Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/164/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: AMOS SK s.r.o., IČO: 36 809 136, so sídlom Námestie sv. Michala 1, 920 01 Hlohovec, právne zastúpený: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., IČO: 42 152 101, Námestie Matice slovenskej 23/4262, 018 51 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Mesto Hlohovec, IČO: 00 312 509, so sídlom M.R.Štefánika 1, 920 01 Hlohovec, právne zastúpený: JUDr. Lucia Jurgová, advokátka, s.r.o., IČO: 47 236 884, Slnečná 33, 044 24 Poproč, o zaplatenie 14.706,64 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 14.706,64 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 14.706,64 eur ako finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. V návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území X., okres X., obec X., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra ,,C“ (ďalej len ,, Pozemok“), na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného - miestna verejná asfaltová komunikácia, ktorá je využívaná prevažne obyvateľmi mesta X.. Predmetná stavba vo vlastníctve žalovaného výrazne zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu k pozemku a obmedzuje až vylučuje žalobcu v jeho ďalšom užívaní. Za účelom stanovenia výšky primeranej finančnej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva vypracoval dňa 9.10.2015 znalec S.. J. R. znalecký posudok č. XXX/XXXX, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku na sumu 2,046 eur/m2/rok. Žalobca sa domáha zaplatenia finančnej náhrady za obmedzenie jeho vlastníckeho práva v období od 16.6.2016 do 15.6.2018, pričom pri určení jej výšky vychádza zo znaleckého posudku. S poukazom na vyššie uvedené žalobca určil výšku finančnej náhrady na sumu 14.706,64 eur t.j. 2,046 eur/m2/rok x 3594 m2 x 2 roky. Žalovaný do podania žaloby dobrovoľne svoj dlh neuhradil, preto bol žalobca nútený podať predmetnú žalobu.

2. Podľa o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 9.7.2018 platobný rozkaz č.k. - 7.

4. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v zmysle sa platobný rozkaz zrušil a vec bola na návrh žalobcu postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

5. Žalovaný v odpore zo dňa (č.l. 8 spisu) rozporoval najmä výšku žalobcom uplatneného nároku. Svoju obranu opieral o znalecký posudok č. XXX/XXXX, ktorý vypracoval znalec S.. Z. N. na základe požiadavky žalovaného, a ktorý určil výšku náhrady v sume 6.203,24 eur (0,863 eur/m2/rok x 3594 m2 x 2 roky).

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s listami vlastníctva, znaleckými posudkami č. XXX/XXXX, XXX/XXXX a XX/XXXX, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

7. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom Pozemku, na ktorej je postavená stavba - verejná asfaltová komunikácia, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, čím je žalobca zásadne obmedzený vo využívaní jeho Pozemku. Súčasne nie je sporné, že žalovaný za užívanie resp. za zriadenie vecného bremena nič neuhrádzal. Žalobca žiada priznanie náhrady za užívanie dotknutého pozemku resp. v prípade že súd právne posúdi oprávnenie žalovaného užívať predmetný pozemok z titulu zákonného vecného bremena, potom žiada nárok za nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu vecným bremenom za obdobie od 16.6.2016 do 15.6.2018. Primeraná a spravodlivá odplata za zriadenie vecného bremena je len taká náhrada, ktorá je vo forme opakujúceho sa plnenia, ktoré reálne zohľadní a pokryje obdobie počas ktorého vlastník pozemku tento nemohol užívať. Predmetný nárok nie je premlčaný, nakoľko nárok na opakujúce sa plnenia touto žalobou uplatnený za roky 2016 a 2018, bol uplatnený včas. Vzhľadom na to, že žalovaný spochybnil výšku nároku, ktorý žalobca preukazoval ním predloženým znaleckým posudkom, tak žalobca navrhol, aby bol v tomto konaní pribratý do konania znalec, ktorý určí primeranú výšku nájomného vzťahujúci sa k predmetnému pozemku, ktorá bude zodpovedať výške finančnej náhrady za príslušné obdobie. Námietku žalobcu s poukazom na dobré mravy považuje žalobca za neopodstatnenú a nenáležitú, nakoľko sa už takmer 9 rokov pokúšal situáciu riešiť so žalovaným mimosúdne.

8. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný nesúhlasí so žalobou. Žalovaný má za to, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože sa jedná o zriadenie zákonného vecného bremena k pozemku žalobcu, a náhrada za zákonné vecné bremeno v zmysle zákona je jednorazová a patrí tomu, kto bol vlastníkom pozemku ku dňu účinnosti Z.z, a teda nárok je premlčaný, nakoľko mohol byť uplatnený do 1.7.2012, pričom žaloba bola podaná až v roku 2018. Zároveň namieta, že nárok bol v konaní uplatnený nesprávnym subjektom, keďže tento nárok si prípadne mohli uplatňovať len právni predchodcovia žalobcu, ktorí v roku 2014 previedli vlastnícke právo na žalobcu. Žalovaný v prípade opakujúceho plnenie rozporuje žalobcom uplatnenú výšku finančnej náhrady s tým, že má za to že táto by mala byť uplatnená v nižšom rozsahu, ako to aj vyplýva z listinného dôkazu - znaleckého posudku vypracovaného na žiadosť žalovaného. Žalovaný považuje konanie žalobcu za účelové, špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnosti, za ktorej obmedzenie práva si uplatňuje nárok na finančnú náhradu, nadobudol z vlastnej vôle, plne si vedomý jej stavu.

9. Z predložených listov vlastníctva súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra ,,C“, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálnom území X., okres X., obec X..

10. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX (č.l. XX spisu) vypracovaného znalcom S.. E. A. súd zistil, že všeobecná hodnota nájmu dotknutých pozemkov vo výmere 3.594 m2, za obdobie od 16.6.2016 do 15.6.2018 je 18.000 eur.

11. Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá , Každý má právo vlastniť majetok.

12. Podľa Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

13. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa a , (1) Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. (2) Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

15. Podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

16. Podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby.

17. Podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

18. Podľa (ďalej len ,, ), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

19. Podľa , Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

20. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

21. Podľa , Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa č.l. 8 ( ďalej len ,,CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

24. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

25. Podľa , prvá veta , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

26. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

27. Nebolo medzi stranami sporné, že na Pozemku vo vlastníctve žalobcu je postavená stavba miestna verejná asfaltová komunikácia vo vlastníctve žalovaného. Je tak nesporné, že zo strany žalovaného dochádza týmto spôsobom k obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobcu a to konkrétne formou realizácie vecného bremena zriadeného zo ktorým došlo k prevodu vlastníctva tejto komunikácie zo štátu na mesto. Žalobcovi patrí za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom náhrada.

28. Medzi stranami bolo sporné či táto náhrada má charakter jednorazového plnenia alebo opakujúceho plnenia, pričom obe strany predložili na podporu svojich tvrdení aj viaceré súdne rozhodnutia, k čomu však súd musí dodať, že nimi nie je viazaný. Súd po vyhodnotení tvrdení oboch strán sa prikláňa k argumentácii žalobcu, že náhrada má mať charakter opakujúceho sa plnenie. Vecné bremená zriadené na základe zákona sú špecifické tým, že sa v nich spája prvok verejnoprávny, ktorý vyplýva zo spôsobu ich vzniku a účelu a súkromnoprávny, nakoľko zasahujú do práva iného vlastníka veci, ktorého obmedzujú v tom, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu formou vecného bremene zriadeného na základe zákona, zakladá to povinnosť poskytnúť vlastníkovi, t.j. žalobcovi náhradu za takéto obmedzenie. Pri posúdení charakteru náhrady je zásadné, že žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. kým sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách, a zároveň ani neustanovuje obci, resp. VÚC žiadnu lehotu, v ktorej má vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám. Na základe uvedeného by potom mohlo dôjsť k tomu, že obec neposkytne vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i niekoľko rokov náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách bude trvať po dlhú dobu. Z úpravy nie je možné vyvodiť, že do času pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav nevzniká právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je pozemok zaťažený na základe zákona. Ak by tomu tak bolo, znamenalo by to zvýhodnenie obce, resp. VÚC na úkor postavenia vlastníka. Podľa názoru súdu je spravodlivá práve náhrada spočívajúca v opakujúcom sa plnení, nakoľko zriadené vecné bremená v zmysle majú dočasnú povahu, nakoľko sú zriadené dovtedy kým sa neposkytne náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách. Primeranou je len náhrada vo forme opakujúceho sa plnenia, ktoré reálne zohľadní a pokryje obdobie, počas ktorého vlastník pozemku tento nemohol užívať, čo v prípade jednorázovej odplaty nie je možné zabezpečiť a teda rozhodnúť, že výška odplaty je konečná. Opakujúce sa plnenie predpokladá aktivitu žalovaného pri riešení užívania pozemku a núti ho k usporiadaniu vzťahov s vlastníkom pozemku, nakoľko na usporiadanie nie je daná žiadna lehota a ani v prípade ak za prieťahy v procese usporiadania zodpovedá obec jej nehrozí žiadna sankcia. V opačnom prípade by bolo možné pripustiť, že ak by bola poskytnutá jednorázová náhrada, žalovaný by tento stav nemusel vyriešiť nikdy, nakoľko nesplnenie si povinnosti (poskytnúť náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách) nie je sankcionované a nie je podmienené žiadnou lehotou. Je evidentné, že takéto konanie by mohlo trvať aj niekoľko rokov ako to bolo aj pri danom konkrétnom prípade, kde strany dospeli k vzájomnej dohode až po viac ako 5 rokoch s tým, že žalobca musel ustúpiť, ako tvrdí, zo svojich požiadaviek, aby vôbec k dohode došlo, aj keď posudzovanie tejto dohody nie je predmetom tohto konania. Ide však o príklad toho ako je podstatné, aby žalovaný bol „motivovaný“ k väčšej aktivite a splneniu si svojich zákonných povinnosti, na čo opakujúce sa plnenie, náhrada iste má vplyv. Ak zákon

stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu do poskytnutia náhradného pozemku, prípadne do konania o pozemkových úpravách, teda na dobu neurčitú, nie je možné rozhodnúť, že výška odplaty je jednorázová.

29. Vzhľadom k tomu, že poskytnutie náhrady za vzniknuté vecné bremeno má povahu opakujúceho sa plnenia, a žalobca žiada zaplatenie finančnej náhrady za obmedzenie jeho vlastníckeho práva v období od 16.6.2016 do 15.6.2018 a žaloba bola podaná dňa 23.6.2018, námietku premlčania súd považuje za nedôvodnú.

30. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovaného, že konanie a nároky žalobcu sú v rozpore s dobrými mravmi. Nie je možné považovať kúpu pozemku, na ktorom je zriadené zákonné vecné bremeno, a dlhšie trvajúci proces dohody strán na zmluvných podmienkach, za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zdĺhavejšie konanie o majetkovom pozemkovom vysporiadaní a následné uzavretie zámennej zmluvy medzi stranami, ktoré trvalo cca 5 rokov, nakoľko strany mali rôzne predstavy a požiadavky, napr. finančné doplatenie 40.000 eur, ku ktorému však nedošlo, nie je takisto možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výklad by znamenal, že akékoľvek rokovania medzi stranami o ich požiadavkách a nárokoch je v rozpore s dobrými mravmi; práve naopak, v súkromnom práve sa vychádza z priorizácie autonómie vôle subjektov (kontraktačných strán). Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutia, na ktoré v danej veci poukázal žalovaný sa týkajú nárokov z bezdôvodného obohatenia a nie z nároku na náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena. Ako už súd vyššie spomenul, nakoľko zo strany žalovaného došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu formou vecného bremena zriadeného na základe zákona, zakladá to povinnosť poskytnúť vlastníkovi, t.j. žalobcovi náhradu za takéto obmedzenie.

31. Z vykonaného dokazovania a to konkrétne zo znaleckého posudku č. 93/2020 zo dňa 8.6.2020 (č.l. 40 spisu) vypracovaného znalcom S.. E. A. mal súd za preukázané, že všeobecná hodnota nájmu dotknutých pozemkov resp. ich častí spolu vo výmere 3.594 m2, za obdobie od 16.6.2016 do 15.6.2018 je 18.000 eur. Žalovaný vzniesol voči obsahu znaleckého posudku č. 93/2020 určité výhrady a námietky, avšak tieto námietky boli znalcom vysvetlené, a to, že stanovenie koeficientu povyšujúcich faktor vo výške 3,00 je plne v súlade s Vyhláškou č. , nakoľko o pozemky v meste Hlohovec je zvýšený záujem, a to, že sa jedná o verejnú asfaltovú komunikáciu je zohľadnené v koeficiente využitia pozemku vo výške 0,90. Stanovenie dĺžky obdobia návratnosti je podľa odporúčaní z odbornej literatúry najvhodnejšia doba nájmu pre pozemku 15 až 20 rokov, čo bolo aj použité v znaleckom posudku. Znalec určil rozsah náhrady ešte vo väčšom rozsahu ako sa domáha žalobca v tomto konaní, t.j. bolo by dôvodné priznať aj nárok vo vyššej výške, avšak žalobca zotrval na svojom pôvodnom nároku, t.j. 14.706,64 eur, vyplývajúceho zo žaloby a predloženého znaleckého posudku č. 128/2015.

32. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.706,64 eur, ako náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, a to formou vecného bremena zriadeného podľa .

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia) a uložil žalovanému povinnosť žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ().