšená o DPH vo výške 23%, keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa § 22 ods. 2 citovanej vyhlášky (výrok II. tohto uznesenia).
35. Podľa §-u 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
36. Podľa §-u 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
37. Podľa §-u 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
38. Nakoľko žiaden z účastníkov konania si trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie ako ani v súvislosti so sťažnostným konaním neuplatnil, súd žiadnemu z účastníkov trovy nepriznal. (výrok III. tohto rozhodnutia)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).