Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sas/9/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Michal Kizák, advokát, Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 52 650 880, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

/o zvýšenie invalidného dôchodku/

1. Žalobca ako poberateľ invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 12.02.2025 požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku s odôvodnením, že jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršil.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 23.04.2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu, že podľa odborného lekárskeho posudku pobočky z 08.04.2025 miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 70 %.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, a to na základe odborného lekárskeho posudku ústredia z 27.06.2025, ktorým bola určená miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť naďalej bez zmeny na úrovni 70 %. Podľa tohto posudku miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce ochorenie (paranoidná schizofrénia) bolo určené percentuálnou mierou 70 % pri zaradení podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do Kapitoly V

- Duševné choroby a poruchy správania, položky 2. - Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. c) - ťažké formy s percentuálny rozpätím 65 - 80 %. Takto určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebola postupom podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení za ostatné ochorenia žalobcu zvyšovaná.

II.

Súdne konanie

5. Žalobou elektronicky podanou Správnemu súdu v Košiciach dňa 27.08.2025, v zákonom stanovenej lehote, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.07.2025, vrátenia veci na ďalšie konanie a náhrady trov. Svoje žalobné námietky vymedzil žalobca v podstatnej časti nasledovne:

- Namieta, že pred vydaním odborného posudku zo dňa 08.04.2025 resp. zo dňa 27.06.2025 nebol zo strany posudkového lekára osobne vyšetrený, hoci o to výslovne požiadal, a to prinajmenšom v podanom odvolaní zo dňa 30.04.2025 proti prvostupňovému rozhodnutiu. Na túto žiadosť žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nereflektoval a nevysvetlil prečo žiadosti nevyhovel.

- Namieta, že odborné posudky tvoriace podklad rozhodnutia nespĺňajú požiadavku úplnosti a presvedčivosti a navyše sú nepreskúmateľné. V tejto spojitosti predovšetkým namieta, že posudkoví lekári nedostatočne zohľadnili to, že podľa predložených lekárskych správ sa zdravotný stav žalobcu zhoršil a boli mu nasadené vyššie dávky liekov, čo predstavuje jednoznačný dôkaz o zhoršení stavu. Zdôraznil, že samotnými ošetrujúcimi lekármi bol inštruovaný v tom smere, že vôbec nie je schopný vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť a poukázal na to, že o uvedenom svedčí aj najnovšia lekárska správa zo dňa 30.07.2025, v ktorej je výslovne konštatovaný nulový pracovný potenciál. Žalobca nenamieta, že sa posudkoví lekári s touto lekárskou správou nevysporiadali, keďže je zrejmé jej vystavenie až po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, ale na túto lekársku správu poukazuje ako na dôkaz o dôvodnosti jeho žalobnej argumentácie. Podľa žalobcu v predmetnej lekárskej správe je explicitným spôsobom vyjadrené to, čo už implicitne vyplýva z ostatných (skorších) lekárskych správ, a síce, že nie je schopný vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť a to ani čiastočne. Preto podľa žalobcu k tomuto záveru mali dospieť aj posudkoví lekári. Uviedol, že protichodnosť záverov v odborných posudkoch verzus lekárskej správe zo dňa 30.07.2025 vyvoláva opodstatnený stav neistoty ohľadom toho, či posudkoví lekári pri vydaní ich odborných posudkov skutočne zohľadnili všetky aspekty doterajších lekárskych správ žalobcu.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.10.2025 zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, na správnom a komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, dostatočnom zistení skutkového stavu a vecnej správnosti svojich záverov, a preto žalobu navrhol zamietnuť. K námietke posúdenia zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti zdôraznil, že posúdenie bolo vykonané v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, keď posúdenie bez prítomnosti poistenca toto ustanovenie umožňuje, ak má posudkový lekár k posúdeniu dostatok podkladov. Tiež zdôraznil, že aj keď posudkový lekár ústredia výslovne neuviedol prečo nevyhovel žiadosti o posúdenie žalobcu v jeho prítomnosti, jeho postup vychádzal zo zákonnej možnosti posúdenia stavu žalobcu v jeho neprítomnosti. K námietke nezohľadnenia zhoršenia zdravotného stavu a nasadenia vyšších dávok liekov uviedol, že posudkovým lekárom bola zohľadnená prepúšťacia správa z hospitalizácie žalobcu vo februári 2025, podľa ktorej išlo o hospitalizáciu na preliečenie, nie z dôvodu zhoršenia jeho stavu. Ako aj to, že pri hospitalizácii nasadená zmena depotnej liečby (pozn. dlhodobo pôsobiace, postupne sa uvoľňujúce liečivo z injekčného depa) na Olanzapim viedla k zlepšeniu komunikácie a celkovej resocializácie, k stabilizácii stavu žalobcu. Tiež zdôraznil, že navýšenie liečby nie je automaticky dôkazom zhoršenia zdravotného stavu a v prípade žalobcu viedlo k stabilizácii jeho stavu, ktorý je podľa následných kontrolných vyšetreniach po hospitalizácii bez zmeny stavu pred aj po zmene liečby. K žalobcom predloženej novšej lekárskej správe o. i. uviedol, že závery ošetrujúceho lekára o „nulovom pracovnom potenciáli“ sú z pohľadu posudkového lekárstva len subjektívnym názorom ošetrujúceho lekára, spolu so zdôraznením, že posudkoví lekári sú jediní oprávnení posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

7. Žalobca v replike zo dňa 26.11.2025 trvá na tom, že pri osobnom vyšetrení by posudkový lekár dospel k inému záveru než akému dospel len na základe zdravotnej dokumentácie. Taktiež má za to, že osobné vyšetrenie je jedinečné a nemožno ho nahradiť inými skoršími lekárskymi správami, o to viac ak o osobné vyšetrenie pacient v danom prípade žalobca výslovne požiada. Argumentáciu žalovaného o tom, že posudkový lekár nepotreboval osobne vzhliadnuť a vyšetriť žalobcu považuje za dodatočnú, účelovú a bagatelizujú skutočnosť opomenutia osobného vyšetrenia. K tvrdeniu žalovaného vo vyjadrení, že požiadavka žalobcu o osobné vyšetrenie bola posúdená a zamietnutá s ohľadom na dostatočnosť

podkladov pre druhostupňové posúdenie poznamenáva, že ak by sa posudkový lekár skutočne zaoberal požiadavkou žalobcu a osobné vyšetrenie, tak by to sám uviedol v posudku a nie až prostredníctvom vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe. Pokiaľ ide o zvýšenie dávok liekov nenamieta, že uvedené samo o sebe nie je dôkazom o zhoršení zdravotného stavu, avšak je presvedčený, že práve zvýšenie dávok liekov mohlo podnietiť posudkového lekára k tomu, aby podrobnejšie preskúmal zdravotný stav žalobcu. Zdôrazňuje, že zvýšenie dávok liekov v spojení s inými zistenými skutočnosťami v konečnom dôsledku môže byť rozhodujúcim faktorom. Žalobca v replike dôrazne rozporoval všeobecné tvrdenie žalovaného o tom ,že lekárska správa ošetrujúceho lekára nemá pre posudkového lekára de facto žiadny význam a jedná sa len o subjektívny názor, tento prístup žalovaného považuje za neakceptovateľný, pretože práve ošetrujúci lekár pozná zdravotný stav svojho pacienta najlepšie.

8. Žalovaný dupliku nepodal.

9. Na pojednávaní konanom dňa 06.05.2026 prítomní účastníci resp. ich zástupcovia zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

III.

Relevantná právna úprava

10. Relevantné ustanovenia (ďalej len „“):

- Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

- Podľa 199 ods. 1 písm. a) , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

- Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

- Podľa , správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba,

- Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Relevantné ustanovenia o sociálnom poistení (ďalej len „“):

- Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

- Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

- Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

- Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

- Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

- Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

- Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

- Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

- Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

- Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

12. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého dávkového a posudkového spisu, na pojednávaní súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

13. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.07.2025, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, a to z dôvodu, že na základe odborného lekárske posudku ústredia zo dňa 27.06.2025 nedošlo k zmene miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, a táto naďalej zodpovedá miere 70 %.

14. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení na základe posúdenia zdravotného postihnutia konkrétnej osoby (§ 71 ods. 5). Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Zistenia posudkových lekárov sú teda odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti.

15. Lekársky posudok je v konaní pred správnym orgánom ako aj pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je správny orgán resp. súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Inak povedané pokiaľ lekársky posudok tvoriaci podklad rozhodnutia správneho orgánu takými charakteristikami nedisponuje, potom ani samotné rozhodnutie správneho orgánu opierajúce sa o jeho závery nemôže byť spôsobilé obstáť v teste zákonnosti.

16. V predmetnej veci bol podkladom napadnutého rozhodnutia odborný lekársky posudok (ústredia) zo dňa 27.06.2025, ktorý bol preto relevantný aj pre posúdenie veci správnym súdom.

17. Správny súd po oboznámení sa s obsahom dávkového a posudkového spisu konštatuje, že posudkovým lekárom ústredie boli zohľadnené všetky lekárske správy predložené žalobcom správnemu orgánu a nachádzajúce sa v posudkovom spise a ustálenie chorôb žalobcu v posudku ústredia korešponduje s predloženými lekárskymi správami.

18. V odbornom posudku ústredia z 27.06.2025 je zrozumiteľne odôvodnený záver o ustálení rozhodujúceho ochorenia žalobcu - paranoidná schizofrénia (podľa MKCH-10 kód F.20.0, jeho zaradením podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a určení percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť naďalej na úrovni 70 % v strede percentuálneho rozpätia, keď sa v posudku po zhrnutí obsahu predložených lekárskych správ uvádza: „Ku žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu bola dokladovaná okrem ambulantných správ popisujúcich stabilizáciu chronického ochorenia aj prepúšťacia správa z hospitalizácie zo Svidníka, kde sa uvádza zhoršenie bludnej produkcie po požití alkoholu, so zmenou depotnej liečby na Olanzapim, po ktorom sa zlepšila komunikácia a celková resocializácia. Dokladované odborné nálezy nesvedčia pre zhoršenie zdravotného stavu, ktoré je dlhodobo, napriek porušovanej abstinencii v stabilizovanom stave, čo podmieňuje trvanie invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, v strede percentuálneho rozpätia pre ťažké formy duševných porúch s bludnou produkciou, ktorá je provokovaná alkoholom a v minulosti aj marihuanou. Po dôkladnom preštudovaní celej zdravotnej dokumentácie a na základe vyššie uvedeného sa druhostupňová posudková lekárka ústredia stotožňuje so záverom prvostupňového posudkového lekára pobočky, ktorý zaradil rozhodujúce ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu číslo ... do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, pod položku 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písmeno c - ťažké formy s rozpätím 65-80 % v strednej hodnote, nakoľko je toho času pri dodržiavaní liečby a životosprávy popisované zlepšenie zdravotného stavu.“

19. Správny súd nezistil žiadne rozpory v posudku ústredia, ktoré by mohli zakladať dôvodnosť žalobcom vznesenej námietky nesprávneho určenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce ochorenie (paranoidná schizofrénia) v strede percentuálneho rozpätia pre ťažké formy duševných porúch s bludnou produkciou 65 - 80 %, t. j. na úrovni 70 % a námietky nedostatočného odôvodnenia tohto záveru.

20. Pokiaľ žalobca na podporu svojej žalobnej argumentácie poukázal na lekársku správu ošetrujúceho psychiatra zo dňa 30.07.2025, správny súd zdôrazňuje, že mu neprináleží vyhodnocovať, či explicitne vyjadrené stanovisko ošetrujúceho lekára (psychiatra) žalobcu v neskoršej lekárskej správe (vyhotovenej po vyhotovení odborného posudku tvoriaceho poklad napadnutého rozhodnutia), o nulovej zárobkovej schopnosti žalobcu, je implicitne obsiahnuté v skorších lekárskych správach, ktorými

disponoval posudkový lekár. Konfrontovanie záverov tejto neskoršej lekárskej správy, prípadne aj iných neskorších správ podrobne opisujúcich klinický obraz žalobcu, jeho vývoj a zmeny, s obsahom skorších lekárskych správ, na základe ktorých bol vyhotovený posudok tvoriaci podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného, a na ich základe vyhodnotenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, prináleží výlučne posudkovému lekárovi v konaní o novej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, ak o to žalobca požiada.

21. Reflektujúc na vyjadrenia účastníkov k významu stanoviska ošetrujúceho lekára pri hodnotení zárobkovej schopnosti pacienta považuje správny súd za potrebné vo všeobecnosti dodať, že aj keď na posúdenie miery poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť je výlučne oprávnený posudkový lekár, nie je možné opomenúť, že tento nutne disponuje atestáciou len v odbore posudkového lekárstva a nie odbornosťou (atestáciou) v rôznorodých a špecifických medicínskych oblastiach (napr. v danom prípade v odbore psychiatrie). Táto okolnosť už sama osebe, ako aj v spojení so skutočnosťou, že podkladom posudkových záverov môžu byť len lekárske správy z tej ktorej medicínskej oblasti (mimo atestovanej oblasti posudkového lekára) odôvodňuje dôslednejší prístup k stanovisku v danej oblasti kvalifikovaného lekára znalého symptomatiky pacienta, než len jeho hodnotenie ako subjektívny názor. S uvedeným v podstate korešponduje aj zákonná požiadavka (v § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení) spolupráce posudkového lekára pri výkone lekárskej posudkovej činnosti s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne resp. možnosť posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

22. K namietanému opomenutiu posúdenia zdravotného stavu žalobcu v jeho prítomnosti posudkovým lekárom, správny súd uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní uviedol, že sa odvoláva proti prvostupňovému rozhodnutiu „nakoľko nebol pozvaný na komisiu“ takúto formuláciu podľa názoru súdu (nezávisle od názoru žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe) nebolo možné bez ďalšieho hodnotiť ako výslovnú žiadosť žalobcu o posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom v odvolacom konaní v jeho prítomnosti. Pričom v zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, len v prípadoch ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Vzhľadom na uvedené v okolnostiach danej veci pri takto formulovanom odvolaní správny súd nezistil takú vadu v postupe posudkového lekára pobočky a najmä ústredia, ktorá by mohla zakladať nezákonnosť posudku a nadväzujúc na to napadnutého rozhodnutia žalovaného.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené a na základe zdôraznených limitov prieskumnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k lekárskym posudkom, správny súd uzatvára, že záver žalovaného, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, je zákonný, majúci oporu v dávkovom a predovšetkým v posudkovom spise. V posudzovanej veci príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dostatočne posúdil zdravotný stav žalobcu, ním podaný posudok je komplexný, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnený a nie sú zistené diskrepancie medzi záverom posudkového lekára a diagnózami odborných lekárov a nimi opísaného klinického obrazu, ktoré boli uvedené v lekárskych správach, ktoré žalobca správnym orgánom predložil, resp. boli nimi zabezpečené. Skutkový stav, o ktorý opiera žalovaný svoje závery v napadnutom rozhodnutí a ktorý zistil zhodne so závermi lekárskeho posudku ústredia, bol zistený dostačujúcim spôsobom pre posúdenie veci a tento bol správne právne posúdený, pričom závery žalovaného sú dostatočne odôvodnené a preskúmateľné.

24. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu podľa zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, na základe lekárskych nálezov predložených žalobcom, dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje závery dostatočne odôvodnil. (výrok I.)

25. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy,

ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, správny súd žalovanému nárok na náhradu trov voči žalobcovi nepriznal. (výrok II.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).