Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/73/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, dieťa rodičov: matka C. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/ XXX, H., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 276/46, Trenčín a otec I. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. E. XXX/XX, K. L. B., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. - 29 zo dňa 31. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti o dočasnú úpravu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa m e n í tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým maloletého A. z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nasledovne:

- matka bude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti od nedele 18. hod. v nepárnom týždni do nedele 18. hod. v párnom týždni.

- otec bude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti od nedele 18. hod. v párnom týždni do nedele 18. hod. v nepárnom týždni.

Rodič, ktorému osobná starostlivosť končí, je p o v i n n ý zabezpečiť odovzdanie maloletého dieťaťa druhému rodičovi v mieste trvalého pobytu maloletého dieťaťa, kde je druhý rodič o p r á v n e n ý ho prevziať.

Toto neodkladné opatrenie p l a t í do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti o dočasnú úpravu vyživovacej povinnosti otca a zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa p o t v r d z u j e .

III. Účastníkov konania p o u č u j e , že sú oprávnení domáhať sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva osobitným návrhom.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa táto domáhala dočasného zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti do právoplatného skončenia konania o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, ako aj určenia vyživovacej povinnosti otca a úpravy zastupovania a správy majetku maloletého. Vychádzal zo záveru, podľa ktorého zo zisteného skutkového stavu nevyplýva naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že napriek pretrvávajúcemu konfliktu rodičov je starostlivosť o maloleté dieťa fakticky zabezpečovaná oboma rodičmi, pričom z predložených podkladov nevyplýva bezprostredné ohrozenie maloletého dieťaťa na jeho právach, zdraví alebo priaznivom vývine. Poukázal na to, že samotná neschopnosť rodičov dosiahnuť dohodu o výkone rodičovských práv a povinností ešte automaticky nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ sa starostlivosť o dieťa v reálnom živote realizuje a maloleté dieťa nie je vystavené stavu, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu. Zároveň uviedol, že otázka zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, resp. spôsob výkonu starostlivosti rodičov, má byť predmetom konania o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Pokiaľ ide o návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca, ani v tejto časti nepovažoval za osvedčené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že z obsahu návrhu a vykonaných podkladov nevyplýva, že by výživa maloletého dieťaťa nebola v súčasnosti zabezpečená, keďže obaja rodičia sa na zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa fakticky podieľajú. Otázku výživného preto považoval za vhodné riešiť v konaní vo veci samej. Dospel k záveru, že matka neosvedčila existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto jej návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa (, ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Proti tomuto uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala nesprávnosť skutkových aj právnych záverov súdu prvej inštancie a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie. Podľa nej súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal aktuálnymi pomermi účastníkov konania, ako ani intenzitou a povahou rodičovského konfliktu, ktorý podľa jej názoru zásadným spôsobom ovplyvňuje každodenný život maloletého dieťaťa. Zdôraznila, že napriek formálnemu konštatovaniu spoločného zabezpečovania starostlivosti ide o stav, v ktorom absentuje stabilita, predvídateľnosť a jasné pravidlá výkonu rodičovských práv a povinností. Namietala, že súd prvej inštancie posúdil otázku naliehavosti príliš reštriktívne, keď sa zameral výlučne na absenciu bezprostredného ohrozenia dieťaťa. Ďalej poukázala aj na zmeny vo svojich osobných a pracovných pomeroch, najmä na ukončenie atestačného štúdia a výkon povolania lekárky v inom meste (J.), čo si podľa jej názoru vyžaduje jasné a autoritatívne nastavenie režimu starostlivosti o maloleté dieťa. Uviedla, že bez súdnej úpravy dochádza k situáciám, v ktorých nie je zrejmé, v akom rozsahu má kto zabezpečovať každodennú starostlivosť, čo následne eskaluje konflikty medzi rodičmi. Matka zároveň namietala, že súd prvej inštancie bagatelizoval spor rodičov o ďalšie otázky súvisiace s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o miesto pobytu dieťaťa a otázku materskej školy, ktoré majú bezprostredný dopad na každodenný režim maloletého. Podľa nej nemožno tieto otázky odkladať výlučne do konania vo veci samej, keďže ich neriešenie má okamžité dôsledky pre dieťa. V závere matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako žiadala v návrhu.

3. Otec vo svojom vyjadrení sa nestotožnil s tvrdeniami matky o potrebe bezodkladnej súdnej ingerencie. Zdôraznil, že starostlivosť o maloleté dieťa je dlhodobo zabezpečovaná oboma rodičmi; prípadné rozpory v komunikácii medzi rodičmi podľa neho nemajú charakter, ktorý by vyžadoval zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Podľa otca je maloleté dieťa u neho spokojné, má v jeho domácnosti vytvorené stabilné zázemie a každodenný režim. Uviedol, že sa na starostlivosti o dieťa aktívne podieľa, zabezpečuje jeho vyzdvihovanie zo zariadenia predškolského vzdelávania, voľnočasové aktivity a bežné denné potreby. Zdôraznil, že maloleté dieťa má vytvorený vzťah aj k osobám v jeho domácnosti a prostrediu, v ktorom sa u neho zdržiava. Otec zároveň poukázal na to, že matka v minulosti vykonávala časovo náročné pracovné povinnosti, v dôsledku čoho dieťa trávilo značnú časť času v jeho starostlivosti. Uviedol, že aj v súčasnosti sa vie s matkou dohodnúť v prípadoch, keď jej pracovné alebo iné povinnosti neumožňujú osobne zabezpečiť starostlivosť o dieťa, pričom v takýchto situáciách vždy poskytol súčinnosť. Pokiaľ ide o presťahovanie matky a zmeny v organizácii každodenného života dieťaťa, otec uviedol, že tieto zmeny nepovažuje za nevyhnutné a má za to, že presun dieťaťa do iného prostredia môže

negatívne zasiahnuť do jeho stability a doterajších väzieb. Namietal tiež tvrdenia matky o tom, že by jej bránil v kontakte s dieťaťom, keďže podľa jeho názoru sa odovzdávanie dieťaťa medzi rodičmi realizuje aj naďalej. Otec sa nestotožnil ani s tvrdením matky, podľa ktorej bez súdnej úpravy vzniká stav chaosu. Podľa jeho názoru ide o konflikty, ktoré sú bežné v situáciách rozchodu rodičov a ktoré majú byť riešené predovšetkým v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, nie prostredníctvom neodkladného opatrenia. V závere vyjadrenia otec uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia by podľa jeho názoru neprispelo k stabilizácii pomerov maloletého dieťaťa, ale naopak by mohlo viesť k ďalšej eskalácii konfliktu medzi rodičmi. Z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 4. Podaním zo dňa 14.01.2026 matka oznámila odvolaciemu súdu nové skutočnosti, na základe ktorých zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že rodičom sa ani po vydaní napadnutého uznesenia nepodarilo stabilizovať výkon starostlivosti o maloleté dieťa a naďalej pretrváva konfliktná komunikácia spojená s neprehľadným režimom starostlivosti. Poukázala na zmenu svojich osobných a pracovných pomerov, spočívajúcu v ukončení atestačného štúdia a výkone povolania lekárky v J., v dôsledku čoho si od februára 2026 zabezpečila bývanie v mieste výkonu práce. Uviedla, že tento krok sleduje predovšetkým zosúladenie pracovných povinností so starostlivosťou o maloleté dieťa a vytvorenie stabilného denného režimu. V uvedenom podaní matka zároveň uvádzala, že otec si maloleté dieťa berie aj bez predchádzajúcej dohody a bez toho, aby jej oznámil miesto a čas jeho návratu, čo v nej vyvoláva stav neistoty. Namietala tiež inštaláciu kamerového systému na nehnuteľnosti v Košeci bez jej súhlasu, ktorú považovala za zásah do svojho súkromia, ako aj do súkromia maloletého dieťaťa.

5. Matka sa následne opakovane vyjadrovala k vyjadreniu otca, v ktorých zdôrazňovala, že na strane otca došlo k zásadnej zmene rodinných pomerov, keď žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou a jej maloletým dieťaťom a očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. Podľa nej táto skutočnosť má dopad na časové a osobné možnosti otca venovať sa maloletému dieťaťu. Opätovne poukazovala na dôvody svojho odsťahovania zo spoločnej nehnuteľnosti, ktoré pripisovala konaniu otca, a tvrdila, že jej zotrvanie v spoločnej domácnosti by bolo neudržateľné. Pokiaľ ide o otázku materskej školy, uvádzala, že zabezpečila možnosť dochádzky maloletého dieťaťa do materskej školy v J., avšak otec nesúhlasil so zmenou zariadenia a odmietol udeliť potrebný súhlas. Zároveň popierala tvrdenia otca o tom, že by mu bránila v styku s maloletým dieťaťom, a tvrdila, že jej cieľom je nastavenie stabilného, predvídateľného režimu života maloletého dieťaťa, ktorý by nebol závislý od aktuálnych sporov rodičov.

6. Otec v odvolacej duplike a ďalšom vyjadrení v zásade zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, podľa ktorej nevidí dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže starostlivosť o maloleté dieťa sa naďalej fakticky vykonáva a rodičia si dieťa odovzdávajú. Nad rámec doterajších vyjadrení však otec tvrdil, že matka v poslednom období prijíma kroky, ktoré nevedú k stabilizácii režimu starostlivosti a ktorými obmedzuje jeho kontakt s maloletým dieťaťom. Poukazoval najmä na situácie, v ktorých sa podľa jeho tvrdení dozvedal o plánovaní starostlivosti alebo o pobyte dieťaťa oneskorene, prípadne bez toho, aby mu bolo vopred oznámené, kde a na ako dlho sa maloleté dieťa zdržiava. Ďalej tvrdil, že matka sa s maloletým dieťaťom presúva medzi rôznymi miestami, čo podľa neho spôsobuje, že maloleté dieťa nemá ustálený denný režim. V tejto súvislosti tvrdil, že mu nie je vždy známe, v akom prostredí sa dieťa nachádza a akým spôsobom je zabezpečená jeho každodenná starostlivosť, čo považuje za problematické z hľadiska stability dieťaťa. Zdôrazňoval aj otázku predškolskej dochádzky maloletého dieťaťa, keď v určitých obdobiach maloleté dieťa materskú školu nenavštevovalo. Podľa neho absencia jednotného režimu dochádzky do materskej školy je dôsledkom neexistencie jasne dohodnutých pravidiel medzi rodičmi. K presťahovaniu matky a k jej pracovným pomerom doplnil, že tieto zmeny považuje za zásah do doterajšieho spôsobu života a stability prostredia maloletého dieťaťa. Opakovane uvádzal, že v minulosti, ako aj v súčasnosti, preberal starostlivosť o maloleté dieťa, keď pracovné povinnosti matky neumožňovali jej osobnú starostlivosť. Zároveň však tvrdil, že pri plánovaní tejto starostlivosti chýba predvídateľnosť a dlhodobejšia dohoda. V závere otec opätovne navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, prípadne nariadil striedavú osobnú starostlivosť, s frekvenciou 3 dni, resp. 7 dní u každého rodiča. 7. Kolízny opatrovník sa v priebehu odvolacieho konania k veci nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( , , ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z a a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

postupom podľa ust. zmenil, konštatujúc dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v časti osobnej starostlivosti o dieťa. Vo zvyšnej časti - o dočasnú úpravu vyživovacej povinnosti otca a zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, podľa napadnuté uznesenie potvrdil, považujúc ho za vecne správne.

9. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo skutkových zistení a podkladov, ktoré mal v čase rozhodovania k dispozícii, avšak pri ich vyhodnotení neprihliadol na všetky významné okolnosti vyplývajúce z aktuálneho výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. V dôsledku uvedeného dospel k záveru o neexistencii dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorým sa odvolací súd v časti osobnej starostlivosti nemohol stotožniť. Zo skutkových zistení vyplýva, že medzi rodičmi existuje zrejmá a dlhodobo pretrvávajúca nezhoda v otázkach výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Táto nezhoda sa neprejavuje v samotnej schopnosti dieťa fyzicky preberať a odovzdávať, ale v absencii dohody o základných pravidlách každodennej starostlivosti, v rozdielnych predstavách rodičov o organizácii života dieťaťa, jeho pobyte, dochádzke do materskej školy a plánovaní osobnej starostlivosti.

10. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že aj zo samotných podaní otca, ktorý navrhoval potvrdenie napadnutého uznesenia, vyplýva neexistencia funkčnej dohody rodičov o každodennom výkone starostlivosti. Aj otec opakovane poukazoval na nedostatok predvídateľnosti, na absenciu jednotného režimu a na skutočnosť, že nie je vždy oboznámený s tým, kde a v akom časovom režime sa maloleté dieťa zdržiava. Tieto tvrdenia objektívne svedčia o tom, že súčasný stav nie je stabilizovaný a výkon starostlivosti je výrazne zaťažený rodičovským konfliktom s postupne narastajúcou intenzitou.

11. Za daných okolností odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého ponechanie právne neupraveného stavu by viedlo k ďalšiemu prehlbovaniu konfliktu a vytváralo by riziko jednostranného určovania režimu starostlivosti jedným z rodičov. Účelom neodkladného opatrenia v tomto štádiu konania preto nie je riešiť zodpovednosť za vznik konfliktu, ale dočasne stabilizovať pomery maloletého dieťaťa prostredníctvom jasne stanoveného, vykonateľného rámca výkonu osobnej starostlivosti.

12. Pri rozhodovaní o tom, akú formu dočasnej úpravy osobnej starostlivosti zvolí, odvolací súd vychádzal zo skutočností obsiahnutých v spise. Na základe týchto považuje za osvedčené, že maloleté dieťa má vytvorený vzťah k obom rodičom, pričom ani jeden z účastníkov netvrdil, že by druhý rodič nebol schopný zabezpečiť riadnu každodennú starostlivosť. Naopak, z tvrdení oboch rodičov, ako aj zo stanoviska kolízneho opatrovníka, vyplýva, že obaja rodičia disponujú primeranými osobnostnými, výchovnými aj materiálnymi predpokladmi na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

13. Odvolací súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že pracovné pomery matky prešli zmenou, keď po ukončení atestačného štúdia vykonáva povolanie lekárky v inom mieste, než kde sa nachádzalo pôvodné rodinné prostredie maloletého. 14. Túto okolnosť nemožno vykladať v jej neprospech, ani ju použiť ako dôvod na obmedzovanie rozsahu jej osobnej starostlivosti, pokiaľ sa dosiaľ neosvedčilo, že by nebola schopná zosúladiť výkon povolania s výkonom rodičovských práv a povinností.

15. Rovnako odvolací súd nepovažoval za rozhodujúce okolnosti týkajúce sa osobného života rodičov nad rámec ich schopnosti zabezpečiť maloletému dieťaťu riadnu starostlivosť. Zo spisu nevyplýva, že by spôsob bývania ktoréhokoľvek z rodičov alebo ich osobné vzťahy mali taký charakter, ktorý by spochybňoval ich rodičovskú spôsobilosť alebo predstavoval ohrozenie maloletého dieťaťa.

16. Vo väzbe na uvedené považoval odvolací súd za najvhodnejší spôsob dočasnej úpravy pomerov striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, ktorá v tejto fáze konania neprejudikuje výsledok konania vo veci samej, ale naopak, umožňuje objektívne preveriť pomery, vzťahy a schopnosti oboch rodičov, bez toho, aby bol ktorýkoľvek z nich vopred znevýhodnený. Striedavá osobná starostlivosť zároveň zabezpečuje zachovanie väzieb maloletého dieťaťa k obom rodičom a vytvára priestor na stabilizáciu jeho každodenného režimu v období, kým bude o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnuté meritórne v konaní o rozvod manželstva.

17. Pri určení periodicity striedavej osobnej starostlivosti prihliadol odvolací súd na vek maloletého dieťaťa, ako aj na skutočnosť, že rodičia sa na jeho výchove a starostlivosti doposiaľ podieľali spoločne a dieťa je zvyknuté na pobyt u oboch rodičov v širšom časovom rozsahu. Týždenne sa striedajúci model preto považoval za primeraný, keďže poskytuje dieťaťu stabilitu denného režimu bez nadmernej fragmentácie starostlivosti a zároveň zachováva rovnováhu zapojenia oboch rodičov.

18. Pokiaľ ide o miesto a čas odovzdávania maloletého dieťaťa, odvolací súd vychádzal z potreby zabezpečiť čo najmenšiu záťaž pre dieťa a súčasne minimalizovať priestor pre ďalšie konflikty medzi rodičmi. Ako vhodné a dieťaťu známe prostredie bolo určené miesto trvalého pobytu dieťaťa, nachádzajúce sa v Košeci, ktoré maloleté dieťa pozná a v ktorom sa reálne aj zdržiava. Ako čas odovzdania považoval za vhodný záver týždňa, nedeľu o 18.00 hod. Dopĺňa, že prípadná zmena trvalého pobytu maloletého dieťaťa ako podstatná vec vyžaduje dohodu oboch rodičov alebo rozhodnutie súdu, a preto je takto nastavený spôsob odovzdávania primeraný a predvídateľný aj pri zmene pomerov.

19. Nariadené neodkladné opatrenie predstavuje len dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, čo odvolací súd zdôrazňuje, a neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Účastníci konania sú preto oprávnení domáhať sa samostatným návrhom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, pokiaľ by to považovali za potrebné, a to nezávisle od prebiehajúceho konania o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. O uvedenom odvolací súd považoval za potrebné v súlade s účastníkov konania poučiť.

20. Pokiaľ ide o uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh matky na dočasnú úpravu vyživovacej povinnosti otca, odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Zo skutkových zistení vyplýva, že výživa maloletého dieťaťa je v súčasnosti zabezpečovaná oboma rodičmi v rámci výkonu ich osobnej starostlivosti, pričom neboli osvedčené okolnosti, ktoré by zakladali potrebu bezodkladného zásahu súdu formou neodkladného opatrenia.

21. Rovnako sa neosvedčila potreba osobitnej dočasnej úpravy zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, keďže v tomto smere absentovali tvrdenia o naliehavosti. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie aj v tejto časti ako vecne správne potvrdil.

22. O náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení , keď nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo namieste odchýliť sa od uvedeného zákonného pravidla.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).