Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Csp-40-2020.pdf
PDF · 109.79 KB
Case nature
Area
Subarea
63Csp/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpenej advokátom: JUDr. Oskar Chnápko so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: T. T., narodená XX. XX. XXXX, trvale pobytom Q. XXXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 229,33 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 22,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2,33 eura od 22. 5. 2018 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10,- eur od 22. 6. 2018 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10,- eur od 24. 7. 2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica žalobou, doručenou dňa 5. 12. 2019 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 29. 9. 2020, domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 229,33 eura s príslušenstvom, pričom uviedla, že dňa 10. 6. 2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863 (ďalej len „O2“) na žalobkyňu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaná uvedená pod referenčným číslom XXXXXXXX. Medzi O2 a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanej aktivovaný program služieb. O2 sa so žalovanou dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. O2 podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanej služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: - Faktúra zo dňa 1. 5. 2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 2,33 eura s lehotou splatnosti 21. 5. 2018 - Faktúra zo dňa 1. 6. 2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 10,- eur s lehotou splatnosti 21. 6. 2018 - Faktúra zo dňa 1. 7. 2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 10,- eur s lehotou splatnosti 23. 7. 2018 - Faktúra zo dňa 1. 8. 2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 9,- eur s lehotou splatnosti 20. 8. 2018 - Faktúra zo dňa 30. 11. 2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 9,- eur s lehotou splatnosti 21. 9. 2018 - Faktúra zo dňa 30. 11. 2018 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 189,- eur s lehotou splatnosti 22. 10. 2018. Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila O2 vystavené faktúry, pričom O2 ju upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobkyni vznikla voči žalovanej nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaná napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradila.
Žalovaná je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobkyňa si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.
2. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, ktorý nebolo možné žalovanej doručiť, následne žalobkyňa podala návrh na pokračovanie v konaní, a preto sa platobný rozkaz podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní zrušil a vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“).
3. Uznesením, č. k. 63Csp/40/2020 - 58 zo dňa 21. 10. 2020, súd vyzval žalovanú podľa § 167 ods. 2 CSP, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadrila, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
4. Žalovanej bola žaloba s prílohami, poučením o procesným právach a povinnostiach spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe doručená dňa 10. 3. 2021. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila a v konaní ostala nečinná.
5. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP") spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
7. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. V danej veci bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 229,33 eura s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. 6. 2021. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 22. 6. 2021. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
9. Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov založených do spisu žalobkyňou, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24. 4. 2018 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobkyne poskytol žalovanej 1 ks SIM karty s telefónnym číslom +XXXXXXXXXXXX, užívateľský program „Biely Internet na doma“. Dátum aktivácie bol dohodnutý na deň 18. 4. 2018. Zmluva bola oboma zmluvnými stranami riadne podpísaná. Bolo dojednané, že cena služieb je stanovená platným Cenníkom a účastník sa ju zaväzuje uhradiť vo výške a v lehote splatnosti uvedenej vo faktúre vystavenej po konci zúčtovacieho obdobia. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Podpisom zmluvy účastník potvrdil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami ako aj platným Cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
11. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 7. 5. 2018, splatnou dňa 21. 5. 2018, za zúčtovacie obdobie 24. 4. 2018 - 30. 4. 2018 fakturoval právny predchodca žalobkyne žalovanej za poskytnuté služby sumu 2,33 eura, ktorá predstavovala mesačné poplatky.
12. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 7. 6. 2018, splatnou dňa 21. 6. 2018, za zúčtovacie obdobie 1. 5. 2018 - 31. 5. 2018 fakturoval právny predchodca žalobkyne žalovanej za poskytnuté služby sumu 10,- eur, ktorá predstavovala mesačné poplatky.
13. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 7. 7. 2018, splatnou dňa 23. 7. 2018, za zúčtovacie obdobie 1. 6. 2018 - 30. 6. 2018 fakturoval právny predchodca žalobkyne žalovanej za poskytnuté služby sumu 10,- eur, ktorá predstavovala mesačné poplatky, mesačná platba za zariadenie 9,- eur a bonusy -9,- eur.
14. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 7. 8. 2018, splatnou dňa 20. 8. 2018, za zúčtovacie obdobie 1. 7. 2018 - 31. 7. 2018 fakturoval právny predchodca žalobkyne žalovanej za poskytnuté služby sumu 48,- eur; z toho mesačné poplatky 4,84 eura, poplatok za obmedzenie služieb 10,- eur, poplatok za odpojenie 29,- eur, mesačná platba za zariadenie 9,- eur bonusy - 4,84 eura. Žalobkyňa si z faktúry uplatnila sumu 9,- eur.
15. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 6. 9. 2018, splatnou dňa 21. 9. 2018, za zúčtovacie obdobie 1. 8. 2018 - 31. 8. 2018 fakturoval právny predchodca žalobkyne žalovanej za poskytnuté služby sumu 9,- eur.
16. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 8. 10. 2018, splatnou dňa 22. 10. 2018, za zúčtovacie obdobie 1. 9. 2018 - 30. 9. 2018 fakturoval právny predchodca žalobkyne žalovanej za poskytnuté služby sumu 189,- eur; z toho vyúčtovanie platieb za zariadenie 180,- eur a mesačná platba za zariadenie 9,- eur.
17. Listom s názvom „Odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 9. 8. 2018 právny predchodca žalobkyne odstúpil od zmluvy ku dňu 8. 9. 2018, ak dlžnú sumu 22,33 eura žalovaná neuhradí najneskôr do 1. 9. 2018.
18. Písomným podaním zo dňa 3. 6. 2019 označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávok“ O2 Slovakia, s. r. o. oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4563 zo dňa 3. 6. 2019.
19. Písomným podaním zo dňa 17. 9. 2019 označeným ako „Výzva na zaplatenie - predžalobná výzva“ žalobkyňa vyzvala žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 315,51 eura v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
20. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 4563 uzatvorenou medzi postupcom O2 Slovakia, s. r. o., Bratislava a postupníkom BENCONT COLLECTION, a. s., Bratislava (žalobkyňou) dňa 3. 6. 2019 v zmysle prílohy č. 1 a 2 k tejto zmluve došlo k postúpeniu pohľadávok pôvodného veriteľa O2 Slovakia, s. r. o. voči žalovanej na žalobkyňu.
21. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
23. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
24. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len ,,zákon o elektronických komunikáciách“), tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.
25. Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
26. Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, podnik je povinný
a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
27. Podľa § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
28. Podľa § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
29. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
30. Podľa § 44 ods. 14 zákona o elektronických komunikáciách, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
31. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
33. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
34. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
35. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
36. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
37. Podľa § 517 ods. 1, vetá prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka (účinného od 5. 12. 2018), premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
41. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
42. Súd preskúmal či pohľadávka nie je premlčaná, návrh na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní bol podaný 5. 12. 2019, vec sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľskú vec. Súd skúmal splatnosť každej jednotlivej faktúry a zistil, že každá jednotlivá faktúra je podaná v trojročnej premlčacej dobe, a preto pohľadávka nie je premlčaná.
43. Posudzovaný právny vzťah strán je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom neparticipovala na koncipovaní zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy. Dôsledné aplikovanie všetkých európskych režimov a opatrení určených na ochranu spotrebiteľov je potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k štandardizovaným produktom aj na slovenskom trhu.
44. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobkyne uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy právny predchodca žalobkyne poskytol žalovanej služby v dohodnutom rozsahu, pričom žalovaná nesplnila zmluvné podmienky a nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných faktúrou č. 1191720328 na sumu 2,33 eura, faktúrou č. 1194112676 na sumu 10,- eur, faktúrou č. 1196805654 na sumu 10,- eur (bez vyúčtovania platieb za zariadenie a mesačných platieb za zariadenie). Keďže žalovaná faktúry týkajúce sa poskytnutých služieb nespochybnila a súd z úradnej povinnosti nezistil okolnosti, ktoré by spôsobovali neplatnosť právneho úkonu v časti dohody strán o cene služieb, zaviazal súd žalovanú na zaplatenie sumy 22,33 eura.
45. Keďže sa žalovaná s splnením svojich záväzkov dostala do omeškania, keď neuhradila ceny za poskytnuté služby v lehote ich splatnosti, vznikla jej tak povinnosť okrem dlžných súm zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Žalovaná sa dostala do omeškania dňom nasledujúcim po lehote splatnosti jednotlivých faktúr, a tak je povinná okrem istín zaplatiť aj úroky z
omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, avšak len z tej výšky fakturovaných súm, ktoré súd žalobkyni priznal. Lehotu na plnenie žalovanej určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
46. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.
47. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, tzn. právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. V predmetnom konaní bola na žalobkyni povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť ohľadne tvrdených skutočností. Právny predchodca žalobkyne účtoval žalovanej vo faktúre č. XXXXXXXXXX položku mesačnú platbu za zariadenie vo výške 9,- eur, vo faktúre č. XXXXXXXXXX položku mesačnú platbu za zariadenie vo výške 9,- eur a vo faktúre č. XXXXXXXXXX položku vyúčtovanie platieb za zariadenie a mesačnú platbu za zariadenie, spolu vo výške 189,- eur. Podľa názoru súdu žalobkyňa v konaní nepreukázala dôvodnosť svojho nároku, pokiaľ ide o predmetné položky vo faktúrach. Žalobkyňa v konaní nepreukázala z akého dôvodu právny predchodca účtoval žalovanej tieto náklady. Z predloženej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ani z iných listinných dôkazov nevyplýva, aby právny predchodca žalobkyne a žalovaná uzatvorili kúpnu, prípadne inú zmluvu týkajúcu sa zariadenia uvedeného vo faktúre. V tejto veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, a preto je povinnosť súdu preskúmať ex offo jednotlivé položky účtovaných faktúr. Žalobkyňa je povinná dôvodnosť nároku preukázať. Súd musí mať nárok pri jeho priznávaní dostatočne, bezpečne preukázaný, tak, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti zároveň prekontrolovať celkovú výšku žalobkyňou uplatneného nároku. Súd preto zamietol žalobu v časti 207,- eur z dôvodu toho, že v tejto časti žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno.
48. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v časti uplatnených položiek za mesačné platby za zariadenie a vyúčtovanie platieb za zariadenie. Vzhľadom na nepriznanie práva na ich zaplatenie nepriznal žalobkyni ani úrok z omeškania požadovaný z týchto súm, keďže pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
49. Pokiaľ ide poplatok za obmedzenie služieb (10 eur) a poplatok za odpojenie (29 eur) vyúčtované vo faktúre č. XXXXXXXXXX, tieto neboli predmetom postúpenia a žalobkyňa si ich ani neuplatňovala, preto sa súd ich prijateľnosťou, resp. neprijateľnosťou ako zmluvných podmienok nezaoberal.
50. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
51. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia istiny vo výške 229,33 eura, súd jej priznal sumu 22,33 eura, t. j. žalobkyňa bola úspešná v časti zaplatenia 22,33 eura zo sumy 229,33 eura, t. j. v časti 9,74 % a žalovaná vo zvyšných 90,26 %. Úspech žalovanej, ktorý prevyšuje úspech žalobkyne je 80,52 %. Keďže žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej trovy konania nevyplývajú, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. O výške priznanej náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti III. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.