Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-43-2026.pdf
PDF · 103.44 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/43/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. C., H. XXXX/XX, zastúpená zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, IČO: 36 436 640 a otca: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., I. XXXX/XX, zastúpený zástupcom: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Martin, Škultétyho 472/10, IČO: 36 868 108, o nahradenie súhlasu namiesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15P/93/2025-79 zo dňa 13. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. návrh matky na udelenie súhlasu namiesto otca s podaním žiadosti na príslušný úrad na zmenu priezviska maloletého dieťaťa zamietol, výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa doručený súdu dňa 30.04.2025, ktorým žiadala, aby súd dal súhlas namiesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, a to z priezviska „B.“ na priezvisko „E.“, na jeho odôvodnenie, vyjadrenie otca k návrhu, oboznámenie sa s listinami tvoriacimi súdny spis, výsluch účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa a za aplikácie ust. § 35 Zákona o rodine, ako aj § 52 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/44/2021-109 zo dňa 07.03.2022, právoplatným dňa 21.03.2022 bolo manželstvo rodičov rozvedené s tým, že maloletá A. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 220,- Eur a bol upravený styk otca s maloletou s tým, že maloletá sa narodila počas trvania manželstva dňa 16.02.2017. V ďalšom mal za preukázané, že matka uzavrela nové manželstvo dňa XX.XX.XXXX s I. E., s ktorým žije v spoločnej domácnosti s maloletou A. a synom C. H., otec maloletej A. žije v spoločnej domácnosti s manželkou a ich dvojročným dieťaťom. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na udelenie súhlasu namiesto otca s podaním žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, nakoľko otec o maloletú prejavuje záujem, i keď uviedol, že v poslednom období, ako sa maloletá vrátila od neho s plačom (júl 2024), sa stretávanie výrazne obmedzilo, až sa prestal otec s maloletou stretávať. Maloletá, ako bolo uvedené zo strany matky, aj vychádzajúc z doložených listinných dôkazov, má záujem zmeniť si priezvisko a je to jej želanie. Nahradenie súhlasu so zmenou priezviska by malo byť ako odpútanie sa maloletého dieťaťa s niektorým z rodičov v prípade, že tento rodič o maloleté dieťa dlhodobo nejaví záujem, nestretáva sa s dieťaťom a všeobecne nemá záujem o svoje dieťa. Otec si však vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní, i keď súd prvej inštancie musel pripustil, že pokiaľ sa týka stretávania, mal by byť otec aktívnejší aj vo vzťahu k informáciám o maloletej. Ako sám otec uviedol, nechcel maloletej spôsobovať stresové situácie. Je povinnosťou matky danú skutočnosť maloletej riadne a citlivo vysvetliť, že má iné priezvisko ako matka a rodina, v ktorej žije, keďže jej otcom je I. B.. Matka má taktiež ďalšie dieťa, maloletého C. H., ktorý má iné priezvisko. V súčasnosti teda v spoločnej domácnosti matky sú až tri priezviská „B.“, „H.“ a „E.“. Nie je to pre matku a jej rodinu nová skutočnosť, je len potrebné rozprávať sa a maloleté dieťa nepodporovať v snahe o zmenu priezviska, pričom matka samotná sa až do uzavretia manželstva dňa XX.XX.XXXX volala D. H.. Maloletá do tej doby nežiadala zmeniť svoje priezvisko na iné ako má jej matka, čo len potvrdzuje, že takýto stav nemožno chápať ako dlhodobý. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie po ich zhodnotení nedal namiesto otca súhlas matke požiadať o zmenu priezviska, nakoľko nemal za preukázané, že by existovali závažné dôvody na zmenu priezviska, keďže takýto stav netrvá dlhodobo. Matka žiadala zmeniť priezvisko dieťaťa na priezvisko jej súčasného manžela, s ktorým však maloleté dieťa nemá žiadne právne väzby, je to osoba, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, pri uzavretí manželstva sa dohodli na priezvisku ich spoločných detí, preto návrh matky súd prvej inštancie zamietol. Čo sa týka návrhu matky na zistenie názoru maloletého dieťaťa a výsluch manžela matky, súd prvej inštancie toto nepovažoval za nevyhnutné, keďže názor maloletého dieťaťa pozná a výsluch manžela matky považoval súd za nadbytočný za daného skutkového stavu. Manžel matky súhlasil s návrhom, čo mal súd preukázané. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu matka maloletého dieťaťa odvolanie, a to v podaní doručenom súdu dňa 05.12.2025 (č.l. 94 súdneho spisu), a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Poukázala na to, že s právnym posúdením súdu prvej inštancie nesúhlasí, nakoľko je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a ignoruje závažné zistenia uvedené v samotnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa matky, po 07/2024 sa stretávanie výrazne obmedzilo, až sa prestal otec s maloletou stretávať. Je pravdou, že otec plní vyživovaciu povinnosť, avšak len plnenie finančnej (vyživovacej povinnosti) nevyvažuje, nevynahrádza rodičovskú starostlivosť, citový kontakt a osobnú prítomnosť rodiča. Vykonané dokazovanie, podľa matky, preukázalo dlhodobú rezignáciu otca na rodičovské povinnosti. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu tým, že účelovo stanovil začiatok stavu až dátumom sobáša matky so súčasným manželom, t.j. na deň XX.XX.XXXX, ignorujúc predošlé fakty, ktoré preukazujú dlhodobú rezignáciu otca. Otec nekontaktoval maloletú ani po priamom odporúčaní a upozornení zo strany súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 13.11.2025. Matka má za to, že pokiaľ rodič odmieta zmeniť svoje správanie a neprejavuje žiadnu vôľu k náprave ani po súdnej intervencii, je zistenie o nedostatku dlhodobosti nesprávne. Návrh bol podaný 30.04.2025, pričom otec bol kontaktovaný za účelom získania súhlasu so zmenou priezviska maloletej ešte pred podaním návrhu na začatie konania, pretože je zrejmý dlhodobý nezáujem otca o maloletú napriek tomu, že si je vedomý skutočnosti, že maloletá chce zmeniť svoje priezvisko, nie je s maloletou v žiadnom kontakte, tak vedome neprejavuje žiaden záujem a po vyjadreniach samotného otca je zrejmé, že tento nebude prejavovať. Dlhodobosť nezáujmu je pritom chápaná už ako obdobie 6-tich mesiacov. V predmetnej veci ide o stav pasivity v dĺžke viac ako jedného roka, čo súd nedôvodne bagatelizoval a dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o nedostatku dlhodobosti. Podľa matky zmena priezviska by nijakým spôsobom neobmedzovala výkon rodičovských práv a povinností otca odporcu. Odporca v konaní argumentoval vymyslenými fabuláciami o spôsobovaní stresových situácií alebo o konfrontácii zo strany matky, ale na ktoré odporca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, teda neuniesol dôkazné bremeno. Samotná maloletá prejavila záujem o zmenu priezviska, čo potvrdil aj súd. Ide o legitímny prejav vôle dieťaťa, ktorý je potrebné zohľadniť primerane jej veku a vyspelosti v súlade s Čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je, podľa matky, nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj Čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Matka navrhla, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým by zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že súd dáva za otca dieťaťa súhlas matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej A. B., K. B., nar. XX.XX.XXXX s tým, že navrhovateľka má nárok na náhradu trov konania prvej inštancie v rozsahu 100 % a má nárok na náhradu trov konania súdu druhej inštancie v rozsahu 100 %.
5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní doručenom súdu dňa 29.12.2025 (č.l. 101 súdneho spisu) uviedol, že súd prvej inštancie sa podrobne na nariadenom pojednávaní zaoberal vyjadreniami matky, ako aj otca, tvrdeniami matky k postojom otca k uvedenej situácii a všetkými vyjadreniami právnych zástupcov. Súd prvej inštancie podrobne a doslovne veľmi zmierlivo poukazoval na veci, kde zvýraznil dôležitosť matky a otca v živote dieťaťa. Matka nechce vziať do úvahy, hoci sa sama rozhodla pre otca svojej dcéry výberom partnera, že otec nie je konfrontačný, že nechce dcéru tlačiť do vecí, ktoré by vytvárali konflikt s matkou. Súd vyzdvihol dôležitosť takéhoto postoja namiesto traumatizácie dieťaťa. Na druhej strane, matka miesto toho, aby ocenila nekonfrontačný prístup otca, nastavila uvedené do roviny nezáujmu. Otec nerezignuje vo vzťahu k dcére, má však na veci iné názory, ako matka. Problém vzťahu rodičov a následne matka a dcéra a otec a dcéra je v tom, že všetko udáva matka, jediná vec je prispôsobiť sa. Nie je to najlepší záujem dieťaťa, ale násilné (vo význame tlaku) postoje matky, lebo sú to jej presadzovania názorov. K stretávaniu s dcérou otec uviedol, že matka trvá na tom, aby otec dodržiaval styk presne na čas, ako je stanovené, nesmel meškať. Súčasne matka chce, aby otec platil všetko, aj nad rámec bežného výživného, zabezpečil si také zárobkové možnosti, ktoré zabezpečia vyšší ako bežný štandard, čo je ťažko zlučiteľné s presným harmonogramom stretávania sa. Otec sa s dcérou stretáva a bol prekvapený z reakcií dcéry na jeho rodinný život. Dcéra je matkou nastavená tak, že otec sa príliš veľa emočne prejavuje, čo sú kopírované a prenesené názory matky. Otec nechce dcéru stavať do konfrontácie s matkou, nakoľko je vo veku, kde by takéto konfrontačné stavy mohli mať veľmi negatívne vplyvy, takže rešpektoval akože matkou prezentovaný nezáujem dieťaťa o návštevy s otcom. Otec pevne verí, že sa to do budúcna zmení, aj keď má obavy práve z postoja matky. Otec považuje za veľmi negatívne správanie matky, ak dieťa vedie k tomu, že má otca tu doma a tam za Strečnom. Otec viedol dcéru k tomu, že má len jednu mamu a jedného otca, aj keď každý má svojich partnerov a takto viedol A. aj k nastaveniu u súčasnej partnerky/manželky. Nikdy nepovedal, že má druhú mamu, čo sa deje na strane matky – otec tu doma, čo je nesporným dôsledkom takéhoto konania matky, že došlo k ochladeniu vzťahu otca s A., ale príčina je smerom k navrhovateľke/matke, ktorá sa takto správa vo vzťahu k svojmu dieťaťu. Otec nikdy dcéru nevytesňoval zo svojho života, ale nechce a nebude ju takto konfrontovať, lebo mu záleží na psychickom zdraví dcéry. Otec nepovažuje ani vyjadrenia a oslovenie p. E., súčasného partnera matky, za ocina. Takto sa žiadne dieťa nemá vychovávať a vytvárať jej takýto obraz. Dieťa, pokiaľ nie je infikované k tomu niekým, nešpekuluje s vlastným priezviskom. Postoj k zmene priezviska otec maloletej nezmenil a nemieni ho ani v dôsledku návrhu matky maloletej meniť. Obaja rodičia sa dohodli na priezvisku dieťaťa. Otec má svoje deti rád, a teda má rád Elu napriek tomu, že vplyv matky ako intervenujúceho rodiča je zrejmý a negativistický voči otcovi – môže deklarovať matka čokoľvek. Priezvisko dieťaťa je jeho neoddeliteľnou súčasťou, a to už od jeho narodenia. Rozhodnutie o priezvisku dieťaťa je zásadným rozhodnutím, ktoré bude dieťa sprevádzať po zvyšok života. Matka sa spolu s otcom dohodli, že týmto priezviskom bude priezvisko B., preto otec nevidí dôvod na dodatočnú zmenu priezviska. Tvrdenie navrhovateľky – matky, že ich výzva na vydanie súhlasu so zmenou priezviska ostala bez povšimnutia, je nepravdivá a následne súd porušil práva dieťaťa - právo na spravodlivý proces. Zaoberať sa účinne námietkami neznamená s návrhom vo všetkom sa stotožniť, aby bol navrhovateľ spokojný. Zamietnutie návrhu neznamená, že boli porušené práva. Otec navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal navrhovateľku k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Matka v podaní doručenom súdu dňa 27.01.2026 vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu zopakovala skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní, nové skutočnosti neuviedla.
7. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.
8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe odvolania podaného v zákonnej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a ust. § 219 ods. 3 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP a v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
9. Matka maloletého dieťaťa v odvolaní nesúhlasila s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel jej návrhu na udelenie súhlasu za otca maloletej so zmenou priezviska maloletej. Podľa jej názoru boli nesprávne vyhodnotené skutkové tvrdenia účastníkov, nesprávne právne posúdená vec, nedostatočne odôvodnený rozsudok. Zdôraznila, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy to, že otec sa s maloletou nestretáva, nekontaktuje a dlhodobo rezignoval na jeho rodičovské povinnosti. Okrem platenia výživného sa inak o maloletú dcéru nezaujíma a zároveň poukázala aj na to, že maloletá si praje zmenu priezviska, a teda sú tu dôvody, aby došlo k zmene priezviska a aby uvedené bolo v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
10. Odvolací súd na základe nižšie uvedených hodnotení dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danej veci neboli zistené vážne dôvody na vyhovenie návrhu podaného matkou maloletého dieťaťa, a to na zmenu priezviska maloletej. Primárne odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s výsledkami dokazovania, ich zhodnotením a právnym záverom vyjadreným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a preto v podrobnostiach na jeho závery za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
11. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. V súvislosti s podaným návrhom matkou maloletej dcéry na udelenie súhlasu za otca na zmenu priezviska maloletej a napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý tento návrh zamietol, je treba zdôrazniť, ako to vyplýva aj z judikatúry súdov, že zmena priezviska maloletého dieťaťa je značným zásahom nielen do práv rodiča, ale aj do práv maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú na priezvisku maloletého dieťaťa, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa len v prípade, ak sú pre také opatrenie vážne dôvody. Za takýto vážny dôvod v zmysle judikatúry sa považuje napríklad, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní si svoje povinnosti voči dieťaťu, najmä svoju vyživovaciu povinnosť, nejaví o neho žiadny záujem, rodič, ktorý má dieťa vo výchove, žije s novým partnerom, s ktorým má ďalšie dieťa, ktoré má priezvisko odlišné od dieťaťa, ktorého priezviska sa zmena týka, alebo ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. Tak, ako uviedol súd prvej inštancie, priezvisko dieťaťa je súčasťou jeho identity, a to už od narodenia a je dôvodné, aby sa akékoľvek konanie o zmene priezviska viedlo iba výnimočne z dôležitých dôvodov a v súlade so záujmom dieťaťa.
13. Podľa výsledku vykonaného dokazovania bolo zistené, že na priezvisku maloletého dieťaťa po otcovi, a to B., sa dohodli rodičia pred narodením dieťaťa. Súdnym rozhodnutím dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, s úpravou vyživovacej povinnosti otcovi maloletej, ako aj s úpravou styku. Otec maloletej nesúhlasil so zmenou priezviska, riadne si plní vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Je pravdou, že naposledy bol fyzicky s ňou v kontakte v júli 2024, avšak otec v rámci jeho výpovede uviedol dôvody, pre ktoré nateraz nerealizuje styk s dcérou, aby nedostal maloletú do stresovej situácie, pretože maloletú dcéru má rád, aj napriek tomu, že vplyv matky ako intervenujúceho rodiča je zrejmý a negativistický voči otcovi. Na strane otca dokazovaním neboli zistené tak vážne dôvody, ktoré by viedli k vyhoveniu návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ako sa sám otec vyjadril, o maloletú má záujem, pritvrdiť však možno argumentáciou matky, že jeho záujem o styk, resp. o osobnú starostlivosť o maloletú je v súčasnej dobe minimálny, ak teda nie je žiaden. Maloletá je vo veku nadväzovania citových väzieb so svojimi blízkymi, preto by otec nemal premárniť svoju príležitosť, ale o maloletú by sa mal zaujímať podstatne viac, bez ohľadu na reakcie matky, príp. obavu o stresové situácie vo vzťahu k maloletej, aby ich spoločné priezvisko nebolo len formálnym zväzkom, ale bolo naplnené skutočným citovým putom. Každopádne, otec prejavil záujem o maloletú, preto zmenu priezviska nemožno odsúhlasiť ani z dôvodu absolútneho nezáujmu otca o maloletú. Práve naopak, tento uvádza, že má o maloletú záujem, má ju rád, platí na ňu výživné, je problém s fyzickým kontaktom, so stretávaním, ale práve z dôvodov, ktoré boli v čase, keď sa realizoval ešte styk otca s maloletou, na ktorú, podľa tvrdení otca, negatívne vplývala matka. Odvolací súd k uvedenému však uvádza, že je potrebné, aby prejavený záujem otca o starostlivosť o maloletú sa zvýšil aj reálne.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že určiť priezvisko dieťaťa je právom oboch rodičov, je nevyhnutné brať zreteľ na záujem maloletých detí, ktorý je základným východiskom pri posudzovaní dôvodnosti udelenia súdneho súhlasu so zmenou priezviska druhému z rodičov ako predpoklad na riadne podanie žiadosti na zmenu priezviska na administratívnom úrade. Záujem dieťaťa je nutné „čítať“ nielen z pohľadu obsahu žiadosti jedného z rodičov, ale treba citlivo skúmať argumenty toho rodiča, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí. Odvolací súd mal za to, že rozdiel priezviska matky a maloletej nemôže predstavovať tak zásadný problém, ako ho prezentovala matka. Odvolací súd dbá na zachovanie rodovej identity dieťaťa, a preto v zhode so súdom prvej inštancie považoval návrh matky za nedôvodný. Ďalej uvádza, že argumenty matky vníma, avšak má za to, že je nevyhnutné brať do úvahy aj iné kritériá, a to biologickú príslušnosť k otcovi dieťaťa, ktorý si svoje povinnosti plní a mal aj s dieťaťom vytvorené určité citové väzby.
15. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie nezistil, že by tu existovali vážne dôvody na zmenu priezviska ani zo strany maloletého dieťaťa, resp., že by zmena priezviska u maloletého dieťaťa bola v jeho záujme. Takýmito dôvodmi môže byť dlhodobý nezáujem rodiča, proti ktorému návrh smeruje, stretávať sa s dieťaťom, zanedbávanie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča, dlhodobý nezáujem rodiča o vývin, životný osud dieťaťa, alebo v prípade, že ide o priezvisko hanlivého charakteru a takéto dôvody tu zistené neboli. Ak matka maloletého dieťaťa poukazovala v rámci svojej výpovede aj na to, že priezvisko, ktoré má maloletá po svojom otcovi, spôsobuje maloletej stresové situácie, či už, keď chcú vycestovať do zahraničia, ďalej, že maloletá pociťuje ujmu vyplývajúcu z jej priezviska a opakovane vyjadrila svoju túžbu, aby nosila priezvisko ako jej matka a ostatní členovia rodiny, cíti sa kvôli tomu vylúčená z domácnosti, resp. z rodiny navrhovateľky, uvedené zostalo v rovine nepreukázaných tvrdení matky a evokuje to pocit, že je to práve matka, ktorá vplýva na maloletú, aby brala iné priezvisko (otca) ako prekážku v jej doposiaľ zdravom fyzickom a psychickom vývoji. V súčasnosti rozdielnosť priezviska rodičov a detí nie je ojedinelým spoločenským javom a je len potrebné maloletému dieťaťu primeraným spôsobom tieto okolnosti vysvetliť tak, ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie v odseku 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s čím sa odvolací súd stotožňuje.
16. Súd prvej inštancie nedospel k záveru o negatívnom citovom a sociálnom dopade na dieťa vznikom pocitu vyčlenenia z rodiny matky prostredníctvom odlišného priezviska. Odvolací súd má za to, že v záujme ďalšej výchovy dieťaťa je pestovať a prehlbovať pocit spolupatričnosti so svojím otcom, ktorý je pre dieťa dôležitým identifikačným vzorom. Je potrebné zdôrazniť, že priezvisko nie je len formálnym prejavom vzťahu dieťaťa a príslušenstvu k príbuzenstvu a k rodine, ale má v sebe aj emocionálne puto a diferencuje ho od iného príbuzenstva a k identite dieťaťa patrí aj vzťah k biologickému otcovi.
17. V zhrňujúcich záveroch odvolací súd uvádza, že to, ak maloleté dieťa má iné priezvisko a matka iné priezvisko, nie je situáciou, ktorá by vyžadovala zmenu priezviska dieťaťa z B. na E. , ak rozdielnosť priezvisk, podľa výsledkov dokazovania, nie je na ujmu práv dieťaťa, resp. že by zmena priezviska bola v najlepšom záujme maloletej. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočný stav veci a pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z najlepšieho záujmu maloletej. Odvolací súd zdôrazňuje to, že daným súdnym rozhodnutím sa neupiera matke maloletej značná osobná starostlivosť, avšak bolo dôležité posúdiť, či tu existujú vážne dôvody na zmenu priezviska, ktoré, ak tu neboli dané, preukázané, tak návrhu matky maloletej nebolo možné vyhovieť. Zmena priezviska u maloletej, podľa výsledkov dokazovania, nebola v súlade ani so záujmom dieťaťa a súčasne nebolo možné konštatovať existenciu takých dôvodov, ktoré by odôvodňovali tak závažný zásah do rodičovských práv otca, akým je zmena priezviska. Ak neboli zistené dôvody na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, resp. na jeho zmenu, vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o trovách prvoinštančného konania.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neboli zistené dôvody pre iný spôsob rozhodnutia podľa § 54 a podľa § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).