Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4S-5-2026.pdf
PDF · 84.58 KB
Case nature
Subarea
4S/5/2026
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX, štátna príslušníčka Ruskej federácie, právne zastúpená: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-104-002/2025-SK zo dňa 07.11.2025, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP- BB2-104-002/2025-SK zo dňa 07.11.2025, vedenej na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4S/5/2026, priznáva odkladný účinok, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa 22.01.2026 sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-104-002/2025- SK zo dňa 07.11.2025, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín č. PPZ- HCP-BB8-695-016/2025 PC zo dňa 29.07.2025, ktorým bol žalobkyni v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. a) a ust. § 36 ods. 1 písm. b), s poukazom na ust § 33 ods. 6 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov) zrušený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účely podnikania.
2. Žalobkyňa podanou správnou žalobou zároveň žiadala správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o zrušení prechodného pobytu priamo zasahuje do zákonnej ochrany podľa § 131k zákona o pobyte cudzincov a má za následok okamžité ukončenie oprávneného pobytu žalobkyne. Dôrazne poukázala na skutočnosť, že v krajine jej pôvodu (Ruská federácia) a pôvodu jej manžela (Ukrajina) prebieha vojnový konflikt, ktorý predstavuje bezprostredné ohrozenie života a slobody. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a princípu non-refoulement, ktorý je integrálnou súčasťou práva Európskej únie a Slovenskej republiky, je administratívne vyhostenie žalobkyne a jej manžela, ktorého pobyt je naviazaný na pobyt žalobkyne do týchto krajín absolútne neprípustné. Rozhodnutie, ktoré fakticky núti žalobkyňu k návratu do vojnových zón alebo do krajiny, kde jej hrozí perzekúcia, je v priamom rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ochrany ľudských práv. Žalobkyňa preto žiada súd, aby na túto skutočnosť prihliadol pri priznávaní odkladného účinku podanej žalobe, nakoľko návrat do krajiny pôvodu by pre ňu znamenal nenapraviteľnú ujmu na živote a zdraví. Žalobkyňa zároveň zdôrazňuje nemožnosť výkonu rozhodnutia o vyhostení do krajiny pôvodu. V Ukrajine prebiehajúci vojnový konflikt predstavuje priame a bezprostredné ohrozenie života a zdravia žalobkyne a jej manžela, čo je rozpore s princípom
non-refoulement a čl. 3 Dohovoru. Vo vzťahu k Ruskej federácii skutočnosť, že správne orgány Slovenskej republiky (členskej krajiny Európskej únie a NATO) označujú žalobkyňu – hoci bezdôvodne – za „ohrozenie bezpečnosti štátu“ zakladá reálnu a odôvodnenú obavu z perzekúcie, politického prenasledovania a ohrozenia slobody zo strany špeciálnych služieb Ruskej federácie v prípade návratu do krajiny pôvodu. V kontexte súčasných geopolitických vzťahov a sankčných balíkov Európskej únie sa toto bezdôvodné označenie stáva priamym argumentom pre správne orgány Ruskej federácie. Bez priznania odkladného účinku by správne orgány mohli pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení.
3. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 185 SSP; správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP; (1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 189 SSP; uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.
8. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP, výzvou zo dňa 13.04.2026, vyzval žalovaného, aby sa vyjadril ku správnej žalobe a k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s návrhom na priznanie odkladného účinku podanej správnej žaloby podľa § 185 a nasl. SSP. Žalovaný k požiadavke žalobkyne o priznanie odkladného účinku uviedol, že ustanovenie § 185 písm. a) SSP vymedzuje zákonné dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný má jednoznačne za to, že žalobkyňa nespĺňa ani jeden zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, pretože v súvislosti s účinkami rozhodnutia žalovaného jej nehrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, taktiež žalobkyni nehrozí ani iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa nijakým spôsobom nekonkretizovala aká by jej mohla byť spôsobená v domovskej krajine ujma, taktiež nijakým spôsobom neuviedla ani nepreukázala, za čo by jej mala hroziť v domovskej krajine perzekúcia. Rusko je pre štátnych príslušníkov Ruska primerane bezpečné, nakoľko konflikty vo všeobecnosti neprebiehajú na celom území Ruskej federácie a preto nie celé územie Ruska je z hľadiska vojenských útokov nebezpečné. Žalovaný má za to, že existencia vojenského konfliktu sama o sebe nie je vo všeobecnosti relevantnou prekážkou, aby nebol možný pre občana Ruskej federácie návrat do domovskej krajiny. Taktiež tvrdenie žalobkyne, že jej v domovskej krajine hrozí perzekúcia, musí byť podložená, aby mohla byť vzatá do úvahy. Tvrdenie žalobkyne, že z dôvodu označenia na našom území je hrozbou bezpečnosti štátu, by mohlo iniciovať správne orgány Ruskej federácie k jej prenasledovaniu, sú ničím nepodložené závery zo strany žalobkyne. Záver samotných poznatkov SIS v takejto forme slúžia na účely správneho konania, avšak sa nezadávajú do
informačných systémov, čo vyplynulo aj zo samotného administratívneho konania, nakoľko informácie poskytnuté SIS neboli zverejnené ani v systéme SIRENE. Pokiaľ ide o prechodný pobyt manžela žalobkyne, a jeho náveznosť na prechodný pobyt žalobkyne, v jeho prípade nie je potrebné, aby ona mala prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Nakoľko sa jedná o občana Ukrajiny, má možnosť po ukončení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky požiadať o udelenie dočasného útočiska, kedy sa môže na území Slovenskej republiky naďalej zdržiavať. Návrh žalobkyne o priznanie odkladného účinku považuje žalovaný za účelový, nakoľko výkonom napadnutého rozhodnutia nevznikne žalobkyni žiadna ujma ani značná škoda. Účelom udeleného prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania je predovšetkým to, aby sa tu cudzinec zdržiaval, reálne vykonával podnikateľskú činnosť s tým, že bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, a aby teda napĺňal účel pobytu. Žalobkyňa na území Slovenskej republiky už dlhodobo nepodniká, a preto jej nebude spôsobená ani žiadna finančná ujma v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Žiadosť žalobkyne o priznanie odkladného účinku správnej žalobe na základe skutočností ňou uvedených, nenachádza oporu v ustanovení § 185 a) SSP, je neodôvodnená, všeobecná a nespĺňajúca kritéria uvedené v tomto ustanovení. Na základe neaplikovateľnosti dôvodov uvedených žalobkyňou v správnej žalobe na ustanovenie § 185 písm. a) SSP žalovaný navrhol, aby správny súd podľa § 188 SSP zamietol žalobkyni návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
10. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Žalobkyňa navrhla priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (t. j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (t.j. existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
11. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
12. Správny súd preskúmal návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku a súčasne vyjadrenie žalovaného k predmetnému návrhu a dospel k záveru, že tento je dôvodný. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyňa žiadala na základe tej skutočnosti, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia jej hrozí nenapraviteľná ujma na živote a zdraví, kedy by bola nútená vrátiť sa do krajiny jej pôvodu (Ruská federácia), kde aktuálne prebieha vojnový konflikt, ktorý predstavuje bezprostredné ohrozenie jej života a slobody. Súčasne poukázala na reálnu a odôvodnenú obavu z perzekúcie,
politického prenasledovania a ohrozenia slobody zo strany špeciálnych služieb Ruskej federácie v prípade návratu do krajiny pôvodu. Správny súd na základe dôvodov uvedených v žalobkyňou podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, pretože dôsledky napadnutého rozhodnutia spočívajúce v povinnosti žalobkyne opustiť územie Slovenskej republiky z dôvodu ukončenia (zrušenia) oprávneného pobytu žalobkyne na danom území a vzájomná povinnosť vrátiť sa do krajiny pôvodu, t.j. do Ruskej federácie, a teda do krajiny zapojenej do aktuálne prebiehajúceho vojnového konfliktu, sú spôsobilé privodiť žalobkyni závažnú ujmu na jej živote a zdraví. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti pre priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, a preto bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
13. K neexistencii rozporu s verejným záujmom (ako ďalšej zákonnej podmienke pre možné priznanie odkladného účinku) správny súd uvádza, že verejný záujem je v právnej teórii tzv. neurčitým pojmom, teda pojmom, používaným v právnych textoch na vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré však v právnej norme nemajú definovaný explicitný obsah. Možno ho definovať ako záujem všeobecne prospešný. Zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v čl. 3 ods. 2 verejný záujem definuje ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. V súvislosti s uvedeným konajúci súd zastáva názor, že priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci nebude na úkor občanov a teda nie je v rozpore s verejným záujmom ako záujmom všeobecne prospešným. Zároveň zdôrazňuje, že ochrana práv žalovaného je zabezpečená tým, že v dôsledku uvedeného rozhodnutia správneho súdu bude vo veci rozhodnuté v rámci lehoty podľa § 187 ods. 1 SSP , t. j. do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.
14. Vyššie uvedené skutočnosti, v kontexte podmienok vyžadovaných ustanovením § 185 SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval správny súd za postačujúce na konštatovanie nutnosti priznania odkladného účinku. Treba zdôrazniť, že podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali právne účinky, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované.
15. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a toto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí. Odkladný účinok správnej žaloby zaniká ex lege právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej vedenej na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4S/5/2026, prípadne zrušením uznesenia o priznaní odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 189 SSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).