Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Sas-12-2025.pdf
PDF · 111.28 KB
Case nature
Area
Subarea
18Sas/12/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Alexander Milko, advokát, Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
/o zvýšenie invalidného dôchodku/
1. Žalobca ako poberateľ invalidného dôchodku (ktorý mu bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 28.05.2024) žiadosťou zo dňa 30.10.2024 požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku s odôvodnením, že jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršil.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 21.02.2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že podľa odborného lekárskeho posudku pobočky z 04.12.2024 miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 45 %.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi zvýšil invalidný dôchodok od 01.08.2025 na sumu 269,70 Eur mesačne, a to na základe odborného lekárskeho posudku ústredia z 04.08.2025, ktorým bola určená miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60 %. Podľa tohto posudku miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce ochorenie (cukrovku) bolo určené percentuálnou mierou 50 % pri zaradení podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do Kapitoly IV - Endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, položky 1. - Cukrovka, písm. c) - ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha, syndróm neuvedomovania si hypoglykémie) s percentuálny rozpätím 50 - 75 %. Takto určená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola postupom podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení za ostatné ochorenia žalobcu (syndróm karpálneho tunela ľahkého stupňa vľavo a stredne ťažkého stupňa vpravo, impimgement syndróm pliec, obojstranne vľavo, deformujúca AS artróza oboch pliec III. stupňa a lakťov I.-II. stupňa, obojstranná chronická laterálna a mediálna epikondylitída ramien, artériová hypertenzia) navýšená o maximálnych 10 %, čím celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje 60 %. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bol týmto posudkom ustálený dňom 01.08.2025 s poukazom na doloženie EMG vyšetrenia. Samotná výška zvýšeného invalidného dôchodku bola určená výpočtom podľa zákona o sociálnom poistení, ktorá výška s poukazom na § 274 zákona o sociálnom poistení bola vyššia ako výška vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb.
II.
Súdne konanie
5. Žalobou elektronicky podanou Správnemu súdu v Košiciach dňa 27.10.2025, v zákonom stanovenej lehote, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.08.2025 aj prvostupňového rozhodnutia zo dňa 21.02.2025, vrátenia veci na ďalšie konanie a náhrady trov. Svoje žalobné námietky vymedzil žalobca v podstatnej časti nasledovne:
- Namieta nesprávne a nezákonné stanovenie dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dňom 01.08.2025, keď tento deň bol podľa neho stanovený bez bližšieho zdôvodnenia len uvedením, že bol stanovený na základe EMG vyšetrenia. K tomu zdôraznil, že už vo svojej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku z 30.10.2024 uviedol, že sa jeho zdravotný stav zhoršil a doložil lekársky nález o diagnostikovaní cukrovky II. typu, ako aj o ostatných komplikáciách - degeneratívne zmeny ramenných kĺbov a stredne ťažká diabetická polyneuropatia dolných končatín. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že mu mala byť stanovená zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už od podania žiadosti. Poukázal na to, že určenie miery poklesu schopnosti posudkovým lekárom pobočky bolo nesprávne, ktorý stav on nezapríčinil a rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k ustáleniu dátumu zmeny je v tejto časti nesprávne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
- Namieta nezákonnosť určenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce ochorenie (cukrovku II. typu) na dolnej hranici z percentuálneho rozpätia 50 - 75 %, t. j. na úrovni 50 % a to s odôvodnením, že dolná hranica bola zvolená pre prítomnosť len jednej komplikácie. Poukázal na to, že z lekárskych nálezov vyplýva, že trpí cukrovkou II. typu s potvrdenou polyneuropatiou dolných končatín stredne ťažkého stupňa a podľa jeho názoru s prihliadnutím na závažnosť klinického nálezu mala byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustálená v strede percentuálneho rozsahu a nie na spodnej hranici. Podľa žalobcu žalovaným bola percentuálna miera ustálená nesprávne, nezákonne bez objektívnych nálezov, len subjektívne a bez náležitého odôvodnenia.
- Namieta nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného aj v časti, v ktorej žalovaný uvádza sumu invalidného dôchodku vypočítanú podľa zákona č. 100/1988 Zb. v sume 245,60 Eur, nakoľko podľa žalobcu z rozhodnutia nevyplýva ako žalovaný dospel k výpočtu tejto sumy, porovnávanej so sumou vypočítanou podľa zákona o sociálnom poistení.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.11.2025 zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, na správnom a komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, dostatočnom zistení skutkového stavu a vecnej správnosti svojich záverov, a preto žalobu navrhol zamietnuť. Zdôraznil, že polyneuropatia dolných končatín žalobcu ako komplikácia cukrovky II. typu bola v predchádzajúcom EMG vyšetrení žalobcu mierna a až podľa EMG vyšetrenia z 01.08.2025 išlo o polyneuropatiu dolných končatín stredne ťažkého stupňa, čo odôvodňovalo určenie dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu dňom 01.08.2025. K námietke nedostatočného odôvodnenia výpočtu sumy invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v napadnutom rozhodnutí uviedol, že podrobný výpočet bol uvedený už v skoršom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi, a to v rozhodnutí generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 28.05.2024. Žalovaný vo vyjadrení zopakoval tam uvedený spôsob výpočtu aj s doplnením ďalších
zvýšení sumy invalidného dôchodku vypočítanej podľa zákona č. 100/1988 Zb. na výšku označenú v napadnutom rozhodnutí.
7. Zároveň žalovaný doručil správnemu súdu stanovisko posudkového lekára k správnej žalobe zo dňa 17.11.2025, adresované Sociálnej poisťovni ústredie, odbor odvolacích konaní, ktorého obsah korešponduje so skutočnosťami zdôraznenými vo vyjadrení žalovaného k žalobe.
8. Žalobca repliku nepodal.
9. Na pojednávaní konanom dňa 06.05.2026 prítomní účastníci resp. ich zástupcovia zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.
III.
Relevantná právna úprava
10. Relevantné ustanovenia zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“):
- Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
- Podľa 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
- Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
- Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
- Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Relevantné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“):
- Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
- Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
- Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
- Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
- Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
- Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
- Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
- Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
- Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
- Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
IV.
Posúdenie veci správnym súdom
12. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého dávkového a posudkového spisu, na pojednávaní súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
13. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, a to tak, že žalobcovi bolo priznané zvýšenie zodpovedajúce zmene poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 01.08.2025 na úroveň 60 % oproti dovtedajšej úrovni 45 %, na základe odborného lekárskeho posudku ústredia zo dňa 04.08.2025.
14. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení na základe posúdenia zdravotného postihnutia konkrétnej osoby (§ 71 ods. 5). Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v
ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Zistenia posudkových lekárov sú teda odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti.
15. Lekársky posudok je v konaní pred správnym orgánom ako aj pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je správny orgán resp. súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Inak povedané pokiaľ lekársky posudok tvoriaci podklad rozhodnutia správneho orgánu takými charakteristikami nedisponuje, potom ani samotné rozhodnutie správneho orgánu opierajúce sa o jeho závery nemôže byť spôsobilé obstáť v teste zákonnosti.
16. V predmetnej veci bol podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného odborný lekársky posudok (ústredia) zo dňa 04.08.2025, ktorý bol preto relevantný aj pre posúdenie veci správnym súdom.
17. Správny súd po oboznámení sa s obsahom dávkového a posudkového spisu konštatuje, že posudkovým lekárom ústredie boli zohľadnené všetky lekárske správy predložené žalobcom správnemu orgánu a nachádzajúce sa v posudkovom spise a ustálenie chorôb žalobcu v posudku ústredia korešponduje s predloženými lekárskymi správami.
18. V odbornom posudku ústredia z 04.08.2025 je zrozumiteľne odôvodnený záver o ustálení rozhodujúceho ochorenia žalobcu - cukrovka II. typu so zaradením podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly IV, položky 1., písm. c), ktoré je charakterizované ako cukrovka ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha, syndróm neuvedomovania si hypoglykémie) s percentuálny rozpätím 50 - 75 % (čo zo strany žalobcu ani nebolo namietané). Ako aj záver, že na základe lekárskych nálezov popisujúcich klinický stav žalobcu bolo odôvodnené určenie percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (za rozhodujúce ochorenie) na úrovni 50 % na dolnej hranici percentuálneho rozpätia „pre cukrovku II. typu na tabletách pri morbidnej obezite s potvrdenou polyneuropatiou dolných končatín stredne ťažkého stupňa (dolná hranica volená pre prítomnosť len jednej komplikácie, ostatné komplikácie ako je poškodenie zraku pri cukrovke, ťažké poškodenie obličiek, amputácia prstov v rámci diabetickej nohy nie sú prítomné), s maximálnym možným navýšením o 10 % ... pre všetky ostatné ochorenia - degeneratívne zmeny ramenných kĺbov, syndróm karpálneho tunela, na celkových 60 %.“
19. Správny súd nezistil žiadne nedostatky v posudku ústredia a napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktoré by mohli zakladať dôvodnosť žalobcom vznesenej námietky nesprávneho určenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce ochorenie (cukrovku II. typu) na dolnej hranici z percentuálneho rozpätia 50 - 75 %, t. j. na úrovni 50 % a nedostatočnosť odôvodnenia tohto záveru len tým, že dolná hranica bola zvolená pre prítomnosť len jednej komplikácie, keď podľa názoru žalobcu pri cukrovke II. typu s potvrdenou polyneuropatiou dolných končatín stredne ťažkého stupňa a s prihliadnutím na závažnosť klinického nálezu mala byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustálená v strede percentuálneho rozsahu. Obdobne to platí aj vo vzťahu k námietke nesprávneho stanovenia dátum zmeny miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť až dňom 01.08.2025, ktorý bol podľa žalobcu stanovený bez bližšieho zdôvodnenia len uvedením, že bol stanovený na základe resp. doložením EMG vyšetrenia, pričom podľa žalobcu mal byť stanovený od podania žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, všetko s poukazom na doloženie lekárskych nálezov o diagnostikovaní cukrovky II. typu, ako aj o ostatných komplikáciách - degeneratívne zmeny ramenných kĺbov a stredne ťažká diabetická polyneuropatia dolných končatín.
20. Správny súd poukazuje na to, že podľa skorších odborných posudkov o miere invalidity žalobcu (ktorými bola jeho invalidita určená na úrovni 45 %) bolo jeho rozhodujúce ochorenie - cukrovka II. typu zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly IV, položky 1., písm. b), ktoré je charakterizované ako cukrovka kompenzovateľná na liečbe s komplikáciami v počiatočnom (incipientnom) štádiu s percentuálnym rozpätím 25-35 % s určenou mierou poklesu schopnosti žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35 % spolu s maximálnym navýšením za ostatné ochorenia o 10 %. Z obsahu posudku ústredia z 04.08.2025, relevantného v predmetnej veci, vyplýva, že oproti skorším posudkom disponoval posudkový lekár ústredia lekárskou správou z EMG vyšetrenia zo dňa 01.08.2025, podľa ktorej bola u žalobcu diagnostikovaná polyneuropatia dolných končatín stredne ťažkého stupňa. Pričom v skorších lekárskych správach (označených aj v posudku ústredia, konkrétne z neurologického vyšetrenia z 02.01.2024, z 10.07.2024 a z 26.10.2023) bola síce diagnostikovaná symetricky motoricko-senzitívna polyneuropatia dolných končatín axonálneho typu, avšak nie stredne ťažkého stupňa, ako to zdôraznil aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe. Vyplývajúc z uvedeného sa javí ako logický a dostatočne odôvodnený záver, keď oproti skorším posudkom, kde bola ustálená cukrovka s komplikáciami v počiatočnom (incipientnom) štádiu [kapitola IV, položky1., písm. b)], v posudku ústredia z 04.08.2025 bola ustálená cukrovka s komplikáciou spočívajúcou v polyneuropatii dolných končatín stredne ťažkého stupňa [zamýšľanou v kapitola IV, položky1., písm. c)] a vzhľadom na neprítomnosť iných komplikácií cukrovky [zamýšľaných v kapitole IV, položky1., písm. c)] bola ustálená miera poklesu schopnosti na dolnej hranici rozpätia 50-75 %, t. j. na úrovni 50 % za rozhodujúce ochorenie.
21. V tomto smere tiež nie je možné opomenúť, že závažnosť klinického nálezu u žalobcu, vrátane jeho ďalších ochorení (teda ochorení, ktoré nepredstavovali komplikácie cukrovky ale samostatné ochorenia), bola zohľadnená aj v maximálnom navýšení percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť (o 10 %) v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení za jeho ostatné ochorenia, čo nebolo žalobcom namietané a ani súdom neboli zistené žiadne nedostatky vo vzťahu k tomuto navýšeniu.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že zmena miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť nastala v príčinnej súvislosti s diagnostikovaním polyneuropatie dolných končatín stredne ťažkého stupňa ako komplikácie cukrovky II. typu, ustálenie dátumu tejto zmeny dňom diagnostického nálezu (lekárskej správy zo dňa 01.08.2025) sa javí ako logické a náležite odôvodnené. V posudkovom spise sa nenachádza žiaden podklad, ktorý by umožňoval ustálenie tejto zmeny ku skoršiemu dátumu resp. ku dňu podania žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku ako to požaduje žalobca.
23. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ žalobca má za to, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu po vydaní napadnutého rozhodnutia resp. disponuje novými lekárskymi správami datovanými po vydaní napadnutého rozhodnutia (ako na to poukázal jeho zástupca na pojednávaní konanom v predmetnej veci v spojení s predložením novších lekárskych správ do súdneho spisu datovaných po vydaní napadnutého rozhodnutia), uvedené môže zakladať dôvod na iniciovanie opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu. Avšak tieto neskoršie lekárske správy nemôžu byť spôsobilé zvrátiť závery preskúmavaného napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádzalo z lekárskych správ, ktoré boli žalobcom predložené posudkovému lekárovi v aktuálnom čase spracovania posudku tvoriaceho podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené a na základe zdôraznených limitov prieskumnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k lekárskym posudkom, správny súd uzatvára, že záver žalovaného, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, je zákonný, majúci oporu v dávkovom a predovšetkým v posudkovom spise. V posudzovanej veci príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dostatočne posúdil zdravotný stav žalobcu, ním podaný posudok je komplexný, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnený a nie sú zistené diskrepancie medzi záverom posudkového lekára a diagnózami odborných lekárov a nimi opísaného klinického obrazu, ktoré boli uvedené v lekárskych správach, ktoré žalobca správnym orgánom predložil resp. boli nimi zabezpečené. Skutkový stav, o ktorý opiera žalovaný svoje závery v napadnutom rozhodnutí a ktorý zistil zhodne so závermi lekárskeho posudku ústredia, bol zistený dostačujúcim spôsobom pre posúdenie veci a tento bol správne právne posúdený, pričom závery žalovaného sú dostatočne odôvodnené a preskúmateľné.
25. Pokiaľ žalobca prostredníctvom svojho zástupcu poukázal na potrebu vykonania znaleckého dokazovania v súdnom konaní a vykonanie takého dokazovania navrhol, správny súd uvádza, že nevyhovel návrhu žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu a miery jeho poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Nakoľko tak, ako je vyššie
uvedené, klinický obraz ako ani diagnostika žalobcu v predmetnej veci nie sú rozporné so zdravotnou dokumentáciou predloženou žalobcom, z ktorej vychádzal posudkový lekár. Preto tu neexistuje rozpor, ktorý by navrhovaným dokazovaním bolo možné a potrebné odstrániť. Nad rámec toho správny súd zdôrazňuje, že primárne zisťovanie skutkového stavu a vykonávanie dokazovania prináleží vždy konajúcemu správnemu orgánu. Správny súd vykoná dokazovanie sám len vo výnimočne odôvodnených prípadoch.
26. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v časti výpočtu sumy invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v sume 245,60 Eur porovnávanej so sumou vypočítanou podľa zákona o sociálnom poistení (269,70 Eur), správny súd uvádza, že samotná absencia podrobného uvedenia postupu pri výpočte sumy invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v napadnutom rozhodnutí v okolnostiach danej veci neprestavuje takú vadu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorá by bola spôsobilá zakladať jeho nezákonnosť. Nakoľko, ako na to poukázal žalovaný vo vyjadrení k žalobe a ako to zodpovedá aj obsahu dávkového spisu, tento podrobný mechanizmus výpočtu bol uvedený v skoršom rozhodnutí generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 28.05.2024 o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi a to práve v sume vypočítanej podľa zákona č. 100/1988 Zb., ktorá ku dňu 02.01.2024 predstavovala 240,50 Eur aj so zvýšeniami. Zároveň zvýšenie tejto sumy invalidného dôchodku od 01.01.2025 a mechanizmus výpočtu zvýšenia na sumu 245,60 Eur (teda sumu totožnú ako bola ustálená aj v napadnutom rozhodnutí) vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie z 31.01.2025.
27. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, na základe lekárskych nálezov predložených žalobcom, dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje závery dostatočne odôvodnil. (výrok I.)
28. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, správny súd žalovanému nárok na náhradu trov voči žalobcovi nepriznal. (výrok II.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu.
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).