Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/112/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a zo sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcov: v 1/ rade D. S., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.. XXX, S. H. S., Česká republika, v 2/ rade D. E., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. T. XXXX/XX, H., proti žalovanej: Klinika pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave, Limbová 5, 833 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti lekárskeho posudku žalovanej zo dňa 24.09.2015, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaním zo dňa 27.01.2016, nazvaným „Vydanie rozsudku a priznanie choroby z povolania“, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 28.01.2016, sa pôvodná žalobkyňa (R. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX) domáhala zrušenia rozhodnutia o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania voči Klinike pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave (ďalej aj „klinika“), ktoré jej bolo doručené dňa 24.10.2015 a zamietnuté pre nesplnenie kritérií pre priznanie choroby z povolania - nejde o chorobu z povolania; zároveň žiadala, aby jej súd priznal „chorobu z povolania“. Nakoľko žalobkyňa R. S. medzičasom, po podaní žaloby v predmetnej veci, zomrela (dňa 24.06.2016), Okresný súd Piešťany uznesením rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi zomrelej žalobkyne, a to s D. S. (aktuálne žalobca v 1/ rade) a D. E. (aktuálne žalobkyňa v 2/ rade). Žalobkyňa D. E. sa na výzvu súdu vyjadrila, že trvá na podanej žalobe, ktorá je opodstatnená.

2. Dňa 25.06.2019 bolo Krajskému súdu v Trnave doručené uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 10.08.2018, právoplatné dňa 23.05.2019, ktorým Okresný súd Piešťany postúpil vec na konanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu, majúc za to, že vec patrí do rozhodovania Krajského súdu v Trnave ako vecne a miestne príslušnému súdu.

3. Krajský súd v Trnave ako súd správny vyslovil svoj nesúhlas s postúpením veci (sp. zn. -50 zo dňa 11.07.2019) z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva a postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“) vec predložil na rozhodnutie kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“).

4. Dňa 15.11.2019 bol Krajskému súdu v Trnave prípisom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08.10.2019 vrátený spis vedený v tejto veci ako predčasne predložený s tým, že správny súd má vec predložiť kompetenčnému senátu najvyššieho súdu na rozhodnutie až po odstránení vád podania, na základe ktorých nie je možné určiť identitu predmetu konania (ktorá je z podania vo veci

samej nejasná). Kompetenčný senát najvyššieho súdu v závere prípisu uviedol, že opätovné predloženie spisu kompetenčnému senátu bude možné len v takom prípade, ak pre taký postup bude dôvod.

5. V nadväznosti na pokyny kompetenčného senátu najvyššieho súdu správny súd za účelom odstránenia vád podania zo dňa 27.01.2016 a zistenia predmetu konania uznesením sp. zn. zo dňa 30.01.2020 vyzval podľa žalobcov v 1/ a 2/ rade, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia doplnili podanie tak, že

- riadne označia napadnuté rozhodnutie a deň jeho vydania, prípadne označia výroky, ktoré žalobcovia napádajú, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu v súlade s .

- doplnia podanie v súlade s a , a to tak, že uvedú dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považujú napadnuté rozhodnutie za nezákonné a čoho sa domáhajú, aký konečný návrh robia, t. j. uvedú návrh výroku rozhodnutia, teda jasný, presný, zrozumiteľný a vykonateľný petit.

- doplnia podanie v súlade s , a to tak, že uvedú, čo žalobou sledujú.

- pripoja v súlade s jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia, prípadne odvolanie proti rozhodnutiu Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave, podané žalobkyňou dňa 03.11.2015 na Sociálnu poisťovňu.

6. V tomto uznesení boli žalobcovia zároveň podľa poučení o následkoch nevyhovenia výzve, t. j. že ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením.

7. Po predĺžení lehoty na doplnenie a opravu podania správnym súdom žalobkyňa v 2/ rade doručila správnemu súdu dňa 02.06.2020 odpoveď na výzvu, v ktorej uviedla, že jej matke bol dňa 24.10.2015 doručený lekársky posudok zo dňa 24.09.2015, ktorým bolo konštatované nesplnenie kritérií pre priznanie choroby z povolania, teda že nejde o chorobu z povolania. Ďalej žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že podľa posudku RÚVZ v Trnave v priestoroch bývalej Tesly a podľa záveru regionálnej hygieničky MUDr. Q. P. nemožno vylúčiť príčinnú súvislosť medzi pracovnými podmienkami a vznikom profesionálneho ochorenia, a aj podľa ošetrujúcej lekárky v Nitre, kde sa mama žalobkyne liečila, je druh rakoviny pľúc, na ktorého následky zomrela, výlučne chorobou z azbestu. Žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že podanou žalobou sledujú uznanie choroby z povolania, nakoľko kritériá na priznanie choroby z povolania boli splnené. Žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol tak, že zruší rozhodnutie lekárskeho posudku Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, potvrdí chorobu z povolania a určí výšku náhrady škody a rozhodne o vyplatení pre žalobcov v 1/ a 2/ rade.

8. K odpovedi na výzvu súdu žalobkyňa v 2/ rade pripojila fotokópiu záznamu z výkonu štátneho zdravotného dozoru na pracovisku - Previerka priestorov výrobnej haly M5 bývalej spoločnosti TESLA Piešťany zo dňa 17.06.2015, podpísaný regionálnou hygieničkou MUDr. Q. P., ďalej pripojila fotokópiu prvej strany (neukončený text dokumentu) Posúdenia práce a pracovných podmienok vo vzťahu k možnému vzniku choroby z povolania vystaveného dňa 19.06.2015 Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave a fotokópiu stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 02.03.2020, adresovaného žalobkyni v 2/ rade v súvislosti s jej žiadosťou o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie fotokópie spisu z prešetrenia podozrenia na vznik choroby z povolania u matky žalobkyne.

9. Vzhľadom na neúplnosť odpovede žalobcov, resp. žalobkyne 2/ rade, na základe ktorej nebolo možné identifikovať predmet súdneho prieskumu zákonnosti ani orgán verejnej správy, ktorý by prípadné rozhodnutie alebo opatrenie vydal, ako aj z dôvodu domáhania sa uznania choroby z povolania ako podmienky na prípadné priznanie nároku na úrazovú rentu podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, príp. „“), Krajský súd v Trnave vyzval aj Sociálnu poisťovňu, aby oznámila správnemu súdu, či eviduje konanie alebo skončené konanie o priznaní úrazovej dávky, príp. úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty po nebohej R. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, alebo či prišlo zo strany dedičov, t. j. žalobcov v 1/ a 2/ rade, D. S. a D. E., k iniciovaniu takéhoto druhu konania po zomrelej R. S..

10. Sociálna poisťovňa, ústredie na výzvu tunajšieho súdu listom zo dňa 25.11.2020 (č. l. 94) oznámila, že nebohá R. S. ani jej dediči (žalobcovia v 1/ a 2/ rade) si neuplatnili nárok na úrazové dávky podaním

žiadosti a nebolo začaté žiadne konanie v tejto veci, príp. v súvislosti s nárokmi úrazového poistenia. Sociálna poisťovňa, ústredie zároveň uviedla, že podľa zaslaných dokladov (t. j. dokladov zaslaných k žalobe a na základe výzvy súdu žalobkyňou v 2/ rade) je zrejmé, že ide o spornú základnú podmienku pre priznanie nároku na úrazovú rentu, ktorou je uznanie choroby z povolania. Ku skutočnostiam uvedeným v žalobe Sociálna poisťovňa uviedla, že dňa 05.11.2015 bolo Sociálnej poisťovni doručené odvolanie R. S. proti rozhodnutiu Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave o neuznaní choroby z povolania, pričom toto odvolanie Sociálna poisťovňa postúpila dňa 12.11.2015 prednostovi Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave na priame vybavenie a o následnom vybavení veci nemá Sociálna poisťovňa ďalšie informácie.

11. Z obsahu žaloby a jej doplnenia zo strany právnych a procesných nástupcov žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa, nebohá R. S., sa domáhala zrušenia rozhodnutia o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, pričom za predmet, proti ktorému smeroval neúplný petit žalobkyne, táto označila lekársky posudok vypracovaný na žiadosť žalobkyne Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal „chorobu z povolania“. Tento posudok, o nepriznaní choroby z povolania z dôvodu nesplnenia kritérií na jej priznanie (v spornom lekárskom posudku zo dňa 24.09.2015 bolo konštatované, že nejde o chorobu z povolania), bol žalobkyni podľa jej vlastného vyjadrenia doručený dňa 24.10.2015.

12. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

14. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach.

16. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

18. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

19. Podľa z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to a) úrazový príplatok,

b) úrazová renta,

c) jednorazové vyrovnanie, d) pozostalostná úrazová renta, e) jednorazové odškodnenie,

20. Podľa poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

21. Podľa poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

22. Podľa pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v alebo s činnosťami uvedenými v , alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

23. Podľa nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

24. Podľa poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak a) v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10% a najviac 40%, b) mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10%, alebo c) mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10%.

25. Podľa fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.

26. Podľa pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1.

27. Podľa nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

28. Podľa manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.

29. Podľa dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

30. Žalobcovia sa domáhajú zrušenia rozhodnutia Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave, pričom ide o kliniku Univerzitnej nemocnice Bratislava. Táto inštitúcia sa okrem iného zameriava na diagnostiku, liečbu, posudzovanie a odškodňovanie poškodení zdravia z práce, posudzovanie vplyvu pracovného prostredia a podobne. Lekársky posudok, ktorý vydala táto klinika dňa

24.09.2015 a ktorý je napadnutý v predmetnom konaní, tak nie je rozhodnutím ani opatrením vydaným orgánom verejnej správy, ale je lekárskym posudkom vydaným zdravotníckym zariadením.

31. Základnou procesnou podmienkou súdneho konania je právomoc súdu v správnom súdnictve.

32. Právomoc správnych súdov, ako základná procesná podmienka na konanie správneho súdu o podanej žalobe, je vo všeobecnosti vymedzená v . Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia (opatrenia, iného zásahu), zákonnosť postupu orgánu verejnej správy predchádzajúca jeho vydaniu a ochrana pred nečinnosťou orgánu verejnej správy. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ). Ustanovenie negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda taxatívne určuje, aké rozhodnutia a opatrenia správne súdy nepreskúmavajú, ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v zo súdneho prieskumu sú predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých správnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi otázkami.

33. Predmetom prieskumu správneho súdnictva sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho vyjadrenia predmetu prieskumu možno potom odvodiť základné vymedzenie toho, čo správne súdy nepreskúmavajú, a to právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy.

34. S prihliadnutím na účel vypracovania lekárskeho posudku klinikou zo dňa 24.09.2015, ktorým bolo zrejme získanie podkladu pre uplatnenie nároku na úrazovú rentu, o ktorej rozhoduje Sociálna poisťovňa podľa , správny súd výzvou adresovanou Sociálnej poisťovni zisťoval, či bolo, resp. je u nej vedené návrhové konanie vo veci niektorej z dávok úrazového poistenia súvisiace s ochorením pôvodnej žalobkyne.

35. Ako už správny súd vyššie uviedol, v zmysle odpovede Sociálnej poisťovne na výzvu tunajšieho súdu (zo dňa 25.11.2020), pôvodná žalobkyňa a ani jej právni nástupcovia (žalobcovia v 1/ a 2/ rade) si neuplatnili nárok na úrazové dávky podaním žiadosti na Sociálnu poisťovňu (§ 13 ods. 3 v spojení s § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), t. j. nebolo začaté a ani nie je vedené na Sociálnej poisťovni žiadne správne konanie vo veci choroby z povolania pôvodnej žalobkyne, či už vo veci jej nároku na úrazovú rentu (§ 88 zákona o sociálnom poistení) alebo vo veci ktoréhokoľvek nároku na úrazovú dávku podľa § 13 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

36. Vzhľadom na to, že v dôsledku tvrdenej choroby z povolania nebolo a nie je vedené na Sociálnej poisťovni žiadne správne konanie, ktorého výsledkom by bolo právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne ako orgánu verejnej správy na úseku sociálneho poistenia, správny súd konštatuje neexistenciu predmetu súdneho prieskumu (absencia právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia vydaného orgánom verejnej správy; ), ktorého zákonnosť by mohol na podanú žalobu preskúmať.

37. Zároveň správny súd konštatuje, že v rámci skúmania podmienok súdneho konania (svojej právomoci konať vo veci podanej žaloby) nebolo možné identifikovať žiaden orgán verejnej správy, voči ktorému by mala správna žaloba v súvislosti s napadnutým lekárskym posudkom smerovať, keďže Klinika pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave nie je orgánom verejnej správy ( ) a o priznaní úrazovej dávky z titulu choroby z povolania nie je oprávnená rozhodovať, pričom lekárske posudky vypracované jej lekármi správne súdy nepreskúmavajú, pretože na základe nie sú predmetom súdneho prieskumu zákonnosti.

38. Správny súd dodáva, že žalobou napadnutý lekársky posudok sám osebe (samostatne) nie je v zmysle negatívnej enumerácie podľa predmetom spôsobilým súdneho prieskumu zákonnosti, pretože správne súdy takéto lekárske posudky (ako opatrenie, ktorého vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby) nepreskúmavajú.

39. Z vyššie uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnutý lekársky posudok vypracovaný dňa 24.09.2015 lekárom Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave nie je vec patriaca do správneho súdnictva, pretože nebol vydaný v správnom konaní a ani tento nevydal orgán verejnej správy a zároveň samostatný lekársky posudok nie je predmetom spôsobilým súdneho prieskumu zákonnosti, pretože môže byť len podkladom pre vydanie administratívneho rozhodnutia orgánom verejne správy, ktorého vydanie sa však v tomto prípade nepreukázalo.

40. Správny súd pri posudzovaní procesných podmienok zistil existenciu neodstrániteľných vád v procesných podmienkach, spočívajúcich v neexistencii rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v rámci administratívneho konania (, ) orgánom verejnej správy ( ), ako aj v predmete nespôsobilom súdneho prieskumu zákonnosti podľa , a preto postupom podľa ustanovenia žalobu ako neprípustnú odmietol.

41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu, pretože žaloba žalobcov v 1/ a 2/ rade bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).