Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-110-2023.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Subarea
16C/110/2023
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849 proti žalovanému: E. F. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX D., zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o vydanie veci, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e. II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Žalobcovi v r a c i a krátený súdny poplatok vo výške 39,50 €.
IV. U k l a d á Slovenskej pošte, a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, aby po právoplatnosti
tohto uznesenia vyplatila žalobcovi sumu 39,50 € z dôvodu vrátenia kráteného súdneho poplatku za
podanú žalobu na jeho adresu, a to do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2023 domáhal od žalovaného vydania a odovzdania hnuteľnej veci – nákladného prívesu zn. IDEAL, VIN: 01008, EČV: C., rok výroby 1992 a náhrady trov konania.
2. Dňa 26.02.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že dňa 13.02.2024 mu bola hnuteľná vec, ktorej vydania sa v tomto konaní domáha, vydaná treťou osobou Mgr. Martinom Formánkom. Žalobca uviedol, že hnuteľnú vec inej osobe ako žalovanému nevydal. So späťvzatím žaloby predložil súdu čestné prehlásenie svedka pri prevzatí hnuteľnej veci a zvukový záznam na CD nosiči zo dňa 13.02.2024 o prebratí hnuteľnej veci. Žiadal, aby súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi prizná voči žalovanému náhradu trov konania. Žalobca uvádzal, že inicioval spor pre správanie žalovaného. V dôsledku vydania veci treťou osobou (bratom žalovaného) musel pristúpiť k späťvzatiu žaloby. Tvrdenia žalovaného o tom, že vozík žalobcovi vrátil považoval za nepravdivé. Na preukázanie tvrdení predložil žalobca čestné prehlásenie svedka zo dňa 20.02.2024, ktorý bol pri preberaní hnuteľnej veci so žalobcom a zvukovú nahrávku na CD nosiči zo dňa 13.02.2024 o prebratí hnuteľnej veci od tretej osoby.
3. Žalovaný sa vyjadril k späťvzatiu žaloby podaním zo dňa 04.03.2024 (pozn. súdu: vyjadrenie bez výzvy súdu, späťvzatie bolo žalovanému doručené na vedomie s upovedomením o odročení pojednávania). Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a žiadal, aby mu súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania. Zároveň poukázal na nezákonne získaný dôkaz- zvukový záznam z preberania hnuteľnej veci zo dňa 13.02.2024 a jeho nepoužiteľnosť v spore.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. V danom prípade žalobca využil svoje dispozičné právo disponovať so žalobou a žalobu vzal v celom rozsahu späť. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 druhej vety CSP sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nevyžaduje, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 a daná vec nebola prejednávaná na pojednávaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval zákonné podmienky pre zastavenie konania v zmysle § 145 ods. 1 CSP a § 146 ods.1 druhej vety CSP za splnené a konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. V danom prípade sa týmto rozhodnutím konanie končí, a preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Otázku zavinenia súd skúma z procesného hľadiska. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že mu bola vydaná hnuteľná vec, ktorej vydania sa v spore domáhal, treťou osobou, a preto bol nútený zobrať žalobu späť. Žalobou iniciovaný spor voči žalovanému považoval za dôvodný. Poukázal na to, že práve žalovaný, ktorý mal vo svojej dispozícií hnuteľnú vec- prívesný vozík, ktorý odmietal dobrovoľne vydať žalobcovi a ktorý po podanej žalobe predmetný vozík žalobcovi vydal prostredníctvom svedka H. H. G., svojho brata, zavinil vedenie sporu.
13. Žalovaný nesúhlasil s priznaním trov žalobcovi. Žiadal, aby súd priznal náhradu trov konania žalovanému. Tvrdil, že od začiatku sporu nebol pasívne vecne legitimovaný a nemal v dispozícií hnuteľnú vec, ktorej vydania sa žalobca domáhal. Tvrdil, že hnuteľnú vec žalobcovi vrátil. Predložil listinné dôkazy- fotodokumentáciu z Google Street View z júla 2021, ktorou preukazoval, že hnuteľná vec sa nachádzala pred garážou tretej osoby (jeho brata) už od júla 2021 a žalobca bol s tým uzrozumený, keďže na fotke je viditeľné aj biele vozidlo, ktoré patrí žalobcovi. Zároveň predložil fotky, ktorými preukazoval aký vozík používa, tzn. ide o vozík suseda.
14. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, je potrebné z hľadiska skúmania procesného zavinenia posúdiť dôvody, ktoré žalobcu viedli k tomu, že nemá ďalej záujem pokračovať v konaní. V zásade procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca, ktorý svojim úkonom - späťvzatím žaloby spôsobí zastavenie konania. Spravidla jediným prípadom, kedy možno zavinenie zastavenia konania pričítať žalovanému je ten, keď žalobca podal žalobu síce dôvodne (pričom dôvodnosť sa posudzuje z procesného hľadiska), ale v priebehu konania na strane žalovaného nastali také skutočnosti, pre ktoré stratilo pokračovanie konania a dosiahnutie meritórneho rozhodnutia pre žalobcu význam. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy sa žalovaný správal v zmysle žalobného petitu a splnil to, čoho sa žalobca
domáhal. Pri zastavení konania a rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sú významné výlučne procesné kritéria. Nie je preto dôležité, či konkrétna žaloba (by) bola alebo nebola z hmotnoprávneho hľadiska opodstatnená. Z daného titulu sa ani nie je potrebné vyporiadávať v rámci odôvodnenia zastavujúceho uznesenia, vrátane jeho výroku o nároku na náhradu trov konania, s hmotnoprávnymi, resp. vecnými súvislosťami žaloby (t. j. súd neskúmal tvrdenia, či žalovaný bol v spore pasívne vecne legitimovaní, či žalovaný žalobcovi hnuteľnú vec vrátil a ten ju požičal inej tretej osobe). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania súd neskúma z hľadiska hmotného práva oprávnenosť žalobou uplatneného nároku, a teda ani dôvodnosť obrany žalovaného. V prípade späťvzatia žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorého dispozitívny úkon bezprostredne podmienil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť protistrane trovy konania. Výnimku z dotknutej všeobecnej zásady predstavuje situácia, kedy by žalobca vzal žalobu späť pre správanie žalovaného, ktorý po podaní žaloby (bez ohľadu na jej vecnú opodstatnenosť) by splnil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal.
15. V danom spore žalobca zobral žalobu späť preto, že mu bola vydaná hnuteľná vec treťou osobou. Vydanie veci treťou osobou nepopieral ani žalovaný. Dôvodom späťzvatia žaloby tak nie je správanie žalovaného po podaní žaloby, ktorý by zavinil zastavenie konania. Zároveň súd konštatuje, že späťvzatie žaloby nezavinil ani žalobca, ktorý by zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Dôvodom späťzvatia žaloby bolo vydanie veci treťou osobou, čo súd vyhodnotil ako odpadnutie predmetu sporu. Ak by žalobca žalobu nezobral späť z dôvodu odpadnutia predmetu sporu, došlo by k jej zamietnutiu. Súd preto vyhodnotil, že zastavenie konania z procesného hľadiska strany sporu, tak žalobca ako aj žalovaný, nezavinili. Rozhodujúcim je procesné hľadisko. Pre rozhodnutie o trovách konania je tak významné posúdiť zavinenie jeho zastavenia, a to vo vzťahu k subjektom, ktoré sú stranami sporu, teda k žalobcovi a žalovanému. Z tvrdenia žalobcu, pre ktoré zobral žalobu späť, vyplýva, že odpadol predmet sporu (vydanie hnuteľnej veci) a žalovaný sa nesprával v zmysle žalobného návrhu (vydanie hnuteľnej veci treťou osobou). Súd preto ustálil, že žalobcu ani žalovaného nie je možné považovať za subjekty, ktoré zavinili zastavenie konania. Nárok žalobcu uspokojila tretia osoba odlišná od strán sporu. Predmet sporu tak následne odpadol a žalobcovi neostávalo nič iné, ako vziať žalobu späť z dôvodu, že došlo k uspokojeniu uplatňovaného nároku žalobcu po začatí konania. Uvedené nie je možné pričítať ani procesnému zavineniu žalovaného, pretože k späťzvatiu žaloby nedošlo pre jeho správanie po podaní žaloby, ale pre správanie tretej osoby. Keďže niet strany sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, niet protistrany, ktorej by mal súd priznať náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP „a contrario“ tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Súd považuje za spravodlivé, aby strany sporu znášali vlastné trovy, ktoré im vznikli.
16. Súd na okraj uvádza, že dôkaz predložený žalobcom zvukovú nahrávku pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevykonal z dôvodu, že pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania a posudzovania procesného zavinenia na zastavení konania nepovažoval za hospodárne, vhodné, potrebné a primerané vyhodnotiť použiteľnosť nezákonne získaného dôkazu. S poukazom na to sa súd nezaoberal ani tvrdeniami žalovaného o nezákonne získanom dôkaze.
17. Podľa § 18ma (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. apríla 2024) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov účinného od 01.04.2024 (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), z úkonov a konaní navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2024, pri ktorých neboli zaplatené poplatky v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 a neboli zaplatené ani v lehote určenej vo výzve podľa § 10 ods. 1, sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných od 1. apríla 2024.
18. Podľa § 11 ods. 3 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
19. Podľa § 11 ods. 4 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia
krátený o 1%, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
20. Podľa § 11 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch, v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
21. Žalobca zaplatil na výzvu súdu súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 49,50 €. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním, žalobcovi vznikol nárok na vrátenie kráteného súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch. Súd preto rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi. Súdny poplatok za žalobu bol zaplatený vo výške 49,50 €, z toho 1 % je 0,495 € (49,50 x 0,01), a preto súd krátil súdny poplatok podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch o 10 €. V danom prípade súd vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok za podanie žaloby podľa § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch vo výške 39,50 € (49,50 € - 10 €).
22. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších zmien a doplnkov, o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov, orgány, ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia,
b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
23. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch súd uložil prevádzkovateľovi systému – Slovenskej pošte, a. s., aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku vyplatila žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 39,50 € na jeho adresu.
Poučenie:
1. Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. a/ CSP).
2. Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. m/ CSP).
3. Proti výroku III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP ).
4. Proti výroku IV. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP ).
Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresnom súde Žilina so sídlom v Žiline a s pracoviskom v Čadci.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ meniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.