Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Nt-19-2026.pdf
PDF · 69.28 KB
Case nature
Area
Subarea
24Nt/19/2026
Uznesenie
Okresný súd Martin samosudcom Mgr. Jozefom Chovanom dňa 06.05.2026 v Martine takto
r o z h o d o l :
Podľa § 448 ods. 3 Trestného poriadku s použitím § 74 ods. 4 Trestného zákona sa
b u d e p o k r a č o v a ť
vo výkone psychiatrického ochranného liečenia odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX/XX, C., t. č. v Psychiatrickej liečebni Sučany, ktoré mu bolo uložené trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 24T/21/2021 zo dňa 03.02.2022, ústavnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
Podaním doručeným súdu dňa 22.04.2026 Psychiatrická liečebňa Sučany ako zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom sa uvedené ochranné liečenie vykonáva, navrhla, aby súd rozhodol, že vo výkone tohto ochranného liečenia sa bude pokračovať.
Uvedeným trestným rozkazom bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 1 rok, výkon ktorého bol podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe ustanovenej na 2 roky, a bolo mu uložené psychiatrické a protialkoholické ochranné liečenie ústavnou formou z dôvodu, že trpel bipolárnou afektívnou poruchou bez psychotických príznakov, stavom po opakovaných intoxikačných psychózach s paranoidnou symtomatikou pri intoxikácii alkoholom a psychoaktívnymi látkami, závislosťou zmiešaného typu na alkohole a psychoaktívnych látkach, prevažne pervitíne, a poruchou emočne nestálej a nezdržanlivej osobnosti s črtami obsedantnými a úzkostnými. Úroveň jeho kognitívnych funkcií v čase spáchania skutku bola ovplyvnená požitým alkoholom a pravdepodobne aj pervitínom, jednalo sa o prechodnú intoxikačnú psychotickú poruchu v popredí s paranoidnou symptomatikou. Jeho rozpoznávacie schopnosti v tomto čase boli narušené v miere nepodstatnej, mohol si uvedomiť nebezpečnosť svojho správania aj napriek požitému alkoholu a ostatným duševným poruchám. Svoje konanie v tomto čase nemohol náležite ovládať, jeho ovládacie schopnosti boli znížené v miere podstatnej vplyvom požitého alkoholu a uvedených duševných porúch. Vzhľadom na aktuálny duševný stav, zistené duševné poruchy, nespoluprácu v ambulantnej liečbe, požívanie alkoholu a psychoaktívnych látok a sociálny status bol jeho pobyt na slobode nebezpečný pre vysoké riziko recidívy uvedeného správania.
Z návrhu zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti vyplýva, že odsúdený bol doň prijatý z psychiatrického oddelenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, kde bol prijatý pre psychotický stav v rámci zmiešanej fázy bipolárnej afektívnej poruchy ako základného ochorenia. Pri prijatí bola v klinickom obraze prítomná anxieta a zvýšená intrapsychická tenzia, spolupracoval, bol bez suicidálnych ideácií a behaviorálnych porúch, hospitalizácii sa podroboval.
Cieľom liečby bolo nastaviť ho na adekvátnu farmakoterapiu, psychoedukácia a psychorehabilitácia za účelom zlepšenia adherencie k liečbe, motivovanie k doliečovaniu v ambulantných podmienkach a dodržiavaniu abstinencie. Vzhľadom k jeho osobnostnej štruktúre a intelektovým schopnostiam počas hospitalizácie absolvoval protialkoholickú liečbu formou individuálnych sedení zameraných na edukáciu ohľadom problematiky závislosti od alkoholu a jeho dopadu na zdravie a sociálne fungovanie v spoločnosti. Vplyvom danej terapie proklamuje snahu abstinovať. V priebehu hospitalizácie boli u neho opakovane prítomné stavy zvýšenej paranoidity s pridruženou intrapsychickou tenziou a subkompenzácia abnormne štruktúrovanej osobnosti v zmysle hypotýmie doprevádzanej úzkostnou symptomatikou, ktoré vyžadovali úpravu medikamentóznej liečby. Bol nastavený na kombináciu antidepresív, antipsychotík a tymostabilizéra, napriek tomu však situačne dochádza k výkyvom základného ochorenia, ktoré je v neúplnej remisii. V klinickom obraze dlhodobo prevládajú primárne poruchy na úrovni myslenia (paranoidné bludné koncepcie), nie afektivity, s narastajúcimi poruchami funkčnosti charakteru procesuálnych zmien, ktoré sú objektivizované aj psychologickým vyšetrením. Diagnóza je vzhľadom ku klinickému obrazu prehodnocovaná na ochorenie zo schizofrénneho spektra. Jeho osobnosť je premorbídne emočne nestála, nezdržanlivá, s obsedantnými a úzkostnými črtami, postprocesuálne zmenená, prítomný je nedostatočný náhl'ad na ochorenie. Vo vzťahu k pokračovaniu ústavnej formy ochranného psychiatrického liečenia prevažujú rizikové faktory nad protektívnymi. Boli hodnotené individuálne rizikové a protektívne faktory súvisiace s klinickou stabilitou, náhľadom, spoluprácou v liečbe, rizikovou anamnézou, prítomnosťou závislostí a reálnymi podmienkami bezpečného fungovania v extramurálnom prostredí. Pretrvávajú u neho alebo sa opakovane aktivujú klinické rizikové faktory, ktoré sú spojené so zvýšeným rizikom dekompenzácie stavu a následného ohrozujúceho správania (prítomnosť psychotických príznakov - paranoidných bludov s vplyvom na emotivitu a správanie, poruchy úsudku, nedostatočný náhľad na ochorenie). Významným rizikovým faktorom je anamnéza rizikového správania v ambulantných podmienkach, pre ktoré bolo ochranné liečenie uložené, čo zvyšuje pravdepodobnosť recidívy pri predčasnom uvoľnení režimu. Anamnesticky je u neho prítomný abúzus alkoholu a psychoaktívnych látok s vysokým rizikom relapsu závislosti vzhľadom na iba formálnu kritickosť k uvedenej problematike a motiváciu k abstinencii. Vynútene abstinuje v podmienkach zariadenia. Napriek deklarovanej snahe o abstinenciu aj v zariadení došlo k jej porušeniu a užitiu pervitínu v marci 2026. Preto je dôvodný predpoklad, že by v ambulantných podmienkach nebol schopný abstinovať od psychoaktívnych látok, čo by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k relapsu ochorenia. Z hľadiska problematiky nie sú toho času adekvátne zabezpečené protektívne faktory pre bezpečný výkon ambulantnej formy ochranného liečenia, najmä pre absenciu stabilného bývania, nedostatočnú a nespoľahlivú sieť podpory a dohľadu s absenciou efektívnej kontroly adherencie a eliminácie rizika relapsu v domácich podmienkach. Je u neho potrebné dlhodobé riešenie sociálnej situácie formou umiestnenia v špecializovanom zariadení, čo je toho času v riešení. Možno u neho doposiaľ hodnotiť prítomnosť sporadických protektívnych prvkov (čiastočná stabilizácia a spolupráca na oddelení). Po doterajšej liečbe však možno konštatovať, že neprevažujú nad rizikovými faktormi a nepostačujú na indikáciu zmeny formy psychiatrického ochranného liečenia z ústavnej na ambulantnú. Pri zohľadnení uvedených skutočností je aktuálne riziko relapsu ochorenia s následnými poruchami správania vysoké a aj vzhľadom na aktuálny klinický stav a celkový priebeh liečby je potrebné pokračovanie výkonu psychiatrického a protialkoholického ochranného liečenia ústavnou formou.
Podľa § 74 ods. 4 Trestného zákona ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o zmene jeho formy, o prepustení z jeho výkonu alebo jeho ukončení rozhoduje súd.
Podľa § 448 ods. 3 Trestného poriadku predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú. Ak dôvody ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 2, inak rozhodne, že vo výkone ochranného liečenia sa bude pokračovať.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým na základe návrhu zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti preukázané, že dôvody uloženého psychiatrického ochranného liečenia ústavnou formou trvajú, preto rozhodol, že v jeho výkone touto formou sa bude pokračovať.
Pre úplnosť súd uvádza, že uložené protialkoholické ochranné liečenie ústavnou formou v zmysle § 448 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 74 ods. 5 Trestného zákona skončilo, preto o jeho pokračovaní nerozhodol. O prípadnom nariadení doliečovacej ambulantnej formy tohto liečenia rozhodne súd, ktorý ho uložil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.
Sťažnosť môžu podať v prospech odsúdeného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.
Sťažnosť sa podáva Okresnému súdu Martin, a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia.