Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5CoP-23-2021.pdf
PDF · 145.64 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/23/2021
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H. B., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky V. N., rod. N., štátnej občianky Z. republiky, trvale bytom C. Z. XXX, t.č. bytom H., C. XX, zastúpenej Mgr. Zdenkou Zahorákovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, L. Novomeského 2667/4 a otca Mgr. F. B., štátneho občana Z. republiky, trvale bytom C. XX, zastúpeného JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 7269/20A, o návrhu otca a návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie oboch rodičov maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/165/2020-125 zo dňa 15. marca 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom maloletú H. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov /výrok I./, s tým, že táto sa bude realizovať v týždňových intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny týždeň v roku, v čase od nedele v párnom týždni od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele v nepárnom týždni do 18.00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny týždeň v roku, v čase od nedele v nepárnom týždni od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele v párnom týždni do 18.00 hod. s výnimkou vianočných sviatkov /výrok II./, počas vianočných sviatkov bude každý nepárny rok zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú H. matka v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. /výrok III./, počas vianočných sviatkov bude každý párny rok zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú H. otec v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. /výrok IV./, každý rodič je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletú H. do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť s tým, že odovzdanie a prevzatie maloletej bude prebiehať vždy v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletú /výrok V./. Ďalej súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom maloletý H. zveril do osobnej starostlivosti matky /výrok VI./ s tým, že otec je oprávnený sa s ním stretávať: - každý párny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod., - každý párny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18.00 hod., - počas vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. /výrok VII./, a od 01.09.2021 je otec oprávnený stretávať sa s maloletým H.: - každý párny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod., - každý párny týždeň od piatka od 16:30 hod. do nedele do 18.00 hod., - počas vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. /výrok VIII./, pričom otec si maloletého H.a prevezme od matky a odovzdá matke v mieste bydliska matky a matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť /výrok IX./. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetok budú vykonávať obaja rodičia /výrok X./, otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. sumou 100,- eur mesačne a na maloletého H. sumou 180,- eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.07.2020 /výrok XI./, dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2020 do 31.03.2021 pre maloletú H. vo výške 450,- eur je otec povinný splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25,- eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky /výrok XII./, dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2020 do 31.03.2021 pre maloletého H. vo výške 270,- eur je otec povinný splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15,- eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky /výrok XIII./, návrh matky maloletých detí vo zvyšku zamietol /výrok XIV./ a nakoniec rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania /výrok XV./.
2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 29.06.2020, sa otec domáhal, aby súd zveril maloleté deti H. a H. do jeho osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú mať právo zastupovať deti a spravovať ich majetok a matke súd uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou 70,- eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 50,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na začatie konania. Návrh odôvodnil tým, že v starostlivosti matky o maloleté deti sú problémy, v rodine bol úplne bežný krik po deťoch, vulgarizmy a zaspávanie s plačom, matka ignorovala potreby lekárskych vyšetrení maloletej H. správanie matky voči maloletej H. vyústili v to, že maloletá sa bála matky, utekala pred ňou sa schovať, plakala a maloletého H. matka izoluje od spoločnosti a rovesníkov, nechodieva s ním do detských centier, či na ihrisko. Dňa 08.07.2020 podala na súd návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom matka maloletých detí. Žiadala určiť otcovi výživné pre maloleté deti, a to na každé dieťa v sume 150-200 eur mesačne. Konanie o návrhu matky vedené pod sp.zn. 32P/174/2020 a konanie o návrhu otca vedené pod sp.zn. 32P/165/2020 boli uznesením súdu prvej inštancie č.k. 32P/174/2020-21 zo dňa 23.07.2020 spojené na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp.zn. 32P/165/2020. V priebehu konania otec zmenil svoj návrh a žiadal zveriť maloletú H. do osobnej starostlivosti oboch rodičov, otca zaviazať k plneniu vyživovacej povinnosti vo výške 70 eur mesačne a maloletého H. zveriť matke a otca zaviazať k plneniu vyživovacej povinnosti vo výške 150 eur mesačne a upraviť jeho styk s maloletým H.. Matka v priebehu konania zotrvala na svojom návrhu zveriť obe deti do svojej osobnej starostlivosti. Navrhovala učiť otcovi prispievať na výživu maloletej H. sumou 200 eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 250 eur mesačne a navrhla upraviť styk otca s maloletými deťmi. V prípade zverenia maloletej H. do striedavej osobnej starostlivosti a maloletého H. do svojej starostlivosti navrhla učiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 180 eur mesačne.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že maloleté deti H. a H. pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov. V čase podania návrhu otca na začatie konania rodičia ešte žili v spoločnej domácnosti, a to od roku 2014 do leta 2020, kedy sa matka s deťmi odsťahovala. Doposiaľ neboli práva a povinnosti k maloletým deťom upravené súdnym rozhodnutím. Dňa 17.07.2020 podpísali rodičia na ÚPSVaR Trenčín dohodu o úprave práv a povinností k maloletým deťom, v zmysle ktorej sa od jej podpisu realizovala striedavá osobná starostlivosť voči maloletej H. v týždňových intervaloch a maloletý H. bol v osobnej starostlivosti matky, otec prispieval na jeho výživu sumou 150 eur a stretával sa s ním každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Od pojednávania konaného dňa 23.11.2020 sa otec na základe skúšobnej úpravy styku stretával s maloletým H. každý párny týždeň každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18:00 hod a každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod.. Maloletej H. v rámci v rámci výkonu striedavej osobnej starostlivosti otec uhrádzal poplatok za materskú školu vo výške 50 eur mesačne. Maloletá H. bude mať 5 rokov, navštevuje materskú školu. Je dispenzarizovaná v očnej a nefrologickej ambulancii. Otec jej pred letom 2020 zakúpil okuliare v hodnote 105 eur. Maloletý H. má 2,5 roka, nie je dispenzarizovaný v odbornej ambulancii. Nie je kojený, je plienkovaný. Matka uviedla, že na deti má bežné výdavky. Otec po odchode matky býval niekoľko mesiacov v byte v jeho vlastníctve, kde predtým žili ako rodina spoločne. Potom otec byt predal a zakúpil 4-izbový rodinný dom v obci C., kde už niekoľko mesiacov žije so svojou partnerkou O. B. a jej dvomi deťmi. Otec je zamestnaný ako riaditeľ OO PZ Nemšová. Z potvrdenia o príjme otca za rok 2020 vyplýva čistý príjem otca 1.800 eur mesačne. Otec si uplatňuje daňový bonus. Otec vlastní motorové vozidlo Audi A4, r.v. 2013. Partnerka otca pracuje ako učiteľka v materskej škôlke s čistým príjmom asi 500 eur mesačne. K svojim mesačným výdavkom otec uviedol hypotéku 390 eur, plyn elektrina a voda
200 eur, internet 15 eur, životná poistka 20 eur, leasing auto 240 eur, telefón 35 eur, pohonné hmoty 75 eur, bežné výdavky 250-300 eur. Maloletej H. platí škôlku a stravné 50 eur mesačne a zakupuje jej oblečenie za 50-60 eur mesačne. Matka 17.07.2020 kvôli hádkam s otcom odišla bývať do krízového centra. Otec uvádzal, že sa chcel matke vybaviť sociálny byt, ale táto to odmietla. V auguste 2020 sa rodičia pokúsili obnoviť vzťah a išli na dovolenku do Chorvátska, avšak pokus o obnovenie vzťahu bol neúspešný. Od 01.09.2020 žije matka s partnerom M. O. v prenajatom 3-izbovom byte v Trenčíne. Partner deti nemá. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 270 eur a prídavky na dve deti 50 eur. Matka sa vyjadrila, že na rodičovskej dovolenke chce byť do troch rokov H., t.j. do septembra 2021. Partner matky je živnostník, pracuje ako tesár v Senci s príjmom 1.900 - 2.500 eur brutto. Podnájom vo výške 580 eur platí partner matky, matka má bežné výdavky. Matka sa vyjadrila, že je predpoklad jej presťahovania sa do 2-izbového prenajatého bytu v obci C. Z. vo vlastníctve riaditeľa škôlky, nachádzajúci sa nad škôlkou. Matka uviedla, že riaditeľ jej prisľúbil, že keď pôjde do nájmu do predmetného bytu, obe deti jej zoberú do škôlky. Z prešetrovania pomerov kolízneho opatrovníka v domácnosti rodičov vyplynulo, že žiadne nedostatky zistené neboli. Bytové pomery otca aj matky spĺňajú všetky predpoklady pre zdravý rast a vývoj detí. Rodinný dom otca je vkusne zariadený, na pozemku je bazén a dostatok priestoru pre deti. Dňa 10.03.2020 bol vykonaný neformálny pohovor s maloletou H., ktorá uviedla, že ľúbi svojho brata, keď je u ocina nie je jej smutno za H., lebo on potom príde. Keď príde chvíľu plače a potom už neplače. Rada sa hrá s V. (dcérou otcovej partnerky). Teší sa k ocinovi aj mamine. Zo záverečnej správy z Centra pre deti a rodiny Zlatovce Trenčín, v ktorom sa rodičia zúčastňovali na sedeniach od 22.07.2020 do 04.03.2021, vyplynulo, že maloletý H. preferuje matku, ktorá je pre neho primárna vzťahová osoba. Maloletá H. má silnú citovú väzbu k obom rodičom. K obom rodičom sa vyjadruje vždy súčasne, je rada u otca aj u matky, s oboma sa hráva, teší sa po týždni u matky k otcovi a po týždni u otca k matke. Maloletá vníma konflikt medzi rodičmi a necíti sa dobre v prítomnosti oboch rodičov súčasne kedy sa stáva nástrojom na vysporiadanie ich konfliktu. Maloletá sa v prítomnosti rodiča správa konformne, v snahe vyhovieť obom. CDR uviedlo, že je v najlepšom záujme detí tieto nerozdeľovať a odporučilo plynule rozširovať styk pre obe deti súčasne, ktorý by časom mohol prejsť do striedavej osobnej starostlivosti pre obe deti súčasne.
4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa čl. 5, 36 ods.1, § 24 ods. 1, 2 a 3, § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a podľa § 217 ods. 2 a § 232 ods.4 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že maloleté deti H. a H. pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov, ktorí od leta 2020 spolu nežijú v spoločnej domácnosti, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je dôvodná. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nebolo doposiaľ súdom rozhodované. Medzi rodičmi nebola sporná len otázka zverenia maloletého H., obaja rodičia navrhovali zveriť maloletého matke. V zmysle záverečných rečí bol spor ohľadne dĺžky styku otca s maloletým počas víkendu, matka navrhovala s prespatím na jednu noc, otec s prespatím na 2 noci. Sporná bola ďalej medzi rodičmi otázka výživného na maloletého H. a úprava práv a povinností k maloletej H. v časti zverenia i určenia výšky výživného otcovi. Z výpovedí rodičov na pojednávaní i so záverečnej správy CDR Zlatovce je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo problémové, konfliktné, do vzťahov v rodine boli viackrát zapájaní príslušníci ÚPSVaR Trenčín a policajného zboru. Rodičia v rámci výpovedí i písomných prejavov poukazovali na vzájomné zanedbávanie starostlivosti o maloleté deti. Šetrením pomerov kolízneho opatrovníka v domácnosti rodičov a závermi správy z CDR Zlatovce žiadne tvrdenia otca ani matky o zanedbávaní starostlivosti detí, resp. ohrozovania života a zdravia detí jedným z rodičov, preukázané neboli. Nedostatky v starostlivosti zistené neboli, obe domácnosti rodičov spĺňajú podmienky pre riadnu výchovu a starostlivosť o deti a z neformálnych rozhovorov s H. a z reakcií H. bola zrejmá pozitívna väzba detí k obom rodičom. ÚPSVaR Trenčín spolupracuje s rodinou od leta 2020, v rámci spolupráce spísali rodiča na úrade dohodu o úprave práv a povinností k deťom, ktorá sa v časti zverenia detí realizuje doposiaľ. V časti styku otca s maloletým H. došlo k rozšíreniu styku aj s prespatím na jednu noc na základe skúšobnej úpravy styku vyhlásenej uznesením na pojednávaní dňa 23.11.2020. Zo záverov správy CDR Trenčín vyplýva, že obaja rodičia aktívne spolupracovali na s pracovníkmi CDR, na stretnutiach sa prejavovali pomerne konfliktne, ale počas spolupráce došlo k pokroku v komunikácii medzi rodičmi. Rodičia boli súdom aj pracovníkmi CDR motivovaní k vzájomnému rešpektovaniu sa ako rodičov, k potrebnej spolupráci a primeranej komunikácii v tejto súvislosti a k uvedomeniu si, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti. CDR Zlatovce v záverečnej správe konštatuje, že obaja rodiča majú dostatočné zručnosti zabezpečiť deťom potrebnú starostlivosť v oblasti výživy a zdravia. Všetky potrebné základné veci ako hygiena, strava a oblečenie zabezpečujú obaja rodičia. Deti, či už boli na stretnutiach prítomné za účasti matky alebo otca alebo oboch rodičov, boli
vždy spokojné, čisté, upravené a neboli pozorované žiadne náznaky nedostatočnej starostlivosti. Medzi rodičmi nedošlo k dohode o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, preto o tejto úprave rozhodol súd autoritatívne tak, aby táto úprava bola za zisteného skutočného stavu v čo možno najlepšom záujme detí. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú H. do striedavej osobnej starostlivosti a maloletého H. zveriť matke a upraviť styk otca s maloletým na každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň v stredu od 16tej hodiny do 19tej hodiny. CDR Zlatovce v záverečnej správe vyslovilo záver, že maloletá H. má silnú citovú väzbu k obom rodičom a maloletý H. preferuje matku, ktorá je pre neho primárna vzťahová osoba. CDR zároveň uviedlo, že je v najlepšom záujme detí tieto nerozdeľovať a plynule rozširovať styk pre obe deti súčasne, ktorý by časom mohol prejsť do striedavej osobnej starostlivosti pre obe deti súčasne. Maloletá H. sa pri neformálnom pohovore vykonanom kolíznym opatrovníkom dňa 10.03.2021 vyjadrila, že ľúbi svojho brata, keď je u ocina nie je jej smutno za H., lebo on potom príde. Rada sa hrá s V. (dcérou otcovej partnerky). Teší sa k ocinovi aj mamine. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je v najlepšom záujme maloletej H. byť zverená do osobnej striedavej starostlivosti so striedaním v týždňových intervaloch a zachovať tak faktický stav realizovaný od leta 2020. Súd mal za preukázané, že realizácia striedavej starostlivosti funguje, otec je rovnako ako matka spôsobilý maloletú vychovávať, o jej výchovu má záujem, dbá o napĺňanie všetkých stránok jej výchovy, maloletá prejavuje s takýmto stavom spokojnosť, oboch rodičov vníma ako rovnocenné vzťahové osoby, teší sa na rodiča, ktorý sa o ňu v danom týždni aktuálne osobne nestará, ale počas tohto týždňa za ním nestráda. Z vyjadrenia H. i matky vyplynulo, že H. prejavuje za H. primeraný chvíľkový smútok (zväčša prvé ráno kedy H. je v osobnej starostlivosti otca), ale tento po chvíli, kedy sa H. zapojí do aktivity, napr. hranie sa, pominie a sestru nespomína. Zároveň súd uvádza, že v zmysle rozhodnutia súdu v časti zverenia a styku otca s maloletým H., súrodenci H. a H. budú spolu tráviť prevažnú časť mesiaca, t.j. 2 plné týždne v čase, kedy H. bude v starostlivosti matky a takmer 6 dní z 2 týždňov, kedy je H. v starostlivosti otca, od 01.09.2021 8 dní z 2 týždňov, kedy bude H. v starostlivosti otca. Deti tak budú tráviť čas oddelene len niekoľko dní v mesiaci (cca 8 dní a od 01.09.2021 6 dní). Pokiaľ ide o súrodeneckú väzbu H. a H. mal súd naviac za to, že táto väzba nemá byť preferovaná pred väzbou dieťa a rodič, ktorá je pre zdravý vývoj dieťaťa nenahraditeľná, pričom dieťa v rámci svojej výchovy potrebuje tak matku ako i otca. V prípade, ak by H. bola zverená do výlučnej osobnej starostlivosti matky, podľa názoru súdu by došlo k pretrhnutiu v súčasnosti silnej pozitívnej väzby s otcom. Naviac samotné závery CDR Zlatovce obsahujú úvahu, že v danej rodine by časom mohla striedavá osobná starostlivosť byť v záujme oboch maloletých detí, t.j. i H., preto odporúčajú plynulo rozširovať styk otca s maloletým. CDR zároveň vyslovilo odporučenie, aby deti navštevovali rovnakú materskú školu. Na pojednávaní matka uviedla, že v auguste - septembri 2021 je predpoklad presťahovania matky do C. Z., kde chce, aby obe deti navštevovali miestnu materskú školu. Otec, napriek jeho bydlisku v Hrabovke, uviedol, že s týmto súhlasí a bude maloletú H. v čase, kedy ju bude mať v osobnej starostlivosti, voziť do škôlky v C. Z.. Ohľadne zverenia maloletého H. nebol medzi rodičmi rozpor. Otec v priebehu konania uznal záujem maloletého byť zverený matke a takúto úpravu zverenia navrhoval. Vzhľadom na vek H., kedy matka je pre maloletého primárna vzťahová osoba, ktorú maloletý preferuje, súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Od podpisu rodičovskej dohody dňa 17.07.2020 sa otec stretával s maloletým každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Od skúšobnej úpravy styku nariadenej na pojednávaní dňa 23.11.2020 sa otec stretával s maloletým každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod a od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. aj s prespatím. Obaja rodičia rešpektovali skúšobnú úpravu styku, táto sa realizovala až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd v súlade s odporučením kolízneho opatrovníka, a záverov CDR postupne rozširovať styk otca s maloletým, tento upravil v zmysle výroku VII. rozsudku a od 01.09.2021, v ktorom mesiaci maloletý dovŕši 3 roky veku a nastúpi do materskej školy, pričom je predpoklad jeho osamostatňovania sa od matky, súd výrokom VII. tento styk rozšíril na celý víkend od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod.. Vzhľadom na rozpory medzi rodičmi ohľadne vianočných sviatkov 2020, ktoré vyústili do situácie, že maloleté deti trávili sviatky oddelene, považoval súd za žiaduce upraviť výkon osobnej striedavej starostlivosti v prípade H. a styk otca s H. počas vianočných sviatkov. Na pojednávaní rodičia v tejto otázke dospeli k zhode a súhlasili s úpravou, v zmysle ktorej matka bude mať obe deti každý párny rok od 23.12 od 10.00 hod do 25.12. do 18.00 hod. a otec každý nepárny rok od 23.12 od 10. 00 hod do 25.12. do 18.00 hod. Súd preto o takejto úprave vianočných sviatkov rozhodol vo výrokoch III., IV., VI., VII. rozsudku. Keďže súd rozhodol o zverení maloletých detí súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti. Doposiaľ otec od realizácie dohody rodičov o úprave práv a povinností k deťom zo dňa 17.07.2020 prispieval počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti na platenie výdavkov na materskú školu maloletej H. vo výške 50 eur mesačne a na výživu maloletého H. prispieval 150 eur mesačne. Súd mal za osvedčené, že priemerný mesačný čistý príjem otca za rok 2020 bol 1.800 eur. Matka je aktuálne
na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 270 eur a rodinné prídavky na dve deti 50 eur. Obaja rodičia zdieľajú aktuálne domácnosti s novými partnermi. Matka sa vyjadrila, že chce zostať na rodičovskej dovolenke do 3 rokov veku H., t.j. do septembra 2021. Následne sa matka chce zamestnať. Vzhľadom na vzdelanie matky - stredoškolské bez maturity, je dôvodné predpokladať, že i po zamestnaní sa matky, bude táto dosahovať výrazne nižší príjem oproti otcovi. V súčasnosti je príjem otca takmer o 1.500 eur vyšší ako príjem matky. Zároveň matka nevlastní majetok vyššej hodnoty, otec vlastní vo výlučnom vlastníctve rodinný dom v obci C. a motorové vozidlo Audi A4, r.v. 2013. Na strane maloletých detí súd nezistil žiadne neprimerané alebo neodôvodnené výdavky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zákonnú premisu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, súd uložil otcovi i napriek zvereniu maloletej H. do striedavej osobnej starostlivosti prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur. Na výživu maloletého H. uložil otcovi prispievať výživným vo výške 180 eur. Súd zdôrazňuje, že maloletá H. má v septembri 2022 nastúpiť do základnej školy, kedy poplatok za materskú školu rodičom odbudne. Súd je názoru, že určené sumy výživného korešpondujú s odôvodnenými potrebami maloletých detí s prihliadnutím na ich vek, sú v limitoch vymedzených osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi rodičov a sú v možnostiach a schopnostiach otca ich uhrádzať. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k maloletým H. a H. v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2020 do 31.03.2020 t.j. od mesiaca, v ktorom sa realizuje rodičovská dohoda zo dňa 17.07.2020 a v ktorom podala matka návrh na začatie konania, otec podal návrh na začatie konania 29.06.2020. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že otec od júla 2020 uhrádzal výdavok na materskú školu maloletej H. vo výške 50 eur mesačne a na výživu maloletého H. prispieval 150 eur mesačne. Súd preto vzal na zreteľ túto skutočnosť a o dlžnom výživnom rozhodol tak, že dlh na výživnom určil voči H. vo výške 450 eur a uložil ho otcovi zaplatiť k rukám matky v splátkach vo výške 25,- eur a dlh na výživnom voči H. určil vo výške 270 eur a uložil ho otcovi zaplatiť k rukám matky v splátkach vo výške 15,- eur, a to s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhov, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky. Keďže súd zveril maloletú H. do striedavej osobnej starostlivosti a návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom tak nevyhovel v celom rozsahu, tento výrokom XIV. vo zvyšku zamietol.
5. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/.
6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja rodičia maloletých detí.
7. Matka maloletých detí vo svojom odvolaní uviedla, že zo záverečnej správy z Centra pre deti a rodiny Zlatovce Trenčín, v ktorom sa rodičia zúčastňovali na sedeniach od 22.07.2020 do 04.03.2021, vyplýva, že je v najlepšom záujme maloleté deti nerozdeľovať a odporučilo plynule rozširovať styk pre obe deti súčasne, ktorý by časom mohol prejsť do striedavej osobnej starostlivosti pre obe deti súčasne. Podľa matky sa súd mal riadiť týmto odporúčaním CDR, ktoré na zhodnotenie situácie malo takmer 8 mesiacov. Nesúhlasí ani s výškou výživného, ako ho určil súd prvej inštancie. Čistý priemerný mesačný príjem otca je 1.800,- eur. Jediným príjmom matky je rodičovský príspevok 270,- eur a k tomu poberá prídavky na maloleté deti vo výške 50,- eur, t.j. spolu 320,- eur. Príjem otca je teda 5,625 krát vyšší ako celkový príjem matky. Okrem toho je otec vlastníkom rodinného domu, ktorého hodnota podľa kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2020 je 212.500,- eur. Otec bo vlastníkom 3-izbového bytu nachádzajúceho sa v meste D. W., ktorý nebol zaťažený hypotékou, a ktorý predal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.2020 za cenu 95.000,- eur. Je tiež vlastníkom garáže súpisné číslo XXXX na parcele registra „C“ č. XXXX a parcely registra „C“ č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2 v meste D. W., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. W. a vlastníkom osobného motorového vozidla Audi A4 rok výroby 2013. Na druhej strane je matka maloletých detí nemajetná. Príjmové i majetkové pomery otca sú teda nadštandardné a väčšina jeho výdavkov sú výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné. A keď otec žije nadštandardne, v súlade so zákonom musia jeho štandard zdieľať i jeho maloleté deti. Matka má preto za to, že súdom určené výživné na maloleté deti v žiadnom prípade nezodpovedá príjmovým a majetkovým pomerom otca. Podľa zaužívanej súdnej praxe sa má povinný rodič podieľať na výživnom do výšky 25 až 30 % svojho čistého mesačného príjmu. Otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Ak by sa, vzhľadom ku skutočnosti, že maloletá H. bola súdom prvej inštancie zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, malo predpokladať, že otec vynaloží mesačne ďalších 100,- eur na výživu maloletej H., tak jeho výdavky na výživu maloletých detí by boli 380,- eur. Keďže mesačné osobné výdavky otca sú cca 1.300,- eur, tak i tak mu z mesačného príjmu zostáva suma 500,- eur, a teda je v možnostiach otca platiť vyššie výživné ako bolo súdom stanovené. Otec mesačne disponuje sumou 1.800,- eur a matka
naproti tomu, pri obdržaní súdom prvej inštancie určeného výživného na maloleté deti by disponovala sumou 600,- eur, a to ešte s tým, že maloletý H. bude tráviť viac času s matkou ako otcom. Teda matka s maloletými deťmi mesačne za tejto situácie by mala k dispozícii 3-násobne nižšiu sumu ako otec. Súd sa tiež žiadnym spôsobom nevysporiadal s návrhom matky na tvorbu úspor, čo by bolo v súlade s § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Matka má za to, že pomery otca (možnosti, schopnosti, majetok) umožňujú súdu určiť otcovi okrem povinnosti platiť spotrebné výživné aj povinnosť plniť splátky výživného určeného na tvorbu úspor podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine Taktiež máme za to, že splátky zameškaného výživného boli stanovené súdom neprimerane nízke, a to vzhľadom k príjmovým a majetkovým pomerom otca. Vzhľadom na uvedené matka maloletých detí navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že maloleté deti H. a H. zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej H. sumou 200,- eur mesačne /prípadne sumou 200,- eur mesačne, z toho na bežné výživné 150,- eur mesačne a 50,- eur mesačne na tvorbu úspor/ a na maloletého H. sumou 250,- eur mesačne /prípadne sumou 250,- eur mesačne, z toho na bežné výživné 200,- eur mesačne a 50,- eur mesačne na tvorbu úspor/, s účinnosťou od 01.07.2020. Dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2020 do 31.03.2021 pre maloletú H. vo výške 1.350,- eur (resp. dlh vo výške ku dňu vydania rozhodnutia) súd uloží otcovi splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach o výške 50,- eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky a dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2020 do 31.03.2021 pre maloletého H. vo výške 900,- eur (resp. dlh vo výške ku dňu vydania rozhodnutia) mu uloží splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach o výške 50,- eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky. Styk otca s maloletými deťmi navrhla matka upraviť tak, že otec je oprávnený sa s nimi stretávať: - každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., - každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., - počas vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod..
8. Otec vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že podaným návrhom sa domáhal zverenia oboch detí do svojej starostlivosti, nakoľko mal za to, že matka nie je schopná sa o deti riadne starať, nezabezpečuje im zdravotnú starostlivosť, keď to potrebujú, jej výchovné metódy spočívajú predovšetkým v kričaní po deťoch, vulgarite a agresivite. Od leta 2020, kedy sa rodičia rozišli, fungovali v režime, že maloletá H. je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v týždňových intervaloch, a maloletý H., ktorý má 2 roky, je v osobnej starostlivosti matky. Rovnakým spôsobom rozhodol o úprave práv a povinnosti k maloletým deťom aj súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom. Po ukončení súdneho konania, v nedeľu, dňa 28.03.2021 preberal otec maloletú H. od matky, do svojej starostlivosti. Maloletá mala ľavú ruku v sadre, od ramena až po predlaktie. Matka maloletej ho upovedomila, že treba ísť s dcérou k spádovému chirurgovi. Otec z listiny lekárskej správy zo dňa 28.03.2021 zistil, že dieťa utrpelo úraz ešte dňa 27.03.2021. Po rozhovore s maloletou H. mu táto povedala, že spadla z preliezky. Ruka ju veľmi bolela, aj to mame stále hovorila. Matka jej mala povedať, že nemá žiadnu mastičku, ktorú by jej na to dala. Maloletá celú noc nespala a matka vyhľadala lekárske ošetrenie až po 24 hodinách od úrazu, kedy bola maloletej zistená fraktúra vretennej aj lakťovej kosti. Dieťa teda utrpelo zlomeninu oboch kostí predlaktia. Matka maloletej, miesto toho, aby bezodkladne vyhľadala lekárske ošetrenie išla s dieťaťom domov, aby tam prebehla oslava narodenín maloletej, na ktorej bol len priateľ matky a maloletý H.. S maloletou vyhľadala lekára až cca 24 hodín po úraze, po tom, čo sa dieťa stále sťažovalo na bolesť. Otec nedáva matke za vinu, že si maloletá H. ublížila, spadla z preliezky a zlomila si ruku. Je ale pre neho úplne nepochopiteľné, že matka maloletej nespravila žiadne úkony, ktoré by smerovali k ošetreniu dieťaťa, a to napriek tomu, že sa maloletá na veľkú bolesť sťažovala aj po páde, aj neskôr, a celú noc od bolesti nespala. Dôvodne pritom predpokladá, že zlomená ruka musel vykazovať aj iné príznaky ako sú výrazný opuch, deformáciu, stratu pohyblivosti končatiny Napriek tomu matka nebola schopná primerane reagovať na vzniknutú situáciu bezodkladne vyhľadať lekára, či napr. kontaktovať otca, aby jej pomohol. Otec podal na matku aj trestné oznámenie za neposkytnutie nevyhnutného ošetrenia maloletému dieťaťu. Zanedbanie starostlivosti ohlásil aj na ÚPSVaR Trenčín. Matka svojim správaním bezprostredne ohrozila zdravie maloletej, neskytla jej potrebnú zdravotnú starostlivosť, zanedbala akútne zhoršený zdravotný stav dcéry a takéto správanie matky nie je v záujme maloletej. Je zrejmé, že matka pokračuje v nezvládaní starostlivosti o maloleté deti a v ignorovaní ich nevyhnutých potrieb. Za vhodné a pre maloleté deti prospešné preto bude, aby boli zverené do
osobnej starostlivosti otca. V prípade, ak odvolací súd napriek novým skutočnostiam bude mat' za to, že výroky o zverení maloletých detí a úprave stretávania je vhodné potvrdiť, požiadal otec, aby odvolací súd prehodnotil výšku určenej vyživovacej povinnosti. Výživné na maloletú H. zverenú do striedavej osobnej starostlivosti vo výške 100,- eur a maloletého H. zvereného matke vo výške 180,- eur považuje za neprimerané. Otec hradí maloletej H. takmer všetky jej potreby, oblečenie, zdravotné pomôcky. Z uvedeného dôvodu navrhoval výživné na ňu vo výške 70,- eur mesačne, keďže aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletej a z jej strany hradí len skutočne nevyhnutné veci na dieťa, keďže ostatné potreby maloletej zabezpečuje otec. O. H. nemá ešte ani tri roky. Jeho odôvodnené potreby sú minimálne, nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, záujmové krúžky, je zdravý. Otec detí nežije nadštandardným spôsobom života, kúpil si síce dom, jeho kúpu však z veľkej časti financoval z predaja bytu, ktorý mal vo svojom výlučnom vlastníctve (dedičstvo po rodičoch). Otec sa o deti riadne stará, supluje aj nedostatočnú starostlivosť matky. Napriek uvedenému otec zaviazal otca prispievať výživným vo výške 180,- eur mesačne. Výživné je určené na úhradu odôvodnených potrieb, má spotrebný charakter, vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia a preto otec považuje za zodpovedajúce veku a odôvodneným potrebám maloletého H.a výživné vo výške 150,- eur mesačne.
9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí. Pokiaľ ide o úraz maloletej H., otec neuviedol pravdivé údaje a snaží sa matku vykresliť v zlom svetle. Dňa 27.03.2021 bola matka s maloletými deťmi H. a H. na detskom ihrisku, pričom maloletá H. bola na hojdačke a práve v tom čase sa maloletý H. pustil na odrážadle dolu kopčekom, pričom v čase, keď matka utekala za maloletým H., maloletá H. spadla z hojdačky. Matka bezprostredne po tomto páde maloletej H. skontrolovala ruku, pričom maloletá H. na ruke nemala žiadne viditeľné zranenia, či opuch a pod.. Po príchode domov matka maloletej H. dala na ruku studený obklad a maloletá sa už na bolesť nesťažovala. Mali malú oslavu narodenín maloletej H., z ktorej má matka vyhotovený krátky videozáznam v čase cca o 18.30 hod., z ktorého je vidieť, že maloletá normálne hýbe rukou, neplače a ani sa na nič nesťažuje. Večer matka maloletú uložila spať. V noci sa maloletá H. zobudila s tým, že ju bolí ruka, tak jej ju matka opätovne zachladila a maloletá následne zaspala. Dňa 28.03.2021 išla matka pre istotu, napriek skutočnosti, že maloletá nemala na ruke modrinu či opuch na chirurgiu do nemocnice. Nie je teda pravdou, ako uvádza otec, že maloletá nespala celú noc, a tiež že matka išla s maloletou k lekárovi až po 24 hodinách od úrazu. Vyšetrením bola zistená zlomenina, avšak ani v lekárskej správe nie sú uvedené opuch či hematóm či pod.. Žiaľ úrazy detí sú bežné a niekedy stačí okamih. Matka v žiadnom prípade starostlivosť o maloletú nezanedbala, otca o úraze informovala a tiež ho informovala, že s maloletou H. má ísť o tri dni na kontrolu k spádovému chirurgovi. Naproti tomu však otec matku o kontrole a jej výsledku žiadnym spôsobom neinformoval.
10. K odvolaniu matky proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril otec maloletých detí. Poukázal na to, že rodina vo forme zverenia maloletých detí tak, že maloletá H. je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a maloletý H. (vzhľadom k veku) v osobnej starostlivosti matky funguje od leta 2020, teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už osem mesiacov. Táto forma vyhovovala aj maloletej H., ktorá bola rovnomerne s oboma rodičmi. Otec detí napadol tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie len z dôvodu že po pojednávaní vo veci došlo k závažnej udalosti na zdravotnom stave u maloletej H., ktorú matka odignorovala. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti, tú súd v napadnutom rozhodnutí určil neprimerane vysoko, a to vzhľadom na vek detí a jeho riadne vecné plnenia maloletým deťom. Matka maloletých detí má a to, že súdom určené výživné je nízke a vzhľadom na majetkové pomery otca malo byť určené vyššie, a to vo výške 200,- eur na maloletú H. a 250,- eur na maloletého H.. Zároveň má za to, že sa súd mal vysporiadať aj s tvorbou úspor na deti, čo však neurobil. S názorom matky sa otec nestotožňuje a rovnako ani s jej tvrdením, že podľa zaužívanej súdnej praxe sa má rodič podieľať na výživnom do výšky 25-30% príjmu, pričom súdom určené výživné na toto nereflektuje. Takýto názor nie je súladný so zákonom, konkrétne s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd nemôže zvoliť paušálny prístup (aplikujúci akési percentuálne vyjadrenie), ale vždy musí vychádzať z individuálnych okolností daného prípadu. Prijem otca detí naviac nie je tak vysoký, aby odôvodňoval tvorbu úspor. Výživné u maloletých detí má predovšetkým zabezpečiť primerané prostriedky na obživu a výchovu maloletých detí. Maloletý H. nemá ešte ani tri roky, jeho odôvodnené potreby sú minimálne ale budú ďalej len rásť. Určenie výživného požadovaného matkou na sumu 250,- eur mesačne je úplne neprimerané a nezodpovedajúce potrebám dieťaťa, zvlášť, keď vyživovaciu povinnosť má aj matka. Otec považuje za zodpovedajúce veku a odôvodneným potrebám maloletého H. výživné vo výške 150,- eur mesačne. Čo sa týka maloletej H., tu matka žiada výživné v sume 200,- eur mesačne, aj keď maloletá H. je od H. staršia, je škôlkarka, má iné potreby. Ani s týmto návrhom matky sa však otec nestotožňuje, keďže dcére zabezpečuje väčšiu časť jej potrieb, zdravotníckych pomôcok, či oblečenia.
11. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniam rodičov maloletých detí proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril.
12. Pred vyhlásením rozhodnutia odvolacieho súdu otec maloletých detí súdu oznámil, že situácia ohľadne starostlivosti o maloleté deti v rodine funguje podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie a otec aj hradí výživné určené súdom prvej inštancie. S matkou maloletých detí sa však nedokáže dohodnúť na striedavom uhrádzaní poplatkov za škôlku maloletej H., ktorá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
14. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam rodičov maloletých detí dodáva nasledovné:
15. Rodičia maloletých detí vo svojich odvolaniach proti rozsudku súdu prvej inštancie namietali ohľadne rozhodnutia súdu prvej inštancie o osobnej starostlivosti o maloleté deti a o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Matka maloletých detí žiadala popri maloletom H.ovi zveriť do osobnej starostlivosti aj maloletú H. a na druhej strane otec požadoval obe maloleté deti zveriť do svojej výchovy, a neskôr, pred vyhlásením rozhodnutia odvolacieho súdu, prejavil spokojnosť s tým, ako sa realizuje osobná starostlivosť o maloleté deti podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pri výživnom otca na maloleté deti matka maloletých detí žiadala, aby bolo otcovi na maloleté deti určené vyššie výživné a na druhej strane otec maloletých detí požadoval určenie nižšieho výživného.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletej H. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a maloletého H. do osobnej starostlivosti matky bolo správne a zodpovedá najlepšiemu záujmu týchto maloletých detí. V tomto konaní, rovnako ako v každom inom konaní o úprave rodičovských práv a povinností, musí byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu najlepší záujem maloletého dieťaťa /čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 30. septembra 1990, čl. 5 Zákona o rodine/. V prípade rozhodovaní o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, preto musí súd zisťovať najmä vhodnosť výchovného prostredia u každého z rodičov, ich podmienky, osobnostné predpoklady pre starostlivosť a výchovu, vzájomné vzťahové väzby. Okrem toho musí byť pri rozhodovaní venovaná názoru maloletého dieťaťa náležitá pozornosť zodpovedajúca veku a rozumovej vyspelosti maloletého dieťaťa /čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 30. septembra 1990, čl. 5 Zákona o rodine, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 ods. 3 O.s.p./.
17. V prípade rozhodovania o osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa musí konajúci súd vychádzať z premisy, že záujmom maloletého dieťaťa je, aby bolo v osobnej starostlivosti oboch rodičov. To sa odzrkadlilo aj v zákonnej úprave, keď § 24 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa a ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Zákon teda stanovuje pre zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov podmienky, ktorými sú: 1. rodičia musia byť spôsobilí dieťa vychovávať, 2. rodičia musia mať o výchovu dieťaťa záujem, 3. zverenia maloleté dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bude v záujme maloletého dieťaťa a 4. striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov budú lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa. Ak sú uvedené zákonné podmienky splnené, musí byť maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
18. Odvolací súd je po preskúmaní veci presvedčený, že v danej veci boli všetky uvedené podmienky pre zverenie maloletej H. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov naplnené. V konaní bolo preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté dieťa vychovávať. A napriek tvrdeniam otca, v konaní neboli preukázané žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú H.. Odvolacie tvrdenia otca o zanedbaní lekárskeho ošetrenia zlomeniny ruky maloletej H. matka maloletej poprela a stav maloletej, ktorý nevykazoval potrebu bezodkladného lekárskeho ošetrenia preukázala videonahrávkou z príslušného dňa. Samotný otec potom v ostatnom podaní odvolaciemu súdu proti zvereniu maloletej H. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov už nič nenamietal. V konaní bolo aj preukázané, že obaja rodičia majú o výchovu maloletých detí záujem. Nakoniec je odvolací súd presvedčený, že striedavou osobnou starostlivosťou o maloletú H. budú lepšie zabezpečené potreby tohto maloletého dieťaťa a takáto forma starostlivosti bude preto v jej najlepšom záujme. V konaní bolo preukázané, že maloletá H. má silné emocionálne väzby k obom svojim rodičom a je rada u otca i u matky. Maloletá vníma konflikt medzi rodičmi a je pravdepodobné, že starostlivosť oboch rodičov jej môže pomôcť, aby sa lepšie vyrovnala s ich rozchodom a môže minimalizovať dopad rozchodu rodičov na jej psychický vývin a osobnosť. Takáto forma starostlivosti preto bude v jej najlepšom záujme, aj keď samozrejme, že rozhodnutie súdu vytvára pre to len predpoklady a ich naplnenie je celkom v rukách rodičov maloletých detí. 19. Na druhej strane, pokiaľ ide o maloletého H., je odvolací súd presvedčený, že jeho najlepší záujem bude naplnený pri zverení do osobnej starostlivosti matke. V konaní bolo zistené, že maloletý H. matku preferuje, je pre neho primárna vzťahová osoba a odlúčenie od sestry H. v čase, kedy je táto v starostlivosti otca, maloletý H. znáša. Osobná starostlivosť matky tak bude pre maloletého H. to najlepšie, pričom nie je vylúčené, aby sa v budúcnosti striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov rozšírila aj na toto maloleté dieťa.
20. Námietka matky, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o starostlivosti o maloleté deti rešpektovať závery CDR Zlatovce, podľa ktorých je v najlepšom záujme maloleté deti nerozdeľovať a plynule rozširovať styk pre obe deti súčasne, ktorý by časom mohol prejsť do striedavej osobnej starostlivosti pre obe deti súčasne, odvolací súd uvádza, že táto nebola dôvodná. K uvedeným záverom CDR Zlatovce sa už vyjadril súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd len dopĺňa, že prijatie týchto záverov by bolo vlastne krokom späť, keďže v súčasnosti už asi rok realizuje osobná starostlivosť rodičov o maloleté deti tým spôsobom, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie / teda maloletá H. v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a maloletý H. v osobnej starostlivosti matky/ a v konaní nebolo preukázané, že by tento spôsob mal na niektoré z maloletých detí negatívny dopad, že by naň maloleté deti zle reagovali alebo neprivykli naň.
21. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti, ani tu odvolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nesprávne.
22. Čo sa týka maloletej H., táto bolo zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V takomto prípade v zásade nie je potrebné určovať niektorému z rodičov vyživovaciu povinnosť, ak len pomery rodičov nie sú tak rozdielne, že by sa to mohlo prejaviť na uspokojovaní nevyhnutných potrieb maloletého dieťa, teda, že by tieto boli uspokojované v odlišnej kvalite a kvantite len v závislosti od toho, v starostlivosti ktorého z rodičov sa momentálne maloleté dieťa nachádza. Práve o takýto prípad sa tu jednalo. V konaní bolo preukázané, že priemerný mesačný príjem otca je 1.800,- eur a matka maloletých detí je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 270,- eur mesačne a prídavky na maloleté deti 50 eur mesačne. Ak sa vezmú do úvahu aj majetkové pomery rodičov /matka nemajetná, otec vlastníci rodinný dom a motorové vozidlo/ je zrejmé, že bolo dôvodné určiť otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú H. aj napriek tomu, že je táto v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie určil jej výšku na sumu 100 eur mesačne a podľa odvolacieho súdu je takto určené výživné dostatočné, zodpovedá schopnostiam, možnostiam i majetkovým pomerom otca a zabezpečí uspokojovanie nevyhnutných potrieb maloletej H. v čase, kedy je v starostlivosti matky, pri zohľadnení skutočnosti, že aj táto má k maloletej vyživovaciu povinnosť.
23. Za rovnako správne považuje odvolací súd aj výživné, ktoré určil súd prvej inštancie otcovi na maloletého H. /180,- eur mesačne/ a to vzhľadom na osobnú starostlivosť matky o maloletého, preukázané schopnosti a možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, a zohľadniac nevyhnutné potreby maloletého H., ktorý je vo veku necelých troch rokov a žiadne zvláštne náklady na výživu oproti
iným deťom v jeho veku matka nemá. Určené výživného otca na maloletého H. zo strany súdu prvej inštancie bolo dôvodné a zodpovedalo zákonným kritériám určovania výživného stanovenými v Zákone o rodine. Nemožno súhlasiť s námietkami matky, že podľa ustálenej súdnej praxe by malo výživné na maloleté dieťa predstavovať 20-30% príjmu povinného rodiča. Pri rozhodovaní o výživnom rodiča na maloleté dieťa nemôže existovať ustálená rozhodovacia prax súdov. Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/87/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/50/2017, 3Cdo/226/2017, 3Cdo/88/2017).
24. Nakoniec odvolací súd uvádza, že v danej veci nebolo dôvodné určiť otcovi povinnosť platenia nejakej časti výživné na tvorbu úspor pre maloleté deti. V zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby možno považovať aj tvorbu úspor. V danej veci preukázané majetkové pomery otca podľa odvolacieho súdu tvorbu úspor pre maloleté deti neodôvodňujú. Otec má príjem 1.800,- eur mesačne, čo s ohľadom na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2020, 1.133 eur /podľa verejne dostupných informácií Štatistického úradu Slovenskej republiky/, nemožno považovať za zvlášť nadštandardné. Ani jeho majetkové pomery, 8-ročné motorové vozidlo a rodinný dom, za obstaranie ktorého spláca otec hypotekárny úver, nemožno ako nadštandardné hodnotiť. Pri zohľadnení týchto pomerov otca a jeho vyživovacích povinností na dve maloleté deti /súdom určené výživné spolu 280,- eur + plnenie výživného maloletej H. v čase starostlivosti otca po dobu dvoch týždňov v mesiaci/ nemohol ani odvolací súd dospieť nijako k záveru, že majetkové pomery otca tvorbu úspor pre maloleté deti umožňujú.
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).