Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-1825-2025.pdf
PDF · 74.97 KB
Case nature
Subarea
76Ek/1825/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BS-MA s.r.o., so sídlom Rad Pókatelek 4407/9, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 52 909 891, zast.: MÉSZÁROS Law Firm s. r. o., so sídlom Hlavná 21/1, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 56 353 243, proti povinnému: UPLAND GROUP, s.r.o., so sídlom Družstevná 2693/2, 945 01 Komárno, IČO: 50 146 840, zast.: Nagy & Nagy s.r.o., so sídlom Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 582 268, o vymoženie 99.900,11 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Július Rosina, so sídlom exekútorského úradu Stummerova 1553/47, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 051 444, pod sp. zn. EX XXXXXX XXX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.04.2026, sp. zn. 76Ek/1825/2025, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť povinného zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Uviedol, že povinný podal v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie s tým, že 08.11.2025 započítal svoju splatnú pohľadávku vo výške 97.327,56 eur voči pohľadávke oprávneného vo výške 99.900,11 eur, čím nastala okolnosť, ktorá spôsobila čiastočný zánik vymáhaného nároku vo výške 97.327,56 eur. Túto sumu povinný určil ako súčet sumy 28.595,72 eur, ktorú uhradil povinný v zmysle čl. IV. bod 10. Zmluvy o dielo subdodávateľovi – spoločnosti KR- Bau s.r.o., sumy 34.479,34 eur, ktorú si v zmysle čl. IX. bod 8. a 9. Zmluvy o dielo uplatnil ako 40%-tnú zľavu z ceny diela pre vadné plnenie, sumy 1.417,50 eur, ktorú si v zmysle čl. X. bod 7. Zmluvy o dielo uplatnil ako zmluvnú pokutu, sumy 2.835,- eur, ktorú si v zmysle čl. XI. bod 2. Zmluvy o dielo uplatnil ako zmluvnú pokutu, sumy 15.000,- eur, ktorú si v zmysle čl. XI. bod 3. Zmluvy o dielo uplatnil ako zmluvnú pokutu a sumy 15.000,- eur, ktorú si v zmysle čl. XI. bod 5. Zmluvy o dielo uplatnil ako zmluvnú pokutu.
3. Oprávnený k návrhu povinného uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Exekúcia začala 17.09.2025, pričom povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené 27.10.2025. Povinný si svoje údajné pohľadávky uplatnil voči oprávnenému až 01.11.2025, t. j. po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Právny úkon jednostranného započítania povinného je datovaný na 08.11.2025 a oprávnenému bol doručený emailom až 11.11.2025. Oprávnený poukázal na § 61e Exekučného poriadku s tým, že na toto jednostranné započítanie nemožno v rámci exekúcie prihliadnuť, nakoľko povinným jednostranne započítavané pohľadávky neboli judikované. Oprávnený ďalej poukázal na predchádzajúcu pasivitu povinného, ktorý s oprávneným dosiaľ nekomunikoval, nič nenamietal, pasívny bol aj v základnom konaní (nepodal odpor) a k úkonu započítania pristúpil až po začatí exekúcie. Oprávnený taktiež uviedol, že pohľadávky povinného neuznáva, pričom ich považuje za nepreukázané.
4. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61e, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že nie je sporným, že povinný učinil jednostranný započítací prejav podaním zo dňa 08.11.2025, t. j. po začatí exekúcie
(17.09.2025). Povinný učinil jednostranné započítanie na podklade ním vystavenej faktúry, z čoho vyplýva, že nedisponuje exekučným titulom voči oprávnenému a pohľadávku, ktorú si voči oprávnenému započítal, si vyvodzuje z porušenia ustanovení Zmluvy o dielo zo dňa 06.08.2024. Je preto zrejmé, že až na takéto jednostranné započítanie dopadajú dôsledky § 61e Exekučného poriadku, spočívajúce v neprihliadnutí na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ktorá nie je priznaná exekučným titulom. Nemožno preto dospieť k inému záveru, než že na takýto jednostranný zápočet nemožno prihliadnuť. Návrh povinného na zastavenie exekúcie tak nie je dôvodný.
5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný s tým, že súdny úradník vec nesprávne právne posúdil. Ďalej povinný uviedol, že exekučný titul – platobný rozkaz bol vydaný na základe faktúr č. 24VF00043 na sumu 51.774,35 eur s lehotou splatnosti do 21.12.2024, č. 24VF00063 na sumu 17.205,68 eur s lehotou splatnosti do 28.01.2025, č. 2025003, na sumu 21.598,25 eur s lehotou splatnosti do 10.02.2025 a č. 2025018, na sumu 9.321,83 eur s lehotou splatnosti do 05.05.2025, pričom ostatné tri z týchto faktúr boli zo strany oprávneného vystavené a splatné po zániku zmluvného vzťahu, ku ktorému zániku došlo odstúpením od zmluvy. Boli tak vystavené a splatné v čase, keď už medzi zmluvnými stranami už neexistoval zmluvný záväzok. Oprávnený si tak prostredníctvom exekúcie uplatňuje voči povinnému nárok z faktúr, ktoré nemajú právny základ, sú absolútne neplatné a nulitné, čo je dôvodom pre zastavenie exekúcie v celom rozsahu, minimálne však v časti o zaplatenie 48.125,76 eur.
6. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
7. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil existenciu pohľadávok voči oprávnenému, ktoré si jednostranne započítava. V sťažnosti proti uzneseniu súdneho úradníka už okrem nekonkretizovaného tvrdenia o nesprávnom právom posúdení veci tvrdil, že faktúry uplatnené v základnom konaní boli vystavené nedôvodne, po skočení zmluvného vzťahu.
8. Je tak zrejmé, že povinný v sťažnosti netvrdil, v čom bol postup alebo uznesenie súdneho úradníka nesprávne. Neuviedol konkrétne, v čom súdny úradník vec nesprávne právne posúdil, teda či aplikoval nesprávnu právnu normu pre daný skutkový stav, túto nesprávne interpretoval alebo nesprávne ju aplikoval. Sťažnosť povinný využil na doplnenie ďalších tvrdení, ktoré v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol, a síce že došlo k fakturácii plnení po skončení zmluvného vzťahu.
9. V exekučnom konaní sa prísne uplatňuje tzv. koncentračná zásada. V jej zmysle musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť všetky skutočnosti, ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, inak sa vystavuje riziku, že na opomenuté skutočnosti nebude súd neskôr prihliadať. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie totiž môže uviesť len tie skutočnosti, ktoré vznikli po podaní predošlého návrhu na zastavenie exekúcie, resp. tie, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Inými slovami, ak bude povinný nedbanlivý na začiatku exekúcie a v návrhu na zastavenie exekúcie neuvedie všetky relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie, nebude môcť tieto skutočnosti neskôr uplatniť, a to ani v sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/2024).
10. S ohľadom na uvedené bolo teda povinnosťou povinného už v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť všetky skutočnosti, a nie uvádzať nové skutočnosti v sťažnosti v prípade, ak v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzané skutočnosti na zastavenie exekúcie nestačili. V zmysle koncentračnej zásady teda už súd nemusí a nemá prihliadať na nové skutočnosti, teda tie, ktoré povinný uviedol po lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, teda aj tie, ktoré uviedol povinný až v sťažnosti.
11. Navyše je jednoznačné, že skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti sa týkajú správnosti fakturácie plnení, ktorých zaplatenia sa oprávnený domáhal v základnom konaní. Námietky povinného uvedené v sťažnosti sú teda v plnom rozsahu námietkami, ktoré mali byť uplatnené v základnom konaní a nie v konaní vykonávacom (exekučnom). Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť exekučného titulu, teda toho, či má oprávnený nárok na zaplatenie judikovanej platobnej povinnosti
povinného. Už vôbec nie je oprávnený na preskúmavanie, či jednotlivé faktúry boli vystavené riadne a včas, pričom označovanie faktúr ako neplatných či nulitných považuje súd za nepochopenie toho, čo tento dokument predstavuje v obchodnom styku. Neplatným môže byť právny úkon a nie faktúra ako účtovný či daňový doklad.
12. Súdny úradník správne z návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinným uvádzaným dôvodom zániku vymáhaného nárok je započítanie, správne identifikoval, že k započítaniu malo dôjsť/došlo až jednostranným úkonom realizovaným po začatí exekúcie a správne uviedol, že sa mala započítavať nejudikovaná pohľadávka voči judikovanej a exekučne vymáhanej pohľadávke. Na vec správne aplikoval § 61e Exekučného poriadku, pričom toto zákonné ustanovenie správne interpretoval a uviedol, že na toto započítanie, ku ktorému došlo jednostranným úkonom až po začatí exekúcie a ktoré sa týka nejudikovanej pohľadávky, sa v exekučnom konaní neprihliada. Správnym je teda jeho záver o nedôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
13. Súd dodáva, že § 61e Exekučného poriadku nemá vplyv na platnosť kompenzačného prejavu. Z hľadiska hmotného práva je prípustné započítať nejudikovanú pohľadávku proti judikovanej pohľadávke. Ak takéto jednostranné započítanie nastane, pohľadávka oprávneného de iure zanikne, avšak na jej zánik sa v exekučnom konaní neprihliadne (Števček a kol. Exekučný poriadok. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 317.).
14. Povinným podaná sťažnosť je teda nedôvodná, preto ju súd zamietol (§ 250 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).