Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11P-30-2021.pdf
PDF · 93.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci manželov: R. Q., rod. E. (navrhovateľka - manželka - matka), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X. XXX, zastúpená: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, Nám. SNP 3, Trnava, a P. S., rod. S. (manžel - otec), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X. XXX, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Q. R., takto
rozhodol:
I. Manželstvo manželov P. S., rodeného S., narodeného dňa XX.XX.XXXX, a R. Q., rodenej E., narodenej dňa XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, sa r o z v á d z a .
II. Maloletý B. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom každý z rodičov bude oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého B. vo výške 200,- eur mesačne, a to vždy do 15- teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
IV. Styk otca s maloletým B. sa n e u p r a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2021 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo uzavreté s manželom rozviedol, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, a aby zaviazal otca platiť výživné vo výške v sume 200,- eur mesačne, pričom styk otca s maloletým žiadala neupraviť.
2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R., pričom u oboch manželov išlo o druhé manželstvo. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa. Manželia sa zoznámili v roku XXXX a približne po 2-ročnej známosti uzavreli manželstvo. Ich manželstvo trvá viac ako 6 rokov. Manželstvo uzatvárali na základe citovej náklonnosti a vzájomnej lásky. Manželstvo bolo zo začiatku harmonické a plnilo svoju spoločenskú funkciu, avšak po určitom čase sa stávalo rutinným a bez lásky. Manželia sa spoločne starali o domácnosť a vychovávali maloleté dieťa. K narušeniu vzájomných vzťahov a k vážnemu trvalému rozvratu manželstva došlo najmä kvôli pracovnej vyťaženosti manžela spôsobenou cestovaním za prácou do zahraničia, rozdielnosťou pováh, záujmov a rozdielnym názorom nielen na trávenie spoločného voľného času. Postupne medzi manželmi city ochladli, nedochádzalo k častej spoločnej komunikácii, vznikali nezhody týkajúce sa spoločných záujmov, rodinného života a
intímnej stránky. Za obdobie viac ako pol roka žijú bez intímností, a to len ako spolubývajúci v spoločnom obydlí. Z vyššie uvedených dôvodov došlo medzi manželmi k odcudzeniu, a to k ľudskému, ako aj intímnemu. Navrhovateľka uvádza, že manželstvo sa pre ňu stalo len nutnosťou a povinnosťou, nemá z manželstva radosť, tak ako tomu bolo zo začiatku ich vzťahu. Navrhovateľka má za to, že ich vzťah je hlboko a trvalo rozvrátený, bez nádeje na obnovu ich manželského spolužitia. Navrhovateľka zároveň uvádza, že vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a citové zázemie, ktoré má vytvorené pri matke, ako i vzhľadom na záujem k pretrvávaniu dobrého vzťahu maloletého s otcom, matka a otec sa dohodli na úprave rodičovských práv a povinností k spoločnému maloletému dieťaťu. Navrhovateľka ako dôkazy predložila sobášny list, rodný list, Dohodu rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu zo dňa 13.05.2021.
3. Manžel sa k návrhu vyjadril v tom zmysle, že s rozvodom súhlasí, pričom ohľadom maloletého podpísali dohodu, s ktorou súhlasil.
4. Procesný opatrovník sa vyjadril, že v prípade rozvodu manželstva súhlasí s predloženou rodičovskou dohodou, nakoľko je v záujme maloletého.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou, ako aj výsledkami el. lustrácie rodičov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, Výpisom zo živnostenského registra, odpoveďou L. A. zo dňa 01.06.2021, potvrdením o príjme č.l. 39, oznámením ÚPSVaR R. zo dňa 03.06.2021, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 10.06.2021, odpoveďou R. P. s.r.o. zo dňa 10.06.2021, daňovými priznaniami otca k daní z príjmov fyzickej osoby za roky 2018, 2019 a 2020, ako aj výsluchom navrhovateľky, keď pojednával v neprítomnosti manžela, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Manželia sú slovenskí štátni občania, ktorí dňa XX.XX.XXXX v R. uzavreli manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý B.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v M. X.. Z odpovedí na lustráciu manželov v registri obyvateľov vyplýva, že navrhovateľka má dve vyživovacie povinnosti (okrem mal. B. aj k mal. S.) a manžel jednu vyživovaciu povinnosť (iba k mal. B.). Podľa výpovede navrhovateľky na pojednávaní, manželia od začiatku júna 2021 nežijú v spoločnej domácnosti a odvtedy spoločne nehospodária, pričom spoločný intímny život nevedú už viac ako pol roka. Navrhovateľka býva spolu s maloletými deťmi a jej rodičmi v rodinnom dome jej matky, pričom na nákladoch na bývanie sa podieľajú sumou 120,- eur. Matka má príjem vo forme SOS dotácie v sume 300,- eur mesačne, pričom je evidovaná na úrade práce a hľadá si zamestnanie. Otec je živnostník, pričom v Nemecku vyrába nábytok do luxusných jácht. Maloletý B. navštevuje MŠ, od septembra mal navštevovať ZŠ, ale má odklad; nenavštevuje žiadne krúžky; jeho zdravotný stav je dobrý. Matkin maloletý syn S. z prvého manželstva bude od septembra navštevovať X. ročník ZŠ, nenavštevuje žiadne krúžky; jeho zdravotný stav je dobrý; jeho otec na neho platí výživné v sume 100,- eur mesačne.
7. Ešte pred otvorením pojednávania dospeli rodičia k rodičovskej dohode ohľadom úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností k spoločnému maloletému dieťaťu, v ktorej otec vyjadril súhlas so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, s výživným vo výške 200,- eur mesačne a s tým, že jeho styk s maloletým zostane neupravený.
8. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. Podľa § 23 ods. 1 až 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (1) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (2) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. (3)
10. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
13. Podľa § 24 ods. 1 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (4)
14. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (3) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5)
17. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2)
20. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva navrhovateľky a manžela, ktorý návrh nepodal. V konaní mal súd za preukázané
a nebolo to medzi manželmi ani sporné, že existuje vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželstvo si neplní svoj účel, a to z dôvodu, že manželia žijú oddelene, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nevedú spoločný intímny život, nestarajú sa spoločne o maloleté dieťa. Manželstvo navrhovateľky a manžela si tak neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom k postoju oboch manželov a absencii citového vzťahu medzi nimi nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme, ani v záujme účastníkov konania, a tento neusporiadaný stav nie je v záujme ani maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva navrhovateľky a manžela, keďže ich manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov vo výroku I. rozsudku rozviedol, pričom ako dôvod rozvratu súd ustálil odlišné predstavy manželov na spoločný manželský a rodinný život, ktoré viedli k nezhodám medzi nimi až k ich úplnému citovému odcudzeniu.
21. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
22. Súd vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode dospel k záveru, že v záujme maloletého je (vzhľadom na spôsobilosť matky zabezpečovať starostlivosť o maloletého, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že otec sa pracovne zdržiava mimo územia SR) zverenie maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa aj nachádza, a s ktorou otec vyjadril súhlas. Z uvedeného dôvodu súd vo výroku II. rozsudku zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.
23. Pokiaľ ide o zastupovanie a spravovanie majetku maloletého dieťaťa v bežných veciach, zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach, ktoré zákon v ustanovení § 35 ZR nazýva podstatné veci, sú rodičia povinní sa dohodnúť, pričom pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom pokiaľ sú známi a žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Keďže v zásade platí, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (§ 28 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZR), keď zároveň súd u otca nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva a povinnosti v tomto smere obmedziť (keď na uvedené nemá vplyv neupravenie styku otca s maloletým dieťaťom), rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd dodáva, že určenie zastupovania maloletého dieťaťa len jedným z rodičov by mohlo rodičom a maloletému spôsobovať problémy v praktickom živote, napr. v predškolskom/školskom alebo zdravotníckom zariadení. Súd dodáva, že uvedené sa i tak týka len zastupovania v bežných veciach a v podstatných veciach bude potrebná dohoda oboch rodičov.
24. Výšku výživného súd stanovil v zmysle predloženej dohody rodičov, keď suma výživného 200,- eur mesačne je primeraná ako potrebám maloletého dieťaťa, tak možnostiam a schopnostiam otca. Súd považoval za opodstatnené a primerané priemerné mesačné náklady na maloletého vo výške cca 261,- eur mesačne (strava doma 105,- eur (3,50 eura x 30 dní), strava v MŠ 8,- eur, ZRPŠ 3,- eurá (30,- eur/10 mesiacov), oblečenie a obuv 60,- eur, hygiena 15,- eur, hračky 15,- eur, výlety 15,- eur, bývanie 40,- eur (120,- eur/3 osoby). Pri výživnom zo strany otca vo výške 200,- eur, prídavkoch na dieťa vo výške 25,50 eura a výživnom zo strany matky vo zvyšnej časti budú zabezpečené odôvodnené náklady na maloletého. Bude pritom zachovaná aj tá zásada, aby sa na nákladoch na maloleté dieťa vo väčšej miere podieľal ten z rodičov, ktorý maloleté dieťa nemá zverené do osobnej starostlivosti, t.j. v tomto prípade otec.
25. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd vo výroku III. rozsudku zaviazal otca platiť na maloletého výživné v sume 200,- eur, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
26. Keďže rodičia zhodne žiadali styk otca s maloletým dieťaťom neupraviť, súd aplikoval ustanovenie § 25 ods. 2 ZR a vo výroku IV. rozsudku rozhodol tak, že styk otca s maloletým neupravil a zostáva tak na dohode rodičov.
27. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.